Preskočiť na obsah
  |  

Von der Leyenová: Pandémia koronavírusu už nie je hrozbou, EÚ navždy zmenila

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová privítala v piatok večer oznámenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), že ochorenie COVID-19 už nepredstavuje globálnu zdravotnú núdzovú situáciu. O jej oficiálnom vyhlásení informuje spravodajca TASR.

Von der Leyenová v stanovisku uviedla, že po viac ako troch rokoch už ochorenie COVID-19 nie je globálnou zdravotnou núdzou.

"To je dobrá správa. Pandémia si vyžiadala krutú daň na ľudských životoch, na našej spoločnosti a ekonomike. Úspešne sme ju však prekonali vďaka rozhodným krokom na globálnej úrovni, úrovni EÚ a jej členských štátov a vďaka odolnosti a solidarite našich občanov," uviedla šéfka eurokomisie.

Pandémia podľa jej slov Európanov naučila, že sila EÚ spočíva v jej jednote, a to aj vtedy, keď čelí veľkým zdravotným krízam. Skonštatovala, že európska solidarita pri spoločnom využívaní zdravotníckeho materiálu, liečbe pacientov alebo pomoci pri repatriácii občanov a rekonštrukcii hospodárstiev pomohla spoločne ochrániť občanov a prekonať najťažšie fázy pandémie.

"Táto pandémia zmenila tvár EÚ, ktorá sa stala skutočnou Európskou úniou zdravia. Teraz sme oveľa lepšie pripravení čeliť budúcim zdravotným krízam s novými nástrojmi na rýchlu reakciu na vznikajúce zdravotné krízy. Posilnili sme náš rámec zdravotnej bezpečnosti a mechanizmy pripravenosti na krízy," opísala situáciu.

Ocenila, že vznikol Úrad pre mimoriadne situácie a reakcie v oblasti zdravia (HERA), ktorý pomáha občanom EÚ, aby boli lepšie pripravení na budúce zdravotné krízy, a aj skutočnosť, že Európsku agentúra pre lieky (EMA) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) majú silnejšie mandáty konať vo svojom odbore.

"Napriek tomu je ostražitosť dôležitá. Hoci pandémia pominula, je jasné, že COVID-19 zostáva globálnou zdravotnou hrozbou a že v dohľadnej budúcnosti bude stále súčasťou nášho života," upozornila von der Leyenová. Preto je podľa nej potrebné, aby EÚ spolu so svojimi členskými štátmi, ECDC, EMA a HERA pokračovali v monitorovaní a dohľade nad týmto ochorením, zabezpečili očkovanie zraniteľných osôb a zaistili pripravenosť na budúce zdravotné krízy.

(tasr)

  |  

Rokovania o čiernomorskej obilnej dohode opäť uviazli

Rozhovory o čiernomorskej obilnej iniciatíve opäť uviazli v slepej uličke. Turecko, Rusko, Ukrajina a OSN totiž nedospeli k dohode týkajúcej sa povolenia pre nové lode, ktoré by mohli prevážať obilie a hnojivá cez Čierne more, uviedli stanica CNN a denník Guardian.

Predstavitelia Ruska, Ukrajiny, Turecka a OSN sú zastúpení v Spoločnom koordinačnom centre (JCC) v Istanbule, ktoré dohliada na plnenie dohody a vykonáva príslušné kontroly. JCC uviedlo, že nateraz pokračuje v kontrole predtým schválených plavidiel, zmienené krajiny však vyzvalo, aby pokračovali v rokovaniach o schválení nových lodí.

"Ako si iste spomínate, generálny tajomník (OSN) oznámil všetkým stranám svoj návrh ďalšieho postupu zameraného na zlepšenie, rozšírenie a predĺženie (čiernomorskej) iniciatívy, pričom zohľadnil stanoviská vyjadrené všetkými stranami. Naliehavo vyzývame všetky strany, aby pokračovali v diskusiách, prekonali prevádzkové problémy a pracovali na úplnej implementácii a pokračovaní tejto iniciatívy," povedal hovorca OSN Farhan Haq.

Čiernomorská obilná iniciatíva (takzvaná obilná dohoda) medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje dve dohody. Jedna z nich umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív napriek sankciám uvaleným na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

Obilná dohoda vlani pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín; prvýkrát bola predĺžená vlani v novembri o 120 dní. V marci súhlasilo Rusko už len s jej 60-dňovým predĺžením, hoci Ukrajina, Turecko aj OSN požadovali 120-dňové predĺženie.

