Preskočiť na obsah
  |  

Mimoriadnu schôdzu k predčasným voľbám sa nepodarilo otvoriť ani druhýkrát

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k predčasným voľbám sa nepodarilo otvoriť ani druhýkrát. Prezentovalo sa len 59 poslancov. Pri prvom pokuse otvoriť schôdzu sa prezentovalo len 54 poslancov. Na to, aby bola Národná rada SR uznášaniaschopná, treba nadpolovičnú väčšinu, čiže 76 poslancov. O uznášaniaschopnosť sa pokúsia opäť v utorok 16. mája. Mimoriadnu schôdzu zvolal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) na návrh poslancov Smeru-SD, Hlasu-SD a nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu. Opozícia na nej chcela prijať uznesenie „k aktuálnej ústavnej a politickej kríze“ a žiadala, aby sa voľby konali už začiatkom júla.

V navrhovanom uznesení sa konštatuje, že Slovenská republika sa nachádza v hlbokej ústavnej a politickej kríze a nevyhnutne potrebuje urýchlené vymenovanie novej vlády na základe výsledkov predčasných volieb do Národnej rady SR. „Vymenovanie úradníckej vlády bez podpory Národnej rady SR v podobe vyslovenia dôvery takejto vláde bude viesť k prehĺbeniu chaosu a k niekoľkomesačnému odkladu prijatia finančných, ekonomických a sociálnych opatrení nevyhnutých na stabilizáciu situácie v Slovenskej republike,“ píše sa v návrhu. Opoziční poslanci žiadajú prezidentku, aby rozhodnutia o menovaní novej vlády dôsledne konzultovala s parlamentom. Úradnícku vládu žiadajú, aby okamžite po svojom vymenovaní predložila na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona o skrátení súčasného volebného obdobia tak, aby sa predčasné voľby konali najneskôr 1. alebo 8. júla.

(sita)

  |  

V závode Mercedesu v Nemecku sa strieľalo, dvaja ľudia sú mŕtvi

Jedna osoba prišla o život a ďalšia utrpela vážne zranenia pri streľbe v areáli závodu automobilky Mercedes-Benz v Sindelfingene v nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko. Informuje o tom TASR na základe správ nemeckého bulvárneho denníka Bild a agentúry DPA.

Prvotné správy hovorili o jednom mŕtvom a jednom vážne zranenom. Druhá osoba neskôr zraneniam podľahla.

Informácie o streľbe potvrdila aj polícia. „Jej pozadie je nateraz nejasné. Páchateľ bol zadržaný," povedala Bildu policajná hovorkyňa.

„Obyvateľstvu nehrozí žiadne nebezpečenstvo," doplnila miestna polícia na Twitteri.

Bild s odvolaním sa na viacerých zamestnancov fabriky neskôr napísal, že útok bol namierený proti predákovi a výstrely padli v oblasti jeho kancelárie. Páchateľom je údajne externý pracovník logistickej firmy.

Útočníka po streľbe premohli a zadržali pracovníci bezpečnostnej služby vo fabrike. Výroba v závode pokračuje s výnimkou haly, kde došlo k incidentu.

Podľa Bildu prijala polícia hlásenie o streľbe o 7.45 h. Na miesto následne vyslala jednotku osobitného určenia. Záchranné zložky na mieste zasahujú s dvoma vrtuľníkmi.

(tasr)

  |  

Stavebná produkcia sa v marci 2023 medziročne znížila o 10,1 percenta

Stavebná produkcia v marci 2023 dosiahla 481,9 milióna eur. Oproti marcu 2022 sa znížila o 10,1 %, čo bol najvyšší medziročný pokles počas posledných dvoch rokov. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia medzimesačne nižšia o 10,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Produkcia realizovaná firmami v tuzemsku, ktorá tvorila 90 percent celkového výkonu stavebníctva, klesla v porovnaní s marcom 2022 až o 11,3 percenta. Prepad zaznamenala nielen nová výstavba o 5,4 percenta, ale aj stavebné práce na oprave a údržbe budov, ktoré boli medziročne nižšie o viac ako 20 percent. Ostatné práce, ktoré tvoria najmenší podiel v rámci produkcie, poklesli takmer o tretinu.

Práce na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic, sa medziročne spomalili o 10,7 percenta, o 9 percent poklesla aj výstavba budov.

Práce v zahraničí sa na poklese stavebnej produkcie v marci 2023 nepodieľali, jediné si rovnako ako vo februári zachovali mierny rast o 2,2 percenta. Z celkovej produkcie tvorili iba 10 percent.

V prvom štvrťroku 2023 dosiahla stavebná produkcia objem 1,3 miliardy eur a medziročne vzrástla o 2,8 %. Objem stavebných prác v tuzemsku vzrástol o 3,5 percenta, pričom domáca nová výstavba bola medziročne vyššia o takmer 9 percent, ale opravy a údržba poklesli o 5 percent. Stavebné práce v zahraničí boli oproti prvým trom mesiacom minulého roka nižšie o 3,7 percenta.

(tasr)

  |  

Yellenová varuje pred vážnymi dôsledkami zlyhania dlhu USA

Politické hry s ohňom v prípade zvýšenia dlhového stropu USA sú spojené s rizikom „vážnych ekonomických nákladov aj bez katastrofy v podobe bankrotu", varovala vo štvrtok americká ministerka financií Janet Yellenová na okraj rokovaní skupiny G7 (sedem najbohatších ekonomík sveta) v Japonsku. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Bývalý americký prezident Donald Trump totiž niekoľko hodín predtým naliehal na republikánskych zákonodarcov, aby spustili historicky prvé zlyhanie amerického dlhu tým, že odmietnu zrušiť dlhový strop, ak demokrati nebudú súhlasiť so znížením výdavkov.

