Podľa Stoltenberga sa NATO za posledné desaťročie významne transformovalo. „Zvýšili sme pripravenosť našich síl, odkedy Rusko v roku 2014 nezákonne anektovalo Krym a vstúpilo na východnú Ukrajinu," povedal na zasadnutí náčelníkov generálnych štábov krajín NATO.

„Po prvý raz v našich dejinách sme nasadili bojové jednotky na východnú časť Aliancie a európski spojenci a Kanada vynaložili ďalších 350 miliárd na obranu," uviedol šéf NATO. Dodal, že z tohto dôvodu bola Aliancia dostatočne pripravená, keď ruský prezident Vladimir Putin vlani vo februári spustil inváziu na Ukrajinu.

„Do niekoľkých hodín sme aktivovali všetky naše obranné plány. Pod velenie NATO sme umiestnili 40-tisíc vojakov, podporovaných vzdušnými a námornými silami, a posilnili sme našu predsunutú obranu od Baltského po Čierne more," pripomenul Stoltenberg. „Tieto kroky znižujú riziko nesprávnych odhadov a eskalácie (konfliktu) mimo Ukrajiny, lebo signalizujú, že budeme brániť každý centimeter územia NATO," zdôraznil.

Najvyšší predstaviteľ Aliancie upozornil, že v súčasnosti „Európu znova postihol vojnový konflikt, narastá globálna konkurencia, autoritárske režimy spochybňujú naše hodnoty, záujmy a bezpečnosť". Takisto varoval, že pribúdajú i ďalšie hrozby – „od terorizmu až po kybernetické útoky, od šírenia jadrových zbraní po klimatické zmeny". Z tohto dôvodu je podľa jeho slov nevyhnutné zintenzívniť úsilie v súčasnej novej ére strategického súperenia.

(tasr)