Preskočiť na obsah
  |  

Zisková prirážka pri predaji potravín nad 40 percent má byť neprimeraná

Zisková prirážka obchodných reťazcov pri predaji vybraných potravín nebude primeraná, pokiaľ bude vyššia ako 40 percent oproti nákupnej cene. Vyplýva to z návrhu novely zákona o cenách skupiny poslancov zo strany Hlas-SD, ktorý Národná rada v utorok posunula do druhého čítania

"Ide o nadpriemernú výšku prirážky, ktorá umožní obchodným reťazcom pokryť náklady s predajom a distribúciou tovaru, zároveň však zabezpečí, že nebudú zneužívať svoje postavenie na obohacovanie sa na úkor spotrebiteľov a dodávateľov," vysvetlili predkladatelia.

Dôvodom tejto zmeny je podľa nich výrazný rast cien potravín na Slovensku. "Odborníci naznačujú, že toto zdražovanie nie je do veľkej miery spôsobené objektívnymi faktormi a zvyšovaním nákladov priamo u výrobcov, naopak ide o zvyšovanie obchodných marží predajcov potravín, ktorí tlačia svojich dodávateľov s cenami čo najnižšie a následne ich spotrebiteľom predávajú s enormnými ziskami," uviedli poslanci v dôvodovej správe.

Návrh má za cieľ upraviť výšku obchodnej prirážky, ktorá sa považuje za primeranú a pomerne nadpriemernú aj v zahraničí. Zároveň definuje okruh potravín, na ktoré by sa táto primeraná prirážka, ktorú reťazce nemôžu prekročiť, aplikovala. Návrh tiež upravuje výšku sankcií, ktorá sa uplatní v prípade, že reťazce zákaz dohodnutia neprimeranej obchodnej prirážky porušia.

(tasr)

  |  

Prosperujúca a demokratická Ukrajina bude protipólom k imperialistickej politike Putina, uviedol Scholz

Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzval v utorok Európsku úniu (EÚ), aby riešila politické, hospodárske a strategické výzvy, ktorým čelí a prijala sériu súvisiacich reforiem. Tie by mali zahŕňať spoločné úsilie o obstarávanie v oblasti obrany, uzatváranie nových obchodných dohôd a odloženie dlhodobých sporov o migráciu zvonka eurobloku.

Scholz vystúpil pri príležitosti Dňa Európy v Európskom parlamente a prítomným povedal, že posilnenie vojenskej, technologickej suverenity a nezávislých zdrojov kľúčových komodít EÚ posilní vzťahy bloku s jeho najbližším partnerom, Spojenými štátmi. Tiež sa vyjadril, že je dôležité, aby EÚ dodržala svoj sľub voči potenciálnym členom, ako sú krajiny západného Balkánu, a zároveň zabezpečila, že urobia potrebné reformy, aby sa k nej mohli pridať.

Obnova Ukrajiny bude potrebovať dlhodobý politický a finančný kapitál, povedal tiež Scholz. Prosperujúca a demokratická Ukrajina bude podľa neho najsilnejším protipólom k „imperialistickej, revizionistickej a nezákonnej politike ruského prezidenta Vladimira Putina na našom kontinente“.

Nemecký kancelár tiež hovoril o konkurencii s Čínou, ktorá sa podľa jeho slov v ostatnom období zintenzívnila. Varoval však pred snahami o odtrhnutie EÚ od jej významného obchodného partnera a vyzval na znižovanie rizika, ktoré by znížilo ujmu pre európske hospodárstva v prípade eskalácie napätia.

Scholz podporil výzvy na efektívnu ochranu vonkajších hraníc EÚ. Vyzval však členské štáty, aby zvážili výhody migrácie, keďže mnohé časti Európy urgentne potrebujú pracovnú silu zvonku eurobloku. Reforma európskeho azylového systému by sa podľa neho mala uskutočniť pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu.

(sita)

  |  

Čína varuje EÚ pred uvalením sankcií na svoje spoločnosti v súvislosti s Ruskom

Čína v utorok varovala Európsku úniu pred uvalením sankcií na svoje spoločnosti v súvislosti s Ruskom a vyhlásila, že podnikne kroky na ochranu ich záujmov. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang uviedol, že v prípade prijatia represívnych opatrení "Čína tiež podnikne nutné kroky na pevnú ochranu oprávnených záujmov čínskych spoločností".

Čínske a ruské spoločnosti majú "normálnu komunikáciu a spoluprácu", ktorá "by nemala byť ničím ovplyvnená", povedal Čchin po rokovaniach s nemeckou ministerkou zahraničných vecí Annalenou Baerbockovou v Berlíne.

Šéf čínskej diplomacie dodal, že Čína je "rozhodne proti" tomu, aby iné krajiny zavádzali svoje vlastné predpisy alebo prijímali jednostranné opatrenia proti nej.

Veľvyslanci EÚ začnú v stredu rokovať o 11. kole sankcií v súvislosti s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine. Európska komisia v ich rámci odporúča zastaviť dodávky citlivých technológií ôsmim čínskym spoločnostiam pre podozrenie, že ich predávajú ďalej do Ruska, uvádza sa v príslušnom dokumente. EÚ chce tiež ostro zakročiť proti reexportu citlivých technológií cez tretie krajiny do Ruska. Obáva sa, že by mohli byť použité na bojisku.

