Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Baerbocková označila Čínu za konkurenta a čoraz väčšieho systémového rivala

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v stredu označila Čínu za čoraz väčšieho "systémového rivala" na svetovom fóre. Zároveň vyzvala Peking, aby označil Rusko za agresora vo vojne na Ukrajine. TASR prevzala správu z agentúry AP.

Šéfka nemeckej diplomacie uviedla, že Nemecko chce spolupracovať s Čínou "všade, kde je to možné". Bolo by podľa nej naivné ignorovať riziko, že by sa Berlín ocitol v pozícii, v ktorej by sa na Peking spoliehal aj v oblasti bezpečnosti. "Treba si uvedomiť, že sme konkurenti a, žiaľ, čoraz viac aj systémoví rivali," uviedla.

Baerbocková spolu so svojou francúzskou kolegyňou Catherine Colonnovou vyzvali Čínu, aby využila svoj medzinárodný vplyv na presadenie mieru na Ukrajine.

Nemecká ministerka poznamenala, že Moskva môže ukončiť konflikt stiahnutím svojich jednotiek z ukrajinského územia. "Na druhej strane, ak sa Ukrajina prestane brániť, prestane existovať a spolu s ňou aj Charta Organizácie Spojených národov," dodala. Na základe toho vyzvala Peking, aby označil Rusko za agresora vo vojne na Ukrajine. Colonnová zase varovala Čínu pred dodávkami zbraní Rusku.        

Šéfka nemeckej diplomacie sa v utorok v Berlíne stretla so svojím čínskym kolegom Čchin Kangom. Ten po stretnutí povedal, že Čína nemá v úmysle profitovať z vojny na Ukrajine a dúfa v ďalšie diskusie o mierovom pláne, ktorý Peking navrhol začiatkom tohto roka. Šéf čínskej diplomacie sa má v stredu v Paríži stretnúť aj s Colonnovou.

(tasr)

Minúta  |  

Matovičovci majú čas. Stanovisko k vláde oznámia až po predložení programu

Hnutie OĽaNO oznámi, či vysloví alebo nevysloví dôveru úradníckej vláde po jej finálnom zostavení a predložení programového vyhlásenia. Predseda hnutia a poslanec Národnej rady (NR) SR Igor Matovič o tom informoval po stredajšom stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, na ktorom mu predstavila nominácie na členov kabinetu. Ako dodal Matovič, jeden post ešte nie je obsadený.

Matovič označil vládu, ktorá má nastúpiť, za "prázdninovú". Ako skonštatoval, niektorých by tiež nominoval, iných nie. Svoje výhrady tlmočil prezidentke.

Hlava štátu podľa neho nepristúpila k skladaniu vlády tak, aby mohla dostať dôveru v parlamente. "Predstaviť parlamentným stranám de facto hotový zoznam nie je úplne cesta k tomu, že prezident chce mať podporu pre svoju vládu. Ak by ju chcela mať, tak tie rokovania s politickými stranami mali byť prvé v poradí," myslí si.

Líder OĽaNO upozornil, že predsedom vlády má byť človek, ktorý vymyslel vyrovnaný rozpočet, aký by mal vzniknúť aj na budúci rok. "Kto iný ho vie lepšie zostaviť ako človek, ktorý je autorom tejto idey. Či je to teda pán Ódor, budúci premiér, alebo jeho pravá ruka, pán Horváth, ktorý má byť ministrom financií," poznamenal Matovič. Považuje preto za zaujímavý nápad, aby sa rozpočet prekladal skôr ako 15. októbra.

To, že post vicepremiéra pre legislatívu má zostať v úradníckej vláde voľný, bližšie nekomentoval s tým, že ide o rozhodnutie prezidentky a budúceho premiéra.

Prezidentka v stredu predstavila nominácie na členov úradníckej vlády aj predsedovi parlamentu a hnutia Sme rodina Borisovi Kollárovi, dočasne poverenému predsedovi vlády a lídrovi mimoparlamentnej strany Demokrati Eduardovi Hegerovi, predsedovi mimoparlamentného Hlasu-SD a poslancovi Národnej rady SR Petrovi Pellegrinimu aj lídrovi SaS a poslancovi Richardovi Sulíkovi. Úradnícku vládu by mala hlava štátu vymenovať na budúci týždeň.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík je spokojný s výberom budúceho predsedu úradníckej vlády

Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík vyjadril spokojnosť s výberom budúceho predsedu úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Dodal, že prezidentka Zuzana Čaputová ho na stretnutí oboznámila aj s ostatnými menami potenciálnych ministrov, no upozornila ho, že zoznam je predbežný a môžu v ňom ešte nastať nejaké zmeny, preto sa nechcel k ďalším menám vyjadrovať. Uviedol to pre médiá pri odchode z Prezidentského paláca.

