Do kresla britského premiéra sa posadil trikrát po sebe a v rokoch 1997 – 2007 nebol len ministerským predsedom, ale aj lídrom labouristov, na čele ktorých stál od roku 1994. Bol najmladším premiérom od roku 1812 a najdlhšie slúžiacim labouristickým premiérom. Jeho 10-ročné pôsobenie vo funkcii predsedu vlády bolo druhým najdlhším nepretržitým obdobím za viac ako 150 rokov.
Patril k predstaviteľom tzv. tretej cesty, ktorá bola akousi kombináciou pravicovej ekonomickej politiky a ľavicovej sociálnej politiky. Úspešný politik čelil aj výraznej kritike pre vojnu v Iraku. Bývalý trojnásobný britský premiér a dlhoročný niekdajší líder Labouristickej strany Tony Blair bude mať dnes (6. mája) 70 rokov.
Tony Blair, celým menom Anthony Charles Lynton Blair, sa narodil 6. mája 1953 v škótskom Edinburghu. Pochádzal z právnickej rodiny a aj sám vyštudoval právo na St. John’s College na Oxfordskej univerzite. V roku 1975 vstúpil do Labouristickej strany, v ktorej pôsobil spočiatku ako právnik.
Politickú kariéru začal v roku 1983, keď vo veku 30 rokov získal kreslo poslanca v Dolnej snemovni britského parlamentu. Čoskoro sa presadil v tieňovom kabinete labouristov ako ostrý kritik krokov vtedajšej konzervatívnej premiérky Margaret Thatcherovej, predovšetkým v oblasti priemyslu a energetiky.
V roku 1992, po parlamentných voľbách, ho vtedajší šéf labouristov John Smith povýšil do vedenia v tieňovom kabinete na pozíciu ministra pre vnútorné záležitosti. O dva roky neskôr sa po Smithovej smrti stál predsedom Labouristickej strany.
Po 18 rokoch vlády Konzervatívnej strany v Spojenom kráľovstve vstúpil v máji 1997 Blair po vyhratých parlamentných voľbách do sídla britských premiérov na Downing Street 10 v Londýne. Vo svojich 44 rokoch sa stal najmladším predsedom vlády od čias Roberta Jenkinsona, druhého lorda z Liverpoolu, ktorý sa stal premiérom v roku 1812.
Labouristickú stranu priviedol k víťazstvu aj vo voľbách v roku 2001, pričom jeho druhé funkčné premiérske obdobie rámcovalo celosvetové zomknutie proti terorizmu a ozbrojenému násiliu po útoku na americký New York a začiatku vojny v Iraku. V roku 2003 presadil v britskom parlamente - za protestov verejnosti aj časti vlastných poslancov – účasť Spojeného kráľovstva vo vojne v Iraku.
Tretie funkčné obdobie začal Blair v roku 2005. Jeho kabinet si zaumienil zmeniť britské školy, nemocnice, imigračnú službu a sociálny systém a zároveň riešiť otázky protispoločenského správania sa a terorizmu. Rozhodnutie z roku 2003 pridať sa k vtedajšiemu americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi a začať vojnu proti Iraku však zatienilo všetko ostatné, čo Blair za všetky roky pre krajinu urobil, a bolo jedným z dôvodov jeho klesajúcej podpory. Postupne čelil kritike nielen v radoch silnejúcej opozície, ale aj vo vlastnej strane.
Popularitu nestrácal len Blair, ale aj Labouristická strana. V snahe zachrániť reputáciu strany v júni 2007 odstúpil z funkcie predsedu britskej vlády a neskôr, 23. júna 2007, ho na poste predsedu Labouristickej strany vystriedal dovtedajší minister financií Gordon Brown. Ten ho 27. júna 2007 nahradil aj vo funkcii predsedu britskej vlády.
Na čele Spojeného kráľovstva stál v čase vzostupu britskej ekonomiky a výrazne sa Blair zaslúžil aj pozitívne riešenie severoírskej otázky. Počas jeho vládnutia sa Spojené kráľovstvo zúčastnilo troch vojnových konfliktov v bývalej Juhoslávii, Afganistane a v Iraku.
V roku 1980 sa oženil s právničkou Cherie Boothovou, s ktorou má štyri deti. Posledný Blairov potomok prišiel na svet počas jeho funkcie ministerského predsedu, čo z neho urobilo prvého premiéra za vyše 200 rokov, ktorému sa počas funkčného obdobia narodilo dieťa.
Bývalý britský premiér Blair v roku 2010 pred komisiou vyšetrujúcou okolnosti vojenskej invázie do Iraku uviedol, že neľutuje inváziu a že Sadám Husajn bol pre svet hrozbou.
V marci 2006 uskutočnil Blair historicky prvú oficiálnu návštevu predsedu britskej vlády na Slovensku.
(tasr)