Moskva dôrazne naznačila, že nebude súhlasiť s tým, aby bola predmetná dohoda predĺžená aj po 18. máji, pretože neboli splnené jej požiadavky na uľahčenie vývozu ruských obilnín a hnojív.

(tasr)

  |  

Medzi zahraničných agentov v Rusku zaradili Navaľného spolupracovníkov, novinárov a mimovládky

Ruské ministerstvo spravodlivosti v piatok informovalo, že do registra tzv. zahraničných agentov boli pridané ďalšie osoby a organizácie. Je medzi nimi aj Marija Pevčich, nová šéfka nadácie Fond boja proti korupcii (FBK), ktorú v minulosti založil väznený opozičný politik Alexej Navaľnyj. Informovala o tom v piatok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Medzi zahraničných agentov bol zaradený aj Georgij Alburov, ktorý sa s Marijou Pevčich podieľal na mnohých investigatívych projektoch FBK - napr. na odhalení podrobností o rezidenciách ruského prezidenta Vladimira Putina, vilách ruských politikov v zahraničí, o nákladnom živote ich detí, či o korupcii vládnych úradníkov a armádnych dôstojníkov.

V zozname zahraničných agentov figuruje aj vojenský analytik Jan Matvejev, pôsobiaci aj ako komentátor a moderátor spravodajských programov na platforme YouTube, ktoré po rozpútaní vojny na Ukrajine z exilu vysielajú Navaľného spolupracovníci.

Nálepku zahraničného agenta dostal aj spravodajský web Tajga.info z Novosibirska a PEN-klub z Petrohradu.

Zahraničnými agentmi sa stali aj traja publicisti: Alexandr Osovcov, Ivan Preobraženskij a Vladimir Pastuchov.

Na zoznam bola zapísaná aj bývalá poslankyňa Štátnej dumy Marija Maksakovová-Igenbergsová, či dobrovoľníčka Jelena Agafonovová, ako aj ženské občianske a politické hnutie Mäkká sila, či intervenčný tím SOS SK, ktorý poskytuje pomoc ohrozeným LGBTQ+ ľuďom zo severného Kaukazu.

Označenie "zahraničný agent", pripomínajúce "nepriateľa ľudu" zo sovietskej éry, sa v posledných rokoch v Rusku používa najmä v súvislosti s kritikmi Kremľa, novinármi či ľudskoprávnymi aktivistami, obvinenými z vykonávania politickej činnosti financovanej zo zahraničia, konštatuje AFP.

Vlani v decembri Rusko uviedlo do platnosti novú verziu zákona o zahraničných agentoch. Rozširuje v nej právomoci úradov, ktoré teraz môžu za takéhoto agenta označiť kohokoľvek, kto podľa ich názoru "koná pod vplyvom zo zahraničia".

V súlade s predchádzajúcim znením zákona museli úrady dokázať, že daná organizácia alebo jednotlivec dostávajú finančnú či materiálnu podporu zo zahraničia.

(tasr)

  |  

Srbsko: Otec 13-ročného strelca ide do väzby kvôli podozreniu, že cvičil syna v streľbe

Belehradský vyšší súd nariadil v piatok 30-dňovú väzbu pre otca 13-ročného strelca, ktorý v stredu na základnej škole usmrtil deväť ľudí, informoval srbský spravodajský server B92.

Štyridsaťsedemročný Vladimir K. čelí podozreniam zo závažnej trestnej činnosti proti verejnej bezpečnosti. Existuje podozrenie, že v uplynulom období poskytol synovi výcvik na zaobchádzanie so strelnými zbraňami i muníciou, keď ho vodil na strelnicu i do streleckého klubu, kde ho trénoval v zasahovaní terčov strelnými zbraňami - napriek tomu, že to bolo neprimerané jeho veku, uviedla prokuratúra.

