Mohutný požiar zachvátil rafinériu v južnom Rusku, ktorá sa nachádza neďaleko anektovaného ukrajinského polostrova Krym. oznámili to vo štvrtok ráno ruské štátne médiá, ktoré sa odvolali na členov zásahových tímov.
Podľa ich tvrdení došlo k útoku dronom na rafinériu v meste Iľskij v Krasnodarskom kraji, v dôsledku ktorého sa vznietil tamojší zásobník paliva, informuje agentúra DPA.
K podobnému útoku dronom došlo podľa ruských úradov aj v stredu v dedine Volna, ktorá sa taktiež nachádza v Krasnodarskom kraji, neďaleko mosta spájajúceho Rusko s anektovaným Krymom.
Aj vo Volne začal horieť zásobník paliva, pričom plamene zachvátili plochu 1200 metrov štvorcových v tamojšom veľkom termináli na ropu a ropné produkty. Počas uplynulého víkendu došlo aj k útoku dronom na palivový zásobník priamo na Kryme. Cez víkend sa v západoruskej Brianskej oblasti vykoľajili následkom výbuchov dva vlaky.
K podobným útokom na infraštruktúru dochádza v oblastiach Ruska ležiacich neďaleko hraníc s Ukrajinou už od začiatku ruskej invázie.
V posledných dňoch sú však takéto incidenty častejšie než predtým, čo podľa expertov môže byť súčasťou príprav na očakávanú ukrajinskú protiofenzívu, zameranú na oslobodenie oblastí Ukrajiny okupovaných Ruskom.
Moskva obvinila v stredu Kyjev z útoku dronmi na Kremeľ, ktorého cieľom mal byť údajne atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina. Kyjev akúkoľvek spojitosť s údajným zmareným útokom na Kremeľ poprel. Ruské tvrdenia sa zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť a Kremeľ ich nepodložil žiadnymi dôveryhodnými dôkazmi. Spojené štáty varovali, že predmetné ruské vyhlásenia treba brať s rezervou.
While Russian Shahed-136 Drone are continuing to Target Cities across Ukraine it appears that a Ukrainian Drone Attack has occurred against a Oil Refinery in the Krasnodar Krai Region of Southwestern Russia around 100 Miles to the East of the Fire in the Port of Taman yesterday. pic.twitter.com/GOaYkpUbNI
Švédsky parlament v stredu schválil nový zákon zakazujúci aktivity spojené s extrémistickými skupinami. Ako píše agentúra AFP, ide o súčasť úsilia Štokholmu posilniť protiteroristickú legislatívu, čo je hlavnou požiadavkou Turecka v súvislosti so schválením žiadosti Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie.
Za zákon, ktorý kriminalizuje "účasť v teroristickej organizácii", hlasovalo 268 poslancov 349-členného parlamentu. Do platnosti vstúpi 1. júna, informuje agentúra AFP.
Švédsky minister spravodlivosti Gunnar Strömmer vo februári, keď túto legislatívu predstavil, uviedol, že ide o "značné rozšírenie rozsahu" v porovnaní so súčasnými zákonmi. Priblížil, že podľa nového zákona môže byť za zločiny súvisiace s terorizmom považované napríklad aj zaobstarávanie vybavenia pre teroristické organizácie, organizovanie priestorov na stretnutia ich členov či zabezpečovanie varenia alebo prepravy pre tieto skupiny.
Švédsko vlani v novembri pozmenilo svoju ústavu, aby umožnilo, že zákon bude môcť vstúpiť do platnosti, pripomína AFP. Agentúra dodáva, že táto severská krajina sprísňuje zákony proti terorizmus od roku 2017, keď uzbecký žiadateľ o azyl, ktorý bol členom skupiny Islamský štát (IS), vrazil vozidlom do skupiny ľudí v Štokholme, pričom tak zabil päť osôb.
Turecko blokuje vstup Švédska do NATO z dôvodu, že Štokholm mu stále odmieta vydať desiatky ľudí, ktorých Ankara pokladá za teroristov. Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO v máji 2022 spoločne v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Fínsko sa stalo členom NATO 4. apríla tohto roku.
Ruský exprezident Dmitrij Medvedev vyzval v stredu na "fyzickú likvidáciu" ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Jeho vyjadrenie prišlo po tom, čo Moskva obvinila Kyjev z útoku dronmi na Kremeľ, ktorého cieľom mal byť údajne atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina. TASR informuje na základe správ agentúry AFP a britských médií.
