10. mája 2023 | 11:08

Minúta | 10. mája 2023 | 11:08

Jourová: EÚ má slabé páky na členské štáty pri používaní špionážneho softvéru

Tlak Európskej komisie (EK) na členské štáty EÚ ohľadom používania špionážneho softvéru je slabý a je nepravdepodobné, že sa voči nim spustí právne konanie. Uviedla to v rozhovore pre slovenských novinárov v Bruseli podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.

Vyšetrovací výbor Európskeho parlamentu (EP) na prešetrenie používania softvéru Pegasus a podobných programov (PEGA) v Európskej únii v pondelok, po ročnom skúmaní, prijal záverečnú správu a odporúčania pre eurokomisiu a pre konkrétne členské štáty. Správa, na príprave ktorej sa podieľal aj slovenský europoslanec Vladimír Bilčík, odsúdila snahy o zneužívanie špionážneho softvéru na zastrašovanie politickej opozície, umlčiavanie kritických médií a manipulovanie volieb.

Výbor PEGA konkrétne pomenoval situáciu v Maďarsku a Poľsku, ale tiež v Grécku, na Cypre či v Španielsku.

Jourová, ktorá sa v exekutíve EÚ zaoberá touto problematikou, uviedla, že situáciu mapuje v každej členskej krajine. Grécko, kde aféra okolo politického zneužitia softvéru Pegasus najviac rezonovala, navštívila začiatkom tohto roka. Podľa jej slov ju tamojší predstavitelia uistili, že prijmú zákony jasne definujúce, kedy môže štát niekoho odpočúvať.

„Uistili ma, že prijmú opatrenia, aby nedochádzalo k odpočúvaniu zo strany súkromných subjektov, ktoré to robiť nemôžu, a že prijmú opatrenia na posilnenie nezávislých a verejnoprávnych médií," vysvetlila.

Podľa nej táto kauza poškodila reputáciu Grécka, a to aj preto, že vyšetrovanie postupuje pomaly. Situáciu sťažuje aj skutočnosť, že krajinu v máji čakajú parlamentné voľby.

Na otázku TASR, či po gréckom škandále má eurokomisia snahu riešiť tento problém celoeurópsky, Jourová uviedla, že rozsah pôsobnosti EÚ v tejto problematike je obmedzený. Je to spôsobené aj tým, že nemá kompetencie v otázkach národnej bezpečnosti. Dodala, že ak sa s nejakou krajinou snaží riešiť otázky tohto druhu, tak sa musí obmedziť na svoj mandát, a to je ochrana ľudských práv a demokracie.

„Inými slovami, keď je nezákonne odpočúvaný novinár alebo politik, tak je to ohrozenie demokracie, a preto do toho nejakým spôsobom možno zasahovať. Ale ak sa pýtate, či môžeme spustiť nejaké právne konanie voči krajine, ktorá porušuje tieto pravidlá, tak zatiaľ sa mi to javí ako nepravdepodobné alebo nemožné," opísala situáciu.

Europarlament vyzval Európska komisiu, aby do decembra 2023 pripravila správu, ktorá posúdi, či členské štáty zaviedli opatrenia na zákonné používanie špionážneho softvéru.

(tasr)

10. mája 2023 | 10:32

Minúta | 10. mája 2023 | 10:32

Stoltenberg: NATO musí zdvojnásobiť úsilie, aby zaistilo bezpečnosť občanov

Severoatlantická aliancia musí „zdvojnásobiť svoje úsilie", aby mohla v čase narastajúcich hrozieb zaistiť bezpečnosť miliardy obyvateľov svojich členských krajín a udržala medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Na zasadnutí vojenského výboru NATO v Bruseli to v stredu vyhlásil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg, informuje TASR na základe správy britského denníka The Guardian.

Podľa Stoltenberga sa NATO za posledné desaťročie významne transformovalo. „Zvýšili sme pripravenosť našich síl, odkedy Rusko v roku 2014 nezákonne anektovalo Krym a vstúpilo na východnú Ukrajinu," povedal na zasadnutí náčelníkov generálnych štábov krajín NATO.

„Po prvý raz v našich dejinách sme nasadili bojové jednotky na východnú časť Aliancie a európski spojenci a Kanada vynaložili ďalších 350 miliárd na obranu," uviedol šéf NATO. Dodal, že z tohto dôvodu bola Aliancia dostatočne pripravená, keď ruský prezident Vladimir Putin vlani vo februári spustil inváziu na Ukrajinu.

