Český prezident Petr Pavel v pondelok vymenoval šéfa Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michala Koudelku do hodnosti brigádneho generála. Jeho predchodca Miloš Zeman to sedemkrát odmietol.
Bývalý prezident šéfa BIS a celú civilnú kontrarozviedku opakovane kritizoval. Jednou z jeho výhrad bolo, že BIS podľa neho ignoruje hrozbu islamského terorizmu v Česku. V októbri minulého roka vyhlásil, že správam BIS neprikladá taký význam, aký im pripisujú ich autori.
Pavel pri príležitosti sviatku Dňa víťazstva povýšil aj ďalších štrnásť príslušníkov ozbrojených síl, policajného a hasičského záchranného zboru. Požiadal ich, aby prispievali k pripravenosti Česka čeliť hrozbám.
"Hrozby okolo nás sú úplne reálne. Tie, ktoré sa týkajú vonkajšej bezpečnosti, aj tie týkajúce sa vnútornej bezpečnosti. Musíme robiť všetko pre to, aby sme na prípadné krízy boli pripravení," vyhlásil český prezident.
Poľsko kritizovalo v pondelok manéver ruskej stíhačky, ktorá sa nad Čiernym morom priblížila nebezpečne blízko k hliadkujúcemu poľskému lietadlu.
Rusko sa takýmito incidentmi snaží len odpútať pozornosť od zlyhaní vo vojne na Ukrajine a spraviť dojem na obyvateľov Ruska, uviedol hovorca poľskej vlády Piotr Müller v pondelok pre televíziu TVP.
Rumunské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že ruská stíhačka sa priblížila k poľskému lietadlu hliadkujúcemu nad Čiernym morom pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). K incidentu prišlo v medzinárodnom vzdušnom priestore v oblasti predurčenej pre operácie Rumunska.
Podľa poľskej pohraničnej stráže vykonala posádka ruskej stíhačky Su-35 "agresívne a nebezpečné manévre", v dôsledku ktorých stratila poľská posádka dočasne kontrolu nad svojím lietadlom.
Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu prichádza podľa DPA pravidelne nad Čiernym morom ku konfliktom ruských lietadiel s lietadlami NATO a krajín Európskej únie, čo viedlo v minulosti k vzniku niekoľkých nebezpečných incidentov.
Dočasne poverený premiér Eduard Heger zatiaľ nepozná mená nových ministrov, ktorí budú pôsobiť v úradníckej vláde. Po vymenovaní novej vlády zasadne Heger do parlamentu. Z postu poslanca tak odíde Sebastián Kozarec (OĽaNO). Uviedol to v pondelok pre médiá.
"Pripravíme všetko na čo najplynulejší prechod a odovzdanie vlády novým ľuďom, ktorí budú čeliť ťažkým výzvam. Tomu sa budeme venovať celý tento týždeň. Koordinujem sa s pani prezidentkou," povedal končiaci predseda vlády.
Uviedol, že líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Igor Matovič nie je jeho spojenec a ani nikdy ním nebude. „Igor Matovič sa jasne vyfarbil, ukázal, čo je v ňom," povedal Heger. Poznamenal, že jeho kabinet bude do vymenovania úradníckej vlády normálne fungovať.
Ani dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj nevie, kto bude jeho nástupcom. "Prajem si, aby na ministerstvo nastúpil racionálny a kvalitný odborník," podotkol. Mnohé veci, ktoré sa podľa neho na rezorte vliekli, odovzdajú novému ministrovi neukončené. Ide napríklad o sanáciu vrakunskej skládky. "Čo sa bude dať, to pouzatváram," tvrdí.
Budaj sa taktiež vracia do parlamentu, odkiaľ odíde poslanec Vojtech Tóth (OĽaNO). Nevidí tiež dôvod, prečo by vláde odborníkov nemal vysloviť dôveru.
Dočasne poverený šéf rezortu obrany Jaroslav Naď si myslí, že rozhodnutie vymenovať úradnícku vládu bolo nevyhnutné. "Bol by som radšej, ak by sa to urobilo rýchlejšie, a nie až na budúci týždeň, ale rozumiem, že ešte nie sú pripravení všetci členovia budúcej úradníckej vlády," uviedol.
Naď tiež vie, kto bude jeho nástupcom. Považuje to za dobrý výber, meno však konkretizovať nechcel. "Je to človek z môjho najužšieho tímu a človek, ktorého som ja priniesol na ministerstvo obrany. Považujem ho za veľmi dobrého odborníka," priblížil. Naď deklaruje, že pripraví na rezorte všetko tak, aby jeho odovzdanie bolo kontinuálne. Novému ministrovi chce byť nápomocný najmä v súvislosti so zahraničnými vzťahmi.