Podozrivý ďalej nezaistil bezpečný priestor pre skladovanie zbraní a munície tak, aby sa nedostali do rúk nepovolaných osôb.

https://standard.sk/351932/srbsky-prezident-po-masovych-strelbach-navrhol-znovuzavedenie-trestu-smrti/

Trinásťročný Kosta K. v stredu 3. mája vzal dve otcove strelné zbrane a na svojej základnej škole spustil paľbu na spolužiakov, pripomína server. Zabil osem žiakov a školského strážnika, pričom šesť ďalších osôb utrpelo zranenia.

Chlapec na základe srbských zákonov nemôže byť trestne stíhaný, keďže ešte nedovŕšil vek 14 rokov. Na pozorovanie ho umiestnili do psychiatrického zariadenia pre deti a mladistvých. Ako motív svojho činu uviedol, že bol zo strany kolektívu vystavený šikane.

https://standard.sk/351634/v-srbsku-doslo-k-dalsej-masovej-strelbe-muz-z-pohybujuceho-sa-vozidla-zabil-8-ludi-a-13-zranil/

(tasr)

  |  

Súd v Moskve poslal do väzby aj druhú autorku hry uvádzanej v nezávislom divadle

V kauze údajného schvaľovania terorizmu v divadelnej hre Finist, jasný sokol, uvádzanej v nezávislom divadle v Moskve, vzal súd do väzby na dva mesiace aj druhú obvinenú - scenáristku a dramaturgičku Svetlanu Petrijčukovú.

Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), súd predtým v piatok rozhodol aj o vzatí do väzby divadelnej režisérky Žene (Jevgenije) Berkovičovej.

Trestné stíhanie Berkovičovej a Petrijčukovej sa začalo v reakcii na udanie, ktorého autori tvrdili, že v hre Finist, jasný sokol sú prvky svedčiace o schvaľovaní terorizmu.

V Lotyšsku sídliaci ruský spravodajský web Meduza ešte vo štvrtok podľa agentúry AP uviedol, že spomínaná divadelná hra je o ženách, ktoré "sa rozhodli virtuálne vydať za predstaviteľov radikálneho islamu a odísť s nimi žiť do Sýrie".

Na rozdiel od ruského Vyšetrovacieho výboru (Sledkom) — obdoby amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) —, ktorý sa stotožnil s obsahom udania, divadelní kritici zastávajú názor, že toto predstavenie tlmočí protivojnové stanovisko a — naopak — "odhaľuje mechanizmy terorizmu".

Divadelná hra Finist, jasný sokol mala premiéru v roku 2021 a vlani získala prestížne ruské divadelné ocenenie Zlatá maska v dvoch kategóriách — dramatická tvorba a kostýmy.

Od invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Putin sprísnil tresty a rozšíril okruh ľudí stíhaných za explicitnú kritiku vládnej politiky aj o iné formy prejavov nesúhlasu a o aktivity, ktoré ruské vedenie považuje za podporu terorizmu. V dôsledku toho boli pokutované, uväznené alebo utiekli z Ruska stovky, ak nie tisíce občanov, pripomína AP.

(tasr)

  |  

Rusko chce z okupovanej časti Záporožskej oblasti evakuovať 70-tisíc ľudí

Rusko chce z obcí a miest pri frontovej línii v okupovanej Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny celkovo evakuovať približne 70-tisíc civilistov. Povedal to v piatok Andrij Kozenko, popredný predstaviteľ tamojšej ruskej okupačnej správy. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian odvolávajúceho sa na článok ruskej agentúry TASS.

"Celkovo sa očakáva presun približne 70.000 ľudí. Stále hovoríme, že existujú prioritné kategórie - sú to deti, rodiny s deťmi. K dnešnému dňu sa už začala relokácia obyvateľov z Položského rajónu, presúvajú sa do mesta Berďansk. Momentálne je ich približne 500," povedal Kozenko.

Ruská okupačná správa ďalej informovala, že "presun obyvateľov z obcí ostreľovaných ukrajinskou armádou v Záporožskej oblasti je dobrovoľný". Šéf ruskej okupačnej správy Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij už predtým povedal, že evakuácia sa týka dovedna 18 tamojších obcí a miest vrátane Enerhodaru, pri ktorom a nachádza Záporožská atómová elektráreň (ZAES).

The Guardian dodáva, že Ukrajina dlhodobo obviňuje Rusko z násilnej deportácie ukrajinských detí, ktorú Moskva popiera.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal 17. marca v tejto súvislosti dokonca zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa ICC totiž existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.

Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva.

(tasr)