„Do niekoľkých hodín sme aktivovali všetky naše obranné plány. Pod velenie NATO sme umiestnili 40-tisíc vojakov, podporovaných vzdušnými a námornými silami, a posilnili sme našu predsunutú obranu od Baltského po Čierne more," pripomenul Stoltenberg. „Tieto kroky znižujú riziko nesprávnych odhadov a eskalácie (konfliktu) mimo Ukrajiny, lebo signalizujú, že budeme brániť každý centimeter územia NATO," zdôraznil.

Najvyšší predstaviteľ Aliancie upozornil, že v súčasnosti „Európu znova postihol vojnový konflikt, narastá globálna konkurencia, autoritárske režimy spochybňujú naše hodnoty, záujmy a bezpečnosť". Takisto varoval, že pribúdajú i ďalšie hrozby – „od terorizmu až po kybernetické útoky, od šírenia jadrových zbraní po klimatické zmeny". Z tohto dôvodu je podľa jeho slov nevyhnutné zintenzívniť úsilie v súčasnej novej ére strategického súperenia.

(tasr)

10. mája 2023 | 10:27

Minúta | 10. mája 2023 | 10:27

Francúzsky minister vnútra vydal pokyn zakazovať akcie krajnej pravice

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin dal policajným prefektom pokyn, aby systematicky vydávali zákaz na konanie pochodov a zhromaždení krajnej pravice. Reagoval tak na pochod, ktorý sa konal minulú sobotu v uliciach Paríža.

Ako informoval spravodajský web France Info, parížsky prefekt Laurent Nuñez pochod supremacistov nezakázal, pretože na to - podľa svojich slov - nemal zákonné dôvody.

Ich absenciu priznáva aj Darmanin, ktorý v utorok vyhlásil, že ak by sa usporiadateľ takéhoto protestu proti rozhodnutiu prefekta odvolal, rozhodnú súdy.

France Info podotýka, že nie je isté, či sa prefektúry jednotlivých francúzskych miest budú riadiť Darmaninovým pokynom. Podľa zákona totiž demonštráciu možno zakázať len vtedy, ak predstavuje skutočné nebezpečenstvo, ak sa jednotlivci dopúšťajú násilia alebo vyzývajú na prejavy násilia či nenávisti, najmä rasovej.

Pochod ulicami Paríža zorganizovala krajne pravicová skupina hlásiaca sa k nadvláde bielej rasy. Zúčastnilo sa na ňom približne 600 ľudí, ktorí si pripomenuli smrť svojho kolegu, aktivistu Sebastiena Deyzieua, z roku 1994.

Toto každoročné zhromaždenie krajne pravicových extrémistov v Paríži vyvolalo kritiku v čase, keď polícia opakovane zakázala protesty proti prezidentovi Emmanuelovi Macronovi pre jeho nepopulárnu dôchodkovú reformu.

Odkedy bola v apríli táto reforma schválená, polícia na viacerých miestach, kam zavítal prezident Emmanuel Macron, zakázala ľuďom hlučné protesty s použitím hrncov a panvíc.

Pri porovnaní s prístupom k akciám, ktoré organizuje krajná pravica, ľavicoví politici a aktivisti kritizujú vedenie bezpečnostných zložiek a tvrdia, že pri posudzovaní rizikovosti tých-ktorých zhromaždení používa dvojaký meter.

Líderka krajne pravicovej strany Národné združenie (RN) Marine Le Penová súčasne v utorok upozornila, že mnohí účastníci sobotňajšieho protestu mali tváre zakryté maskami, čo francúzske zákony zakazujú. Takéto konanie Le Penová označila za provokácie, ktoré nemožno tolerovať.

Le Penová, ktorej otec v roku 1972 založil stranu Národný front (FN), ktorá sa neskôr premenovala na Národné združenie, sa však súčasne musela brániť proti obvineniam, že má blízko k dvom účastníkom sobotňajšieho pochodu.

Investigatívna webová stránka Mediapart totiž v nedeľu informovala, že na sobotňajšom zhromaždení boli odfotografovaní Axel Loustau a Olivier Duguet, ktorí pracovali ako pokladníci strany Le Penovej.