"Po dnešnom teroristickom útoku nezostávajú iné možnosti než fyzická likvidácia Zelenského a jeho kliky," napísal Medvedev na platforme Telegram. Podľa stanice Sky News tak zopakoval tvrdenia Moskvy, podľa ktorej bol incident s dronmi činom terorizmu.
Zelenskyj odmietol, že by bola Ukrajina za týmto údajným pokusom o atentát na Putina, počas ktorého nedošlo k žiadnym obetiam.
Ako píše denník The Guardian, Medvedev, ktorý je podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie, je blízkym spojencom šéfa Kremľa Putina a ostrým kritikom Kyjeva.
Agentúra DPA citovala Medvedeva, podľa ktorého Zelenského "nebude treba na podpísanie kapitulácie Ukrajiny". Dodal, že ani líder nacistického Nemecka Adolf Hitler počas druhej svetovej vojny žiadnu kapituláciu nepodpísal. Ako uviedol, určite sa nájde niekto iný, kto by Zelenského zastúpil.
Na Medvedevove vyhrážky reagoval na sociálnej sieti Twitter hovorca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak fínskym frazeologizmom "Prázdny sud narobí viac hluku". Táto fráza je mienená ako urážka a v preklade znamená, že osoba s najmenšími vedomosťami hovorí najhlasnejšie, vysvetľuje Sky News.
Odporcovia kontroverznej dôchodkovej reformy francúzskeho prezidenta Emmanuella Macrona neuspeli ani s druhým pokusom o jej zablokovanie. Ústavný súd v Paríži v stredu zamietol aj druhú žiadosť opozície, ktorá chcela dosiahnuť vypísanie referenda s cieľom zastropovať zákonný vek odchodu do dôchodku na 62 rokov.
Prvú sťažnosť zamietol súd ako neprípustnú už v polovici apríla. Opozícia ani odbory teraz už nemajú veľké vyhliadky na zablokovanie reformy.
Na základe Macronovej reformy, ktorá medzitým nadobudla účinnosť, sa vek odchodu do dôchodku od 1. septembra postupne zvýši na 64 rokov.
Protesty proti tomuto plánu naďalej pokračujú. Naposledy sa konali masové demonštrácie 1. mája. A na 6. júna odbory opäť zvolávajú demonštrácie.
Americká centrálna banka (Fed) v súlade s očakávaniami sprísnila svoju menovú politiku. Zároveň však signalizovala, že si dá pauzu s ďalším zvyšovaním sadzieb.
Menový výbor Fedu (FOMC) zdvihol kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov do pásma 5 percent až 5,25 percenta. To bolo desiate sprísnenie menovej politiky od marca 2022, pričom kľúčová sadzba za ten čas vzrástla celkovo o 5 percentuálnych bodov a aktuálne je najvyššie od augusta 2007.
Fed teraz zrejme preruší aktuálny cyklus sprísňovania menovej politiky, aby mohol posúdiť jeho vplyv na infláciu rovnako ako dôsledky nedávnych bankrotov bánk. Takisto chce počkať na vyriešenie politického sporu týkajúceho sa zvýšenia dlhového stropu federálnej vlády.
Existuje „značné riziko“, že sa Rusko v rámci konfrontácie so Západom pre Ukrajinu zameria na kritickú infraštruktúru v Európe alebo Severnej Amerike, vrátane plynovodov a internetových káblov. Novinárom to povedal námestník generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) pre spravodajstvo a bezpečnosť David Cattler s tým, že Rusko „aktívne mapuje“ infraštruktúru spojencov Ukrajiny na zemi aj na morskom dne. Informuje o tom portál Politico.
Ruské vojenské a civilné spravodajské služby mali podľa Cattlera „značné zdroje“, ktoré mohol Vladimir Putin použiť na sledovanie infraštruktúry, „vrátane používania civilných lodí a takzvaných špionážnych lodí“.
„Rusi sú v tejto oblasti aktívnejší, ako sme ich za posledné roky videli,“ skonštatoval námestník. Ruské hliadky su na najvyššej úrovni za niekoľko rokov v Atlantickom oceáne a ruské lode „viac riskovali“ aj v Baltskom a Severnom mori, dodal.
Po vlaňajších výbuchoch na plynovodoch Nord Stream, ktoré sú predmetom vyšetrovania v troch rôznych krajinách, NATO zriadilo vo svojom bruselskom ústredí novú „bunku“ na koordináciu úsilia o ochranu podmorskej infraštruktúry. Šéf tejto bunky Hans-Werner Wiermann, uviedol, že incident na plynovodoch ukázal „jasné a aktuálne nebezpečenstvo, ktorému naša kritická podmorská infraštruktúra čelí“.
