Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin zrušil vízový režim a zákaz leteckej dopravy medzi Ruskom a Gruzínskom

Ruský prezident Vladimir Putin zrušil vízový režim a zákaz leteckej dopravy medzi Ruskom a Gruzínskom. V stredu o tom informoval Kremeľ. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Podľa dekrétu, ktorý Putin podpísal v stredu, bude od 15. mája platiť pre obyvateľov Gruzínska 90-dňový bezvízový režim. Šéf Kremľa zároveň ďalším dekrétom obnovil leteckú dopravu medzi Ruskom a Gruzínskom, ktorá bola prerušená v roku 2019 ako odvetné opatrenie za protikremeľské protesty v Gruzínsku.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová však zrušenie zákazu leteckého spojenia označila za „provokáciu".

Agentúra AFP pripomína, že Rusko a Gruzínsko mali v minulosti komplikované vzťahy. Bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili, ktorý je v súčasnosti vo väzení, je vnímaný ako jeden z úhlavných nepriateľov Kremľa.

Saakašvili sa snažil upevniť vzťahy s krajinami Západu, čo medzi Moskvou a Tbilisi vyvolalo napätie, ktorá v roku 2008 vyústilo do krátkej vojny. Súčasní gruzínski predstavitelia sa podľa slov tamojšej opozície v posledných rokoch snažia upevniť vzťahy práve s Kremľom. Vládnuca strana Gruzínsky sen však zdôrazňuje, že stále podporuje členstvo Gruzínska v Európskej únii a NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Vučič: Srbi v rámci amnestie po masových streľbách odovzdali už vyše 3-tisíc zbraní

Srbskí občania doteraz počas prvých dvoch dní zbraňovej amnestie odovzdali viac ako 3-tisíc strelných zbraní a desaťtisíce nábojov rôznych kalibrov. V stredu to oznámil srbský prezident Aleksandar Vučič. Informuje TASR na základe správ agentúry Tanjug a Reuters.

Zbraňová amnestia bola v Srbsku vyhlásená v pondelok po tom, ako touto krajinou minulý týždeň otriasli dve masové streľby, ktoré si vyžiadali dovedna 17 obetí.

Vučič pre televíziu Pink TV ďalej uviedol, že vládna kampaň odzbrojenia je pre Srbsko dôležitá, aj keď si je vedomý toho, že mnohých nahnevá. Nespresnil, aké zbrane boli dosiaľ odovzdané.

Občania mohli anonymne a bez postihu odovzdať nelegálne držané zbrane vrátane zbraní vojenských, ďalej legálne vlastnené zbrane, ktoré už nechcú, ako aj strelivo a muníciu.

Prezident tiež informoval o väčšej prítomnosti polície na školách. „Učitelia budú mať teraz väčšie práva... a deti sa už nebudú môcť správať ako tyrani," povedal Vučič. Zároveň avizoval bezodkladný nábor nových policajtov.

K prvej streľbe došlo minulý týždeň v stredu na základnej škole v Belehrade. Trinásťročný útočník tam zastrelil školského strážnika a osem spolužiakov – sedem dievčat a jedného chlapca. Zranenia utrpelo ďalších sedem osôb. O deň neskôr 21-ročný strelec v dvoch dedinách pri meste Mladenovac zabil osem ľudí a zranil ďalších 14.

Podľa projektu Small Arms Survey patrí Srbsko medzi krajiny s najvyšším počtom držiteľov zbraní na svete; na každých 100 civilistov tam pripadá viac ako 39 strelných zbraní.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Na vojenský objekt vo Voronežskej oblasti zaútočili drony

Vo Voronežskej oblasti ležiacej na západe Ruska v blízkosti hraníc s Ukrajinou došlo v stredu k útoku dvoch bezpilotných lietadiel na vojenský objekt. Podľa agentúry DPA o tom na svojom kanáli na platforme Telegram informoval gubernátor oblasti Alexandr Gusev. Viaceré ruské médiá uviedli, že pri útoku bolo zranených viac ako desať ruských vojakov.

Nezávislý internetový portál Astra, na ktorý sa odvoláva DPA, spresnil, že útok bol zameraný na vojenský výcvikový priestor Pogonovo ležiaci juhozápadne od Voroneže. Bezpilotné lietadlá naň zaútočili okolo 04.00 h miestneho času.