Le Penová na margo toho uviedla, že nemôže poznať všetkých ľudí, ktorí boli za 50 rokov existencie FN jeho členmi či funkcionármi.

(tasr)

10. mája 2023 | 8:29

Minúta | 10. mája 2023 | 8:29

SNS podpísala memorandum o spolupráci s Jednotou dôchodcov Slovenska

Slovenská národná strana (SNS) a Jednota dôchodcov Slovenska podpísali memorandum o spolupráci. Cieľom tejto spolupráce je dohodnúť sa v budúcnosti na presadzovaní záujmov dôchodcov. Strana SNS o tom informovala v tlačovej správe.

SNS pripomenula, že už v minulosti presadila historické zvýšenie dôchodkov, ktoré bolo citeľné v roku 2022, keď došlo k nárastu minimálneho dôchodku z 288 eur na úroveň 350 eur. „Ak by táto vláda nezrušila automat, ktorý sme nastavili každoročne na úroveň 33 percent z priemernej mzdy v hospodárstve, dnes mohol byť minimálny dôchodok vyše 400 eur," uviedla strana s poznámkou, že ich prioritou je presadzovať sociálne zákony na podporu dôchodcov. Strana sa zaviazala, že v budúcnosti presadí zvýšenie dôchodkov tak, aby dôchodcovia mohli dôstojne žiť a dokázali vykrývať svoje životné potreby.

(sita)

10. mája 2023 | 8:16

Minúta | 10. mája 2023 | 8:16

Pentagón: Ukrajina zostrelila ruský Kinžal americkým systémom Patriot

Ukrajinská armáda zostrelila ruskú raketu Kinžal pomocou amerického systému protivzdušnej obrany Patriot, oznámil v utorok hovorca ministerstva obrany USA brigádny generál Pat Ryder. TASR prevzala správu z portálu spravodajskej televízie CNN.

„Môžem potvrdiť, že zostrelili ruskú raketu s použitím systému protivzdušnej obrany Patriot," uviedol hovorca Pentagónu Ryder. „Ako viete, tento systém je súčasťou širšej škály protivzdušnej obrany, ktorú Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo poskytli Ukrajine," doplnil.

Ryder povedal, že USA a ich partneri budú pokračovať „v urýchlenom dopĺňaní prostriedkov pozemnej protivzdušnej obrany a munície, aby pomohli Ukrajine ovládnuť svoju oblohu a chrániť svojich občanov pred Ruskom".

Ukrajinské letectvo už v sobotu 6. mája oznámilo zostrelenie ruskej rakety, konkrétne hypersonickej strely Kinžal, pomocou amerického obranného systému Patriot. Ide o prvý známy prípad zostrelenia jednej z najmodernejších rakiet Moskvy, napísala vtedy agentúra AP.

„Áno, zostrelili sme 'unikátny' Kinžal," napísal veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk na sociálnej sieti Telegram. „Stalo sa to počas nočného útoku 4. mája na oblohe v oblasti Kyjeva." V piatok pritom túto správu ukrajinské ozbrojené sily popreli.

Ukrajina prevzala prvú dodávku Patriotov koncom apríla. Nešpecifikovala, koľko ich má, ani kde boli nasadené.

Podľa analytikov jedna raketa Patriot stojí asi štyri milióny dolárov a celé odpaľovacie zariadenie asi desať miliónov dolárov. Za takú cenu sa očakáva ich použitie len proti ruským lietadlám alebo hypersonickým raketám. Každá batéria Patriotov vyžaduje obsluhu asi 90 osôb.

Kinžal je jednou z najmodernejších ruských zbraní. Ruská armáda tvrdí, že letí desaťkrát vyššou rýchlosťou ako zvuk, čo sťažuje jej zachytenie, a má dosah až 2-tisíc kilometrov. Kombinácia hypersonickej rýchlosti a hlavice jej umožňuje ničiť aj silne opevnené ciele.

(tasr)

10. mája 2023 | 6:26

Minúta | 10. mája 2023 | 6:26

Slovensko môže v USA nakúpiť ľahké obrnené vozidlá a iné zbrane za 250 miliónov dolárov

Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo prípadný predaj ľahkých obrnených vozidiel (JLTV) slovenskej vláde a tiež súvisiaceho vybavenia a služieb za odhadovanú cenu 250 miliónov dolárov. Dodávateľom bude spoločnosť Oshkosh v americkom štáte Wisconsin. Informovala o tom tlačová agentúra Agenparl a ďalšie médiá, ktoré citovali rezort americkej diplomacie.

