Preskočiť na obsah
  |  

Stoltenberg: NATO musí zdvojnásobiť úsilie, aby zaistilo bezpečnosť občanov

Severoatlantická aliancia musí „zdvojnásobiť svoje úsilie", aby mohla v čase narastajúcich hrozieb zaistiť bezpečnosť miliardy obyvateľov svojich členských krajín a udržala medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Na zasadnutí vojenského výboru NATO v Bruseli to v stredu vyhlásil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg, informuje TASR na základe správy britského denníka The Guardian.

Podľa Stoltenberga sa NATO za posledné desaťročie významne transformovalo. „Zvýšili sme pripravenosť našich síl, odkedy Rusko v roku 2014 nezákonne anektovalo Krym a vstúpilo na východnú Ukrajinu," povedal na zasadnutí náčelníkov generálnych štábov krajín NATO.

„Po prvý raz v našich dejinách sme nasadili bojové jednotky na východnú časť Aliancie a európski spojenci a Kanada vynaložili ďalších 350 miliárd na obranu," uviedol šéf NATO. Dodal, že z tohto dôvodu bola Aliancia dostatočne pripravená, keď ruský prezident Vladimir Putin vlani vo februári spustil inváziu na Ukrajinu.

„Do niekoľkých hodín sme aktivovali všetky naše obranné plány. Pod velenie NATO sme umiestnili 40-tisíc vojakov, podporovaných vzdušnými a námornými silami, a posilnili sme našu predsunutú obranu od Baltského po Čierne more," pripomenul Stoltenberg. „Tieto kroky znižujú riziko nesprávnych odhadov a eskalácie (konfliktu) mimo Ukrajiny, lebo signalizujú, že budeme brániť každý centimeter územia NATO," zdôraznil.

Najvyšší predstaviteľ Aliancie upozornil, že v súčasnosti „Európu znova postihol vojnový konflikt, narastá globálna konkurencia, autoritárske režimy spochybňujú naše hodnoty, záujmy a bezpečnosť". Takisto varoval, že pribúdajú i ďalšie hrozby – „od terorizmu až po kybernetické útoky, od šírenia jadrových zbraní po klimatické zmeny". Z tohto dôvodu je podľa jeho slov nevyhnutné zintenzívniť úsilie v súčasnej novej ére strategického súperenia.

(tasr)

  |  

Francúzsky minister vnútra vydal pokyn zakazovať akcie krajnej pravice

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin dal policajným prefektom pokyn, aby systematicky vydávali zákaz na konanie pochodov a zhromaždení krajnej pravice. Reagoval tak na pochod, ktorý sa konal minulú sobotu v uliciach Paríža.

Ako informoval spravodajský web France Info, parížsky prefekt Laurent Nuñez pochod supremacistov nezakázal, pretože na to - podľa svojich slov - nemal zákonné dôvody.

Ich absenciu priznáva aj Darmanin, ktorý v utorok vyhlásil, že ak by sa usporiadateľ takéhoto protestu proti rozhodnutiu prefekta odvolal, rozhodnú súdy.

France Info podotýka, že nie je isté, či sa prefektúry jednotlivých francúzskych miest budú riadiť Darmaninovým pokynom. Podľa zákona totiž demonštráciu možno zakázať len vtedy, ak predstavuje skutočné nebezpečenstvo, ak sa jednotlivci dopúšťajú násilia alebo vyzývajú na prejavy násilia či nenávisti, najmä rasovej.         

Pochod ulicami Paríža zorganizovala krajne pravicová skupina hlásiaca sa k nadvláde bielej rasy. Zúčastnilo sa na ňom približne 600 ľudí, ktorí si pripomenuli smrť svojho kolegu, aktivistu Sebastiena Deyzieua, z roku 1994.

Toto každoročné zhromaždenie krajne pravicových extrémistov v Paríži vyvolalo kritiku v čase, keď polícia opakovane zakázala protesty proti prezidentovi Emmanuelovi Macronovi pre jeho nepopulárnu dôchodkovú reformu.

