Situácia krčiem na českom vidieku by sa dala nazvať katastrofou. Za posledné štyri roky ich zmizlo viac než 1 300, čo je takmer 15 percent z pôvodného počtu. Z toho iba v minulom roku skončilo viac než 250 vidieckych pohostinstiev. Informoval o tom server novinky.cz, ktorý sa odvolal na údaje Plzeňského Prazdroja. Ten medzi vidiecke obce zaraďuje sídla s menej než 5-tisíc obyvateľmi.
Zatiaľ čo v marci 2019, teda pred nástupom pandémie nového koronavírusu, evidovala spoločnosť 8929 pohostinstiev, tento rok v marci už iba 7 604. V celej Českej republike klesol počet prevádzok z 25 404 na 22 344. Do údajov sú zahrnuté iba krčmy a reštaurácie, nie napríklad kaviarne či bistrá.
"Na gastronómiu vplýva razantný rast cien vstupov. Najmä krčmári na dedinách musia veľmi citlivo zvažovať koncové ceny pre spotrebiteľov, pretože tí sú na akékoľvek zvýšenie veľmi citliví," povedal obchodný riaditeľ Plzeňského Prazdroja Tomáš Mráz.
Navyše, mnoho ľudí na dedinách a v menších mestách prešlo na pitie piva v domácom prostredí. "A nových hostí zháňajú krčmári na dedinách veľmi ťažko," dodal Mráz.
To potvrdil aj Luboš Kastner z Asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov ČR. Počas tohtoročných veľkonočných sviatkov bola návštevnosť reštauračných zariadení medziročne nižšia o 12 percent.
"Oproti roku 2019 klesli nominálne tržby v pohostinstvách na vidieku o vyše 8 percent. Pritom vstupy v gastronómii išli nahor o 34 percent," povedal Kastner. "Biznis na dedinách nie je, ľudia do krčmy nechodia, pijú doma a tamojšie reštaurácie brutálne padajú," podotkol.
Jedine, komu podľa Kastnera tržby reálne rastú, sú pražské reštaurácie a pohostinstvá. Tým sa tržby zvýšili o 36 percent. V krajských mestách rast predstavuje 22 percent. "Čím ďalej od Prahy, tým je biznis horší," dodal Kastner.
Prevádzkovateľom sa neoplatí otvárať pohostinstvá ani na víkendy pre susedov. Nemajú totiž šancu vytvoriť zisk. Zariadenia sú pritom podľa Kastnera často prirodzeným centrom dediny, kde sa konajú schôdze, stretávajú sa tam susedia a spoločenský život bez nich vädne.
Uzatvorenie krčmy tak väčšinou znamená jej koniec, ak sa napríklad nezapojí obec. To urobili v obci Měšín na Jihlavsku, kde krčmu po odchode posledného prevádzkovateľa oživili z rozpočtu obce. "Dlhodobý problém vygradoval, keď nájomca po minuloročnom, až trojnásobnom zvýšení cien energií povedal, že ide od toho. Súvisí s tým aj predchádzajúci trend poklesu počtu hostí, ktorí už nie sú ochotní platiť také peniaze," popísal stav, ktorý vo finále riešilo obecné zastupiteľstvo, starosta Měšína Aleš Lancman.
Cez zimu si tak vyskúšali, aké je to nemať v obci jediné miesto, kde sa ľudia môžu schádzať. Od marca tu majú nového hostinského, ktorý overuje udržateľnosť chodu krčmy dotovanej obcou. "Nájomné v obecných priestoroch neplatí, dohodli sme sa však na mesačnom paušále za spotrebu energií. Čo bude vo vyúčtovaní navyše, zaplatí obec," popísal situáciu starosta.
O budúcnosti radšej nepremýšľa. "Koľko to bude obec stáť, uvidíme až pri vyúčtovaní. Okrem toho je otázne, či to tento človek, ktorý je inak normálne zamestnaný a krčmu prevádzkuje na živnosť pár hodín po práci, bude schopný vydržať," uzatvoril Lancman.
Sestry nateraz nebudú môcť vystavovať lekárske predpisy. Zámer pre mnohé pripomienky vypustili z návrhu novely o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorá je aktuálne v parlamente. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Petra Lániková. Rezort sa však podľa nej zmene do budúcnosti nebráni.
"Možnosť vystavovať lekárske predpisy sestrami bol po medzirezortnom pripomienkovom konaní z návrhu novely vypustený z dôvodu mnohých zásadných pripomienok, a to najmä odborných lekárskych spoločností a zdravotných poisťovní," priblížila.
Rezort zdravotníctva avizuje, že sa do budúcnosti nebráni umožniť sestrám vystavovať lekársky predpis. "Bude tomu však musieť predchádzať diskusia so zainteresovanými stranami, najmä lekárskymi odbornými spoločnosťami, Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek, zdravotnými poisťovňami a Národným centrom zdravotníckych informácií," dodala Lániková.
Vystavovať lekárske predpisy mala sestrám umožniť novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorá je aktuálne v parlamente. Sestra mala podľa návrhu realizovať len administratívnu činnosť na základe pokynu a indikácie lekára. Zámer mal priniesť tiež možnosť poverenia sestry lekárom-špecialistom predpisovaním zdravotníckej pomôcky najviac na dobu 12 mesiacov.
Americký prezident Joe Biden, ktorý sa chce uchádzať o znovuzvolenie, v piatok povedal, že jeho pokročilý vek mu priniesol veľa múdrosti. Informuje o tom agentúra AFP.
"Nadobudol som sakra veľa múdrosti a viem viac ako drvivá väčšina ľudí," povedal v piatok pre televíziu MSNBC. Išlo o prvý rozhovor, ktorý poskytol médiám od oficiálneho spustenia svojej kampane minulý týždeň. Demokratický kandidát má 80 rokov a v prípade znovuzvolenia by mal na konci druhého funkčného obdobia 86 rokov.
"Som skúsenejší ako ktokoľvek, kto sa kedy uchádzal o tento úrad. A myslím si, že som dokázal, že som čestný a zároveň efektívny," povedal.
Prezident doteraz málokedy riešil svoj vek, ktorý však mnoho voličov považuje za jeho hlavný hendikep. V roku 2024 by sa v súboji o Biely dom mohol opäť stretnúť s republikánom Donaldom Trumpom, ktorý má teraz 76 rokov.
SLEDOVALI SME ONLINE Britský kráľ Karol III. a jeho manželka Kamila boli v sobotu korunovaní vo Westminsterskom opátstve v Londýne. V tomto chráme korunujú anglických kráľov od roku 1066, Karol bude v poradí štyridsiatym. Súčasťou korunovácie budú tradície staré vyše tisíc rokov.