Prezident Joe Biden pohrozil, že odvolá svoju cestu do Ázie vrátane osobnej účasti na samite G7, ak sa prehlbujúca sa patová situácia čoskoro nevyrieši.

„Podľa môjho hodnotenia a hodnotenia ekonómov zo všetkých oblastí by nesplnenie záväzkov USA spôsobilo ekonomickú a finančnú katastrofu," povedala Yellenová. Pripomenula, že bezprecedentná platobná neschopnosť USA by spustila globálny hospodársky pokles a podkopala vedúcu úlohu USA vo svetovej ekonomike a vyvolala otázky o ich schopnosti brániť národné bezpečnostné záujmy.

„Neúspech by ohrozil zisky, na ktorých sme tak tvrdo pracovali v predchádzajúcich rokoch v rámci nášho zotavovania sa po pandémii. Vyvolalo by to globálny pokles, ktorý by nás vrátil oveľa ďalej," povedala.

Zrušenie takzvaného dlhového stropu, horného limitu pre vládne pôžičky na zaplatenie starších dlhov, je zvyčajne rutinou.

Rozpočtovo orientovaní republikáni, ktorí v roku 2022 získali kontrolu nad Snemovňou reprezentantov, sú však ochotní zvýšiť limit zo súčasného maxima 31,4 bilióna USD (28,68 bilióna eur), len ak bude uzákonené obmedzenie výdavkov.

Minulý týždeň Yellenová varovala, že Spojené štáty môžu mať nedostatok peňazí na splnenie svojich finančných záväzkov už 1. júna. Vo štvrtok pripomenula podobnú patovú situáciu z roku 2011, ktorá viedla k tomu, že Spojené štáty stratili najvyšší rating AAA.

„Neexistuje žiadny dobrý dôvod na to, aby sme vyvolali krízu, ktorú by sme si sami spôsobili," povedala Yellenová. „Kongres USA od roku 1960 zvýšil alebo pozastavil dlhový limit takmer 80-krát. Vyzývam ho, aby konal rýchlo a aby tak urobil znova."

Utorkové (9. 5.) stretnutie prezidenta Bidena s kľúčovými zákonodarcami oboch strán neprinieslo žiadny prielom, ale skupina sa dohodla, že sa bude naďalej snažiť odvrátiť bankrot.

V stredu (10. 5.) však Trump, ktorý by chcel kandidovať za republikánov na post prezidenta v roku 2024, počas živého vysielania v CNN vyzval: „Republikáni tam vonku, kongresmani, senátori, ak vám nedajú masívne škrty, budete musieť urobiť default (zlyhanie)," vyhlásil.
        

(1 EUR = 1,095 USD)

(tasr)

  |  

Soche Ježiša Krista na hrade Červený kameň niekto odrazil hlavu

Polícia vyšetruje nedávne poškodenie sochy Ježiša Krista, ktorá bola súčasťou umeleckého diela z 18. storočia, na hrade Červený Kameň. V tejto súvislosti začala trestné stíhanie vo veci poškodzovania cudzej veci.

Informuje o tom na sociálnej sieti. "Doposiaľ neznámy páchateľ poškodil sochu tým spôsobom, že ju uvoľnil z podstavca a následne jej odrazil hlavu, ktorú hodil do trávnatého porastu vo vzdialenosti približne 70 metrov," približuje polícia.

Keďže ide o kultúrnu pamiatku zapísanú v ústrednom zozname pamiatkového fondu, škodu vyčíslili na osemtisíc eur.

Neznámemu vandalovi hrozí v prípade preukázania viny trest odňatia slobody na tri až osem rokov.

(tasr, est)

  |  

Dôvera žaluje ministerstvo zdravotníctva pre HPV vakcíny, chce náhradu škody asi 650-tisíc eur

Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera podala koncom apríla žalobu voči Ministerstvu zdravotníctva (MZ) SR. Domáha sa náhrady škody vo výške približne 650-tisíc eur. Tá jej mala vzniknúť v súvislosti so zmenou úhrady vakcíny proti HPV v rozpore so zákonom. TASR to potvrdili z Dôvery.

"My chceme, aby sa očkovanie proti HPV robilo. Ale keď bolo raz v zákone napísané, že je to nepovinné očkovanie, ktoré musí byť hradené desiatimi percentami, tak na to, aby bolo hradené 100 percentami, je potrebné zmeniť zákon," povedal generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan.

Vakcíny proti HPV sa od začiatku roka 2019 na základe rozhodnutia ministerstva zdravotníctva preplácali vo výške 100 percent. "Zákon však povoľoval hradiť vakcínu proti HPV ako nepovinné očkovanie len do výšky desať percent," vysvetlila manažérka odboru liekovej politiky Dôvery Monika Lainczová. Dôvera preto podala žalobu. "Boli sme presvedčení o tom, že MZ nekonalo správne pri stanovovaní výšky úhrady," podotkla Lainczová s tým, že súd to uznal.

Dôvera tak po rozhodnutí súdu žiada nahradiť vzniknutý rozdiel. "Obdobie, ktoré je žalované, je od 1. januára 2019. Škoda trvá doteraz, pretože medzičasom bola do kategorizácie zaradená aj nová vakcína, ktorá je deväťvalentná a bola jej takisto nesprávne stanovená výška úhrady," dodala.

(tasr)