Kabinet Eduarda Hegera, ktorý od decembra minulého roka nemá dôveru Národnej rady SR a vládol pod dohľadom prezidentky, definitívne končí po kauze dotácie pre rodinnú firmu ministra Samuela Vlčana. Nastúpi vláda odborníkov na čele s viceguvernérom Národnej banky Slovenska Ľudovítom Ódorom. Hlava štátu ju vymenuje v týždni, ktorý sa začne 15. mája.
Členské krajiny Európskej únie budú v priebehu tohto týždňa diskutovať o 11. balíku sankcií v súvislosti s ruskou vojnou voči Ukrajine. Mali by postihnúť niektoré krajiny a spoločnosti z tretích krajín, ktoré pomáhajú obchádzať sankcie EÚ.
Podľa Politico Európska komisia (EK) v piatok (5. mája) prišla s odvážnym návrhom zamerať sa na krajiny, ktoré pomáhajú Rusku vyhnúť sa sankciám. Cieľom je "zaplátať diery" súčasného sankčného režimu.
Podľa údajov britského denníka Financial Times je na zozname subjektov, ktoré by mohli byť sankcionované, aj sedem spoločností z Číny a Hongkongu, ktoré spolupracujú s ruským vojensko-priemyselným komplexom, uviedol Reuters. Politico hovorí aj o iránskych spoločnostiach.
Európska komisia informácie zatiaľ nekomentovala.
Podľa Reuters čínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok prostredníctvom svojho hovorcu varovalo, že Čína bude tvrdo brániť svoje záujmy, ak nové európske sankcie vstúpia do platnosti. Ak ich členské štáty EÚ nezablokujú, mohli by zasiahnuť aj krajiny ako Kazachstan, Irán a Turecko.
Eurokomisia v marci vymenovala osobitného predstaviteľa EÚ pre presadzovanie sankcií Davida O’Sullivana. Upozornil, že "tí, ktorí sú ochotní zarábať..., sú dômyselní v taktike a metódach ako obísť sankcie".
Viacerí diplomati pre Politico naznačili zdĺhavé diskusie medzi krajinami EÚ o tejto téme. Niektoré nechcú ísť do sporov s Čínou alebo rozhnevať si Turecko. V hre je tiež nelegálna migrácia, a preto sa dohoda o 11. balíku protiruských sankcií v najbližších dvoch týždňoch neočakáva.
Slovenskí politici si dnes pripomenuli výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Pre ruskú agresiu na Ukrajine sa rozhodli položiť vence pri hrobe neznámeho vojaka, a nie na bratislavskom pamätníku Slavín.
Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) si pripomenul 78. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe pri hrobe neznámeho vojaka. Ako ďalej uviedol pre médiá, prekvapuje ho, že istá časť spoločnosti volá po extrémizme.
„Nie je možné, aby sme tých ľudí, ktorí spochybňujú Slovenské národné povstanie a boj proti nacizmu, volili do Národnej rady SR a, nedajbože, do vlády. Dnes tým, že sme položili vence za hrdinov, ktorí padli za našu slobodu, sme zároveň spomínali aj na tých hrdinov, ktorí dnes bojujú proti agresívnemu režimu ruského prezidenta Vladimíra Putina," dodal Naď.
Preto sa spolu s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom (Demokrati), prezidentkou Zuzanou Čaputovou a predsedom NR SR Borisom Kollárom (Sme rodina) rozhodli položiť vence pri hrobe neznámeho vojaka, a nie na bratislavskom pamätníku Slavín.
„Keď sa pozrieme na súčasnú situáciu, fašizmus sa tu stále derie do našej spoločnosti. Fašizmus má na svedomí desiatky miliónov ľudí počas druhej svetovej vojny. Vyrástol na populizme a manipulácii. Je dôležité, aby sme si nedovolili zobrať slobodu, demokraciu, pretože je to najväčším benefitom, aký môže spoločenstvo mať," uviedol pri tejto príležitosti Heger. Dodal, že je potrebné odmietnuť nenávisť, pretože na nej bol postavený aj fašizmus.
