11. mája 2023 | 8:31

Minúta | 11. mája 2023 | 8:31

USA previedli milióny ruského oligarchu Malofejeva na obnovu Ukrajiny

Spojené štáty prvý raz previedli milióny dolárov zhabané ruskému oligarchovi na financovanie obnovy Ukrajiny, oznámilo v stredu americké ministerstvo spravodlivosti. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Približne 5,4 milióna dolárov zmrazených ruskému oligarchovi Konstantinovi Malofejevovi bolo odovzdaných ministerstvu zahraničných vecí USA na „nápravu škôd spôsobených nespravodlivou vojnou", ktorú Rusko vedie voči Ukrajine, uviedol vo vyhlásení šéf rezortu Merrick Garland.

Malofejev, ktorý svoj majetok vybudoval prostredníctvom bankovníctva, telekomunikácií a médií, bol ešte v apríli minulého roka v USA obvinený z porušenia sankcií spojených s Moskvou podporovanou vojnou vo východoukrajinskom regióne Donbas a nelegálnou anexiou ukrajinského Krymského polostrova Ruskom, spresňuje AFP. Zároveň s týmto obvinením prevzali Spojené štáty kontrolu nad jeho aktívami v hodnote 5,4 milióna dolárov – zväčša v rámci investície, ktorú Malofejev zrealizoval v texaskej banke.

Podľa USA bol Malofejev hlavným zdrojom financovania proruských separatistov na východe Ukrajiny.

Washington nariadil zhabanie aktív niekoľkých ruských oligarchov spojených s krokmi Ruska na Ukrajine v roku 2014 a s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu, ktorá sa začala koncom februára 2022.

„Kým v tomto prípade ide o prvý transfer prepadnutých ruských zdrojov na obnovu Ukrajiny, rozhodne nebude posledný," avizoval minister spravodlivosti Garland.

(tasr)

11. mája 2023 | 7:23

Minúta | 11. mája 2023 | 7:23

Matovič dnes oslavuje životné jubileum 50 rokov

Bývalý slovenský premiér, exminister financií, zakladateľ a líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič má dnes (11. mája) 50 rokov.

Igor Matovič sa narodil 11. mája 1973 v Trnave, kde aj maturoval na Gymnáziu Jána Hollého. V rokoch 1993 až 1998 študoval na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave odbor finančný manažment.

V roku 2002 založil trnavské vydavateľstvo regionPRESS. Do politiky vstúpil v roku 2010, keď sa stal poslancom Národnej rady (NR) SR. Spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia Obyčajní ľudia (OĽ), ktoré založil, kandidoval vo voľbách v roku 2010 na posledných štyroch miestach kandidátky strany Sloboda a Solidarita (SaS). Vďaka preferenčným hlasom sa prekrúžkoval zo 150. na štvrté miesto.

Vo februári 2011 ho z poslaneckého klubu SaS vylúčili. Stalo sa tak po tom, keď pri hlasovaní podporil návrh novely zákona o štátnom občianstve strany Smer-SD, čím podľa partnerov porušil koaličnú dohodu.

Pri hlasovaní o takzvanom eurovale 11. októbra 2011 spojila premiérka Iveta Radičová túto otázku s vyslovením dôvery jej vládnemu kabinetu. Keďže návrh neprešiel (Matovič bol spolu s kolegami Viskupičom a Jurinovou medzi poslancami, ktorí nehlasovali), vláda padla a v marci 2012 sa konali predčasné voľby.

Do nich sa rozhodol ísť Matovič už s vlastným politickým hnutím OĽaNO, ktoré Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo 11. novembra 2011. Matovič je od začiatku až dodnes jeho lídrom. V marcových parlamentných voľbách získalo hnutie OĽaNO 8,55 percenta hlasov.

Vo voľbách do NR SR v roku 2016 sa Matovič spojil s hnutím NOVA, na čele ktorého stál Daniel Lipšic. Zoskupenie OĽaNO – NOVA získalo 11,02 percenta hlasov voličov.

V parlamentných voľbách 29. februára 2020 išiel do boja o hlasy voličov v zoskupení OĽANO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola. Obyčajní ľudia zvíťazili vo voľbách so ziskom 25,02 percenta, Matovič dostal od voličov 498.740 preferenčných hlasov.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová ho poverila 4. marca 2020 zostavením novej vlády. Dňa 13. marca 2020 sa strany a hnutia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí dohodli na zostavení nového vládneho kabinetu. Hlava štátu vymenovala novú vládu Igora Matoviča 21. marca 2020.

