Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stavebná produkcia sa v marci 2023 medziročne znížila o 10,1 percenta

Stavebná produkcia v marci 2023 dosiahla 481,9 milióna eur. Oproti marcu 2022 sa znížila o 10,1 %, čo bol najvyšší medziročný pokles počas posledných dvoch rokov. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia medzimesačne nižšia o 10,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Produkcia realizovaná firmami v tuzemsku, ktorá tvorila 90 percent celkového výkonu stavebníctva, klesla v porovnaní s marcom 2022 až o 11,3 percenta. Prepad zaznamenala nielen nová výstavba o 5,4 percenta, ale aj stavebné práce na oprave a údržbe budov, ktoré boli medziročne nižšie o viac ako 20 percent. Ostatné práce, ktoré tvoria najmenší podiel v rámci produkcie, poklesli takmer o tretinu.

Práce na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic, sa medziročne spomalili o 10,7 percenta, o 9 percent poklesla aj výstavba budov.

Práce v zahraničí sa na poklese stavebnej produkcie v marci 2023 nepodieľali, jediné si rovnako ako vo februári zachovali mierny rast o 2,2 percenta. Z celkovej produkcie tvorili iba 10 percent.

V prvom štvrťroku 2023 dosiahla stavebná produkcia objem 1,3 miliardy eur a medziročne vzrástla o 2,8 %. Objem stavebných prác v tuzemsku vzrástol o 3,5 percenta, pričom domáca nová výstavba bola medziročne vyššia o takmer 9 percent, ale opravy a údržba poklesli o 5 percent. Stavebné práce v zahraničí boli oproti prvým trom mesiacom minulého roka nižšie o 3,7 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Yellenová varuje pred vážnymi dôsledkami zlyhania dlhu USA

Politické hry s ohňom v prípade zvýšenia dlhového stropu USA sú spojené s rizikom „vážnych ekonomických nákladov aj bez katastrofy v podobe bankrotu", varovala vo štvrtok americká ministerka financií Janet Yellenová na okraj rokovaní skupiny G7 (sedem najbohatších ekonomík sveta) v Japonsku. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Bývalý americký prezident Donald Trump totiž niekoľko hodín predtým naliehal na republikánskych zákonodarcov, aby spustili historicky prvé zlyhanie amerického dlhu tým, že odmietnu zrušiť dlhový strop, ak demokrati nebudú súhlasiť so znížením výdavkov.

Prezident Joe Biden pohrozil, že odvolá svoju cestu do Ázie vrátane osobnej účasti na samite G7, ak sa prehlbujúca sa patová situácia čoskoro nevyrieši.

„Podľa môjho hodnotenia a hodnotenia ekonómov zo všetkých oblastí by nesplnenie záväzkov USA spôsobilo ekonomickú a finančnú katastrofu," povedala Yellenová. Pripomenula, že bezprecedentná platobná neschopnosť USA by spustila globálny hospodársky pokles a podkopala vedúcu úlohu USA vo svetovej ekonomike a vyvolala otázky o ich schopnosti brániť národné bezpečnostné záujmy.

„Neúspech by ohrozil zisky, na ktorých sme tak tvrdo pracovali v predchádzajúcich rokoch v rámci nášho zotavovania sa po pandémii. Vyvolalo by to globálny pokles, ktorý by nás vrátil oveľa ďalej," povedala.

Zrušenie takzvaného dlhového stropu, horného limitu pre vládne pôžičky na zaplatenie starších dlhov, je zvyčajne rutinou.

Rozpočtovo orientovaní republikáni, ktorí v roku 2022 získali kontrolu nad Snemovňou reprezentantov, sú však ochotní zvýšiť limit zo súčasného maxima 31,4 bilióna USD (28,68 bilióna eur), len ak bude uzákonené obmedzenie výdavkov.

Minulý týždeň Yellenová varovala, že Spojené štáty môžu mať nedostatok peňazí na splnenie svojich finančných záväzkov už 1. júna. Vo štvrtok pripomenula podobnú patovú situáciu z roku 2011, ktorá viedla k tomu, že Spojené štáty stratili najvyšší rating AAA.

„Neexistuje žiadny dobrý dôvod na to, aby sme vyvolali krízu, ktorú by sme si sami spôsobili," povedala Yellenová. „Kongres USA od roku 1960 zvýšil alebo pozastavil dlhový limit takmer 80-krát. Vyzývam ho, aby konal rýchlo a aby tak urobil znova."