"Historická skúsenosť z druhej svetovej vojny, ale aj zo všetkých ďalších vojnových konfliktov potvrdzuje, že zdrojom konfliktov nebývajú národy či štáty, ale režimy pošliapavajúce ľudské slobody a práva, schopné vyvolať nenávisť. Či to boli režimy fašistické, komunistické alebo rôzne autoritárske režimy 21. storočia," skonštatovala prezidentka Zuzana Čaputová.
Zuzana Čaputová počas pietneho aktu kladenia vencov k hrobu neznámeho vojaka na Rázusovom nábreží v Bratislave. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Remišová: Rusko je dnes agresor
Podľa ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a predsedníčky strany Za ľudí Veroniky Remišovej mnohí stále odmietajú prijať fakt, že z národa, ktorý nás v roku 1945 oslobodil od fašizmu a nacistov, je dnes agresor.
„Verili sme, že takéto hrôzy sa už nikdy nemôžu zopakovať. Lenže už 15 mesiacov máme vojnu za našimi hranicami a jej nepriame dôsledky pociťujeme všetci. Ruské okupačné vojská na Ukrajine bombardujú mestá a dediny, rabujú, zabíjajú ženy, deti a dopúšťajú sa najohavnejších vojnových zločinov," uviedla Remišová.
Dodala, že Rusko sa nám vyhráža použitím jadrových zbraní a rozpútaním globálneho konfliktu. Celé medzinárodné spoločenstvo musí podľa ministerky spraviť všetko pre to, aby sa mier vrátil do Európy, aby bolo rešpektované medzinárodné právo a vojnoví zločinci boli odsúdení a spravodlivo potrestaní.
„Mier agresora nie je mier, ale diktát. Žiaľ, aj na Slovensku sú politici, ktorí by za také niečo okamžite zdvihli ruku. Aj o tom, kam bude patriť Slovensko a či budeme mať ruské tanky možno už pri našich hraniciach, sa rozhodne v septembrových voľbách," myslí si Remišová.
Republika chce urobiť všetko preto, aby sa svetová vojna neopakovala
Podľa hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) nie je mier samozrejmou hodnotou ani v súčasnom svete. Ako ďalej napísalo na sociálnej sieti, zmyslom Dňa boja proti fašizmu okrem iného je aj pripomenutie si zhubných následkov šialených ideológií neznášanlivosti a rasizmu.
„Na konci tohto vojnového besnenia zostali milióny mŕtvych a zbedačené krajiny. Každý v rámci svojich možností by mal urobiť všetko pre to, aby sme my a naše deti nemuseli nikdy vojnové hrôzy zažívať. Máme v úcte pamiatku našich hrdinov z domáceho aj európskeho bojiska, ktorí neváhali so zbraňou v ruke vystúpiť za našu slobodu a demokraciu," uviedlo hnutie.
Výročie ukončenia druhej svetovej vojny si pripomenulo i hnutie Republika. Tvrdí, že chcú urobiť všetko pre to, aby sa takáto tragédia neopakovala. „Spomíname na ľudí, ktorí boli počas tejto vojny zabití alebo odvážne položili svoje životy za iných. Chcem zdôrazniť, že hnutie Republika je jasne antifašistickým hnutím – a to nielen smerom k minulosti, ale aj smerom k prítomnosti a budúcnosti," uviedol predseda hnutia Milan Uhrík v tlačovej správe. Dodal, že Republika sa vždy bude stavať voči tým, ktorí štvú do vojny a chcú obmedzovať slobody ľudí.
Hlas: Úcta i národná súdržnosť sa za vlád Matoviča a Hegera z politiky úplne vytratili
Slovenskej politike podľa strany Hlas-SD chýbajú hodnoty, lebo sa vytratili za vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera
"Hovorím o úcte, dôstojnosti, národnej súdržnosti a rešpektovaní historických faktov. Iba s týmito hodnotami má Slovensko nádej na lepšiu budúcnosť," povedal počas osláv štátneho sviatku v Banskej Bystrici líder Hlasu Peter Pellegrini.
Zároveň odmietol prepisovanie historických faktov len na základe aktuálnej politickej situácie. "Hlas nebude s nikým diskutovať o tom, či fašizmus bol alebo nebol zlo. Jasne hovoríme, bol a bude to zlo v akejkoľvek svojej podobe," povedal Pellegrini.
Európa si dnes pripomína 78. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. V hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste, predmestí Berlína, podpísali 8. mája 1945 dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka. Druhá svetová vojna sa tak v Európe oficiálne skončila.