15:29 Členovia kráľovskej rodiny vystúpili na balkón Buckinghamského paláca
Britský kráľ Karol III. s manželkou Kamilou vystúpili v sobotu popoludní spolu s ďalšími členmi kráľovskej rodiny na záver korunovačných ceremónií na balkón Buckinghamského paláca.
Kráľovský pár na balkóne najskôr sprevádzali pážatá a dvorné dámy. Neskôr sa k nim pridal Karolov syn, následník trónu princ William s manželkou Kate a ich tri deti – princovia George a Louis a princezná Charlotte. Karolov mladší syn Harry, ktorý prišiel na korunováciu zo Spojených štátov bez manželky Meghan a detí, nastúpil po obrade vo Westminsterskom opátstve do limuzíny, ktorá ho podľa britských médií odviezla priamo na letisko.
Na balkón však vystúpila Karolova sestra princezná Anne a bratia Edward, vojvoda z Edinburghu.
Členovia kráľovskej rodiny z balkóna pozdravia verejnosť na bulvári The Mall a pozrú si slávnostný prelet lietadiel a vrtuľníkov, ktorý museli v dôsledku nepriaznivého počasia na poslednú chvíľu upravovať a zúčastní sa tak na ňom menej vojenských lietadiel.
Slávnosti spojené s korunováciou kráľa pokračujú v Spojenom kráľovstve celý víkend. V nedeľu sa na hrade Windsor uskutoční veľkolepý korunovačný koncert, na ktorom vystúpi napríklad britská skupina Take That, americká speváčka Katy Perry či taliansky operný spevák Andrea Bocelli. Na pondelok vyhlásili v Spojenom kráľovstve štátny sviatok.
15:23 Svetoví lídri zagratulovali Karolovi III. a Kamile ku korunovácii
Americký prezident Joe Biden v sobotu zagratuloval britskému kráľovi Karolovi III. a kráľovnej Kamile ku korunovácii a vzdal hold „trvalému priateľstvu medzi USA a Spojeným kráľovstvom.
Biden v tvíte nazval vzťah oboch krajín „zdrojom sily pre oba naše národy". Dodal, že je hrdý na to, že prvá dáma USA Jill Bidenová „zastupuje Spojené štáty pri tejto historickej príležitosti".
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila korunováciu britského panovníka za „dôkaz trvalej sily britskej monarchie". „Symbol stability a kontinuity. Blahoželám kráľovi Karolovi III. a kráľovnej Kamile," uviedla na sociálnej sieti von der Leyenová. K svojmu príspevku priložila aj fotografiu z ceremónie vo Westminsterskom opátstve v Londýne.
Predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý bol takisto prítomný na podujatí, ocenil, že kráľ podporuje porozumenie a rešpekt. Na Twitteri takisto vyzdvihol aj jeho „neúnavné úsilie o podporu udržateľnosti našej planéty".
Kráľovskému páru a britskému národu zablahoželala aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. Uviedla, že „historická a plodná spolupráca" medzi Talianskom a Spojeným kráľovstvom bude za vlády kráľa Karola III. ešte silnejšia.
Karol III. „včera (v piatok) zopakoval, že miluje Taliansko," povedala Meloniová. Dodala, že vzájomné vzťahy oboch krajín sa posilnili aj jej nedávnou návštevou Londýna, počas ktorej sa stretla s britským náprotivkom Rishi Sunakom.
14:09 Kráľ a kráľovná sa vydali v sprievode naspäť do Buckinghamského paláca
Vo Westminsterskom opátstve v Londýne sa v sobotu skončil obrad, počas ktorého bol korunovaný britský kráľ Karol III. a jeho manželka Kamila. Vzápätí sa vydal sprievod s kráľom naspäť do Buckinghamského paláca, informuje TASR.
Na sprievode sa zúčastňuje približne 4-tisíc príslušníkov britských ozbrojených síl. Kráľ s kráľovnou sa v sprievode vezú v 260-ročnom zlatom koči, ktorý váži štyri tony.
Za Karolovým kočiarom idú ďalšie tri koče, v ktorých sa vezú členovia britskej kráľovskej rodiny. V prvom koči sa za Karolom vezie jeho syn, následník trónu princ William s manželkou Kate a ich tromi deťmi – princmi Georgeom a Louisom a princeznou Charlotte. V ďalších kočoch sú kráľovi súrodenci a ich rodinní príslušníci.
Na záver korunovácie kráľ s kráľovnou a ďalšími členmi kráľovskej rodiny pozdravia z balkóna Buckinghamského paláca verejnosť na bulvári The Mall a pozrú si slávnostný prelet viac než 60 vojenských lietadiel.
13:22 Po boku kráľa Karola III. bola korunovaná jeho manželka Kamila
Po britskom kráľovi Karolovi III. bola vo Westminsterskom opátstve v Londýne korunovaná za kráľovnú v sobotu aj jeho manželka Kamila.
Kamila doteraz používala titul kráľovná-manželka, od sobotnej korunovácie je jej oficiálny titul kráľovná.
Korunovácia kráľovnej Kamily bola jednoduchšia než u jej manžela – neskladala prísahu a jej pomazanie neprebehlo v skrytosti.
Anglikánsky canterburský arcibiskup Justin Welby Kamile nasadil korunu kráľovnej Márie, na ktorej boli pred korunováciou vykonané drobné zmeny. Kamila sa tak stala prvou kráľovnou v moderných dejinách, ktorá bola korunovaná už existujúcou, a nie novou korunou.
Po skončení cirkevného obradu sa kráľ s kráľovnou vydajú vo väčšom sprievode, v ktorom bude aj približne 4 000 príslušníkov ozbrojených síl, späť do Buckinghamského paláca. Na záver korunovácie kráľ s kráľovnou a ďalšími členmi kráľovskej rodiny pozdravia z balkóna Buckinghamského paláca verejnosť na bulvári The Mall a pozrú si slávnostný prelet viac než 60 vojenských lietadiel.
13:09 Karol III. bol korunovaný za kráľa
Karol III. bol v sobotu v Londýne korunovaný za britského kráľa. Obrad sa uskutočnil vo Westminsterskom opátstve v centre Londýna. Anglikánsky canterburský arcibiskup Justin Welby položil Karolovi III. na hlavu korunu svätého Eduarda. Monarcha ju teraz bude mať na hlave prvý a posledný raz v živote.
Na chráme sa rozozvučali zvony, ktoré zvonili dve minúty. Zazneli fanfáry a na mnohých miestach v Spojenom kráľovstve odpaľujú slávnostné delostrelecké salvy.
Po korunovácii prichádza na rad posledná časť korunovačného obradu, počas ktorej sa kráľ posadil na trón a ujal sa vlády. Po intronizácii vzdá hold kráľovi následník trónu princ William a arcibiskup prvýkrát v dejinách korunovácií vyzve na pripojenie sa k sľubu vernosti všetkých prítomných, aj tých Britov, ktorí obrad sledujú prostredníctvom televízneho či rozhlasového prenosu.
