Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA previedli milióny ruského oligarchu Malofejeva na obnovu Ukrajiny

Spojené štáty prvý raz previedli milióny dolárov zhabané ruskému oligarchovi na financovanie obnovy Ukrajiny, oznámilo v stredu americké ministerstvo spravodlivosti. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Približne 5,4 milióna dolárov zmrazených ruskému oligarchovi Konstantinovi Malofejevovi bolo odovzdaných ministerstvu zahraničných vecí USA na „nápravu škôd spôsobených nespravodlivou vojnou", ktorú Rusko vedie voči Ukrajine, uviedol vo vyhlásení šéf rezortu Merrick Garland.

Malofejev, ktorý svoj majetok vybudoval prostredníctvom bankovníctva, telekomunikácií a médií, bol ešte v apríli minulého roka v USA obvinený z porušenia sankcií spojených s Moskvou podporovanou vojnou vo východoukrajinskom regióne Donbas a nelegálnou anexiou ukrajinského Krymského polostrova Ruskom, spresňuje AFP. Zároveň s týmto obvinením prevzali Spojené štáty kontrolu nad jeho aktívami v hodnote 5,4 milióna dolárov – zväčša v rámci investície, ktorú Malofejev zrealizoval v texaskej banke.

Podľa USA bol Malofejev hlavným zdrojom financovania proruských separatistov na východe Ukrajiny.

Washington nariadil zhabanie aktív niekoľkých ruských oligarchov spojených s krokmi Ruska na Ukrajine v roku 2014 a s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu, ktorá sa začala koncom februára 2022.

„Kým v tomto prípade ide o prvý transfer prepadnutých ruských zdrojov na obnovu Ukrajiny, rozhodne nebude posledný," avizoval minister spravodlivosti Garland.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič dnes oslavuje životné jubileum 50 rokov

Bývalý slovenský premiér, exminister financií, zakladateľ a líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič má dnes (11. mája) 50 rokov.

Igor Matovič sa narodil 11. mája 1973 v Trnave, kde aj maturoval na Gymnáziu Jána Hollého. V rokoch 1993 až 1998 študoval na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave odbor finančný manažment.

V roku 2002 založil trnavské vydavateľstvo regionPRESS. Do politiky vstúpil v roku 2010, keď sa stal poslancom Národnej rady (NR) SR. Spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia Obyčajní ľudia (OĽ), ktoré založil, kandidoval vo voľbách v roku 2010 na posledných štyroch miestach kandidátky strany Sloboda a Solidarita (SaS). Vďaka preferenčným hlasom sa prekrúžkoval zo 150. na štvrté miesto.

Vo februári 2011 ho z poslaneckého klubu SaS vylúčili. Stalo sa tak po tom, keď pri hlasovaní podporil návrh novely zákona o štátnom občianstve strany Smer-SD, čím podľa partnerov porušil koaličnú dohodu.

Pri hlasovaní o takzvanom eurovale 11. októbra 2011 spojila premiérka Iveta Radičová túto otázku s vyslovením dôvery jej vládnemu kabinetu. Keďže návrh neprešiel (Matovič bol spolu s kolegami Viskupičom a Jurinovou medzi poslancami, ktorí nehlasovali), vláda padla a v marci 2012 sa konali predčasné voľby.

Do nich sa rozhodol ísť Matovič už s vlastným politickým hnutím OĽaNO, ktoré Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo 11. novembra 2011. Matovič je od začiatku až dodnes jeho lídrom. V marcových parlamentných voľbách získalo hnutie OĽaNO 8,55 percenta hlasov.

Vo voľbách do NR SR v roku 2016 sa Matovič spojil s hnutím NOVA, na čele ktorého stál Daniel Lipšic. Zoskupenie OĽaNO – NOVA získalo 11,02 percenta hlasov voličov.

V parlamentných voľbách 29. februára 2020 išiel do boja o hlasy voličov v zoskupení OĽANO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola. Obyčajní ľudia zvíťazili vo voľbách so ziskom 25,02 percenta, Matovič dostal od voličov 498.740 preferenčných hlasov.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová ho poverila 4. marca 2020 zostavením novej vlády. Dňa 13. marca 2020 sa strany a hnutia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí dohodli na zostavení nového vládneho kabinetu. Hlava štátu vymenovala novú vládu Igora Matoviča 21. marca 2020.