S cieľom vyriešiť dlhotrvajúcu koaličnú krízu 28. marca 2021 vyhlásil, že ustupuje od svojich požiadaviek voči partnerom a vo vláde si vymení post s ministrom financií Eduardom Hegerom (vtedy OĽANO).

Demisiu premiéra Matoviča prijala prezidentka SR Zuzana Čaputová 30. marca 2021 a novú vládu Hegera vymenovala 1. apríla 2021. Matovič v nej zastával post ministra financií.

Po necelých dvoch rokoch vo funkcii ministra financií prišiel 15. decembra 2022, teda v deň pádu vládneho kabinetu Hegera, doručiť do Kancelárie prezidenta SR svoju demisiu, ale hoci ju podpísal, napokon si to v poslednej chvíli rozmyslel. Z postu ministra financií odstúpil 23. decembra 2022 a opäť si začal uplatňovať mandát poslanca Národnej rady SR.

Igor Matovič je ženatý. Jeho manželkou je Pavlína Matovičová, s ktorou má dve dcéry Rebeku a Kláru.

(tasr)

11. mája 2023 | 6:02

Minúta | 11. mája 2023 | 6:02

Morawiecki volá po obnovení trestu smrti v Poľsku. Nie je jediný

Poľský premiér Mateusz Morawiecki sa v stredu vyslovil za obnovenie trestu smrti pre "najbrutálnejších páchateľov". TASR o tom informuje na základe správ agentúr PAP a DPA.

Morawiecki príspevkom na Facebooku reagoval na prípad osemročného chlapca Kamila z Čenstochovej, ktorý v pondelok skonal v nemocnici v Katoviciach v dôsledku zranení, aké mu zapríčinil jeho nevlastný otec. Chlapec bol niekoľko týždňov hospitalizovaný s rozsiahlymi popáleninami, pričom lekári sa mu snažili zachrániť život tak, že ho uviedli do umelého spánku. Napokon mu zlyhalo viacero orgánov a v pondelok zomrel. Prípad pobúril poľskú verejnosť.

Chlapec bol do nemocnice prijatý začiatkom apríla na podnet svojho biologického otca. Prípad sa vyšetruje, pričom chlapcova matka a jeho nevlastný otec, ktorý dieťa údajne týral, boli zadržaní.

Premiér Morawiecki vyjadril v stredu v príspevku na Facebooku svoj hnev v súvislosti s touto udalosťou. Tvrdil, že súčasné tresty udeľované za spáchanie hrozných zločinov sú príliš mierne. Zároveň trval na tom, že trest musí primerane zodpovedať spáchanému činu, aby tak bol účinným odstrašujúcim prostriedkom.

"Čo je to za svet, v ktorom sa za týranie dieťaťa ide do väzenia na kratší čas ako za podvod? Preto som osobne za opätovné zavedenie trestu smrti pre najnásilnejších zločincov!" napísal Morawiecki. DPA pripomína, že tento konzervatívny nacionalistický premiér sa za obnovenie trestu smrti vo svojej krajine vyslovil už aj začiatkom roka.

"Trest musí byť prísny, odstrašujúci a primeraný (spáchanému) zločinu!" dodal Morawiecki na Facebooku. Uviedol tiež, že len "netvor" je schopný spôsobiť dieťaťu strašné utrpenie.

Za znovuzavedenie trestu smrti sa už v utorok vyjadril aj námestník poľského ministra spravodlivosti Marcin Romanowski. Taktiež reagoval na prípad zmieneného chlapca. Zákaz trestu smrti v EÚ pritom označil za "absurdný" a vyjadril sa za to, aby sa od neho upustilo.

Poľsko oficiálne zrušilo trest smrti 1. septembra 1998. V roku 2013 ratifikovalo protokol k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorým sa trest smrti zakazuje.

(tasr)

11. mája 2023 | 5:58

Minúta | 11. mája 2023 | 5:58

Dosluhujúca liberálna fínska premiérka Marinová sa rozvádza. Pred mesiacom prehrala voľby

Dosluhujúca fínska premiérka Sanna Marinová v stredu oznámila, že spoločne s manželom podala žiadosť o rozvod. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Spoločne sme podali žiadosť o rozvod. Sme vďační za tých spoločných 19 rokov," uviedla Marinová na sociálnej sieti Instagram.