12:20 Kráľ zložil prísahu
Britský kráľ Karol III. zložil počas korunovácie prísahu, informuje TASR podľa správy televízie Sky News. "Prišiel som nie na to, aby ma obsluhovali, ale aby som slúžil," povedal Karol na začiatku korunovácie.
Karola počas prvej časti korunovácie predstavili ľudu. Počas predstavenia kráľa zaznela na korunovácii prvýkrát pieseň vo waleštine, všíma si BBC.
Následne zložil kráľ prísahu. Jednotlivé časti prísahy boli sformulované do otázok, na ktoré Karol odpovedal s rukou položenou na Biblii.
Zákon z roku 1688 vyžaduje od kráľa prísahu, v ktorej sa zaväzuje vládnuť podľa zákona a podporovať anglikánsku cirkev. Ide o jedinú časť korunovačnej ceremónie, ktorá sa podľa zákona vyžaduje.
Po zložení prísahy pomaže anglikánsky canterburský arcibiskup Justin Welby Karola za kráľa. Pomazanie sa udeje za plátnom, keďže tento okamih sa považuje za najposvätnejšiu časť celého obradu.
Následne dostane Karol do rúk korunovačné insígnie a arcibiskup ho korunuje korunou svätého Eduarda.
11:59 Začala sa korunovácia britského kráľa Karola III.
Vo Westminsterskom opátstve v Londýne sa začala korunovácia britského kráľa Karola III. Ceremónia potrvá približne dve hodiny a bude počas nej korunovaná i Karolova manželka Kamila.
Obrad povedie anglikánsky canterburský arcibiskup Justin Welby a bude pozostávať z piatich častí. V strede chrámu, ktorý je postavený na pôdoryse kríža, bude kráľ Karol najskôr predstavený ľudu.
Následne zloží prísahu a arcibiskup ho pomaže za kráľa. Panovník neskôr dostane do rúk korunovačné insígnie a arcibiskup ho korunuje korunou svätého Eduarda.
V poslednej časti ceremónie sa kráľ posadí na trón a ujme sa vlády. Nasleduje tradičné prijímanie sľubov vernosti od šľachty. Tentoraz ho však dostane od jediného šľachtica – svojho syna, princa z Walesu Williama. Následne sa k sľubu vernosti budú môcť na výzvu arcibiskupa pripojiť všetci prítomní Briti a aj tí, ktorí obrad sledujú prostredníctvom prenosu.
11:50 Členovia kráľovskej rodiny dorazili na korunováciu
Do Westminsterského opátstva v Londýne, kde v sobou korunujú britského kráľa Karola III., dorazili prví členovia britskej kráľovskej rodiny, informuje TASR podľa správy televízie BBC.
Ako prví prišli Karolov druhorodený syn princ Harry a princezné Beatrice a Eugenie, dcéry Karolovho mladšieho brata Andrewa, vojvodu z Yorku. Buckinghamský palác už skôr avizoval, že Harryho manželka Meghan a ich deti sa na korunovácii nezúčastnia.
O niečo neskôr do Westminsterského opátstva dorazil Andrew a kráľova sestra princezná Anne a Karolov druhý brat Edward, vojvoda z Edinburghu
Spomedzi členov kráľovskej rodiny budú vo Westminsterskom opátstve aj následník trónu princ William s manželkou Kate spolu s ich tromi deťmi, princmi Georgeom a Louisom, a princeznou Charlotte. Princ George sa ako v poradí tretí následník trónu tiež aktívne zúčastní na korunovačnom obrade.
Karol III. dorazí s manželkou Kamilou do Westminsterského opátstva krátko pred začiatkom korunovačného obradu o 11.00 h miestneho času (12.00 h SELČ).
11:24 Začal sa korunovačný sprievod
V Londýne sa začal sprievod britského kráľa Karola III. smerujúci z Buckinghamského paláca do Westminsterského opátstva, kde sa uskutoční korunovačný obrad.
Karol a jeho manželka Kamila porušia cestou do Westminsterského opátstva tradíciu a a namiesto 260-ročného zlatého koča použijú modernejší a pohodlnejší koč, ktorý vyrobili pred 11 rokmi v Austrálii pri príležitosti diamantového jubilea Alžbety II.
Sprievod sa skončí pred bránou Westminsterského opátstva, kde sa približne o 11.00 miestneho času (12.00 SELČ) začne korunovačný obrad, ktorý povedie anglikánsky canterburský arcibiskup Justin Welby.
Medzičasom začali do Westminsterského opátstva postupne prichádzať hostia. Britské médiá si všimli napríklad prítomnosť americkej speváčka Katy Perry či americkej prvej dámy Jill Bidenovej. Príchod členov kráľovskej rodiny sa očakáva okolo 10.40 h miestneho času (11.40 SELČ)
Po skončení cirkevného obradu sa kráľ s kráľovnou vydajú vo väčšom sprievode, v ktorom bude aj približne 4 000 príslušníkov ozbrojených síl, späť do Buckinghamského paláca. Počas tohto sprievodu už použijú tradičný starší zlatý koč.
Za kočom kráľa a kráľovnej pôjdu cestou do Westminsterského opátstva ďalšie tri koče, v ktorých sa budú viesť pracujúci členovia britskej kráľovskej rodiny. V prvom koči sa za Karolom povezie jeho syn, následník trónu princ William s manželkou Kate a ich tromi deťmi – princmi Georgeom a Louisom a princeznou Charlotte. V ďalších kočoch sa povezú kráľovi súrodenci a členovia ich rodín.
Na záver korunovácie kráľ s kráľovnou a ďalšími členmi kráľovskej rodiny pozdravia z balkóna Buckinghamského paláca verejnosť na bulvári The Mall a pozrú si slávnostný prelet viac než 60 vojenských lietadiel.
11:05 Sunak: Korunovácia je momentom mimoriadnej národnej hrdosti
Sobotňajšia korunovácia britského kráľa Karola III. je momentom mimoriadnej národnej hrdosti, uviedol pred začiatkom korunovácie britský premiér Rishi Sunak. TASR o tom informuje podľa príspevku, ktorý Sunak zverejnil na sociálnej sieti Twitter.
„Dnešná korunovácia je chvíľou mimoriadnej národnej hrdosti. Nijaká iná krajina nedokáže predviesť takúto oslnivú parádu. Nie je to však len predstavenie. Je to hrdé vyjadrenie našej histórie, kultúry a tradícií. Je to názorná ukážka moderného charakteru našej krajiny a uctievaný rituál, počas ktorého sa zrodí nová éra," uviedol Sunak.