Utorkové (9. 5.) stretnutie prezidenta Bidena s kľúčovými zákonodarcami oboch strán neprinieslo žiadny prielom, ale skupina sa dohodla, že sa bude naďalej snažiť odvrátiť bankrot.

V stredu (10. 5.) však Trump, ktorý by chcel kandidovať za republikánov na post prezidenta v roku 2024, počas živého vysielania v CNN vyzval: „Republikáni tam vonku, kongresmani, senátori, ak vám nedajú masívne škrty, budete musieť urobiť default (zlyhanie)," vyhlásil.
        

(1 EUR = 1,095 USD)

(tasr)

Minúta  |  

Soche Ježiša Krista na hrade Červený kameň niekto odrazil hlavu

Polícia vyšetruje nedávne poškodenie sochy Ježiša Krista, ktorá bola súčasťou umeleckého diela z 18. storočia, na hrade Červený Kameň. V tejto súvislosti začala trestné stíhanie vo veci poškodzovania cudzej veci.

Informuje o tom na sociálnej sieti. "Doposiaľ neznámy páchateľ poškodil sochu tým spôsobom, že ju uvoľnil z podstavca a následne jej odrazil hlavu, ktorú hodil do trávnatého porastu vo vzdialenosti približne 70 metrov," približuje polícia.

Keďže ide o kultúrnu pamiatku zapísanú v ústrednom zozname pamiatkového fondu, škodu vyčíslili na osemtisíc eur.

Neznámemu vandalovi hrozí v prípade preukázania viny trest odňatia slobody na tri až osem rokov.

(tasr, est)

Minúta  |  

Dôvera žaluje ministerstvo zdravotníctva pre HPV vakcíny, chce náhradu škody asi 650-tisíc eur

Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera podala koncom apríla žalobu voči Ministerstvu zdravotníctva (MZ) SR. Domáha sa náhrady škody vo výške približne 650-tisíc eur. Tá jej mala vzniknúť v súvislosti so zmenou úhrady vakcíny proti HPV v rozpore so zákonom. TASR to potvrdili z Dôvery.

"My chceme, aby sa očkovanie proti HPV robilo. Ale keď bolo raz v zákone napísané, že je to nepovinné očkovanie, ktoré musí byť hradené desiatimi percentami, tak na to, aby bolo hradené 100 percentami, je potrebné zmeniť zákon," povedal generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan.

Vakcíny proti HPV sa od začiatku roka 2019 na základe rozhodnutia ministerstva zdravotníctva preplácali vo výške 100 percent. "Zákon však povoľoval hradiť vakcínu proti HPV ako nepovinné očkovanie len do výšky desať percent," vysvetlila manažérka odboru liekovej politiky Dôvery Monika Lainczová. Dôvera preto podala žalobu. "Boli sme presvedčení o tom, že MZ nekonalo správne pri stanovovaní výšky úhrady," podotkla Lainczová s tým, že súd to uznal.

Dôvera tak po rozhodnutí súdu žiada nahradiť vzniknutý rozdiel. "Obdobie, ktoré je žalované, je od 1. januára 2019. Škoda trvá doteraz, pretože medzičasom bola do kategorizácie zaradená aj nová vakcína, ktorá je deväťvalentná a bola jej takisto nesprávne stanovená výška úhrady," dodala.

(tasr)

Minúta  |  

USA previedli milióny ruského oligarchu Malofejeva na obnovu Ukrajiny

Spojené štáty prvý raz previedli milióny dolárov zhabané ruskému oligarchovi na financovanie obnovy Ukrajiny, oznámilo v stredu americké ministerstvo spravodlivosti. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Približne 5,4 milióna dolárov zmrazených ruskému oligarchovi Konstantinovi Malofejevovi bolo odovzdaných ministerstvu zahraničných vecí USA na „nápravu škôd spôsobených nespravodlivou vojnou", ktorú Rusko vedie voči Ukrajine, uviedol vo vyhlásení šéf rezortu Merrick Garland.

Malofejev, ktorý svoj majetok vybudoval prostredníctvom bankovníctva, telekomunikácií a médií, bol ešte v apríli minulého roka v USA obvinený z porušenia sankcií spojených s Moskvou podporovanou vojnou vo východoukrajinskom regióne Donbas a nelegálnou anexiou ukrajinského Krymského polostrova Ruskom, spresňuje AFP. Zároveň s týmto obvinením prevzali Spojené štáty kontrolu nad jeho aktívami v hodnote 5,4 milióna dolárov – zväčša v rámci investície, ktorú Malofejev zrealizoval v texaskej banke.