Odkedy bola v apríli táto reforma schválená, polícia na viacerých miestach, kam zavítal prezident Emmanuel Macron, zakázala ľuďom hlučné protesty s použitím hrncov a panvíc.

Pri porovnaní s prístupom k akciám, ktoré organizuje krajná pravica, ľavicoví politici a aktivisti kritizujú vedenie bezpečnostných zložiek a tvrdia, že pri posudzovaní rizikovosti tých-ktorých zhromaždení používa dvojaký meter.

Líderka krajne pravicovej strany Národné združenie (RN) Marine Le Penová súčasne v utorok upozornila, že mnohí účastníci sobotňajšieho protestu mali tváre zakryté maskami, čo francúzske zákony zakazujú. Takéto konanie Le Penová označila za provokácie, ktoré nemožno tolerovať.

Le Penová, ktorej otec v roku 1972 založil stranu Národný front (FN), ktorá sa neskôr premenovala na Národné združenie, sa však súčasne musela brániť proti obvineniam, že má blízko k dvom účastníkom sobotňajšieho pochodu.

Investigatívna webová stránka Mediapart totiž v nedeľu informovala, že na sobotňajšom zhromaždení boli odfotografovaní Axel Loustau a Olivier Duguet, ktorí pracovali ako pokladníci strany Le Penovej.

Le Penová na margo toho uviedla, že nemôže poznať všetkých ľudí, ktorí boli za 50 rokov existencie FN jeho členmi či funkcionármi.

(tasr)

  |  

Rusko: V Kurskej oblasti bol zostrelený nepriateľský dron

Gubernátor pohraničnej Kurskej oblasti v Rusku Roman Starovojt uviedol, že ruské vzdušné sily zostrelili nepriateľský dron. Dodal, že padajúce trosky dronu poškodili plynovod a jednu z budov. Starovojt to v stredu napísal v aplikácii Telegram. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Trosky (dronu) dopadli do dediny Tolmačevo. Nikto neutrpel zranenia," vyhlásil Starovojt. Agentúra Reuters upozorňuje, že sa jej toto tvrdenie zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť.

Ukrajina takmer nikdy verejne nepriznáva zodpovednosť za útoky na oblasti v Rusku či na Ruskom okupované ukrajinské územia. Kyjev však vyhlásil, že podkopávanie logistiky Kremľa je súčasťou prípravy plánovanej ukrajinskej protiofenzívy, pripomína Reuters.

(tasr)

  |  

SNS podpísala memorandum o spolupráci s Jednotou dôchodcov Slovenska

Slovenská národná strana (SNS) a Jednota dôchodcov Slovenska podpísali memorandum o spolupráci. Cieľom tejto spolupráce je dohodnúť sa v budúcnosti na presadzovaní záujmov dôchodcov. Strana SNS o tom informovala v tlačovej správe.

SNS pripomenula, že už v minulosti presadila historické zvýšenie dôchodkov, ktoré bolo citeľné v roku 2022, keď došlo k nárastu minimálneho dôchodku z 288 eur na úroveň 350 eur. „Ak by táto vláda nezrušila automat, ktorý sme nastavili každoročne na úroveň 33 percent z priemernej mzdy v hospodárstve, dnes mohol byť minimálny dôchodok vyše 400 eur," uviedla strana s poznámkou, že ich prioritou je presadzovať sociálne zákony na podporu dôchodcov. Strana sa zaviazala, že v budúcnosti presadí zvýšenie dôchodkov tak, aby dôchodcovia mohli dôstojne žiť a dokázali vykrývať svoje životné potreby.

(sita)

  |  

Pentagón: Ukrajina zostrelila ruský Kinžal americkým systémom Patriot

Ukrajinská armáda zostrelila ruskú raketu Kinžal pomocou amerického systému protivzdušnej obrany Patriot, oznámil v utorok hovorca ministerstva obrany USA brigádny generál Pat Ryder. TASR prevzala správu z portálu spravodajskej televízie CNN.

