Preskočiť na obsah
  |  

Dotované obedy by mohli mať aj žiaci na osemročných gymnáziách

Okruh detí, na ktoré možno poskytnúť dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom, by sa mohol rozšíriť o žiakov, ktorí navštevujú prvý až štvrtý ročník osemročných gymnázií. Vyplýva to z návrhu novely zákona o dotáciách, ktorý do Národnej rady predložili poslanci Petra Krištúfková, Jozef Hlinka, Miloš Svrček a Jozef Šimko (všetci Sme rodina).

O dotácie by mohli požiadať osemročné gymnáziá do 10. septembra 2023 a poskytované by im mohli byť preddavkovo na obdobie od 1. septembra do 31. decembra 2023, a to najneskôr do 25. septembra 2023.

Poslanci v dôvodovej správe uviedli, že návrh by mohol pomôcť 11-tisíc deťom. Finančný vplyv novely by predstavoval pre rok 2023 sumu 101 200 eur, pre roky 2024, 2025 a 2026 by to malo byť vo výške 303 600 eur ročne.

Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2023.

Od mája tohto roka majú dotované obedy deti základných škôl a posledných ročníkov materských škôl. Na dieťa v poslednom ročníku materskej školy je výška dotácie na stravu v sume 1,40 eura na deň. V prípade žiaka prvého stupňa základnej školy sa poskytne dotácia na stravu v sume 2,10 eura na deň.

(tasr)

  |  

Ukrajina by na samite NATO vo Vilniuse nemala dostať istotu rýchleho členstva

Nepredpokladá sa, že by Ukrajina na júlovom samite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse dostala nejaký konkrétny termín na vstup do tohto obranného zoskupenia. Vyplýva to z informácií, ktoré získala agentúra DPA, informuje spravodajca TASR v Bruseli.

Členské krajiny NATO, vrátane Spojených štátov a Nemecka, nedávno za zatvorenými dverami jasne naznačili, že na samite vo Vilniuse, na ktorom sa má zúčastniť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, nechcú prijať žiadne záväzky nad rámec vágnej deklarácie z roku 2008, píše DPA. Hlavy štátov a vlád sa vtedy v Bukurešti dohodli, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO, avšak nebol stanovený konkrétny termín pre ich vstup.

Zelenskyj 20. apríla počas návštevy generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v Kyjeve vyzval Alianciu, aby sa konkrétne zaviazala k čo najrýchlejšej integrácii jeho krajiny do svojich radov a aby dodala Ukrajine viac zbraní na boj proti ruským silám.

Podľa nemenovaných diplomatov NATO je viac ako pravdepodobné, že Zelenského výzva vo Vilniuse nebude vypočutá. Diplomati tvrdia, že cieľ skorého vstupu Ukrajiny do Aliancie je "nereálny" a mohol by odviesť pozornosť od poskytovania okamžitej vojenskej pomoci tejto krajine. A pre Rusko by to bola príležitosť viesť ešte agresívnejšiu vojnu voči Ukrajine.

Spojenci však už pripravujú Stoltenbergom ohlásený súbor podporných opatrení pre Ukrajinu. NATO navrhuje Kyjevu diskutovať o otázkach užšej spolupráce, čo by malo posilniť "zmysel pre partnerstvo" na ukrajinskej strane.

Podľa diplomatických zdrojov z prostredia NATO bude skutočný pokrok v otázke členstva Ukrajiny možný až vtedy, keď vyjde ako víťaz z vojny s Ruskom. Aliancia sa už potom nebude musieť báť toho, že sa prijatím Ukrajiny stane priamym účastníkom vojny.

Ukrajina zintenzívnila volanie po rýchlom členstve v NATO po spustení ruskej invázie vo februári 2022. V integrácii do Aliancie vidí jedinú skutočnú záruku svojej bezpečnosti.

Členské krajiny NATO boli doteraz veľmi vágne pokiaľ ide o konkrétny časový harmonogram vstupu pre Ukrajinu či Gruzínsko aj preto, že dobre vedia, že Rusko považuje rozšírenie Aliancie o tieto krajiny za "červenú čiaru".

(tasr)

  |  

Hirman: V súčasnosti máme v zásobníkoch 2,5 miliardy kubických metrov plynu

Zásoby plynu sú pripravené na nasledujúcu vykurovaciu sezónu. V uplynulých dňoch objem zásob v zásobníkoch štátnej akciovej spoločnosti Nafta prekročil hranicu 2 miliárd kubických metrov plynu. V utorok o tom na tlačovej konferencii informoval dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman s generálnym riaditeľom Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Miroslavom Kullom.