Dodala, že s manželom Markusom Räikkönenom "zostávajú najlepšími priateľmi". O rozvode informoval aj Räikkönen na svojom účte na Instagrame. Pár má spolu päťročnú dcéru, pričom Marinová uviedla, že naďalej "budú spolu tráviť čas ako rodina".

Marinová, ktorá má v súčasnosti 37 rokov, sa v roku 2019 stala vo najmladšou zvolenou predsedníčkou vlády na svete. Viedla pritom stredoľavú koalíciu, ktorej súčasťou bolo ďalších päť ženských líderiek strán, z toho štyri mali menej než 35 rokov.

Počas pandémie koronavírusu bola Marinovej popularita na vrchole. Čoskoro sa však na titulky začali dostávať informácie z jej súkromného života, ktoré spoločnosť polarizovali. Jej povesti uškodili napríklad uniknuté zábery zachytávajúce ju pri tom, ako sa zabáva so skupinou fínskych celebrít.

V apríli napokon Marinovej sociálnodemokratická strana (SPD) skončila vo voľbách tretia po konzervatívnej Národnej koalícii a protimigračnej Strane Fínov (PS). Marinovej vláda už podala demisiu, vo výkone funkcie však bude pokračovať do vymenovania novej vlády.

(tasr)

11. mája 2023 | 5:53

Minúta | 11. mája 2023 | 5:53

Trump na CNN: Ak budem prezidentom, vojnu na Ukrajine urovnám do 24 hodín

Bývalý americký prezident Donald Trump povedal, že ak by bol on prezidentom USA, k vojne na Ukrajine by nedošlo. Vyjadril sa tak v stredu večer miestneho času v diskusnej relácii spravodajskej televízie CNN.

Trump zmienenými slovami reagoval na otázku republikánskej voličky, ktorá sa ho spýtala, či podporuje vojenskú pomoc USA voči Ukrajine a tiež, ako by riešil hrozbu, ktorú predstavuje ruský prezident Vladimir Putin. "Ak budem prezidentom, túto vojnu urovnám za jeden deň, za 24 hodín," vyslovil Trump. Dodal, že by sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a tiež s Putinom. "Obaja majú slabé aj silné stránky a do 24 hodín bude táto vojna vyriešená. Skončí, bude absolútne po nej," dodal.

Exprezident USA zároveň nechcel povedať, či si želá, aby vojnu vyhralo Rusko alebo Ukrajina. "Neuvažujem v zmysle víťazstva a prehry. Rozmýšľam v zmysle, aby sa to urovnalo, aby sme prestali zabíjať všetkých tých ľudí," povedal. Na opakovanú otázku moderátorky relácie CNN dodal, že si želá, aby "všetci prestali zomierať".

"Chcem, aby Rusi aj Ukrajinci prestali zomierať," uviedol ďalej. "A to sa mi podarí do 24 hodín," dodal Trump.

Keď sa ho však moderátorka Kaitlan Collinsová spýtala tretíkrát na to, kto by mal vo vojne zvíťaziť, odpovedal: "Poviem toto: Chcem, aby Európa dala viac peňazí... Majú veľa peňazí".

Trump v diskusnej relácii taktiež nechcel povedať, či považuje Putina za vojnového zločinca. Podľa Trumpa je takýto termín niečím, o čom by sa malo hovoriť "neskôr".

"Ak poviete, že je vojnový zločinec, bude oveľa ťažšie dosiahnuť dohodu, ktorou by sa táto vec (vojna) zastavila," povedal s tým, že ako "vojnový zločinec" by podľa neho Putin bojoval tvrdšie, než za iných okolností s preto by sa malo o tomto termíne uvažovať neskôr. Trump sa zároveň domnieva, že "Putin spravil chybu".

"Jeho chybou bolo, že tam išiel. Nikdy by tam nešiel, keby som bol prezidentom," dodal Trump, odkazujúc tak podľa CNN na ruskú inváziu na Ukrajinu.

