Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Július Barczi už nechce byť ministrom kultúry

Hoci pôvodne kunshistorik Barczi nomináciu prijal, v stredu 10. mája ju odmietol. Správu priniesol denník Pravda.

Július Barczi nebude ministrom kultúry v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora, podľa Pravdy túto ponuku prezidentky Čaputovej napokon odmietol.

Barczi je historik umenia, v minulosti pôsobil ako riaditeľ múzea Betliar a hradu Krásna Hôrka. Aktuálne je riaditeľom Aukčnej spoločnosti SOGA v Bratislave, ktorá sprostredkúva predaj výtvarných diel.

Po oznámení jeho nominácie sa na sociálnych sieťach ozvali kritické reakcie, ktoré pripomínali jeho rolu pri nevydarenom verejnom obstarávaní po požiari na hrade Krásna Hôrka či odborný posudok, ktorý hlboko podcenil cenu Berniniho sochy, keďže ju považoval za kópiu, a nie originál. Socha, ktorú Barczi označil za kópiu a v Soge sa predala za 24-tisíc eur, sa v USA predala za 7 miliónov eur. Dielo z pozostalosti Ernesta Zmetáka pritom istý čas zdobilo aj Prezidentský palác v Bratislave.

Okamžite po zverejnení Barcziho nominácie na to upozornila odchádzajúca ministerka Milanová: „Je veľké umenie nájsť spomedzi desiatok tisíc ľudí zamestnaných v kultúrno-kreatívnom priemysle človeka, ktorý je spojený s dvoma najväčšími škodami moderného Slovenska, a to kauzy Bernini a Kráska Hôrka,“ povedala poverená ministerka kultúry.

Meno nového ministra nateraz nie je známe.

(fed)

Minúta  |  

Fico: Čaputovú som nikdy nenazval americkou agentkou, nemôžem za to, že ju ľudia nemajú radi

Predseda strany Smer-SD Robert Fico tvrdí, že prezidentku Zuzanu Čaputovú nikdy nenazval americkou agentkou. Ako ďalej uviedol v relácii Tak takto?! televízie TA3, taktiež nemôže niesť zodpovednosť za to, že ju ľudia nemajú radi.

„V utorok dostala prezidentka dve jednoduché otázky. Odpovedala na to tak, že podáva na nás žalobu. Snáď sa nejdeme teraz zaoberať psychickým stavom prezidentky. V tejto krajine sú vážnejšie problémy," uviedol Fico. Dodal, že prezidentka je súčasťou boja a Fico ani jeho kolegovia žiadne invektívy na adresu hlavy štátu neposielajú. „Tvrdo pomenúvame fakty. Jednoducho pani Čaputová je Sorošove dieťa, ako je aj pán Ľudovít Ódor [viceguvernér Národnej banky Slovenska, budúci úradnícky premiér, pozn. SITA]," povedal predseda Smeru-SD.

Podpredseda Národnej rady SR Peter Pčolinský (Sme rodina) uviedol, že politici by mali vážiť slová smerujúce k verejnosti. „Jedna vec sú fakty, ktoré treba povedať, ak je to nevyhnutné. Druhá vec je prilievať olej do ohňa. Ľudia majú toho naozaj dosť a posledné, čo potrebujú, je počúvať politikov, ako sa medzi sebou hádajú," povedal. Zároveň upozornil všetkých politikov, aby si dávali pozor na to, čo povedia počas predvolebnej kampane.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa bude právnymi prostriedkami brániť voči útokom predsedu Smeru-SD Roberta Fica. Uviedla to na sociálnej sieti v reakcii na Ficove utorkové vyjadrenia o tom, že je americkou agentkou a konzultuje svoj postup s americkou ambasádou.

„Zhruba v tom istom čase som mala ďalšie dva výsluchy ako poškodená pre nové vyhrážky zabitím voči mne a mojim blízkym. Dôvody vyhrážok ako vždy rovnaké – americká agentka, Soroš, americká ambasáda,“ napísala prezidentka. Zdôraznila, že už nebude po ikstý raz zdĺhavo vysvetľovať, že je to absolútne klamstvo a že okresný, krajský a napokon aj Ústavný súd SR sa jasne vyjadril, že tieto obvinenia sú nepodložené a prekračujú hranice politického súboja. „Poslanec Fico to vie. A vie aj to, že robiť z niekoho terč svojimi nenávistnými klamstvami už na Slovensku zabíjalo,“ poukázala.

(sita)

Minúta  |  

Európsky parlament podporil pristúpenie EÚ ako celku k Istanbulskému dohovoru

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu hlasovali za pristúpenie Európskej únie k Dohovoru o predchádzaní násiliu páchanému na ženách a boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Hlasovaním uzavreli účasť EP na tomto procese, informuje spravodajca TASR.

Poslanci upozornili, že šesť rokov po podpise Istanbulského dohovoru ho EÚ stále neratifikovala. Dôvodom je odmietanie niekoľkých členských štátov.

Stanovisko Súdneho dvora EÚ z októbra 2021 potvrdilo, že EÚ môže dohovor ratifikovať aj bez súhlasu všetkých členských štátov. Podľa súdu vhodným právnym základom pre pristúpenie EÚ k dohovoru je azyl, justičná spolupráca v trestných veciach a povinnosti inštitúcií EÚ a verejnej správy.

V súlade s tým poslanci v stredu hlasovali za udelenie súhlasu v dvoch samostatných hlasovaniach: o inštitúciách a verejnej správe EÚ a o záležitostiach týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia. V oboch hlasovaniach bola za väčšina europoslancov (472, respektíve 464).

