Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko: Kaliningrad sa odteraz bude nazývať len Królewiec. Podľa Ruska ide o nepriateľský čin

Ruské pomenovanie exklávy Kaliningrad, patriacej Rusku, sa už v Poľsku oficiálne nebude používať. Odporúča sa len poľský názov Królewiec, oznámila v utorok tamojšia štátna komisia pre štandardizáciu geografických označení. TASR informuje na základe správy agentúry APA.

Odporúčanie komisie sa vzťahuje na mesto i na celú oblasť, známu napríklad aj pod nemeckým názvom Königsberg či historickým slovenským pomenovaním Kráľovec.

Ako informovala poľská agentúra PAP, o rozhodnutí, ktoré vstúpilo do platnosti v utorok, sa rozhodlo ešte 12. apríla. Komisia to zdôvodnila tým, že mesto je v Poľsku známe pod svojím tradičným pomenovaním Królewiec a „súčasný ruský názov mesta je umelým výtvorom bez akéhokoľvek vzťahu s mestom alebo oblasťou".

Okrem toho má v Poľsku tento ruský názov „emocionálny, negatívny charakter". Mesto je totiž pomenované po niekdajšom sovietskom prezidentovi Michailovi Kalininovi, ktorého v Poľsku vinia z podielu na masakri tisícov Poliakov v Katynskom lese počas druhej svetovej vojny.

Pred napadnutím hitlerovským Nemeckom v roku 1941 spolupracoval Sovietsky zväz s nacistami a okrem iných anektoval aj pobaltské štáty a východ Poľska.

Rozhodnutie poľskej komisie vstúpilo do platnosti v utorok 9. mája, teda na ruský pamätný Deň víťazstva v druhej svetovej vojne.

Po bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka 9. mája 1945 (moskovského času) Sovietsky zväz anektoval východopruskú metropolu Königsberg. V roku 1946 túto oblasť pomenovali po dlhoročnom sovietskom prezidentovi Kalininovi, ktorý v tom istom roku zomrel.

Kremeľ: Bláznovstvo a nenávisť

Kremeľ v stredu označil rozhodnutie Poľska oficiálne označovať ruskú exklávu Kaliningrad ako Królewiec za „nepriateľský čin" a „bláznovstvo". Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Je známe, že v priebehu dejín Poľsko niekedy skĺzne do tohto bláznovstva nenávisti voči Rusku," uviedol na margo rozhodnutia Poľska Peskov.

Oblasť ma veľký strategický význam

Od rozpadu Sovietskeho zväzu a vyhlásenia nezávislosti pobaltských štátov v roku 1991 je Kaliningrad ruskou exklávou, ktorá je so zvyškom krajiny spojená len morskou cestou alebo pozemným koridorom cez Litvu. Oblasť, ktorá je okrem iného vyzbrojená jadrovými zbraňami, od roku 1999 susedí s územím Severoatlantickej aliancie – keďže vtedy sa Poľsko stalo členom NATO. Od roku 2004 je Kaliningrad úplne obklopený územím NATO a Európskej únie (EÚ).

Kaliningrad má pre Rusko veľký vojensko-strategický význam, konštatuje agentúra APA. Obsadením stokilometrového pozemného Suwalského koridoru na litovsko-poľských hraniciach by totiž Rusko dokázalo odrezať Estónsko, Lotyšsko a Litvu od ostatných štátov EÚ a NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Ruskí vojaci bránia evakuácii pracovníkov záporožskej elektrárne, tvrdí Ukrajina

Ruskí vojaci bránia zamestnancom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) evakuovať sa spoločne s ich rodinami z neďalekého mesta Enerhodar, ktoré leží na frontovej línii. V stredu to oznámila ukrajinská armáda, píše stanica CNN.

„V Enerhodare zorganizovali ruskí okupanti tzv. 'evakuáciu' pre rodinných príslušníkov pracovníkov ZAES – ale samotní zamestnanci elektrárne mesto opustiť nesmú," uviedol vo vyhlásení generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

CNN pripomína, že Moskvou podporované okupačné úrady nariadili evakuáciu tisícov civilistov z oblastí pri južnej frontovej línii vrátane mesta Enerhodar. Deje sa tak v čase, keď Ukrajina plánuje spustiť svoju protiofenzívu.

Enerhodar, kde žije väčšina zamestnancov ZAES, bol medzi 18 obcami, ktorých obyvatelia boli evakuovaní počas uplynulého víkendu. Premiestnení boli do rekreačných zariadení a hotelov v meste Berďansk a obci Kyrylivka, ako aj do ruskej Rostovskej oblasti.

Ruské sily obsadili ZAES, najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe, krátko po tom, ako šéf Kremľa Vladimir Putin vo februári 2022 nariadil inváziu na Ukrajinu. V oblasti elektrárne často dochádzalo k streľbe, z ktorej sa obe strany konfliktu vzájomne obviňovali.