„Vo veľkej väčšine sú to solídne nominácie," povedal. Priznal však, že všetkých nominantov nepovažuje za rovnako kvalitných. Uviedol, že tímlídri jeho strany sa k nim vyjadria, no až po finalizácii zoznamu členov úradníckej vlády. Šéf liberálov dodal, že hlave štátu svoj názor na jednotlivých nominantov povedal.

Sulík považuje za korektné a rozumné, že si prezidentka pozýva predstaviteľov politických subjektov a oboznamuje ich s menami, aby sa to nemuseli dozvedieť z médií. Dodal, že pokiaľ hlava štátu zohľadní ich spoločný rozhovor, úradnícka vláda bude podporená poslancami strany SaS.

(sita)

Minúta  |  

Július Barczi už nechce byť ministrom kultúry

Hoci pôvodne kunshistorik Barczi nomináciu prijal, v stredu 10. mája ju odmietol. Správu priniesol denník Pravda.

Július Barczi nebude ministrom kultúry v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora, podľa Pravdy túto ponuku prezidentky Čaputovej napokon odmietol.

Barczi je historik umenia, v minulosti pôsobil ako riaditeľ múzea Betliar a hradu Krásna Hôrka. Aktuálne je riaditeľom Aukčnej spoločnosti SOGA v Bratislave, ktorá sprostredkúva predaj výtvarných diel.

Po oznámení jeho nominácie sa na sociálnych sieťach ozvali kritické reakcie, ktoré pripomínali jeho rolu pri nevydarenom verejnom obstarávaní po požiari na hrade Krásna Hôrka či odborný posudok, ktorý hlboko podcenil cenu Berniniho sochy, keďže ju považoval za kópiu, a nie originál. Socha, ktorú Barczi označil za kópiu a v Soge sa predala za 24-tisíc eur, sa v USA predala za 7 miliónov eur. Dielo z pozostalosti Ernesta Zmetáka pritom istý čas zdobilo aj Prezidentský palác v Bratislave.

Okamžite po zverejnení Barcziho nominácie na to upozornila odchádzajúca ministerka Milanová: „Je veľké umenie nájsť spomedzi desiatok tisíc ľudí zamestnaných v kultúrno-kreatívnom priemysle človeka, ktorý je spojený s dvoma najväčšími škodami moderného Slovenska, a to kauzy Bernini a Kráska Hôrka,“ povedala poverená ministerka kultúry.

Meno nového ministra nateraz nie je známe.

(fed)

Minúta  |  

Fico: Čaputovú som nikdy nenazval americkou agentkou, nemôžem za to, že ju ľudia nemajú radi

Predseda strany Smer-SD Robert Fico tvrdí, že prezidentku Zuzanu Čaputovú nikdy nenazval americkou agentkou. Ako ďalej uviedol v relácii Tak takto?! televízie TA3, taktiež nemôže niesť zodpovednosť za to, že ju ľudia nemajú radi.

„V utorok dostala prezidentka dve jednoduché otázky. Odpovedala na to tak, že podáva na nás žalobu. Snáď sa nejdeme teraz zaoberať psychickým stavom prezidentky. V tejto krajine sú vážnejšie problémy," uviedol Fico. Dodal, že prezidentka je súčasťou boja a Fico ani jeho kolegovia žiadne invektívy na adresu hlavy štátu neposielajú. „Tvrdo pomenúvame fakty. Jednoducho pani Čaputová je Sorošove dieťa, ako je aj pán Ľudovít Ódor [viceguvernér Národnej banky Slovenska, budúci úradnícky premiér, pozn. SITA]," povedal predseda Smeru-SD.