Keďže v čase, keď dokument vstúpil do platnosti, bol v Moskve pre časový posun už nasledujúci deň, v Rusku a niektorých postsovietskych štátoch si koniec bojov na európskom kontinente pripomínajú 9. mája. Bezpodmienečnú kapituláciu pritom nemecká branná moc podpísala už 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši. Sovietsky zväz však následne tvrdil, že jeho zástupca na akte nemal potrebné právomoci, preto trval na opakovaní celej veci.
Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang v pondelok začína návštevu troch európskych krajín. Návšteva Nemecka, Francúzska a Nórska potrvá až do piatka.
"Na pozvanie nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej, francúzskej ministerky zahraničných vecí Catherine Colonnovej a nórskej ministerky zahraničných vecí Anniken Huitfeldtovej navštívi v dňoch 8. až 12. mája minister zahraničných vecí Čchin Kang Nemecko, Francúzsko a Nórsko," uviedol hovorca čínskej diplomacie Wang Wen-pin.
Žiadne ďalšie podrobnosti o programe Čchinovej návštevy neboli zverejnené.
Nemecká ministerka Baerbocková minulý mesiac počas návštevy Pekingu vyjadrila znepokojenie nad otázkami ľudských práv v Číne a varovala ho pred nebezpečenstvom eskalácie napätia s Taiwanom.
Vyzvala tiež Peking, aby požiadal "ruského agresora, aby zastavil vojnu" na Ukrajine, pretože "žiadna iná krajina ako Čína nemá väčší vplyv na Rusko".
Francúzska ministerka Colonnová začiatkom apríla bola súčasťou delegácie sprevádzajúcej francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Číne.
V pondelok sa vrátila na Zem čínska kozmická loď, ktorá na obežnej dráhe strávila 276 dní. Bezposádková vesmírna loď podľa plánu pristála v štartovacom stredisku Ťiou-čchüan na severozápade Číny.
Úlohou prelomovej misie bolo testovanie znovupoužiteľných vesmírnych technológií, uviedli čínske štátne médiá. Podrobnosti o kozmickej lodi a testovaných technológiách, obežnej dráhe a ďalších parametroch letu ani jej fotografie neboli zverejnené.
V roku 2021 počas podobne utajovanej misie sa čínska kozmická loď dostala na okraj vesmíru a ešte v ten istý deň sa vrátila na Zem. Podľa vtedajších informácií hlavného čínskeho vesmírneho dodávateľa pristála "horizontálne".
Podľa niektorých komentátorov Peking pravdepodobne testoval kozmickú loď podobnú autonómnemu raketoplánu X-37B amerického letectva, ktoré môže dlhodobo zostať na obežnej dráhe.
Bezposádkový raketoplán X-37B má dĺžku deväť metrov, rozpätie krídel 4,5 metra a poháňajú ho solárne panely. Na Zem sa vrátil v novembri minulého roka po 908 dňoch na obežnej dráhe. Bola to už šiesta misia tohto stroja, vo vesmíre celkovo strávil viac ako desať rokov.
Ruské sily budú na Ukrajine porazené tak, ako bolo porazené nacistické Nemecko v druhej svetovej vojne. Pri príležitosti Dňa víťazstva v Európe to v pondelok sľúbil prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Všetko staré zlo, ktoré moderné Rusko prináša späť, bude porazené tak, ako bol porazený nacizmus. Tak, ako sme vtedy spoločne ničili zlo, spoločne aj teraz ničíme podobné zlo," uviedol Zelenskyj vo video prejave.
"Tento nepriateľ opäť postavil agresiu a anexiu, okupáciu a deportáciu, masové vraždenie a mučenie, bombardovanie miest a vypaľovanie dedín proti našim ideálom. Naše víťazstvo bude odpoveďou na toto všetko! Víťazstvo Ukrajiny a slobodného sveta. Oslobodenie našich krajín. Návrat našich ľudí. Ochrana našich hodnôt," dodal ukrajinský prezident.
V rámci ďalšieho odpútavania sa od sovietskej minulosti uviedol Zelenskyj, že predložil ukrajinskému parlamentu zákon, na základe ktorého bude Ukrajina oslavovať výročie konca druhej svetovej vojny 8. mája a 9. mája si bude pripomínať Deň Európy.
"Vraciame nášmu štátu úprimnú históriu bez ideologických vplyvov. Je to 8. mája, kedy si väčšina krajín pripomína najväčšie víťazstvo nad nacistami," uviedol Zelenskyj v pondelok na sociálnej sieti Telegram.