S cieľom vyriešiť dlhotrvajúcu koaličnú krízu 28. marca 2021 vyhlásil, že ustupuje od svojich požiadaviek voči partnerom a vo vláde si vymení post s ministrom financií Eduardom Hegerom (vtedy OĽANO).

Demisiu premiéra Matoviča prijala prezidentka SR Zuzana Čaputová 30. marca 2021 a novú vládu Hegera vymenovala 1. apríla 2021. Matovič v nej zastával post ministra financií.

Po necelých dvoch rokoch vo funkcii ministra financií prišiel 15. decembra 2022, teda v deň pádu vládneho kabinetu Hegera, doručiť do Kancelárie prezidenta SR svoju demisiu, ale hoci ju podpísal, napokon si to v poslednej chvíli rozmyslel. Z postu ministra financií odstúpil 23. decembra 2022 a opäť si začal uplatňovať mandát poslanca Národnej rady SR.

Igor Matovič je ženatý. Jeho manželkou je Pavlína Matovičová, s ktorou má dve dcéry Rebeku a Kláru.

(tasr)

Minúta  |  

Putin podpísal výnos o výcviku armádnych záložníkov

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v stredu výnos, ktorým v roku 2023 povoláva záložníkov ruskej armády na vojenský výcvik.

TASR správu prevzala z agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na dokumenty zverejnené na webovej stránke ruskej vlády. Výcvik záloh ruských ozbrojených síl sa uskutočňuje každoročne.

Putin vyhlásil vlani v septembri – niekoľko mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu – čiastočnú mobilizáciu, v Rusku vôbec prvú od druhej svetovej vojny. Desaťtisíce mužov následne z tejto krajiny utiekli, aby sa vyhli povolávaciemu rozkazu.

Kremeľ v apríli tohto roka uviedol, že novú vlnu mobilizácie pre svoju vojenskú operáciu na Ukrajine neplánuje.

(tasr)

Minúta  |  

Morawiecki volá po obnovení trestu smrti v Poľsku. Nie je jediný

Poľský premiér Mateusz Morawiecki sa v stredu vyslovil za obnovenie trestu smrti pre "najbrutálnejších páchateľov". TASR o tom informuje na základe správ agentúr PAP a DPA.

Morawiecki príspevkom na Facebooku reagoval na prípad osemročného chlapca Kamila z Čenstochovej, ktorý v pondelok skonal v nemocnici v Katoviciach v dôsledku zranení, aké mu zapríčinil jeho nevlastný otec. Chlapec bol niekoľko týždňov hospitalizovaný s rozsiahlymi popáleninami, pričom lekári sa mu snažili zachrániť život tak, že ho uviedli do umelého spánku. Napokon mu zlyhalo viacero orgánov a v pondelok zomrel. Prípad pobúril poľskú verejnosť.

Chlapec bol do nemocnice prijatý začiatkom apríla na podnet svojho biologického otca. Prípad sa vyšetruje, pričom chlapcova matka a jeho nevlastný otec, ktorý dieťa údajne týral, boli zadržaní.

Premiér Morawiecki vyjadril v stredu v príspevku na Facebooku svoj hnev v súvislosti s touto udalosťou. Tvrdil, že súčasné tresty udeľované za spáchanie hrozných zločinov sú príliš mierne. Zároveň trval na tom, že trest musí primerane zodpovedať spáchanému činu, aby tak bol účinným odstrašujúcim prostriedkom.

"Čo je to za svet, v ktorom sa za týranie dieťaťa ide do väzenia na kratší čas ako za podvod? Preto som osobne za opätovné zavedenie trestu smrti pre najnásilnejších zločincov!" napísal Morawiecki. DPA pripomína, že tento konzervatívny nacionalistický premiér sa za obnovenie trestu smrti vo svojej krajine vyslovil už aj začiatkom roka.

"Trest musí byť prísny, odstrašujúci a primeraný (spáchanému) zločinu!" dodal Morawiecki na Facebooku. Uviedol tiež, že len "netvor" je schopný spôsobiť dieťaťu strašné utrpenie.

Za znovuzavedenie trestu smrti sa už v utorok vyjadril aj námestník poľského ministra spravodlivosti Marcin Romanowski. Taktiež reagoval na prípad zmieneného chlapca. Zákaz trestu smrti v EÚ pritom označil za "absurdný" a vyjadril sa za to, aby sa od neho upustilo.