(tasr)

Minúta  |  

Predavačka sa bála o život: Ozbrojený muž prepadol obchod na sídlisku. Všetko zachytila kamera

TRENČÍN – Prípad sa stal približne v čase obeda na sídlisku v Handlovej. Do večierky prišiel muž so šiltovkou a kapucňou na hlave. V ruke držal nôž a pýtal peniaze.

Podľa informácií televízie JOJ lupič najprv vošiel do obchodu a skontroloval, či je predavačka sama. O chvíľu sa vrátil a v ruke mal nôž, ktorý bol podľa slov 61-ročnej predavačky od krvi.

https://standard.sk/365647/agresivny-syn-zbil-a-skrtil-svoju-matku-vzal-si-na-nu-noz/

Vtom vošla do obchodu zákazníčka, ktorú muž vytlačil von. Predavačka kričala, aby zavolala políciu. V obave o život napokon dala zlodejovi hotovosť z pokladne. Muž z miesta ušiel.

Celý incident zachytila bezpečnostná kamera v obchode. Mestská polície na záberoch spoznala páchateľa a informácie poskytla Okresnému oddeleniu Policajného zboru v Prievidzi.

https://standard.sk/365644/nechutne-muz-vystrasil-zeny-v-trencine-vyzliekol-sa-a-zacal-sa-pred-nimi-sexualne-uspokojovat/
Zlodej vystrašil predavačku. Foto: reprofoto TV JOJ
Dvere do malej predajne, v ktorej sa stal incident. Foto: reprofoto TV JOJ
Obchod sa nachádza na sídlisku. Foto: reprofoto TV JOJ
Minúta  |  

Jourová: EÚ má slabé páky na členské štáty pri používaní špionážneho softvéru

Tlak Európskej komisie (EK) na členské štáty EÚ ohľadom používania špionážneho softvéru je slabý a je nepravdepodobné, že sa voči nim spustí právne konanie. Uviedla to v rozhovore pre slovenských novinárov v Bruseli podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.

Vyšetrovací výbor Európskeho parlamentu (EP) na prešetrenie používania softvéru Pegasus a podobných programov (PEGA) v Európskej únii v pondelok, po ročnom skúmaní, prijal záverečnú správu a odporúčania pre eurokomisiu a pre konkrétne členské štáty. Správa, na príprave ktorej sa podieľal aj slovenský europoslanec Vladimír Bilčík, odsúdila snahy o zneužívanie špionážneho softvéru na zastrašovanie politickej opozície, umlčiavanie kritických médií a manipulovanie volieb.

Výbor PEGA konkrétne pomenoval situáciu v Maďarsku a Poľsku, ale tiež v Grécku, na Cypre či v Španielsku.

Jourová, ktorá sa v exekutíve EÚ zaoberá touto problematikou, uviedla, že situáciu mapuje v každej členskej krajine. Grécko, kde aféra okolo politického zneužitia softvéru Pegasus najviac rezonovala, navštívila začiatkom tohto roka. Podľa jej slov ju tamojší predstavitelia uistili, že prijmú zákony jasne definujúce, kedy môže štát niekoho odpočúvať.

„Uistili ma, že prijmú opatrenia, aby nedochádzalo k odpočúvaniu zo strany súkromných subjektov, ktoré to robiť nemôžu, a že prijmú opatrenia na posilnenie nezávislých a verejnoprávnych médií," vysvetlila.

Podľa nej táto kauza poškodila reputáciu Grécka, a to aj preto, že vyšetrovanie postupuje pomaly. Situáciu sťažuje aj skutočnosť, že krajinu v máji čakajú parlamentné voľby.

Na otázku TASR, či po gréckom škandále má eurokomisia snahu riešiť tento problém celoeurópsky, Jourová uviedla, že rozsah pôsobnosti EÚ v tejto problematike je obmedzený. Je to spôsobené aj tým, že nemá kompetencie v otázkach národnej bezpečnosti. Dodala, že ak sa s nejakou krajinou snaží riešiť otázky tohto druhu, tak sa musí obmedziť na svoj mandát, a to je ochrana ľudských práv a demokracie.

„Inými slovami, keď je nezákonne odpočúvaný novinár alebo politik, tak je to ohrozenie demokracie, a preto do toho nejakým spôsobom možno zasahovať. Ale ak sa pýtate, či môžeme spustiť nejaké právne konanie voči krajine, ktorá porušuje tieto pravidlá, tak zatiaľ sa mi to javí ako nepravdepodobné alebo nemožné," opísala situáciu.

Europarlament vyzval Európska komisiu, aby do decembra 2023 pripravila správu, ktorá posúdi, či členské štáty zaviedli opatrenia na zákonné používanie špionážneho softvéru.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: NATO musí zdvojnásobiť úsilie, aby zaistilo bezpečnosť občanov

Severoatlantická aliancia musí „zdvojnásobiť svoje úsilie", aby mohla v čase narastajúcich hrozieb zaistiť bezpečnosť miliardy obyvateľov svojich členských krajín a udržala medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Na zasadnutí vojenského výboru NATO v Bruseli to v stredu vyhlásil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg, informuje TASR na základe správy britského denníka The Guardian.

