Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko hlási mohutný požiar v zásobníku paliva neďaleko Krymu

Mohutný požiar zachvátil rafinériu v južnom Rusku, ktorá sa nachádza neďaleko anektovaného ukrajinského polostrova Krym. oznámili to vo štvrtok ráno ruské štátne médiá, ktoré sa odvolali na členov zásahových tímov.

Podľa ich tvrdení došlo k útoku dronom na rafinériu v meste Iľskij v Krasnodarskom kraji, v dôsledku ktorého sa vznietil tamojší zásobník paliva, informuje agentúra DPA.

K podobnému útoku dronom došlo podľa ruských úradov aj v stredu v dedine Volna, ktorá sa taktiež nachádza v Krasnodarskom kraji, neďaleko mosta spájajúceho Rusko s anektovaným Krymom.

Aj vo Volne začal horieť zásobník paliva, pričom plamene zachvátili plochu 1200 metrov štvorcových v tamojšom veľkom termináli na ropu a ropné produkty. Počas uplynulého víkendu došlo aj k útoku dronom na palivový zásobník priamo na Kryme. Cez víkend sa v západoruskej Brianskej oblasti vykoľajili následkom výbuchov dva vlaky.

K podobným útokom na infraštruktúru dochádza v oblastiach Ruska ležiacich neďaleko hraníc s Ukrajinou už od začiatku ruskej invázie.

V posledných dňoch sú však takéto incidenty častejšie než predtým, čo podľa expertov môže byť súčasťou príprav na očakávanú ukrajinskú protiofenzívu, zameranú na oslobodenie oblastí Ukrajiny okupovaných Ruskom.

Moskva obvinila v stredu Kyjev z útoku dronmi na Kremeľ, ktorého cieľom mal byť údajne atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina. Kyjev akúkoľvek spojitosť s údajným zmareným útokom na Kremeľ poprel. Ruské tvrdenia sa zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť a Kremeľ ich nepodložil žiadnymi dôveryhodnými dôkazmi. Spojené štáty varovali, že predmetné ruské vyhlásenia treba brať s rezervou.

(tasr)

Minúta  |  

V ústrety Ankare. Švédsky parlament schválil prísnejší protiteroristický zákon

Švédsky parlament v stredu schválil nový zákon zakazujúci aktivity spojené s extrémistickými skupinami. Ako píše agentúra AFP, ide o súčasť úsilia Štokholmu posilniť protiteroristickú legislatívu, čo je hlavnou požiadavkou Turecka v súvislosti so schválením žiadosti Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie.

Za zákon, ktorý kriminalizuje "účasť v teroristickej organizácii", hlasovalo 268 poslancov 349-členného parlamentu. Do platnosti vstúpi 1. júna, informuje agentúra AFP.

Švédsky minister spravodlivosti Gunnar Strömmer vo februári, keď túto legislatívu predstavil, uviedol, že ide o "značné rozšírenie rozsahu" v porovnaní so súčasnými zákonmi. Priblížil, že podľa nového zákona môže byť za zločiny súvisiace s terorizmom považované napríklad aj zaobstarávanie vybavenia pre teroristické organizácie, organizovanie priestorov na stretnutia ich členov či zabezpečovanie varenia alebo prepravy pre tieto skupiny.

Švédsko vlani v novembri pozmenilo svoju ústavu, aby umožnilo, že zákon bude môcť vstúpiť do platnosti, pripomína AFP. Agentúra dodáva, že táto severská krajina sprísňuje zákony proti terorizmus od roku 2017, keď uzbecký žiadateľ o azyl, ktorý bol členom skupiny Islamský štát (IS), vrazil vozidlom do skupiny ľudí v Štokholme, pričom tak zabil päť osôb.

Turecko blokuje vstup Švédska do NATO z dôvodu, že Štokholm mu stále odmieta vydať desiatky ľudí, ktorých Ankara pokladá za teroristov. Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO v máji 2022 spoločne v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Fínsko sa stalo členom NATO 4. apríla tohto roku.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský exprezident Medvedev vyzval na zabitie Zelenského

Ruský exprezident Dmitrij Medvedev vyzval v stredu na "fyzickú likvidáciu" ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Jeho vyjadrenie prišlo po tom, čo Moskva obvinila Kyjev z útoku dronmi na Kremeľ, ktorého cieľom mal byť údajne atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina. TASR informuje na základe správ agentúry AFP a britských médií.

"Po dnešnom teroristickom útoku nezostávajú iné možnosti než fyzická likvidácia Zelenského a jeho kliky," napísal Medvedev na platforme Telegram. Podľa stanice Sky News tak zopakoval tvrdenia Moskvy, podľa ktorej bol incident s dronmi činom terorizmu.

Zelenskyj odmietol, že by bola Ukrajina za týmto údajným pokusom o atentát na Putina, počas ktorého nedošlo k žiadnym obetiam.

Ako píše denník The Guardian, Medvedev, ktorý je podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie, je blízkym spojencom šéfa Kremľa Putina a ostrým kritikom Kyjeva.