Čchin v Berlíne zdôraznil, že Peking vždy presadzoval "mierový dialóg" s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine. Čína podľa neho vyšle na Ukrajinu osobitného vyslanca. Minister zároveň vyzval Nemecko, aby sa viac usilovalo o prímerie a mierové rozhovory.

Baerbocková však naliehala na Peking, aby voči Rusku zaujal jasný postoj. "Neutralita znamená postaviť sa na stranu agresora, a preto je našou hlavnou zásadou dať jasne najavo, že sme na strane obete," povedala ministerka na spoločnej tlačovej konferencii.

(tasr)

  |  

Dokazovanie v kauze vraždy Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov sa skončilo

Dokazovanie v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a kauze prípravy vrážd prokurátorov sa skončilo. Nasledujú záverečné reči. Okrem utorka je hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku naplánované ešte na 12. a 19. mája.

V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018 súd rozhoduje o vine Mariana K. a Aleny Zs. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd SR vrátil v máji 2021 prípad prvostupňovému súdu. Ten následne spojil do jedného konania aj kauzu prípravy vraždy prokurátorov. Pojednáva sa od apríla 2022.

Súdy už vydali v prípade Kuciakovej vraždy tri právoplatné rozsudky. Miroslav M. a Tomáš Sz. dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Zoltán A. 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelia obžalobe štyri osoby - Marian K., Alena Zs., Dušan K. a Darko D. Tomáš Sz. bol vylúčený na samostatné konanie, súd ho uznal za vinného. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť od Mariana K. podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Šufliarskeho približne o rok neskôr.

(tasr)

  |  

Smer: Čaputová zostavuje vládu nedemokraticky a ignoruje výsledky volieb

Spôsob, akým prezidentka Zuzana Čaputová zostavuje úradnícku vládu, je v rozpore so všetkými zásadami parlamentnej demokracie. Predseda Smeru-SD Robert Fico to skonštatoval na utorkovej tlačovej konferencii po zasadnutí vedenia strany. Odmieta podporu úradníckej vlády v hlasovaní o dôvere. Zo strany hlavy štátu by privítal zvolanie okrúhleho stola predsedov politických strán.

"Prezidentka v tomto procese úplne ignoruje výsledky parlamentných volieb z roku 2020. Nie je možné, aby v štvrtom roku vládnutia prezidentka vôbec nekomunikovala s politickými stranami, ktoré sú zastúpené v národnej rade," komentoval Fico. Vládu odborníkov, ktorá má nastúpiť, nazýva preto "zvláštnou záujmovou skupinou".

Proces skladania prezidentskej vlády považuje predseda Smeru za antidemokratický. Ako komentoval, budúci predseda vlády Ľudovít Ódor nemá vplyv na to, kto bude súčasťou jeho kabinetu. Obáva sa, že úradnícka vláda bude šíriť neoliberálnu, progresívnu ideológiu. Spochybnil aj to, že ide o vládu úradníkov, čo ilustroval na mene bývalého politika Ivana Šimka, ktorý má podľa medializovaných informácií obsadiť post ministra vnútra.

Podpredseda parlamentu a strany Juraj Blanár pripomenul návrh, ktorým chce Smer-SD na mimoriadnom rokovaní NR SR presadiť skorší termín predčasných parlamentných volieb, a to 1. alebo 8. júla, čo považuje za čisté riešenie.

(tasr)

  |  

Káčer by mal skončiť v strane Demokrati. Je nespokojný s jej vývojom

Bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer vraj odchádza zo strany Demokrati. Má byť nespokojný s tým, že strana sa nebráni útokom Igora Matoviča a nevie osloviť dostatok voličov.

Šéf diplomacie je členom Hegerovej strany Demokrati, ktorá vznikla rozdelením poslaneckého klubu OĽaNO. Podľa denníka Aktuality, ktorý sa odvoláva na dobre informovaný zdroj, by mal Káčer čoskoro stranu opustiť.

Ak sa informácia potvrdí, pôjde už o druhý ministrov politický odchod v krátkom čase. Len minulý piatok (5. mája) požiadal o odobratie poverenia viesť rezort zahraničných vecí. Šéf envirorezortu Ján Budaj vtedy uviedol, že Káčer neopúšťa vládu pre kauzu okolo dotácie pre firmu agroministra Samuela Vlčana. Aj podľa Aktualít bol Káčer dlhodobo nespokojný s tým, ako vláda stráca dôveru, lebo to oslabovalo aj podporu zahranično-politickej orientácie Slovenska.

Demokratov podľa nemenovaného zdroja opúšťa, lebo sa mu nepáčilo, ako sa vyvíja. Strana nedokázala prilákať nové tváre a ani voličov. Napríklad v poslednom prieskume Focusu oslovili Demokrati len 3,6 percenta opýtaných, takže by sa ani nedostali do parlamentu. Prieskum sa pritom realizoval ešte predtým, ako sa definitívne rozhodlo, že líder strany Eduard Heger končí na premiérskom poste.

Káčer mal byť nespokojný aj s tým, že Demokrati neboli schopní reagovať na útoky politických konkurentov, najmä na predsedu OĽaNO Igora Matoviča.

https://standard.sk/352772/heger-matovic-sa-vyfarbil-nie-je-a-nikdy-nebude-moj-spojenec/

(est)