Britského kráľa Karola III. a jeho manželku Kamilu korunujú v sobotu vo Westminsterskom opátstve v Londýne. Ceremónia sa začne o 11.00 h miestneho času (12.00 SELČ) a potrvá približne dve hodiny. Cirkevnému obradu bude predchádzať sprievod, ktorý sa začne pred Buckinghamským palácom a skončí sa pred západnými dverami Westminsterského opátstva.
10:53 Do Westminsterského opátstva prichádzajú prví známi hostia
Do Westminsterského opátstva, kde v sobotu korunujú britského kráľa Karola III., postupne prichádzajú hostia, pričom sa už objavili aj prvé známe tváre. TASR o tom informuje podľa správ televízii Sky New a BBC.
Desiatky ľudí v oblekoch, vojenských uniformách, elegantných šatách, róbach či náboženských odevoch a kiltoch postupne prichádzajú na korunováciu. Televízia BBC podľa oblečenia prichádzajúcich usudzuje, že na korunováciu nebol stanovený jednotný dress code.
Ako prví začali prichádzať dobrovoľníci a predstavitelia rôznych charitatívnych organizácií. Neskôr sa však začali objavovať aj verejnosti známejšie tváre – medzi nimi napríklad americká speváčka Katy Perry, ktorá vystúpi v nedeľu aj na korunovačnom koncerte, či líder britských opozičných labouristov Keir Starmer.
Podľa Sky News sa očakáva, že viacerí členovia kráľovskej rodiny dorazia k Westminsterskému opátstvu okolo 10.40 h miestneho času (11.40 SELČ).
Kráľ Karol s manželkou Kamilou vyrazia v sprievode z Buckinghamského paláca o 10.20 h miestneho času (11.20 SELČ) a do Westminsterského opátstva dorazia približne o 10.53 h (11.53 SELČ), uvádza Sky News.
Korunovačný obrad vo Westminsterskom opátstve povedie anglikánsky canterburský arcibiskup Justin Welby a potrvá približne dve hodiny. Kráľa by mali podľa britských médií korunovať o 12.00 h miestneho času (13.00 SELČ).
Po skončení cirkevného obradu sa kráľ s kráľovnou vydajú vo väčšom sprievode späť do Buckinghamského paláca a na záver spolu s ďalšími členmi kráľovskej rodiny pozdravia z balkóna Buckinghamského paláca verejnosť na bulvári The Mall.
10:29 Čaputová zagratulovala Karolovi III. ku korunovácii a pozvala ho na Slovensko
Prezidentka SR Zuzana Čaputová zagratulovala britskému kráľovi Karolovi III. ku korunovácii a pozvala ho na návštevu Slovenska. Hlava štátu o tom informovala na sociálnej sieti. Čaputová dodala, že kráľ vníma Slovensko veľmi pozitívne.
„Včera sme sa v Buckinghamskom paláci zúčastnili na slávnostnej recepcii na pozvanie kráľa pri príležitosti jeho korunovácie. Bola príležitosť kráľovi zagratulovať ku korunovácii v mene Slovenska. Veľmi živo, tak ako vždy keď sa stretneme, na Slovensko reaguje, pamätá si návštevu Slovenska. Má veľmi pozitívne nastavenie k Slovensku, tak som zopakovala pozvanie do našej krajiny," doplnila prezidentka vo vyjadrení pre slovenské médiá v Londýne, kde sa zúčastňuje na oslavách korunovácie.
Hlava štátu hovorila počas recepcie aj s ďalšími členmi kráľovskej rodiny, ako aj s mnohými hlavami štátov, najmä tých európskych. Slovensko vnímajú podľa nej pozitívne, pokiaľ ide o postavenie a pozíciu pri ochrane ľudských práv, hodnoty právneho štátu či pomoc Ukrajine. "Toto boli témy, ktoré rezonujú. Aj keď viem, že doma máme množstvo problémov, z vonkajšieho pohľadu je Slovensko veľmi pozitívne hodnotené a je mi cťou ho reprezentovať aj pri tejto príležitosti," uzavrela Čaputová.
10:24 Pred korunováciou zatkli šesť odporcov monarchie smerujúcich na protest
V Londýne zatkli pred začiatkom korunovácie britského kráľa Karola III. šiestich priaznivcov skupiny Republika vystupujúcej proti monarchii. Zadržané osoby mierili na Trafalgarské námestie, kde sa údajne uskutoční protest. Medzi zatknutými je podľa britskej spravodajskej televízie aj líder skupiny Graham Smith.
Polícia odmietla uviesť dôvod zadržania členov antimonarchistickej skupiny. Podľa jedného z členov skupiny tak však zrejme spravili, pretože zadržaní mali so sebou megafón. Londýnska metropolitná polícia v stredu oznámila, že bude počas korunovačných osláv mimoriadne obozretná v súvislosti s protestmi a demonštranti môžu očakávať „rýchle zásahy". Skupina Republika vedie kampaň za to, aby monarchu nahradila hlava štátu, ktorú si obyvatelia zvolia vo voľbách
09:45 Koho pozvali na korunováciu britského kráľa?
Britský kráľ Karol III. bude v sobotu oficiálne korunovaný vo Westminsterskom opátstve v Londýne. Pozvánky na korunováciu rozoslali viac než 2-tisíc hosťom. Slovensko bude na podujatí zastupovať prezidentka Zuzana Čaputová s partnerom.
Členovia kráľovskej rodiny
Nebude chýbať Karolov syn, následník trónu princ William s manželkou Kate a ich tromi deťmi – princmi Georgeom a Louisom a princeznou Charlotte. Po mnohých špekuláciách potvrdil svoju účasť aj Karolov druhý syn princ Harry. Jeho manželka Meghan s deťmi však ostanú v Spojených štátoch.
Okrem toho prídu aj Karolovi súrodenci princezná Anne a Edward, vojvoda z Edinburghu. Očakáva sa aj účasť Andrewa, vojvodu z Yorku, ktorý sa stiahol z verejného života kráľovskej rodiny po škandále okolo sexuálneho zneužívania a kontaktov s americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom. Na korunováciu nebola pozvaná jeho bývalá manželka Sarah Fergusonová. Zrejme však prídu ich dve dcéry – princezné Beatrice a Eugenie. Okrem toho by sa mala na ceremónii zúčastniť aj dcéra princeznej Anne Zara Tindallová s manželom.
Spomedzi Kamiliných príbuzných tam bude napríklad jej sestra Annabel Elliotová. Podľa britského denníka The Times sa očakáva aj účasť Kamilinho bývalého manžela Andrewa Parkera Bowlesa a ich spoločného syna Toma Parkera Bowlesa.
Svetoví politici a členovia zahraničných kráľovských rodín
Buckinghamský palác nezverejnil presný zoznam hostí, no uviedol, že na korunovácii bude zastúpených 203 krajín sveta.