"Dnes som podpísal predmetný výnos a od zajtra si 9. mája budeme každý rok pripomínať našu historickú jednotu - jednotu všetkých Európanov, ktorí zničili nacizmus a zničia ruscizmus," uviedol Zelenskyj. Použil pritom slovo, ktoré Ukrajinci vymysleli pre to, čo nazývajú ruský fašizmus.
Ukrajina v pondelok ráno potvrdila ruské útoky na viacero ukrajinských miest vrátane Kyjeva a Odesy. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko oznámil, že v Kyjeve utrpelo počas nočných útokov zranenia najmenej päť ľudí. Úlomky drona podľa jeho vyjadrení dopadli aj na jeden obytný dom.
Vo vzdušnom priestore nad Kyjevom objavili a zostrelili 30 bezpilotných lietadiel, uviedla ukrajinská armáda.
Na Odesu na brehu Čierneho mora Rusko útočilo strelami typu Ch-22, uviedli miestne úrady. Útok spôsobil požiar v skladisku s potravinami.
Rusko si 78. výročie víťazstva nad fašizmom pripomína v utorok 9. mája. Ukrajina si za deň spomienky na koniec 2. svetovej vojny vybrala 8. máj tak ako prakticky celá Európa.
Kapitulácia nacistického Nemecka oficiálne začala platiť 8. mája 1945 o 23.01 h stredoeurópskeho času. V Moskve pre dvojhodinový časový posun vtedy bolo už 9. mája.
Stovky ľudí v noci na nedeľu vyjadrovali nespokojnosť s autoritárskou kubánskou vládou pred sídlom Komunistickej strany Kuby (PCC) v meste Caimanera na východe ostrova.
Takéto protesty sú na tomto ostrove zriedkavé, pripomína DPA. Demonštranti sa na mieste zhromaždili v sobotu večer a pokrikmi sa dožadovali slobody. Miestne média informovali, že ministerstvo vnútra na zásah proti protestujúcim nasadilo ozbrojené zložky a na Kube bolo prerušené internetové pripojenie.
"Žiadame rešpektovanie práv občanov na nenásilné protesty a odsudzujeme akékoľvek formy represie," uviedlo na Twitteri Kubánske pozorovateľské centrum pre ľudské práva. Od Komunistickej strany Kuby žiadalo politické, hospodárske a sociálne zmeny, ktoré krajina potrebuje. "Útlak nemôže byť odpoveďou na súčasnú zúfalú situáciu," dodalo centrum.
Erika Guevara Rosasová, riaditeľka organizácie Amnesty International (AI) pre oblasť Ameriky, na Twitteri uviedla, že bezpečnostné zložky utláčajú ľudí a porušujú ľudské práva.
Hasiči v kanadskej provincii Alberta v nedeľu bojovali s desiatkami lesných požiarov. Tie zničili už najmenej 375-tisíc hektárov pôdy a vyžiadali si evakuáciu viac než 29-tisíc ľudí.
V nedeľu popoludní v Alberte registrovali 108 aktívnych požiarov, z ktorých 31 bolo označených za nekontrolované.
Úrady ešte v sobotu večer vyhlásili v provincii stav núdze. Christie Tuckerová z úradu požiarnej ochrany uviedla, že pri hasení pomohol dážď, ktorý hasičom umožnil lepší prístup plameňom.
Na pomoc prišlo takmer 80 hasičov z kanadských provincií Québec a Ontário. Úrady o pomoc požiadali aj americký štát Montana, ktorý má s Albertou spoločné hranice.
Rozsah škôd spôsobených požiarmi nebolo možné bezprostredne určiť. Colin Blair, riaditeľ úradu na riešenie katastrof, pre CBC povedal, že prioritou je ochrana ľudských životov a riešenie núdzových situácií.
Premiérka provincie Alberta Danielle Smithová na sociálnej sieti uviedla, že záchranné zložky robia na zastavenie požiarov všetko, čo je v ich silách.
Dva nekontrolované lesné požiare zaznamenali i v susednej provincii Britská Kolumbia, kde muselo svoje domovy opustiť niekoľko ľudí, píše agentúra AP. Úrady upozornili, že plamene môžu s prispením vetra v najbližších dňoch ešte zosilnieť.
V Alberte od januára zaznamenali viac než 360 lesných požiarov. Experti upozorňujú, že v spojitosti s klimatickou zmenou sa frekvencia výskytu požiarov a ich intenzita ešte zvýši. Priemerná teplota v prérijných provinciách na západe Kanady sa podľa úradov od polovice 20. storočia zvýšila o 1,9 stupňa Celzia, píše CBC.