Agentúra DPA citovala Medvedeva, podľa ktorého Zelenského "nebude treba na podpísanie kapitulácie Ukrajiny". Dodal, že ani líder nacistického Nemecka Adolf Hitler počas druhej svetovej vojny žiadnu kapituláciu nepodpísal. Ako uviedol, určite sa nájde niekto iný, kto by Zelenského zastúpil.

Na Medvedevove vyhrážky reagoval na sociálnej sieti Twitter hovorca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak fínskym frazeologizmom "Prázdny sud narobí viac hluku". Táto fráza je mienená ako urážka a v preklade znamená, že osoba s najmenšími vedomosťami hovorí najhlasnejšie, vysvetľuje Sky News.

https://standard.sk/350958/pokus-o-atentat-na-putina-rusko-zneskodnilo-dva-drony-ktore-mierili-na-kremel-ukrajina-hovori-o-zinscenovanom-utoku/

(tasr)

Minúta  |  

Ústavný súd vo Francúzsku zamietol druhú sťažnosť proti dôchodkovej reforme

Odporcovia kontroverznej dôchodkovej reformy francúzskeho prezidenta Emmanuella Macrona neuspeli ani s druhým pokusom o jej zablokovanie. Ústavný súd v Paríži v stredu zamietol aj druhú žiadosť opozície, ktorá chcela dosiahnuť vypísanie referenda s cieľom zastropovať zákonný vek odchodu do dôchodku na 62 rokov.

Prvú sťažnosť zamietol súd ako neprípustnú už v polovici apríla. Opozícia ani odbory teraz už nemajú veľké vyhliadky na zablokovanie reformy.

Na základe Macronovej reformy, ktorá medzitým nadobudla účinnosť, sa vek odchodu do dôchodku od 1. septembra postupne zvýši na 64 rokov.

Protesty proti tomuto plánu naďalej pokračujú. Naposledy sa konali masové demonštrácie 1. mája. A na 6. júna odbory opäť zvolávajú demonštrácie.

(tasr)

Minúta  |  

Fed zvýšil kľúčovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 5 percent až 5,25 percenta

Americká centrálna banka (Fed) v súlade s očakávaniami sprísnila svoju menovú politiku. Zároveň však signalizovala, že si dá pauzu s ďalším zvyšovaním sadzieb.

Menový výbor Fedu (FOMC) zdvihol kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov do pásma 5 percent až 5,25 percenta. To bolo desiate sprísnenie menovej politiky od marca 2022, pričom kľúčová sadzba za ten čas vzrástla celkovo o 5 percentuálnych bodov a aktuálne je najvyššie od augusta 2007.

Fed teraz zrejme preruší aktuálny cyklus sprísňovania menovej politiky, aby mohol posúdiť jeho vplyv na infláciu rovnako ako dôsledky nedávnych bankrotov bánk. Takisto chce počkať na vyriešenie politického sporu týkajúceho sa zvýšenia dlhového stropu federálnej vlády.

(tasr)

Minúta  |  

NATO: Rusko by sa mohlo zamerať na podmorské potrubia a káble

Existuje „značné riziko“, že sa Rusko v rámci konfrontácie so Západom pre Ukrajinu zameria na kritickú infraštruktúru v Európe alebo Severnej Amerike, vrátane plynovodov a internetových káblov. Novinárom to povedal námestník generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) pre spravodajstvo a bezpečnosť David Cattler s tým, že Rusko „aktívne mapuje“ infraštruktúru spojencov Ukrajiny na zemi aj na morskom dne. Informuje o tom portál Politico.

Ruské vojenské a civilné spravodajské služby mali podľa Cattlera „značné zdroje“, ktoré mohol Vladimir Putin použiť na sledovanie infraštruktúry, „vrátane používania civilných lodí a takzvaných špionážnych lodí“.

„Rusi sú v tejto oblasti aktívnejší, ako sme ich za posledné roky videli,“ skonštatoval námestník. Ruské hliadky su na najvyššej úrovni za niekoľko rokov v Atlantickom oceáne a ruské lode „viac riskovali“ aj v Baltskom a Severnom mori, dodal.

Po vlaňajších výbuchoch na plynovodoch Nord Stream, ktoré sú predmetom vyšetrovania v troch rôznych krajinách, NATO zriadilo vo svojom bruselskom ústredí novú „bunku“ na koordináciu úsilia o ochranu podmorskej infraštruktúry. Šéf tejto bunky Hans-Werner Wiermann, uviedol, že incident na plynovodoch ukázal „jasné a aktuálne nebezpečenstvo, ktorému naša kritická podmorská infraštruktúra čelí“.

Vyšetrovania septembrových výbuchov na plynovodoch v Baltskom mori zatiaľ neukázali na konkrétneho vinníka, prvotné podozrenie však padlo na Rusko. Dánske úrady minulý týždeň potvrdili, že štyri dni pred výbuchmi v ich blízkosti spozorovali ruskú námornú loď s ponorkou určenou na vykonávanie operácií pod vodou.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.