Čo sa týka britských politikov, je možné, že okrem súčasného britského premiéra Rishiho Sunaka sa na korunovácii zúčastnia aj bývalí premiéri, ako napríklad Liz Trussová či Tony Blair. Príde aj niekoľko poslancov parlamentu a očakáva sa tiež účasť nového škótskeho premiéra Humzu Yousafa.
Spomedzi svetových lídrov sa na podujatí objaví napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý tak chce preukázať svoje priateľstvo, rešpekt a úctu k Spojenému kráľovstvu. Nemecko bude zastupovať prezident Frank-Walter Steinmeier a Taliansko Sergio Mattarella.
Americkí prezidenti sa na korunováciách v Spojenom kráľovstve tradične nezúčastňujú, šéfa Bieleho domu Joea Bidena bude zastupovať jeho manželka Jill.
Účasť potvrdil aj poľský prezident Andrzej Duda či austrálsky premiér Anthony Albanese. Spomedzi predstaviteľov Európskej únie by mala prísť predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, šéfka europarlamentu Roberta Metsolová a predseda Európskej rady Charles Michel.
Okrem toho tam budú aj predstavitelia krajín Spoločenstva národov (Commonwealth) a rôzni náboženskí predstavitelia.
Na korunováciu neboli pozvaní predstavitelia Ruska, Bieloruska, Mjanmarska, Afganistanu, Sýrie, Venezuely a Iránu. Severnej Kórei a Nikarague bola poskytnutá možnosť zúčastniť sa na diplomatickej úrovni.
V rozpore s tradíciou boli na korunováciu pozvaní aj členovia zahraničných kráľovských rodín. Príde napríklad monacké knieža Albert II. s manželkou Charlene, španielsky kráľ Filip a kráľovná Letícia, japonský korunný princ Akišino s manželkou Kiko či švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv, ktorého bude sprevádzať jeho dcéra princezná Victoria. Zastúpená bude i belgická a holandská kráľovská rodina.
Celebrity
Špekuluje sa, či budú na korunováciu pozvané aj niektoré celebrity, ktoré sa priatelia s Karolom a Kamilou. Vďaka spojeniu s charitatívnou organizáciou Prince's Trust, ktorú Karol založil pred vyše 40 rokmi, potvrdili účasť niektoré známe osobnosti. Vo Westminsterskom opátstve tak bude britská moderátorská dvojica Ant & Dec, šéfredaktor britského módneho časopisu Vogue Edward Enninful či americký spevák Lionel Richie, ktorí sú veľvyslancami tejto charitatívnej organizácie.
Žiadna iná známa osobnosť svoju účasť na korunovácii zatiaľ nepotvrdila. Podľa BBC sa však hovorí aj o možnej účasti niekdajšej anglickej futbalovej hviezdy Davida Beckhama s manželkou Victoriou, keďže v minulosti sa zúčastnili napríklad na svadbách princov Williama a Harryho.
Dobrovoľníci, charitatívni pracovníci, príslušníci ozbrojených síl a iní
Okrem 2 200 hostí priamo vo Westminsterkom opátstve vybral kráľovský pár ďalších 400 hostí, predstaviteľov rôznych charitatívnych organizácií, ktorí budú môcť sledovať korunováciu z Kostola sv. Margity, ktorý sa nachádza v areáli Westminsterského opátstva.
Na korunováciu bolo okrem toho pozvaných aj 450 držiteľov Medaily Britského impéria udeľovanej za zásluhy v občianskej alebo vo vojenskej službe. Podľa Sky News boli pozvaní aj laureáti vlaňajšej Nobelovej ceny.
09:00 Korunovácia Karola III. sa od matkinej spred 70 rokov bude líšiť
Korunovácia britského kráľa Karola III. sa udeje v mnohom podľa tisícročných tradícií, ale bude obsahovať aj niektoré nové prvky – aj v porovnaní s korunováciou Karolovej matky Alžbety II. pred 70 rokmi. TASR prináša prehľad najdôležitejších naplánovaných zmien, ako ich zaznamenali agentúry AP a AFP.
Anglických kráľov korunujú vo Westminsterskom opátstve od roku 1066. Prvým kráľom, ktorého tu korunovali, bol Viliam Dobyvateľ. Nový kráľ Karol III. sa však netají tým, že chce monarchiu zmodernizovať. Očakáva sa, že sa to prejaví aj na jeho korunovácii, ktorá bude kratšia a menej pompézna než korunovácia jeho matky.
Na korunovačnej slávnosti vo Westminsterskom opátstve sa zúčastní v sobotu približne dvetisíc hostí. Na Alžbetinej korunovácii v roku 1953 ich bolo štyrikrát toľko. Podľa AFP sa tu odráža Karolov úmysel zefektívniť fungovanie kráľovskej rodiny, ktorá by mala po novom mať oficiálne iba sedem členov.
Na archívnej snímke z 2. júna 1953 arcibiskup z Canterbury (v popredí) dáva požehnanie britskej kráľovnej Alžbete II. Foto: TASR/AP
Ceremónia bude aj kratšia – u Alžbety trvala tri hodiny, teraz bude dvojhodinová. Od hostí sa zrejme bude vyžadovať menej slávnostné oblečenie. Korunky na hlavách budú mať pravdepodobne iba členky kráľovskej rodiny, ostatné šľachtičné budú môcť mať klobúky.
Podľa BBC sa očakáva, že Karol bude mať oblečenú vojenskú uniformu namiesto tradičných nohavíc a hodvábnych pančúch.
Alžbetina korunovácia sa ako vôbec prvá vysielala v televízii. V Spojenom kráľovstve vtedy prilákala k obrazovkám milióny ľudí a neskôr ju vysielali aj v zahraničí. V dobe online streamovania budú môcť Karolovu korunováciu sledovať naživo ľudia po celom svete.
Od korunovácie Alžbety II. sa zmenila náboženská štruktúra obyvateľstva v Spojenom kráľovstve. Aktívnu úlohu v ceremónii tak dostanú aj predstavitelia budhizmu, hinduizmu, islamu, judaizmu a sikhizmu. Toto odráža aj Karolov prísľub, že bude ochrancom vierovyznaní, a nie ochrancom viery.
Ceremónia bude prvýkrát obsahovať grécke pravoslávne spevy. Stane sa tak na počesť Karolovho otca princa Philipa, ktorý pochádzal z gréckej kráľovskej rodiny. Prvýkrát bude na korunovácii účinkovať aj gospelová skupina – Ascension Choir.
Sľub vernosti doteraz skladali kráľovi šľachtici. Teraz ho zloží iba jeden, Karolov syn William, a následne canterburský arcibiskup Justin Welby vyzve všetkých prítomných aj tých Britov, ktorí budú obrad sledovať prostredníctvom prenosu, aby sa k sľubu vernosti pripojili.