Vyšetrovania septembrových výbuchov na plynovodoch v Baltskom mori zatiaľ neukázali na konkrétneho vinníka, prvotné podozrenie však padlo na Rusko. Dánske úrady minulý týždeň potvrdili, že štyri dni pred výbuchmi v ich blízkosti spozorovali ruskú námornú loď s ponorkou určenou na vykonávanie operácií pod vodou.
Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger je "pripravený konať", pokiaľ kontroly v súvislosti s pridelením dotácií pre firmu rodiny dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana prinesú informácie o porušení zákona. V stredu o tom informoval Úrad vlády SR.
Heger tak reagoval na stredajšie obvinenie strany Smer-SD, podľa ktorého spoločnosť Reko Recycling dostala v apríli od Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR nenávratný príspevok vo výške približne 1,4 milióna eur. "Na predmetnú dotáciu sa predseda vlády ministrov pýtal, podľa ich informácií dotácia bude ešte pred vyplatením príspevku v najbližších týždňoch prechádzať ďalšími štátnymi a európskymi kontrolnými mechanizmami," uviedol tlačový odbor Úradu vlády.
Ministerstvo životného prostredia priblížilo, že firma podala žiadosť spolu s ostatnými žiadateľmi ešte pred rokom a žiadosť posudzovali hodnotitelia pridelení losom. "Vedenie Sekcie environmentálnych programov a projektov MŽP SR konštatovalo, že pri žiadosti spoločnosti Reko Recycling, prebehlo hodnotenie v súlade pravidlami EÚ pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP)," uviedlo MŽP.
Rezort dodal, že hoci zmluva o poskytnutí príspevku bola podpísaná Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP) ešte v závere minulého roka, spoločnosti neboli zatiaľ uvoľnené žiadne finančné prostriedky. SAŽP skúma prostredníctvom európskeho systému ARACHNE aj riziká súvisiace s konečným užívateľom výhod.
Keďže opozícia spochybňuje vylúčenie väčšiny uchádzačov o NFP, minister životného prostredia rozhodol, že priebeh administratívneho a odborného posudzovania žiadateľov o NFP, ktorí sa prihlásili v 17. kole 16. výzvy podporujúcej opätovné použitie a zhodnocovanie nie nebezpečných odpadov, bude podrobený auditu.
Z ôsmich žiadateľov o NFP neprešli administratívnym hodnotením traja žiadatelia, keď dvaja nepredložili na výzvu o doplnenie požadované dokumenty a jeden ich predložil, ale po lehote. Zo zvyšných piatich ale štyria neprešli odborným hodnotením.
Členské štáty Európskej únie chcú zasadne obmedziť používanie reklamných sloganov zdôrazňujúcich ekologický rozmer, ako napríklad "šetrný k životnému prostrediu" alebo "klimaticky neutrálny". Producenti by potom už nemohli používať takéto termíny na propagáciu výrobkov, výrobných postupov alebo spoločností, oznámilo v stredu švédske predsedníctvo Únie.
S cieľom uľahčiť spotrebiteľom porovnávanie výrobkov, ktoré sú prezentujú ako šetrné k životnému prostrediu, by mali v budúcnosti povoľovať len slogany založené na oficiálnych systémoch certifikácie. Povolené by boli aj potvrdenia o udržateľnosti, ktoré sú oficiálne registrované alebo stanovené verejnými orgánmi.
K iniciatíve zaujme budúci týždeň stanovisko Európsky parlament (EP), ktorý bude o finálnej podobe návrhu ďalej rokovať s členskými štátmi.
Politického veterána a bývalého lídra francúzskej krajnej pravice Jeana-Marie Le Pena prepustili z nemocnice. Domov sa vrátil po vyše dvojtýždňovej hospitalizácii, ktorej dôvodom bol ľahký infarkt. Oznámila to v stredu jeho vnučka, píše TASR podľa správ agentúry AFP a francúzskych médií.
Le Pena (94), ktorý je otcom súčasnej líderky francúzskej krajnej pravice Marine Le Penovej, hospitalizovali s infarktom 15. apríla. Teraz už je "späť doma" a má sa "lepšie", uviedla jeho vnučka a taktiež politička Marion Maréchalová v rozhovore pre televíznu stanicu Paris Premiére.
Le Pen, ktorý oslávi 20. júna 95 rokov, mal v posledných rokoch viacero zdravotných problémov. Napríklad vo februári 2022 bol hospitalizovaný po "menšej" mozgovej príhode.