Slovenská vláda žiadala nákup 192 týchto obrnených vozidiel (JLTV), ďalej guľomety M2A1, detektory chemických látok, granátomety MK19 kalibru 40 milimetrov, ako aj mnoho ďalších zbraní a vojenskej techniky.

Podľa amerického ministerstva tento schválený predaj podporí ciele zahraničnej politiky a národnú bezpečnosť Spojených štátov tým, že pomôže zlepšiť bezpečnosť spojenca Severoatlantickej aliancie (NATO), Slovenska, ktoré je prvkom politickej stability a ekonomického pokroku v Európe.

Predaj vraj zároveň zlepší schopnosť Slovenska vyrovnávať sa so súčasnými a budúcimi hrozbami, pretože vozidlá (JLTV) zvýšia mobilitu slovenských pozemných síl a posilnia ochranu pozemných vojenských jednotiek. Získanie obrnených vozidiel umožní vyradiť vojenskú techniku ruskej výroby - nahradia vojenské transportéry zo sovietskej éry.

Zaobstaranie nových vozidiel podľa stanoviska predstavuje dôležitý míľnik pre Slovensko, ktoré chce vybudovať schopnú armádu hodnú 21. storočia, ktorá splní potreby krajiny v oblasti národnej obrany a účinne prispeje k operáciám NATO. Slovensko vraj nebude mať žiadne ťažkosti v začlenení takejto techniky do svojich ozbrojených síl.

(tasr)

10. mája 2023 | 6:20

Minúta | 10. mája 2023 | 6:20

Kuleba varuje pred priveľkými očakávaniami ohľadne protiofenzívy a žiada zbrane

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, tak ako nedávno jeho vládny kolega minister obrany, varoval pred príliš veľkými očakávaniami od jarnej ofenzívy ukrajinskej armády. Informovala o tom v stredu tlačová agentúra DPA.

"Nepokladajte túto protiofenzívu za poslednú, pretože my nevieme, čo z nej vzíde," povedal Kuleba pre stredajšie vydanie nemeckého denníka Bild.

Táto ofenzíva bude posledná, len ak bude úspešná v oslobodzovaní Ruskom okupovaných ukrajinských území, uviedol Kuleba. "Ale ak nebude, to znamená, že sa musíme pripraviť na ďalšiu protiofenzívu," upozornil.

Kuleba zdôraznil, že Ukrajina bude v boji proti ruským okupačným silám potrebovať výrazne viac výzbroje. "Pretože na víťazstvo vo vojne potrebujete zbrane, zbrane a ešte ďalšie zbrane," vyhlásil. Veľa závisí od Nemecka, ktoré má v zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall "akéhosi titana zbrojného priemyslu v Európe a zrejme aj vo svete".

Nemecká zbrojárska firma Rheinmetall vyrába aj známe tanky Leopard.

Ukrajina okrem munície, tankov a systémov protivzdušnej obrany potrebuje predovšetkým bojové lietadlá. Kuleba sa spolieha na pomoc Berlína v tom, že presadí aj moderné stíhačky F-16. Na rozdiel od tankov Leopard rozhodnutie v prípade týchto stíhačiek nespočíva na Nemecku, ale na Spojených štátoch.

"To, čo od Nemecka očakávame, je, že zohrá aktívnu úlohu vo vytvorení koalície krajín: Kto presvedčí Spojené štáty, aby stlačili zelené tlačidlo?" položil otázku šéf ukrajinskej diplomacie.

(tasr)

09. 05. 2023

9. mája 2023 | 22:21

Minúta | 9. mája 2023 | 22:21

Súd uznal Trumpa za vinného zo sexuálneho útoku na novinárku, nie však zo znásilnenia

Federálny súd v newyorskom Manhattane v utorok rozhodol, že bývalý americký prezident Donald Trump sexuálne napadol novinárku E. Jean Carrollovú, a priznal jej odškodné päť miliónov dolárov. Správu priniesli agentúry AP a Reuters.