Olej použitý na pomazanie kráľa bude čisto rastlinný, zatiaľ čo olej na Alžbetinej korunovácii obsahoval ambru, ktorá vzniká v tráviacom trakte vorvaňa tuponosého. Olej použitý na Karolovej korunovácii bude olivový a vôňu mu dodá sezam, jazmín, škorica, neroli, benzoín, jantár či pomarančový kvet.
Sprievod z Buckinghamského paláca do Westminsterského opátstva pôjde výrazne kratšou cestou ako v roku 1953 – bude približne iba dvojkilometrová, kým pri predchádzajúcej korunovácii merala až osem kilometrov.
V sprievode bude pochodovať menej než 4-tisíc vojakov, v roku 1953 ich bolo až 29-tisíc.
Britský kráľ navyše cestou na korunováciu poruší tradíciu a namiesto 260-ročného zlatého koča použije modernejší a pohodlnejší koč, ktorý vyrobili pred 11 rokmi v Austrálii pri príležitosti diamantového jubilea Alžbety II. Tento koč má pruženie, vykurovanie aj klimatizáciu. V starom zlatom koči, ktorý váži štyri tony, sa prevezie len cestou naspäť do Buckinghamského paláca.
07:00 Arcibiskup prvýkrát vyzve na zloženie sľubu vernosti kráľovi všetkých Britov, ktorí sledujú korunováciu
Ceremónia vo Westminsterskom opátstve sa začne o 11.00 h miestneho času (12.00 SELČ) a potrvá približne dve hodiny. Cirkevnému obradu bude predchádzať sprievod, ktorý sa začne pred Buckinghamským palácom a skončí sa pred západnými dverami Westminsterského opátstva.
Obrad vo Westminsterskom opátstve povedie anglikánsky canterburský arcibiskup Justin Welby a bude pozostávať z piatich častí – predstavenia kráľa, zloženia prísahy, pomazania, investitúry a nasadenia koruny, intronizácie a prijímania sľubov vernosti.
Vôbec prvýkrát vyzve arcibiskup k zloženiu sľubu vernosti kráľovi všetkých Britov sledujúcich korunováciu v televízii, rozhlase či prostredníctvom online prenosu. Po zložení prísahy bude na menšej a jednoduchšej ceremónii korunovaná kráľovná-manželka Kamila.
Po skončení cirkevného obradu sa kráľ s kráľovnou vydajú vo väčšom sprievode, v ktorom bude aj približne 4-tisíc príslušníkov ozbrojených síl, späť do Buckinghamského paláca. Na záver korunovácie kráľ s kráľovnou a ďalšími členmi kráľovskej rodiny pozdravia z balkóna Buckinghamského paláca verejnosť na bulvári The Mall a pozrú si slávnostný prelet viac než 60 vojenských lietadiel.
Karolova korunovácia bude menšia a menej pompézna ako korunovácia jeho matky kráľovnej Alžbety II. v roku 1953. Na cirkevnom obrade sa zúčastní vyše 2 000 hostí. Zastúpených bude viac než 200 krajín, Slovensko bude reprezentovať prezidentka Zuzana Čaputová.
Očakáva sa, že v Londýne sa počas korunovačného víkendu zhromaždí dav fanúšikov kráľovskej rodiny. Podľa televízie BBC budú v sobotu otvorené britské pohostinstvá a reštaurácie o dve hodiny dlhšie a mnohé usporiadajú podujatia venované korunovácii.
Na druhý deň by sa mali zísť susedské či iné komunity po celom Spojenom kráľovstve na spoločnom obede. Korunovačné oslavy budú pokračovať v nedeľu večer veľkolepým korunovačným koncertom na hrade Windsor, kde vystúpi napríklad britská skupina Take That, americká speváčka Katy Perry či taliansky operný spevák Andrea Bocelli.
Na pondelok bol v Spojenom kráľovstve vyhlásený štátny sviatok a bude venovaný zvýšeniu povedomia o práci dobrovoľníkov.
Do kresla britského premiéra sa posadil trikrát po sebe a v rokoch 1997 – 2007 nebol len ministerským predsedom, ale aj lídrom labouristov, na čele ktorých stál od roku 1994. Bol najmladším premiérom od roku 1812 a najdlhšie slúžiacim labouristickým premiérom. Jeho 10-ročné pôsobenie vo funkcii predsedu vlády bolo druhým najdlhším nepretržitým obdobím za viac ako 150 rokov.
Patril k predstaviteľom tzv. tretej cesty, ktorá bola akousi kombináciou pravicovej ekonomickej politiky a ľavicovej sociálnej politiky. Úspešný politik čelil aj výraznej kritike pre vojnu v Iraku. Bývalý trojnásobný britský premiér a dlhoročný niekdajší líder Labouristickej strany Tony Blair bude mať dnes (6. mája) 70 rokov.
Tony Blair, celým menom Anthony Charles Lynton Blair, sa narodil 6. mája 1953 v škótskom Edinburghu. Pochádzal z právnickej rodiny a aj sám vyštudoval právo na St. John’s College na Oxfordskej univerzite. V roku 1975 vstúpil do Labouristickej strany, v ktorej pôsobil spočiatku ako právnik.
Politickú kariéru začal v roku 1983, keď vo veku 30 rokov získal kreslo poslanca v Dolnej snemovni britského parlamentu. Čoskoro sa presadil v tieňovom kabinete labouristov ako ostrý kritik krokov vtedajšej konzervatívnej premiérky Margaret Thatcherovej, predovšetkým v oblasti priemyslu a energetiky.
V roku 1992, po parlamentných voľbách, ho vtedajší šéf labouristov John Smith povýšil do vedenia v tieňovom kabinete na pozíciu ministra pre vnútorné záležitosti. O dva roky neskôr sa po Smithovej smrti stál predsedom Labouristickej strany.
Po 18 rokoch vlády Konzervatívnej strany v Spojenom kráľovstve vstúpil v máji 1997 Blair po vyhratých parlamentných voľbách do sídla britských premiérov na Downing Street 10 v Londýne. Vo svojich 44 rokoch sa stal najmladším predsedom vlády od čias Roberta Jenkinsona, druhého lorda z Liverpoolu, ktorý sa stal premiérom v roku 1812.
Labouristickú stranu priviedol k víťazstvu aj vo voľbách v roku 2001, pričom jeho druhé funkčné premiérske obdobie rámcovalo celosvetové zomknutie proti terorizmu a ozbrojenému násiliu po útoku na americký New York a začiatku vojny v Iraku. V roku 2003 presadil v britskom parlamente - za protestov verejnosti aj časti vlastných poslancov – účasť Spojeného kráľovstva vo vojne v Iraku.