"Pripravenosť v zásobách plynu je na takej úrovni, že sa nemusíme obávať už ani tej nasledujúcej vykurovacej sezóny," uviedol Hirman. Dodal, že ak sa do objemu zásobníkov Nafty zarátajú aj zásoby v zásobníku v Dolných Bojanoviciach na Morave, ktorý vlastní a spravuje SPP - distribúcia, v súčasnosti máme objem zásob presahujúci 2,5 miliardy kubických metrov plynu, pričom jeho ročná spotreba je okolo piatich miliárd kubických metrov. "Patríme medzi tri krajiny EÚ, ktoré majú najlacnejšie ceny plynu pre domácnosť," dodal Hirman.

Aktuálne má podľa Hirmana Západoslovenská energetika (ZSE) u domácich prevádzkovateľov zásobníkov naplnené svoje zásoby na 56 percent. K 1. októbru sa plánuje stav zásob slovenských zásobníkov na úrovni 100 percent, pričom ZSE ma už tento plyn zakúpený.

Kulla uviedol, že SPP má 70 percent ročného objemu plynu SPP z diverzifikovaných zdrojov a 50 percent z vlastných zásob. "De facto budeme mať plynu 120 % ročnej spotreby, takže sa vieme zaobísť úplne bez ruského plynu," uzavrel.

  |  

Únia odobrila Holandsku výkupy fariem na zníženie emisií dusíka

Európska komisia (EK) v utorok vyjadrila súhlas s projektom holandskej vlády na výkup fariem s cieľom znížiť emisie dusíka v oblastiach so zvýšenou ochranou prírody. Uviedol to v utorok spravodajský server DutchNews.nl.

Finančné kompenzácie dostanú chovatelia dobytka, ktorí dobrovoľne zatvoria svoje živočíšne farmy v blízkosti oblastí Natura 2000. Podľa eurokomisárky pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej projekt podporí udržateľnejšiu a ekologickejšiu produkciu bez neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže.

Projekt bude otvorený do 27. februára 2028 pre malých a stredných chovateľov dobytka. Kompenzáciu až do výšky 120 percent hodnoty podniku môžu dostať farmári, ktorí definitívne ukončia svoju činnosť a zaručia sa, že nebudú vyvíjať rovnakú činnosť v inej časti Holandska alebo v rámci EÚ.

Celkovo by mohlo byť zatvorených približne 3-tisíc vysoko znečisťujúcich fariem nachádzajúcich sa v blízkosti oblastí sústavy Natura 2000.

Za uvedenie tohto plánu do praxe budú zodpovedné regionálne správy 12 holandských provincií. Podľa DutchNews.nl to však môže skomplikovať Hnutie farmári – občania (BBB), ktoré sa v regionálnych voľbách z 15. marca stalo najsilnejšou stranou vo všetkých provinciách krajiny. Strana je proti povinným výkupom, ktoré navrhla vláda, a chce, aby sa termín stanovený na zníženie emisií dusíka v Holandsku posunul z roku 2030 na rok 2035. To je však v rozpore so záväzkami, ktoré má Holandsko voči EÚ.

Profesijné združenia farmárov na správy z Bruselu zareagovali pozitívne, pričom zdôraznili, že výkupy fariem musia byť na dobrovoľnej báze. Strana BBB sa zatiaľ k stanovisku eurokomisie nevyjadrila.

(tasr)

  |  

Na diaľnici D1 za Sencom v smere do Bratislavy sa prevrátil kamión. Doprava je zablokovaná

Na diaľnici D1 za Sencom v smere do Bratislavy na 24. kilometri sa prevrátil kamión. Úsek je neprejazdný. Pre TASR to potvrdila bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

Správu budeme aktualizovať.

(tasr)

  |  

Výpočet výšky vkladu chráneného zákonom by sa mal zmeniť

Výpočet výšky vkladu chráneného zákonom by sa mal zmeniť, aby sa od vkladov neodpočítavali záväzky voči banke. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane vkladov, ktorý do parlamentu predložil poslanec Národnej rady SR Marián Viskupič (SaS).

"V praxi pôjde najmä o úvery," uviedol predkladateľ v dôvodovej správe. Navrhol tiež, aby banka, v ktorej sa vklady stali nedostupnými, nemusela odovzdať Fondu ochrany vkladov informácie o záväzkoch každého svojho klienta.

"Pri bežnom neveľkom vklade a zároveň hypotéke by klient zo svojho vkladu nedostal nič, pretože vklady sú takmer vždy nižšie ako objem úverov, najmä v prípade hypotéky," vysvetlil navrhovateľ. "Je potrebné zvýšiť istotu klientov, že ich vklad v banke do výšky 100-tisíc eur je bezpodmienečne chránený," dodal. "V súčasnej dobe, keď sú zo Spojených štátov aj Švajčiarska známe reálne prípady bánk v problémoch, je veľmi žiaduce zvýšenie istoty klientov slovenských bánk," odôvodnil.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nadobudol by účinnosť od budúceho januára, uzavrel poslanec.

(tasr)