Deväťčlenná porota však odmietla tvrdenie Carrolovej, že ju Trump znásilnil. Porotcovia rozhodovali, či Trump Carrollovú znásilnil, sexuálne napadol, alebo či sa jej nevhodne dotýkal. Takisto mali rozhodnúť, či sa voči nej dopustil očierňovania. Išlo o občianske konanie a exprezidentovi preto nehrozia trestnoprávne následky.

O čo išlo

Carrollová počas svojej výpovede v rámci procesu uviedla, že Trump ju znásilnil v 90. rokoch minulého storočia v skúšobnej kabínke obchodného domu v Manhattane. V októbri 2022 Trump údajne poškodil jej dobré meno, keď na svojej sociálnej sieti Truth Social jej tvrdenia označil za klamstvá.

Novinárka exprezidenta zažalovala už v novembri roku 2019 za ublíženie na cti, ktorého sa Trump údajne dopustil v súvislosti s popieraním činu, keď sa vyjadril, že Carrollová ani "nie je jeho typ". Novinárka uvádza, že Trump tým poškodil jej povesť a kariéru.

Vlani v novembri novinárka podala žalobu aj za sexuálny útok. Využila pritom nový zákon, ktorý chráni obete sexuálnych útokov aj desaťročia po údajnom čine.

Trumpa nahneval verdikt

Bývalý americký prezident Donald Trump, ktorý podniká kampaň za znovuzvolenie do Bieleho domu vo voľbách v roku 2024, sa odvolá proti rozsudku federálneho súdu v New Yorku v súvislosti so sexuálnym napadnutím novinárky E. Jean Carrollovej. V utorok to oznámil jeho hovorca Steven Cheung.

Trump nemusí zaplatiť odškodné päť miliónov dolárov, ktoré súd v utorok Carrollovej priznal aj za očierňovanie, keďže prípad je v štádiu odvolania. Informovali o tom tlačové agentúry DPA a Reuters.

Trump sa nezúčastňoval osobne na súdnom procese, ktorý sa začal 25. apríla.

Exprezident v príspevku na svojej platforme Truth Social v utorok krátko po oznámení súdneho rozhodnutia ostro kritizoval verdikt newyorskej súdnej poroty proti nemu. Označil ho za "hanebnosť" a dodal: "Vôbec nemám tušenie, kto je táto žena." Myslel tým žalujúcu stranu, Carrollovú, ktorá ho obvinila zo znásilnenia v obchodnom dome v New Yorku v 90. rokoch 20. storočia. Uviedol tiež, že verdikt je "pokračovaním najväčšieho honu na čarodejnice všetkých čias".

Trump od začiatku obvinenia Carrollovej popieral.

(tasr)

9. mája 2023 | 21:35

Minúta | 9. mája 2023 | 21:35

"Fico opäť šíril klamstvá o americkej agentke a Sorosovej vláde." Čaputová sa bude právne brániť

Prezidentka SR Zuzana Čaputová využije všetky právne prostriedky v súvislosti s vyjadreniami lídra Smeru-SD Roberta Fica, ktoré ju spájajú s finančníkom Georgom Sorosom či americkou ambasádou. Avizovala to na sociálnej sieti.

"Dnes Robert Fico opäť šíril klamstvá o americkej agentke, Sorosovej vláde, konzultáciách s americkou ambasádou. Zhruba v tom istom čase som mala ďalšie dva výsluchy ako poškodená pre nové vyhrážky zabitím voči mne a mojim blízkym. Dôvody vyhrážok ako vždy rovnaké - americká agentka, Soros, americká ambasáda," uviedla Čaputová.

Upozornila, že ide o klamstvo a okresný, krajský i Ústavný súd sa vyjadrili, že tieto obvinenia sú nepodložené a prekračujú hranice politického súboja. "Poslanec Fico to vie. A vie aj to, že robiť z niekoho terč svojimi nenávistnými klamstvami už na Slovensku zabíjalo," doplnila hlava štátu. Chce preto využiť právne prostriedky na ochranu svojich detí aj inštitúcie, ktorú zastupuje.

Proces skladania prezidentskej vlády označil predseda Smeru za antidemokratický. Úradnícku vláda na čele s Ľudovítom Ódorom nepovažuje za prezidentkin návrh, ale Sorosovu voľbu.

(tasr)