Podpredseda Národnej rady SR Peter Pčolinský (Sme rodina) uviedol, že politici by mali vážiť slová smerujúce k verejnosti. „Jedna vec sú fakty, ktoré treba povedať, ak je to nevyhnutné. Druhá vec je prilievať olej do ohňa. Ľudia majú toho naozaj dosť a posledné, čo potrebujú, je počúvať politikov, ako sa medzi sebou hádajú," povedal. Zároveň upozornil všetkých politikov, aby si dávali pozor na to, čo povedia počas predvolebnej kampane.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa bude právnymi prostriedkami brániť voči útokom predsedu Smeru-SD Roberta Fica. Uviedla to na sociálnej sieti v reakcii na Ficove utorkové vyjadrenia o tom, že je americkou agentkou a konzultuje svoj postup s americkou ambasádou.

„Zhruba v tom istom čase som mala ďalšie dva výsluchy ako poškodená pre nové vyhrážky zabitím voči mne a mojim blízkym. Dôvody vyhrážok ako vždy rovnaké – americká agentka, Soroš, americká ambasáda,“ napísala prezidentka. Zdôraznila, že už nebude po ikstý raz zdĺhavo vysvetľovať, že je to absolútne klamstvo a že okresný, krajský a napokon aj Ústavný súd SR sa jasne vyjadril, že tieto obvinenia sú nepodložené a prekračujú hranice politického súboja. „Poslanec Fico to vie. A vie aj to, že robiť z niekoho terč svojimi nenávistnými klamstvami už na Slovensku zabíjalo,“ poukázala.

(sita)

Minúta  |  

Európsky parlament podporil pristúpenie EÚ ako celku k Istanbulskému dohovoru

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu hlasovali za pristúpenie Európskej únie k Dohovoru o predchádzaní násiliu páchanému na ženách a boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Hlasovaním uzavreli účasť EP na tomto procese, informuje spravodajca TASR.

Poslanci upozornili, že šesť rokov po podpise Istanbulského dohovoru ho EÚ stále neratifikovala. Dôvodom je odmietanie niekoľkých členských štátov.

Stanovisko Súdneho dvora EÚ z októbra 2021 potvrdilo, že EÚ môže dohovor ratifikovať aj bez súhlasu všetkých členských štátov. Podľa súdu vhodným právnym základom pre pristúpenie EÚ k dohovoru je azyl, justičná spolupráca v trestných veciach a povinnosti inštitúcií EÚ a verejnej správy.

V súlade s tým poslanci v stredu hlasovali za udelenie súhlasu v dvoch samostatných hlasovaniach: o inštitúciách a verejnej správe EÚ a o záležitostiach týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia. V oboch hlasovaniach bola za väčšina europoslancov (472, respektíve 464).

EP pripomenul, že pristúpenie EÚ ako celku k Istanbulskému dohovoru členským štátom nebráni, aby dohovor samy ratifikovali. Opakovane preto vyzvali šesť členských krajín – Bulharsko, Česko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko – aby dohovor bezodkladne ratifikovali a mohli chrániť ženy v plnom rozsahu zamýšľanej pôsobnosti dohovoru.

Poslanci pripomenuli, že rodové násilie je najväčším nevyriešeným každodenným problémom v Európe. V EÚ tretina žien (asi 62 miliónov) zažila fyzické alebo sexuálne násilie.

Spravodajkyňa za Výbor EP pre práva žien a rodovú rovnosť, švédska europoslankyňa Arba Kokalariová zdôraznila, že je najvyšší čas, aby EÚ ratifikovala Istanbulský dohovor. „EÚ musí začať konať a prejsť od slov k činom, aby zastavila rodovo motivované násilie, chránila obete a trestala páchateľov. Po takmer desiatich rokoch tlaku zo strany EP ratifikácia Istanbulského dohovoru konečne posilní prevenciu a boj proti rodovo motivovanému násiliu," vysvetlila.

Po hlasovaní EP teraz aj Rada EÚ (členské štáty) môže pristúpiť k uzavretiu pristúpenia EÚ ako organizácie k dohovoru.

V októbri 2015 eurokomisia dospela k záveru, že pristúpením EÚ k dohovoru by sa vytvoril rámec na úrovni EÚ pre boj proti násiliu páchanému na ženách, zlepšila by sa prevencia a poskytla by sa lepšia ochrana a podpora obetiam násilia a konkrétnym skupinám žien.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.