Úrady spočiatku informáciu o útoku dronmi nekomentovali, potvrdil ho až Gusev prostredníctvom svojho statusu. Podľa neho bol útok „odrazený".

Spresnil, že jeden z dronov sa pod vplyvom protilietadlovej paľby vychýlil mimo kurzu a havaroval, druhý bol zničený ostreľovaním.

Gusev potvrdil, že vo Voronežskej oblasti naďalej trvá zvýšená pohotovosť.

Dodal, že prípadom sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní v súčinnosti vojenským velením.

Rusko začalo vojnu proti Ukrajine pred viac ako 14 mesiacmi, pričom od jesene minulého roku začalo do útokov nasadzovať aj bezpilotné lietadlá.

Takýmto útokom sú však v poslednom období čoraz častejšie vystavené aj regióny v Rusku – najmä tie, ktoré sú blízko hraníc s Ukrajinou.

V stredu ráno úrady hlásili útok dronmi aj z Belgorodskej oblasti, kde došlo len k materiálnym škodám. Ukrajinská strana zatiaľ vzniknutú situáciu nekomentovala.

Minulý týždeň sa bezpilotné lietadlá dostali až nad areál Kremeľa v centre Moskvy. Moskva v súvislosti s tým obvinila Kyjev z pokusu o atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina, o ktorom je pritom všeobecne známe, že sa v Kremli zdržiava len veľmi zriedka a už vôbec tam nenocuje. Kyjev tieto obvinenia Moskvy okamžite odmietol.

(tasr)

Minúta  |  

Kandidačnú listinu SNS posilní dlhoročný nitriansky župan Milan Belica

Kandidačnú listinu mimoparlamentnej SNS v predčasných voľbách posilní bývalý dlhoročný predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica. Jeho zaradenie na kandidačnú listinu je prirodzeným vyústením dlhoročnej vzájomnej spolupráce, povedal predseda SNS Andrej Danko.

Belica viedol Nitriansky samosprávny kraj päť volebných období. V prípade zvolenia do parlamentu sa chce venovať predovšetkým ekonomickým témam. Využiť chce svoje dlhoročné skúsenosti z bankovníctva i samosprávy. „Odborné veci a ekonomika sú moje priority. Je dôležité upokojiť vyhrotenú situáciu v spoločnosti, zastabilizovať ju, na ekonomiku treba nasadiť krízové riadenie," skonštatoval Belica.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini: Ficove útoky nemôže tolerovať nik. S Matovičom sú ako vajce k vajcu

V politike je normálne vyjadriť nespokojnosť s prácou niektorého z ústavných činiteľov, nemieni sa však znižovať k útokom, k akým sa znížil predseda strany Smer-SD Robert Fico. Uviedol to na dnešnej tlačovej besede predseda strany Hlas - sociálna demokracia Peter Pellegrini.

Fico podľa neho už pred časom opustil priestor sociálnej demokracie a prešiel do extrémnejšieho prostredia, kam podľa neho cielia aj Ficove útoky na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Pellegrini poznamenal, že si treba uvedomiť, že takého vyjadrenia vedú k nárastu napätia v spoločnosti a môže to vystupňovať agresiu u niektorých ľudí a viesť k útokom.

Ako líder Hlasu-SD doplnil, to nemôže tolerovať nik a aj on sám by sa bránil, ak by na neho niekto takto útočil. Politik podľa neho síce musí zniesť istú dávku kritiky či negatívneho hodnotenia, ale aj v politike by mala platiť nejaká miera slušnosti. Odmieta skĺznuť k takémuto typu atakov na politických oponentov a vymedzuje sa voči agresívnemu štýlu robenia politiky.

Pellegrini si myslí, že vulgarizácia slovenskej politiky sa začala Igorom Matovičom. „No a druhým proťajškom, sa ukazuje, že je Robert Fico, ktorý zase na tej druhej strane zase uchopil takú istú vlajku, akú má Matovič, a oni dvaja ako vajce k vajcu, niekedy sa podobajú v tej rétorike a v tom, ako urážajú svojich politických oponentov," vraví predseda Hlasu. Pellegrini dodal, že chápe, že ten, kto nevie ponúknuť nejakú budúcnosť, potrebuje konflikt a musí hľadať nepriateľa a bojovať s niekým.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa bude právnymi prostriedkami brániť voči útokom predsedu Smeru-SD. Uviedla to na sociálnej sieti v reakcii na Ficove utorkové vyjadrenia o tom, že je americkou agentkou a konzultuje svoj postup s americkou ambasádou.