„Môžem potvrdiť, že zostrelili ruskú raketu s použitím systému protivzdušnej obrany Patriot," uviedol hovorca Pentagónu Ryder. „Ako viete, tento systém je súčasťou širšej škály protivzdušnej obrany, ktorú Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo poskytli Ukrajine," doplnil.

Ryder povedal, že USA a ich partneri budú pokračovať „v urýchlenom dopĺňaní prostriedkov pozemnej protivzdušnej obrany a munície, aby pomohli Ukrajine ovládnuť svoju oblohu a chrániť svojich občanov pred Ruskom".

Ukrajinské letectvo už v sobotu 6. mája oznámilo zostrelenie ruskej rakety, konkrétne hypersonickej strely Kinžal, pomocou amerického obranného systému Patriot. Ide o prvý známy prípad zostrelenia jednej z najmodernejších rakiet Moskvy, napísala vtedy agentúra AP.

„Áno, zostrelili sme 'unikátny' Kinžal," napísal veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk na sociálnej sieti Telegram. „Stalo sa to počas nočného útoku 4. mája na oblohe v oblasti Kyjeva." V piatok pritom túto správu ukrajinské ozbrojené sily popreli.

Ukrajina prevzala prvú dodávku Patriotov koncom apríla. Nešpecifikovala, koľko ich má, ani kde boli nasadené.

Podľa analytikov jedna raketa Patriot stojí asi štyri milióny dolárov a celé odpaľovacie zariadenie asi desať miliónov dolárov. Za takú cenu sa očakáva ich použitie len proti ruským lietadlám alebo hypersonickým raketám. Každá batéria Patriotov vyžaduje obsluhu asi 90 osôb.

Kinžal je jednou z najmodernejších ruských zbraní. Ruská armáda tvrdí, že letí desaťkrát vyššou rýchlosťou ako zvuk, čo sťažuje jej zachytenie, a má dosah až 2-tisíc kilometrov. Kombinácia hypersonickej rýchlosti a hlavice jej umožňuje ničiť aj silne opevnené ciele.

(tasr)

  |  

Slovensko môže v USA nakúpiť ľahké obrnené vozidlá a iné zbrane za 250 miliónov dolárov

Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo prípadný predaj ľahkých obrnených vozidiel (JLTV) slovenskej vláde a tiež súvisiaceho vybavenia a služieb za odhadovanú cenu 250 miliónov dolárov. Dodávateľom bude spoločnosť Oshkosh v americkom štáte Wisconsin. Informovala o tom tlačová agentúra Agenparl a ďalšie médiá, ktoré citovali rezort americkej diplomacie.

Slovenská vláda žiadala nákup 192 týchto obrnených vozidiel (JLTV), ďalej guľomety M2A1, detektory chemických látok, granátomety MK19 kalibru 40 milimetrov, ako aj mnoho ďalších zbraní a vojenskej techniky.

Podľa amerického ministerstva tento schválený predaj podporí ciele zahraničnej politiky a národnú bezpečnosť Spojených štátov tým, že pomôže zlepšiť bezpečnosť spojenca Severoatlantickej aliancie (NATO), Slovenska, ktoré je prvkom politickej stability a ekonomického pokroku v Európe.

Predaj vraj zároveň zlepší schopnosť Slovenska vyrovnávať sa so súčasnými a budúcimi hrozbami, pretože vozidlá (JLTV) zvýšia mobilitu slovenských pozemných síl a posilnia ochranu pozemných vojenských jednotiek. Získanie obrnených vozidiel umožní vyradiť vojenskú techniku ruskej výroby - nahradia vojenské transportéry zo sovietskej éry.

Zaobstaranie nových vozidiel podľa stanoviska predstavuje dôležitý míľnik pre Slovensko, ktoré chce vybudovať schopnú armádu hodnú 21. storočia, ktorá splní potreby krajiny v oblasti národnej obrany a účinne prispeje k operáciám NATO. Slovensko vraj nebude mať žiadne ťažkosti v začlenení takejto techniky do svojich ozbrojených síl.

(tasr)