Tento bývalý výsadkár bol spoluzakladateľom Národného frontu (FN) – neskôr premenovaného na Národné združenie (RN) – a celé desaťročia vyvolával polemiku kvôli svojmu postoju k prisťahovalectvu. Nie tak dávno si pochvaľoval, že vzostup krajnej pravice v Európe ukazuje, že jeho "názory sa stali mainstreamom".
Keď sa vedenia FN ujala jeho dcéra Marine, snažila sa očistiť imidž strany – aj tým, že v roku 2015 svojho otca z nej vylúčila za jeho výrok, že holokaust je len detailom histórie. Strana odvtedy pomerne výrazne prenikla do európskej aj francúzskej politiky.
Le Pen sa narodil 20. júna 1928 v prístave La Trinité-sur-Mer v západnej časti Bretónska a ako vojak slúžil v koloniálnych vojnách v Alžírsku a vo Vietname. V roku 1956 sa vo veku 27 rokov stal najmladším poslancom francúzskeho parlamentu. Päťkrát kandidoval vo voľbách prezidenta, pričom v roku 2002 vyvolal vo Francúzsku šok, keď sa dostal do druhého kola volieb, ktoré však následne vyhral Jacques Chirac.
AKTUALIZOVANÉ Predseda ruskej Štátnej dumy (dolnej komory parlamentu) Viačeslav Volodin v stredu vyzval na "zničenie kyjevského režimu" po údajnom útoku dronmi na Kremeľ, o ktorom Moskva tvrdí, že bol pokusom Ukrajiny spáchať atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina. Tamojšie orgány začali incident vyšetrovať ako terorizmus.
"S režimom (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského nemožno rokovať. Budeme žiadať nasadenie zbraní schopných zastaviť a zničiť teroristický režim v Kyjeve," napísal Volodin na svojom účte v aplikácii Telegram.
Podľa Volodina je Zelenskyj, ktorý vydal rozkazy na uskutočnenie teroristických útokov, "na rovnakej úrovni ako ostatní medzinárodní teroristi“, pričom menoval al-Káidu, Džabhat an-Nusra a Islamský štát.
"Kyjevský teroristický režim, ktorý sa zmocnil celého štátu, ohrozuje bezpečnosť Ruska, Európy a celého sveta,“ uviedol ďalej Volodin. Politici v západných krajinách, ktorí mu dodávajú zbrane, si podľa neho musia uvedomiť, že "sa stali nielen podporovateľmi, ale aj priamymi spolupáchateľmi teroristických činov“.
Kyjev sa bráni
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu zodpovednosť za útok dronmi na Kremeľ, z ktorého Moskva obvinila Kyjev, odmietol.
"Neútočíme na (ruského prezidenta Vladimira) Putina ani na Moskvu, bojujeme na našom území. Bránime naše dediny a mestá," povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii počas návštevy vo fínskom hlavnom meste Helsinki. Dodal, že potrestanie šéfa Kremľa Ukrajina prenechá súdu.
Zelenskyj tiež upozornil, že ukrajinské sily nemajú dostatok zbraní na to, aby ich mohli nasadiť na takéto incidenty, píše stanica CNN.
Na otázku novinárov, prečo Rusko obvinilo z údajného útoku Kyjev, Zelenskyj podľa Sky News konštatoval, že Putin potrebuje nájsť spôsob, ako motivovať Rusov vzhľadom na pokračujúcu inváziu na Ukrajine, keďže nemá "žiadne víťazstvá" na bojisku.
🤔According to Russian media, two drones crashed close to the Kremlin. The Kremlin asserts that they stopped an attack by the Kyiv regime. Telegram channels shared recordings that display smoke over Moscow. pic.twitter.com/a7wCRZzaD6
Už predtým hovorca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak povedal, že Kyjev nemá nič spoločné s údajným útokom dronov na Kremeľ, ktorý Moskva označila za pokus o zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ukrajina na Kremeľ neútočí, pretože to v prvom rade nevedie k riešeniu žiadnych vojenských cieľov, poznamenal Podoľak. Útok na Kremeľ by bol podľa neho mimoriadne nevýhodný v spojitosti s prípravou na ukrajinskú protiofenzívu a vyprovokoval by Rusko k ešte radikálnejším činom. Naznačil tiež, že tento útok bol zinscenovaný Moskvou.
Mychajlo Podoľak. Foto: Twitter
Američania sa unáhliť nechcú
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu potvrdil, že zaregistroval správy o údajnom útoku ukrajinských dronov na Kremeľ, ich pravosť však nemôže potvrdiť.