„Zhruba v tom istom čase som mala ďalšie dva výsluchy ako poškodená pre nové vyhrážky zabitím voči mne a mojim blízkym. Dôvody vyhrážok ako vždy sú rovnaké - americká agentka, Soros, americká ambasáda,“ napísala prezidentka.

Zdôraznila, že už nebude po x-tý krát zdĺhavo vysvetľovať, že je to absolútne klamstvo a že okresný, krajský a napokon aj Ústavný súd SR sa jasne vyjadril, že tieto obvinenia sú nepodložené a prekračujú hranice politického súboja. „Poslanec Fico to vie. A vie aj to, že robiť z niekoho terč svojimi nenávistnými klamstvami už na Slovensku zabíjalo,“ poukázala. Zároveň dodala, že neklesne na Ficovu úroveň a nebude mu venovať žiadne prívlastky. Ide však využiť všetky právne prostriedky.

(sita)

Minúta  |  

Poľsko: Kaliningrad sa odteraz bude nazývať len Królewiec. Podľa Ruska ide o nepriateľský čin

Ruské pomenovanie exklávy Kaliningrad, patriacej Rusku, sa už v Poľsku oficiálne nebude používať. Odporúča sa len poľský názov Królewiec, oznámila v utorok tamojšia štátna komisia pre štandardizáciu geografických označení. TASR informuje na základe správy agentúry APA.

Odporúčanie komisie sa vzťahuje na mesto i na celú oblasť, známu napríklad aj pod nemeckým názvom Königsberg či historickým slovenským pomenovaním Kráľovec.

Ako informovala poľská agentúra PAP, o rozhodnutí, ktoré vstúpilo do platnosti v utorok, sa rozhodlo ešte 12. apríla. Komisia to zdôvodnila tým, že mesto je v Poľsku známe pod svojím tradičným pomenovaním Królewiec a „súčasný ruský názov mesta je umelým výtvorom bez akéhokoľvek vzťahu s mestom alebo oblasťou".

Okrem toho má v Poľsku tento ruský názov „emocionálny, negatívny charakter". Mesto je totiž pomenované po niekdajšom sovietskom prezidentovi Michailovi Kalininovi, ktorého v Poľsku vinia z podielu na masakri tisícov Poliakov v Katynskom lese počas druhej svetovej vojny.

Pred napadnutím hitlerovským Nemeckom v roku 1941 spolupracoval Sovietsky zväz s nacistami a okrem iných anektoval aj pobaltské štáty a východ Poľska.

Rozhodnutie poľskej komisie vstúpilo do platnosti v utorok 9. mája, teda na ruský pamätný Deň víťazstva v druhej svetovej vojne.

Po bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka 9. mája 1945 (moskovského času) Sovietsky zväz anektoval východopruskú metropolu Königsberg. V roku 1946 túto oblasť pomenovali po dlhoročnom sovietskom prezidentovi Kalininovi, ktorý v tom istom roku zomrel.

Kremeľ: Bláznovstvo a nenávisť

Kremeľ v stredu označil rozhodnutie Poľska oficiálne označovať ruskú exklávu Kaliningrad ako Królewiec za „nepriateľský čin" a „bláznovstvo". Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Je známe, že v priebehu dejín Poľsko niekedy skĺzne do tohto bláznovstva nenávisti voči Rusku," uviedol na margo rozhodnutia Poľska Peskov.

Oblasť ma veľký strategický význam

Od rozpadu Sovietskeho zväzu a vyhlásenia nezávislosti pobaltských štátov v roku 1991 je Kaliningrad ruskou exklávou, ktorá je so zvyškom krajiny spojená len morskou cestou alebo pozemným koridorom cez Litvu. Oblasť, ktorá je okrem iného vyzbrojená jadrovými zbraňami, od roku 1999 susedí s územím Severoatlantickej aliancie – keďže vtedy sa Poľsko stalo členom NATO. Od roku 2004 je Kaliningrad úplne obklopený územím NATO a Európskej únie (EÚ).

Kaliningrad má pre Rusko veľký vojensko-strategický význam, konštatuje agentúra APA. Obsadením stokilometrového pozemného Suwalského koridoru na litovsko-poľských hraniciach by totiž Rusko dokázalo odrezať Estónsko, Lotyšsko a Litvu od ostatných štátov EÚ a NATO.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.