Tretie funkčné obdobie začal Blair v roku 2005. Jeho kabinet si zaumienil zmeniť britské školy, nemocnice, imigračnú službu a sociálny systém a zároveň riešiť otázky protispoločenského správania sa a terorizmu. Rozhodnutie z roku 2003 pridať sa k vtedajšiemu americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi a začať vojnu proti Iraku však zatienilo všetko ostatné, čo Blair za všetky roky pre krajinu urobil, a bolo jedným z dôvodov jeho klesajúcej podpory. Postupne čelil kritike nielen v radoch silnejúcej opozície, ale aj vo vlastnej strane.
Popularitu nestrácal len Blair, ale aj Labouristická strana. V snahe zachrániť reputáciu strany v júni 2007 odstúpil z funkcie predsedu britskej vlády a neskôr, 23. júna 2007, ho na poste predsedu Labouristickej strany vystriedal dovtedajší minister financií Gordon Brown. Ten ho 27. júna 2007 nahradil aj vo funkcii predsedu britskej vlády.
Na čele Spojeného kráľovstva stál v čase vzostupu britskej ekonomiky a výrazne sa Blair zaslúžil aj pozitívne riešenie severoírskej otázky. Počas jeho vládnutia sa Spojené kráľovstvo zúčastnilo troch vojnových konfliktov v bývalej Juhoslávii, Afganistane a v Iraku.
V roku 1980 sa oženil s právničkou Cherie Boothovou, s ktorou má štyri deti. Posledný Blairov potomok prišiel na svet počas jeho funkcie ministerského predsedu, čo z neho urobilo prvého premiéra za vyše 200 rokov, ktorému sa počas funkčného obdobia narodilo dieťa.
Bývalý britský premiér Blair v roku 2010 pred komisiou vyšetrujúcou okolnosti vojenskej invázie do Iraku uviedol, že neľutuje inváziu a že Sadám Husajn bol pre svet hrozbou.
V marci 2006 uskutočnil Blair historicky prvú oficiálnu návštevu predsedu britskej vlády na Slovensku.
Rakúsko chce rozvíjať spoločnú azylovú politiku s Talianskom. Povedal to rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg v piatok na konferencii o Európskej únii v talianskej Florencii. Informuje o tom agentúra APA.
"Pri návšteve (rakúskeho) kancelára Karla Nehammera v Ríme sa v utorok zdôraznilo, že chceme s našimi talianskymi priateľmi spolupracovať. Chceme spoločnú azylovú politiku, ktorá skutočne funguje, aby sme neboli každé dva až tri roky vystavení novým migračným krízam, zatiaľ čo zvyšok Európy sa nečinne prizerá," vyhlásil Schallenberg podľa talianskej tlačovej agentúry ANSA.
Európa podľa šéfa rakúskej diplomacie dosiaľ preukázala jednotu a solidaritu len v určitých situáciách, ako je vojna na Ukrajine, nie však napríklad v otázke migrácie.
"Teraz je kríza v Taliansku, ale väčšina ďalších krajín sa pasívne prizerá. Minulý rok malo Rakúsko najvyšší percentuálny podiel azylantov na obyvateľa v Európe, teraz sa musia s touto situáciou vyrovnávať iné krajiny," povedal Schallenberg.
"Nabudúce by mohli byť na rade Slovensko alebo Španielsko," pokračovať rakúsky minister. Partnerov v EÚ vyzval, aby spolu viac hovorili a nepodceňovali spoločné núdzové situácie.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová privítala v piatok večer oznámenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), že ochorenie COVID-19 už nepredstavuje globálnu zdravotnú núdzovú situáciu. O jej oficiálnom vyhlásení informuje spravodajca TASR.
Von der Leyenová v stanovisku uviedla, že po viac ako troch rokoch už ochorenie COVID-19 nie je globálnou zdravotnou núdzou.
"To je dobrá správa. Pandémia si vyžiadala krutú daň na ľudských životoch, na našej spoločnosti a ekonomike. Úspešne sme ju však prekonali vďaka rozhodným krokom na globálnej úrovni, úrovni EÚ a jej členských štátov a vďaka odolnosti a solidarite našich občanov," uviedla šéfka eurokomisie.
Pandémia podľa jej slov Európanov naučila, že sila EÚ spočíva v jej jednote, a to aj vtedy, keď čelí veľkým zdravotným krízam. Skonštatovala, že európska solidarita pri spoločnom využívaní zdravotníckeho materiálu, liečbe pacientov alebo pomoci pri repatriácii občanov a rekonštrukcii hospodárstiev pomohla spoločne ochrániť občanov a prekonať najťažšie fázy pandémie.
"Táto pandémia zmenila tvár EÚ, ktorá sa stala skutočnou Európskou úniou zdravia. Teraz sme oveľa lepšie pripravení čeliť budúcim zdravotným krízam s novými nástrojmi na rýchlu reakciu na vznikajúce zdravotné krízy. Posilnili sme náš rámec zdravotnej bezpečnosti a mechanizmy pripravenosti na krízy," opísala situáciu.
Ocenila, že vznikol Úrad pre mimoriadne situácie a reakcie v oblasti zdravia (HERA), ktorý pomáha občanom EÚ, aby boli lepšie pripravení na budúce zdravotné krízy, a aj skutočnosť, že Európsku agentúra pre lieky (EMA) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) majú silnejšie mandáty konať vo svojom odbore.
"Napriek tomu je ostražitosť dôležitá. Hoci pandémia pominula, je jasné, že COVID-19 zostáva globálnou zdravotnou hrozbou a že v dohľadnej budúcnosti bude stále súčasťou nášho života," upozornila von der Leyenová. Preto je podľa nej potrebné, aby EÚ spolu so svojimi členskými štátmi, ECDC, EMA a HERA pokračovali v monitorovaní a dohľade nad týmto ochorením, zabezpečili očkovanie zraniteľných osôb a zaistili pripravenosť na budúce zdravotné krízy.
Rozhovory o čiernomorskej obilnej iniciatíve opäť uviazli v slepej uličke. Turecko, Rusko, Ukrajina a OSN totiž nedospeli k dohode týkajúcej sa povolenia pre nové lode, ktoré by mohli prevážať obilie a hnojivá cez Čierne more, uviedli stanica CNN a denník Guardian.
Predstavitelia Ruska, Ukrajiny, Turecka a OSN sú zastúpení v Spoločnom koordinačnom centre (JCC) v Istanbule, ktoré dohliada na plnenie dohody a vykonáva príslušné kontroly. JCC uviedlo, že nateraz pokračuje v kontrole predtým schválených plavidiel, zmienené krajiny však vyzvalo, aby pokračovali v rokovaniach o schválení nových lodí.
"Ako si iste spomínate, generálny tajomník (OSN) oznámil všetkým stranám svoj návrh ďalšieho postupu zameraného na zlepšenie, rozšírenie a predĺženie (čiernomorskej) iniciatívy, pričom zohľadnil stanoviská vyjadrené všetkými stranami. Naliehavo vyzývame všetky strany, aby pokračovali v diskusiách, prekonali prevádzkové problémy a pracovali na úplnej implementácii a pokračovaní tejto iniciatívy," povedal hovorca OSN Farhan Haq.