"Jednoducho to nevieme," povedal Blinken novinárom podľa televízie CNN na podujatí organizovanom denníkom Washington Post. "Všetko, čo prichádza z Kremľa, by som bral s veľmi veľkou rezervou," dodal šéf americkej diplomacie.
"Uvidíme, aké budú fakty. Je ťažké to komentovať alebo špekulovať o tom bez toho, aby sme tieto fakty poznali," podotkol ďalej Blinken.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken hovorí počas slávnostného otvorenia nového krídla veľvyslanectva USA v Aténach v Grécku v utorok 21. februára 2023. Foto: TASR/AP
Odpoveď vraj príde
Moskva v stredu oznámila, že zostrelila dve ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré mierili na Kremeľ. Ten túto operáciu označil za "plánovaný teroristický čin" a pokus o ohrozenie života prezidenta Ruskej federácie. Pri tomto incidente nezaznamenali škody ani zranenia.
Kremeľ v bezprostrednej reakcii uviedol, že prezident Vladimir Putin je v bezpečí a naďalej pracuje podľa plánovaného harmonogramu. Rusko si ponecháva právo odpovedať, "kedy a kde to uzná za vhodné", citovala oficiálne vyhlásenie ruská agentúra TASS, uvádza AP.
Kremeľ v stredu vyhlásil, že napriek incidentu s dronmi prebehne budúcotýždňová vojenská prehliadka v Moskve pri príležitosti Dňa víťazstva podľa plánu. "Prehliadka sa uskutoční. Plány sa nijako nezmenili," povedal pre TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ruské úrady už v stredu začali vyšetrovanie údajného útoku dronmi na sídlo prezidenta Vladimira Putina. Informuje o tom agentúra AFP.
"Na základe pokynu predsedu Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexandra Bastrykina sa začalo trestné konanie podľa článku 205 Trestného zákona Ruskej federácie v súvislosti s pokusom kyjevského režimu o útok bezpilotnými lietadlami na kremeľskú rezidenciu prezidenta Ruska," uviedol vo vyhlásení výbor, ktorý sa zaoberá závažnými trestnými činmi.
Podľa výboru boli do útoku zapojené dva drony, ktoré vyradili z činnosti pomocou radarových systémov.
Ukrajina je "veľmi sklamaná" z toho, že nemecká polícia v stredu informovala o plánovanej návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne, nakoľko podľa Kyjeva ide o "nezodpovedný" prístup, ktorý môže z bezpečnostných obáv ohroziť to, či sa cesta vôbec zrealizuje.
S odvolaním sa na zdroje blízke ukrajinskej vláde o tom informoval nemecký spravodajský server T-Online. Ako uviedol, Kyjev je sklamaný z toho, že "zrejme z nemeckých zdrojov boli vedome zverejnené veľmi citlivé bezpečnostno-politické informácie".
Ukrajinské veľvyslanectvo v Berlíne na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovalo.
Berlínska polícia v stredu oznámila, že sa pripravuje na návštevu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne, ktorá sa vraj uskutoční v dňoch 13. a 14. mája. Úrad kancelára Olafa Scholza však návštevu Zelenského v Nemecku zatiaľ nepotvrdil.
Podľa bulvárnych novín B. Z. by mal Zelenského prijať nemecký kancelár Scholz s vojenskými poctami. Po vzájomných rozhovoroch je plánovaná aj tlačová konferencia a rokovanie s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.
B. Z. priblížil, že Zelenskyj by mal byť ubytovaný v hoteli Ritz-Carlton neďaleko námestia Potsdamer Platz v centre Berlína. Polícia má počas jeho návštevy vykonávať osobné kontroly, pričom v nasadení budú aj ostreľovači a psy vycvičené na vyhľadávanie výbušnín. Počíta sa tiež s rozsiahlymi uzáverami.
Policajná hovorkyňa Anja Dierschkeová spresnila, že 14. mája má byť Zelenskému a ukrajinskému národu odovzdaná Cena Karola Veľkého, ktorú každoročne udeľuje nemecké mesto Aachen za prínos k jednote Európy. S príhovorom má na podujatí vystúpiť aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Ak sa návšteva uskutoční, pôjde o prvú cestu Zelenského do Nemecka od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022. Ukrajinský prezident absolvoval zahraničné cesty až v nedávnej dobe – v prvých mesiacoch vojny sa zdržiaval na Ukrajine, pripomína stanica Sky News. Jeho návštevy u spojencov sa pritom väčšinou plánujú v tajnosti z dôvodu vysokých bezpečnostných rizík.