(tasr)

10. 05. 2023

10. mája 2023 | 21:47

Minúta | 10. mája 2023 | 21:47

Časť hamburského prístavu už patrí Číňanom. Vláda schválila ich podiel

Nemecká vláda v stredu oznámila, že umožní čínskej firme kúpiť podiel v hamburskom prístave, ktorý bol zaradený medzi kritickú infraštruktúru. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Vláda vlani v októbri kontroverzne povolila štátnemu čínskemu lodiarskemu gigantu Cosco odkúpiť až 24,9-percentný podiel v kontajnerovom termináli Tollerort.

Urobila to napriek obavám o bezpečnosť predaja kritickej infraštruktúry čínskym investorom a nemecký kancelár Olaf Scholz na výzvy úplne zakázať predaj nereagoval. Berlín v apríli uviedol, že prehodnocuje povolenie predaja.

V stredajšom vyhlásení vlády sa však uvádza, že pôvodné schválenie predaja menej ako 25 percent sa nezmenilo. Žiadne ďalšie podrobnosti o dôvodoch rozhodnutia neboli uvedené.

Spoločnosť Cosco sa pôvodne snažila kúpiť až 35-percentný podiel v prístave, neskôr súhlasil s kompromisnou dohodou.

Nemecko prehodnocuje svoje hospodárske vzťahy s Čínou vzhľadom na obavy v oblasti ľudských práv, väzby komunistickej krajiny s Ruskom a na eskaláciu napätia s Taiwanom.

Nemecko minulý rok v novembri zablokovalo predaj dvoch výrobcov čipov čínskym investorom pre obavy o bezpečnosť kľúčovej technológie.

Nemecko tiež obmedzilo investičné záruky pre nemecké spoločnosti podnikajúce v Číne, keďže najväčšia európska ekonomika sa snaží znížiť svoju závislosť od Pekingu.

(tasr)

10. mája 2023 | 21:23

Minúta | 10. mája 2023 | 21:23

Exkancelára Schrödera kritizujú za účasť na recepcii ruskej ambasády

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder čelí novej vlne kritiky za účasť na recepcii ruského veľvyslanectva v Berlíne pri príležitosti konca druhej svetovej vojny. Schröderovi pritom už dlhšie vyčítajú blízke vzťahy s Kremľom, informuje TASR podľa stredajšej správy agentúry AFP.

Schrödera videli v utorok na recepcii usporiadanej pri príležitosti ruského Dňa víťazstva spolu s predstaviteľmi krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) a krajine ľavicovej strany Die Linke. Obe strany kritizujú sankcie uvalené na Moskvu v dôsledku invázie na Ukrajinu. Na recepcii bol aj bývalý líder východného Nemecka Egon Krenz.

Fotografiu Schrödera na recepcii zverejnil nemecký denník Bild, pričom samotný politik sa k tomu ešte nevyjadril. Účasť Schrödera s manželkou na recepcii podľa agentúry DPA potvrdil líder AfD Tino Chrupalla.

"V deň, keď bývalého kancelára zabávali ruskí diplomati, na Ukrajine v dôsledku agresívnej vojny Ruska zomierali nevinní ľudia," uviedol Thorsten Frei z Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU). "Nevkusnosť správania Gerharda Schroedera možno len ťažko prekonať, dodal.

Schröder po odchode z vysokej politiky zastával niekoľko pozícií v ruských energetických firmách. Pre blízke vzťahy s Kremľom mu boli odobrané mnohé privilégia, ktoré prináležia bývalým nemeckým kancelárom, napríklad súkromnú kanceláriu financovanú z verejných prostriedkov. Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), ktorú vedie súčasný kancelár Olaf Scholz, ho však stále nevylúčila zo svojich radov, pripomína AFP.

(tasr)

10. mája 2023 | 20:48

Minúta | 10. mája 2023 | 20:48

Vydavateľ britského denníka The Mirror sa na súde ospravedlnil princovi Harrymu

Vydavateľ britského denníka The Mirror sa v stredu ospravedlnil britskému princovi Harrymu za nezákonné zhromažďovanie informácii. Urobil tak v úvode súdneho procesu o údajnom odpočúvaní telefónu Harryho. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a stanice BBC.

Vydavateľ denníka Mirror Group Newspapers (MGN) uviedol, že sú k dispozícii isté dôkazy o nezákonnom zhromažďovaní informácií. Ubezpečil, že takéto konanie sa viac nezopakuje.