Čiernomorská obilná iniciatíva (takzvaná obilná dohoda) medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje dve dohody. Jedna z nich umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív napriek sankciám uvaleným na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.
Obilná dohoda vlani pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín; prvýkrát bola predĺžená vlani v novembri o 120 dní. V marci súhlasilo Rusko už len s jej 60-dňovým predĺžením, hoci Ukrajina, Turecko aj OSN požadovali 120-dňové predĺženie.
Moskva dôrazne naznačila, že nebude súhlasiť s tým, aby bola predmetná dohoda predĺžená aj po 18. máji, pretože neboli splnené jej požiadavky na uľahčenie vývozu ruských obilnín a hnojív.
Ruské ministerstvo spravodlivosti v piatok informovalo, že do registra tzv. zahraničných agentov boli pridané ďalšie osoby a organizácie. Je medzi nimi aj Marija Pevčich, nová šéfka nadácie Fond boja proti korupcii (FBK), ktorú v minulosti založil väznený opozičný politik Alexej Navaľnyj. Informovala o tom v piatok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Medzi zahraničných agentov bol zaradený aj Georgij Alburov, ktorý sa s Marijou Pevčich podieľal na mnohých investigatívych projektoch FBK - napr. na odhalení podrobností o rezidenciách ruského prezidenta Vladimira Putina, vilách ruských politikov v zahraničí, o nákladnom živote ich detí, či o korupcii vládnych úradníkov a armádnych dôstojníkov.
V zozname zahraničných agentov figuruje aj vojenský analytik Jan Matvejev, pôsobiaci aj ako komentátor a moderátor spravodajských programov na platforme YouTube, ktoré po rozpútaní vojny na Ukrajine z exilu vysielajú Navaľného spolupracovníci.
Nálepku zahraničného agenta dostal aj spravodajský web Tajga.info z Novosibirska a PEN-klub z Petrohradu.
Zahraničnými agentmi sa stali aj traja publicisti: Alexandr Osovcov, Ivan Preobraženskij a Vladimir Pastuchov.
Na zoznam bola zapísaná aj bývalá poslankyňa Štátnej dumy Marija Maksakovová-Igenbergsová, či dobrovoľníčka Jelena Agafonovová, ako aj ženské občianske a politické hnutie Mäkká sila, či intervenčný tím SOS SK, ktorý poskytuje pomoc ohrozeným LGBTQ+ ľuďom zo severného Kaukazu.
Označenie "zahraničný agent", pripomínajúce "nepriateľa ľudu" zo sovietskej éry, sa v posledných rokoch v Rusku používa najmä v súvislosti s kritikmi Kremľa, novinármi či ľudskoprávnymi aktivistami, obvinenými z vykonávania politickej činnosti financovanej zo zahraničia, konštatuje AFP.
Vlani v decembri Rusko uviedlo do platnosti novú verziu zákona o zahraničných agentoch. Rozširuje v nej právomoci úradov, ktoré teraz môžu za takéhoto agenta označiť kohokoľvek, kto podľa ich názoru "koná pod vplyvom zo zahraničia".
V súlade s predchádzajúcim znením zákona museli úrady dokázať, že daná organizácia alebo jednotlivec dostávajú finančnú či materiálnu podporu zo zahraničia.
Belehradský vyšší súd nariadil v piatok 30-dňovú väzbu pre otca 13-ročného strelca, ktorý v stredu na základnej škole usmrtil deväť ľudí, informoval srbský spravodajský server B92.
Štyridsaťsedemročný Vladimir K. čelí podozreniam zo závažnej trestnej činnosti proti verejnej bezpečnosti. Existuje podozrenie, že v uplynulom období poskytol synovi výcvik na zaobchádzanie so strelnými zbraňami i muníciou, keď ho vodil na strelnicu i do streleckého klubu, kde ho trénoval v zasahovaní terčov strelnými zbraňami - napriek tomu, že to bolo neprimerané jeho veku, uviedla prokuratúra.
Podozrivý ďalej nezaistil bezpečný priestor pre skladovanie zbraní a munície tak, aby sa nedostali do rúk nepovolaných osôb.
Trinásťročný Kosta K. v stredu 3. mája vzal dve otcove strelné zbrane a na svojej základnej škole spustil paľbu na spolužiakov, pripomína server. Zabil osem žiakov a školského strážnika, pričom šesť ďalších osôb utrpelo zranenia.
Chlapec na základe srbských zákonov nemôže byť trestne stíhaný, keďže ešte nedovŕšil vek 14 rokov. Na pozorovanie ho umiestnili do psychiatrického zariadenia pre deti a mladistvých. Ako motív svojho činu uviedol, že bol zo strany kolektívu vystavený šikane.
V kauze údajného schvaľovania terorizmu v divadelnej hre Finist, jasný sokol, uvádzanej v nezávislom divadle v Moskve, vzal súd do väzby na dva mesiace aj druhú obvinenú - scenáristku a dramaturgičku Svetlanu Petrijčukovú.
Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), súd predtým v piatok rozhodol aj o vzatí do väzby divadelnej režisérky Žene (Jevgenije) Berkovičovej.
Trestné stíhanie Berkovičovej a Petrijčukovej sa začalo v reakcii na udanie, ktorého autori tvrdili, že v hre Finist, jasný sokol sú prvky svedčiace o schvaľovaní terorizmu.
V Lotyšsku sídliaci ruský spravodajský web Meduza ešte vo štvrtok podľa agentúry AP uviedol, že spomínaná divadelná hra je o ženách, ktoré "sa rozhodli virtuálne vydať za predstaviteľov radikálneho islamu a odísť s nimi žiť do Sýrie".
Na rozdiel od ruského Vyšetrovacieho výboru (Sledkom) — obdoby amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) —, ktorý sa stotožnil s obsahom udania, divadelní kritici zastávajú názor, že toto predstavenie tlmočí protivojnové stanovisko a — naopak — "odhaľuje mechanizmy terorizmu".
Divadelná hra Finist, jasný sokol mala premiéru v roku 2021 a vlani získala prestížne ruské divadelné ocenenie Zlatá maska v dvoch kategóriách — dramatická tvorba a kostýmy.
Od invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Putin sprísnil tresty a rozšíril okruh ľudí stíhaných za explicitnú kritiku vládnej politiky aj o iné formy prejavov nesúhlasu a o aktivity, ktoré ruské vedenie považuje za podporu terorizmu. V dôsledku toho boli pokutované, uväznené alebo utiekli z Ruska stovky, ak nie tisíce občanov, pripomína AP.