Poľsko oficiálne zrušilo trest smrti 1. septembra 1998. V roku 2013 ratifikovalo protokol k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorým sa trest smrti zakazuje.

(tasr)

Minúta  |  

Dosluhujúca liberálna fínska premiérka Marinová sa rozvádza. Pred mesiacom prehrala voľby

Dosluhujúca fínska premiérka Sanna Marinová v stredu oznámila, že spoločne s manželom podala žiadosť o rozvod. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Spoločne sme podali žiadosť o rozvod. Sme vďační za tých spoločných 19 rokov," uviedla Marinová na sociálnej sieti Instagram.

Dodala, že s manželom Markusom Räikkönenom "zostávajú najlepšími priateľmi". O rozvode informoval aj Räikkönen na svojom účte na Instagrame. Pár má spolu päťročnú dcéru, pričom Marinová uviedla, že naďalej "budú spolu tráviť čas ako rodina".

Marinová, ktorá má v súčasnosti 37 rokov, sa v roku 2019 stala vo najmladšou zvolenou predsedníčkou vlády na svete. Viedla pritom stredoľavú koalíciu, ktorej súčasťou bolo ďalších päť ženských líderiek strán, z toho štyri mali menej než 35 rokov.

Počas pandémie koronavírusu bola Marinovej popularita na vrchole. Čoskoro sa však na titulky začali dostávať informácie z jej súkromného života, ktoré spoločnosť polarizovali. Jej povesti uškodili napríklad uniknuté zábery zachytávajúce ju pri tom, ako sa zabáva so skupinou fínskych celebrít.

V apríli napokon Marinovej sociálnodemokratická strana (SPD) skončila vo voľbách tretia po konzervatívnej Národnej koalícii a protimigračnej Strane Fínov (PS). Marinovej vláda už podala demisiu, vo výkone funkcie však bude pokračovať do vymenovania novej vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Trump na CNN: Ak budem prezidentom, vojnu na Ukrajine urovnám do 24 hodín

Bývalý americký prezident Donald Trump povedal, že ak by bol on prezidentom USA, k vojne na Ukrajine by nedošlo. Vyjadril sa tak v stredu večer miestneho času v diskusnej relácii spravodajskej televízie CNN.

Trump zmienenými slovami reagoval na otázku republikánskej voličky, ktorá sa ho spýtala, či podporuje vojenskú pomoc USA voči Ukrajine a tiež, ako by riešil hrozbu, ktorú predstavuje ruský prezident Vladimir Putin. "Ak budem prezidentom, túto vojnu urovnám za jeden deň, za 24 hodín," vyslovil Trump. Dodal, že by sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a tiež s Putinom. "Obaja majú slabé aj silné stránky a do 24 hodín bude táto vojna vyriešená. Skončí, bude absolútne po nej," dodal.

Exprezident USA zároveň nechcel povedať, či si želá, aby vojnu vyhralo Rusko alebo Ukrajina. "Neuvažujem v zmysle víťazstva a prehry. Rozmýšľam v zmysle, aby sa to urovnalo, aby sme prestali zabíjať všetkých tých ľudí," povedal. Na opakovanú otázku moderátorky relácie CNN dodal, že si želá, aby "všetci prestali zomierať".

"Chcem, aby Rusi aj Ukrajinci prestali zomierať," uviedol ďalej. "A to sa mi podarí do 24 hodín," dodal Trump.

Keď sa ho však moderátorka Kaitlan Collinsová spýtala tretíkrát na to, kto by mal vo vojne zvíťaziť, odpovedal: "Poviem toto: Chcem, aby Európa dala viac peňazí... Majú veľa peňazí".

Trump v diskusnej relácii taktiež nechcel povedať, či považuje Putina za vojnového zločinca. Podľa Trumpa je takýto termín niečím, o čom by sa malo hovoriť "neskôr".

"Ak poviete, že je vojnový zločinec, bude oveľa ťažšie dosiahnuť dohodu, ktorou by sa táto vec (vojna) zastavila," povedal s tým, že ako "vojnový zločinec" by podľa neho Putin bojoval tvrdšie, než za iných okolností s preto by sa malo o tomto termíne uvažovať neskôr. Trump sa zároveň domnieva, že "Putin spravil chybu".

"Jeho chybou bolo, že tam išiel. Nikdy by tam nešiel, keby som bol prezidentom," dodal Trump, odkazujúc tak podľa CNN na ruskú inváziu na Ukrajinu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.