Podľa USA bol Malofejev hlavným zdrojom financovania proruských separatistov na východe Ukrajiny.

Washington nariadil zhabanie aktív niekoľkých ruských oligarchov spojených s krokmi Ruska na Ukrajine v roku 2014 a s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu, ktorá sa začala koncom februára 2022.

„Kým v tomto prípade ide o prvý transfer prepadnutých ruských zdrojov na obnovu Ukrajiny, rozhodne nebude posledný," avizoval minister spravodlivosti Garland.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič dnes oslavuje životné jubileum 50 rokov

Bývalý slovenský premiér, exminister financií, zakladateľ a líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič má dnes (11. mája) 50 rokov.

Igor Matovič sa narodil 11. mája 1973 v Trnave, kde aj maturoval na Gymnáziu Jána Hollého. V rokoch 1993 až 1998 študoval na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave odbor finančný manažment.

V roku 2002 založil trnavské vydavateľstvo regionPRESS. Do politiky vstúpil v roku 2010, keď sa stal poslancom Národnej rady (NR) SR. Spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia Obyčajní ľudia (OĽ), ktoré založil, kandidoval vo voľbách v roku 2010 na posledných štyroch miestach kandidátky strany Sloboda a Solidarita (SaS). Vďaka preferenčným hlasom sa prekrúžkoval zo 150. na štvrté miesto.

Vo februári 2011 ho z poslaneckého klubu SaS vylúčili. Stalo sa tak po tom, keď pri hlasovaní podporil návrh novely zákona o štátnom občianstve strany Smer-SD, čím podľa partnerov porušil koaličnú dohodu.

Pri hlasovaní o takzvanom eurovale 11. októbra 2011 spojila premiérka Iveta Radičová túto otázku s vyslovením dôvery jej vládnemu kabinetu. Keďže návrh neprešiel (Matovič bol spolu s kolegami Viskupičom a Jurinovou medzi poslancami, ktorí nehlasovali), vláda padla a v marci 2012 sa konali predčasné voľby.

Do nich sa rozhodol ísť Matovič už s vlastným politickým hnutím OĽaNO, ktoré Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo 11. novembra 2011. Matovič je od začiatku až dodnes jeho lídrom. V marcových parlamentných voľbách získalo hnutie OĽaNO 8,55 percenta hlasov.

Vo voľbách do NR SR v roku 2016 sa Matovič spojil s hnutím NOVA, na čele ktorého stál Daniel Lipšic. Zoskupenie OĽaNO – NOVA získalo 11,02 percenta hlasov voličov.

V parlamentných voľbách 29. februára 2020 išiel do boja o hlasy voličov v zoskupení OĽANO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola. Obyčajní ľudia zvíťazili vo voľbách so ziskom 25,02 percenta, Matovič dostal od voličov 498.740 preferenčných hlasov.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová ho poverila 4. marca 2020 zostavením novej vlády. Dňa 13. marca 2020 sa strany a hnutia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí dohodli na zostavení nového vládneho kabinetu. Hlava štátu vymenovala novú vládu Igora Matoviča 21. marca 2020.

S cieľom vyriešiť dlhotrvajúcu koaličnú krízu 28. marca 2021 vyhlásil, že ustupuje od svojich požiadaviek voči partnerom a vo vláde si vymení post s ministrom financií Eduardom Hegerom (vtedy OĽANO).

Demisiu premiéra Matoviča prijala prezidentka SR Zuzana Čaputová 30. marca 2021 a novú vládu Hegera vymenovala 1. apríla 2021. Matovič v nej zastával post ministra financií.

Po necelých dvoch rokoch vo funkcii ministra financií prišiel 15. decembra 2022, teda v deň pádu vládneho kabinetu Hegera, doručiť do Kancelárie prezidenta SR svoju demisiu, ale hoci ju podpísal, napokon si to v poslednej chvíli rozmyslel. Z postu ministra financií odstúpil 23. decembra 2022 a opäť si začal uplatňovať mandát poslanca Národnej rady SR.

Igor Matovič je ženatý. Jeho manželkou je Pavlína Matovičová, s ktorou má dve dcéry Rebeku a Kláru.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.