Podľa Stoltenberga sa NATO za posledné desaťročie významne transformovalo. „Zvýšili sme pripravenosť našich síl, odkedy Rusko v roku 2014 nezákonne anektovalo Krym a vstúpilo na východnú Ukrajinu," povedal na zasadnutí náčelníkov generálnych štábov krajín NATO.

„Po prvý raz v našich dejinách sme nasadili bojové jednotky na východnú časť Aliancie a európski spojenci a Kanada vynaložili ďalších 350 miliárd na obranu," uviedol šéf NATO. Dodal, že z tohto dôvodu bola Aliancia dostatočne pripravená, keď ruský prezident Vladimir Putin vlani vo februári spustil inváziu na Ukrajinu.

„Do niekoľkých hodín sme aktivovali všetky naše obranné plány. Pod velenie NATO sme umiestnili 40-tisíc vojakov, podporovaných vzdušnými a námornými silami, a posilnili sme našu predsunutú obranu od Baltského po Čierne more," pripomenul Stoltenberg. „Tieto kroky znižujú riziko nesprávnych odhadov a eskalácie (konfliktu) mimo Ukrajiny, lebo signalizujú, že budeme brániť každý centimeter územia NATO," zdôraznil.

Najvyšší predstaviteľ Aliancie upozornil, že v súčasnosti „Európu znova postihol vojnový konflikt, narastá globálna konkurencia, autoritárske režimy spochybňujú naše hodnoty, záujmy a bezpečnosť". Takisto varoval, že pribúdajú i ďalšie hrozby – „od terorizmu až po kybernetické útoky, od šírenia jadrových zbraní po klimatické zmeny". Z tohto dôvodu je podľa jeho slov nevyhnutné zintenzívniť úsilie v súčasnej novej ére strategického súperenia.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsky minister vnútra vydal pokyn zakazovať akcie krajnej pravice

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin dal policajným prefektom pokyn, aby systematicky vydávali zákaz na konanie pochodov a zhromaždení krajnej pravice. Reagoval tak na pochod, ktorý sa konal minulú sobotu v uliciach Paríža.

Ako informoval spravodajský web France Info, parížsky prefekt Laurent Nuñez pochod supremacistov nezakázal, pretože na to - podľa svojich slov - nemal zákonné dôvody.

Ich absenciu priznáva aj Darmanin, ktorý v utorok vyhlásil, že ak by sa usporiadateľ takéhoto protestu proti rozhodnutiu prefekta odvolal, rozhodnú súdy.

France Info podotýka, že nie je isté, či sa prefektúry jednotlivých francúzskych miest budú riadiť Darmaninovým pokynom. Podľa zákona totiž demonštráciu možno zakázať len vtedy, ak predstavuje skutočné nebezpečenstvo, ak sa jednotlivci dopúšťajú násilia alebo vyzývajú na prejavy násilia či nenávisti, najmä rasovej.         

Pochod ulicami Paríža zorganizovala krajne pravicová skupina hlásiaca sa k nadvláde bielej rasy. Zúčastnilo sa na ňom približne 600 ľudí, ktorí si pripomenuli smrť svojho kolegu, aktivistu Sebastiena Deyzieua, z roku 1994.

Toto každoročné zhromaždenie krajne pravicových extrémistov v Paríži vyvolalo kritiku v čase, keď polícia opakovane zakázala protesty proti prezidentovi Emmanuelovi Macronovi pre jeho nepopulárnu dôchodkovú reformu.

Odkedy bola v apríli táto reforma schválená, polícia na viacerých miestach, kam zavítal prezident Emmanuel Macron, zakázala ľuďom hlučné protesty s použitím hrncov a panvíc.

Pri porovnaní s prístupom k akciám, ktoré organizuje krajná pravica, ľavicoví politici a aktivisti kritizujú vedenie bezpečnostných zložiek a tvrdia, že pri posudzovaní rizikovosti tých-ktorých zhromaždení používa dvojaký meter.

Líderka krajne pravicovej strany Národné združenie (RN) Marine Le Penová súčasne v utorok upozornila, že mnohí účastníci sobotňajšieho protestu mali tváre zakryté maskami, čo francúzske zákony zakazujú. Takéto konanie Le Penová označila za provokácie, ktoré nemožno tolerovať.

Le Penová, ktorej otec v roku 1972 založil stranu Národný front (FN), ktorá sa neskôr premenovala na Národné združenie, sa však súčasne musela brániť proti obvineniam, že má blízko k dvom účastníkom sobotňajšieho pochodu.

Investigatívna webová stránka Mediapart totiž v nedeľu informovala, že na sobotňajšom zhromaždení boli odfotografovaní Axel Loustau a Olivier Duguet, ktorí pracovali ako pokladníci strany Le Penovej.

Le Penová na margo toho uviedla, že nemôže poznať všetkých ľudí, ktorí boli za 50 rokov existencie FN jeho členmi či funkcionármi.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.