EP pripomenul, že pristúpenie EÚ ako celku k Istanbulskému dohovoru členským štátom nebráni, aby dohovor samy ratifikovali. Opakovane preto vyzvali šesť členských krajín – Bulharsko, Česko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko – aby dohovor bezodkladne ratifikovali a mohli chrániť ženy v plnom rozsahu zamýšľanej pôsobnosti dohovoru.

Poslanci pripomenuli, že rodové násilie je najväčším nevyriešeným každodenným problémom v Európe. V EÚ tretina žien (asi 62 miliónov) zažila fyzické alebo sexuálne násilie.

Spravodajkyňa za Výbor EP pre práva žien a rodovú rovnosť, švédska europoslankyňa Arba Kokalariová zdôraznila, že je najvyšší čas, aby EÚ ratifikovala Istanbulský dohovor. „EÚ musí začať konať a prejsť od slov k činom, aby zastavila rodovo motivované násilie, chránila obete a trestala páchateľov. Po takmer desiatich rokoch tlaku zo strany EP ratifikácia Istanbulského dohovoru konečne posilní prevenciu a boj proti rodovo motivovanému násiliu," vysvetlila.

Po hlasovaní EP teraz aj Rada EÚ (členské štáty) môže pristúpiť k uzavretiu pristúpenia EÚ ako organizácie k dohovoru.

V októbri 2015 eurokomisia dospela k záveru, že pristúpením EÚ k dohovoru by sa vytvoril rámec na úrovni EÚ pre boj proti násiliu páchanému na ženách, zlepšila by sa prevencia a poskytla by sa lepšia ochrana a podpora obetiam násilia a konkrétnym skupinám žien.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Podpora úradníckej vlády bude záležať od programového vyhlásenia vlády

Podpora úradníckej vlády bude záležať od programového vyhlásenia vlády. Informoval o tom Eduard Heger, dočasne poverený premiér a predseda mimoparlamentnej strany Demokrati, v ktorej pôsobí viacero poslancov parlamentu vrátane ministrov, ktorí by sa do Národnej rady SR mali vrátiť po vymenovaní vlády odborníkov, po stredajšom stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Tá mu predstavila zloženie kabinetu.

„Pre nás je dôležitá práve kontinuita vecí, ktoré naša vláda rozpracovala, ktoré sú prospešné pre Slovensko," uviedol Heger. Jeho nástupca vo funkcii Ľudovít Ódor, ktorý má úradnícku vládu viesť, podľa neho na stretnutí v paláci nebol.

Prezidentka sa v stredu stretáva aj s ďalšími lídrami strán. Úradnícku vládu by mala menovať na budúci týždeň.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Vláda odborníkov je dobre vyskladaná, naša podpora záleží od programu

Vláda odborníkov je veľmi dobre vyskladaná a vyvážená, keďže ju tvoria konzervatívni aj liberálni členovia. Predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár to skonštatoval po stredajšom stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ktorá ho oboznámila so zložením úradníckej vlády. Sme rodina sa podľa Kollára rozhodne, či vysloví kabinetu dôveru podľa programového vyhlásenia.

„Musíme počkať na programové vyhlásenie vlády. Je veľmi dôležité, s čím prídu. Podľa toho sa rozhodneme, či takúto vládu podporíme, alebo nie," uviedol Kollár. Súhlasí s prezidentkou, že vláda odborníkov by nemala riešiť kultúrno-etické otázky. Ako poznamenal Kollár, v prvom rade by mala pracovať na rozpočte, zamerať sa na čerpanie eurofondov a pripraviť predčasné voľby.

Šéf parlamentu si myslí, že vláda odborníkov „úplne v pohode" dovedie Slovensko do predčasných volieb. Politické nominácie v zostave odborníkov až na jednu nevidí. Narážal tak na medializované meno potenciálneho ministra vnútra Ivana Šimka, ktorý si však podľa Kollára pozastavil členstvo v strane a nie je aktívnym politikom.

Prezidentka sa v stredu stretáva aj s ďalšími lídrami strán. Úradnícku vládu by mala menovať na budúci týždeň. Jej predsedom bude doterajší viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev by podľa Kulebu nemal piť predtým, než ide na sociálne siete

Bývalý ruský prezident a zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev by nemal piť a písať na sociálnych sieťach, vyjadril sa ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. Informuje o tom spravodajský portál Politico.

„Medvedev by mal piť menej vodky predtým, než ide na Telegram,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie v rozhovore pre nemecký denník Bild. Ako tiež poznamenal, Medvedev má „istú rolu v povahe ruskej strategickej komunikácie“.

Ruský exprezident, ktorý bol svojho času aj premiér, pravidelne kontroverzne komentuje zahraničnú politiku a vojnu na Ukrajine na sociálnych médiách. Po údajnom útoku dronom na Kremeľ, ktorý Rusko pripisuje Ukrajine, minulý týždeň vyhlásil, že nezostávajú iné možnosti „len fyzická eliminácia (Volodymyra) Zelenského a jeho partie“. V marci zase, keď Medzinárodný trestný súd vydal medzinárodný zatykač na ruského vodcu Vladimira Putina za vojnové zločiny, Medvedev napísal, že súd je „mizerná medzinárodná organizácia“ a naznačil, že by ho Rusko mohlo bombardovať. Politik tiež pohrozil napríklad bombardovaním nemeckého Bundestagu, vyhlásením vojny či jadrovou vojnou.

Kritici tvrdia, že jeho príspevky sú súčasťou snahy zachovať si určitý politický význam a zároveň pôsobiť radikálnejšie než Vladimir Putin, čím legitimizujú rozhodnutia súčasného ruského prezidenta.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.