Jeden z novinárov podľa MGN nariadil súkromnému detektívovi, aby získaval nezákonné informácie o Harrym v jednom z londýnskych nočných klubov v roku 2004. Spoločnosť sa princovi ospravedlnila a uviedla, že je oprávnená poskytnúť mu primerané odškodnenie.

MGN však popiera odpočúvanie hlasovej schránky, uviedol právnik Andrew Green. Takisto tvrdil, že niektoré z tvrdení boli prezentované príliš neskoro a sú už premlčané.

Harry za nelegálne odpočúvanie telefónu zažaloval MGN ešte v roku 2019. Od spoločnosti žiada odškodné. Súdny proces v Londýne by mohol trvať až sedem týždňov a Harry by mal vypovedať v júni.

Princ sa súdi aj s vydavateľmi denníkov The Sun a Daily Mail. Rozhodnutie v týchto prípadoch sa očakáva tento rok.

(tasr)

10. mája 2023 | 20:11

Minúta | 10. mája 2023 | 20:11

Ukrajina tvrdí, že ruské sily sa stiahli z niektorých oblastí pri Bachmute

Ruské sily sa po protiútokoch ukrajinskej armády stiahli z niektorých oblastí neďaleko mesta Bachmut na východe Ukrajiny. V stredu to uviedol veliteľ pozemných síl ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Syrskyj uviedol, že ruskí vojaci ustúpili v niektorých oblastiach frontovej línie v Doneckej oblasti až o dva kilometre. "Pozorujeme výsledky efektívnej činnosti našich jednotiek," povedal.

Ako ďalej vysvetlil, jeho sily podnikajú protiútoky pozdĺž niektorých častí kontaktnej línie okolo Bachmutu. Dodal, že v niektorých oblastiach frontu "nepriateľ nevydržal nápor ukrajinských obrancov a stiahol sa".

Boje Bachmut sú najdlhšou bitkou počas viac ako ročnej ruskej invázie. V tomto meste, ktoré sa Rusi snažia získať od vlaňajšieho leta, žilo pred vypuknutím vojny na Ukrajine približne 70-tisíc ľudí.

Bachmut podľa analytikov nemá výraznejší strategický význam a jeho možné dobytie by nemalo priniesť veľký obrat. Mesto však nadobudlo veľkú politickú hodnotu, pričom obe strany už do bojov investovali množstvo síl.

Ruskú ofenzívu v bojoch o Bachmut vedú bojovníci z polovojenskej Vagnerovej skupiny. Ich šéf Jevgenij Prigožin sa však v uplynulom období viackrát sťažoval na nedostatočné dodávky munície pre jeho bojovníkov zo strany Moskvy. Navyše pohrozil stiahnutím vagnerovcov z Bachmutu v prípade, ak nedostanú požadovanú muníciu

Syrskyj v príspevku na sociálnej sieti uviedol, že ukrajinskí obrancovia naďalej držia frontovú líniu a zabraňujú nepriateľovi postupovať. "Bitka o Bachmut pokračuje," dodal.

(tasr)

10. mája 2023 | 19:51

Minúta | 10. mája 2023 | 19:51

Zväz protifašistických bojovníkov nebude dostávať od štátu minimálne 600-tisíc eur ročne

Zväz protifašistických bojovníkov nebude dostávať príspevok zo štátneho rozpočtu v minimálnej výške 600-tisíc eur ročne. Poslanci Národnej rady SR dnes neposunuli do druhého čítania novelu zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

Návrh do parlamentu predložili poslanci Boris Susko, Martin Nemky (obaja Smer-SD) a nezaradený poslanec Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). „Cieľom návrhu zákona bolo vymedziť minimálne prostriedky, ktorými by mal štát každoročne podporiť Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, a tým prispieť k protifašistickému a demokratickému odkazu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási,“ uviedli predkladatelia.

Úloha zväzu je podľa nich aktuálna i v tomto období, keď sa vytráca priama skúsenosť s totalitnými režimami a na sociálnych sieťach sa šíria dezinterpretácie histórie a obdiv k rôznym antidemokratickým a diktátorským režimom.

Poslanci poukázali na to, že zväz výrazne zasiahla aktuálna zložitá ekonomická situácia a nachádza sa na hranici svojej existencie. Navrhovali, aby sumu 600-tisíc eur štát každoročne navyšoval o výšku inflácie za prvý polrok predchádzajúceho roka.

(sita)