Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nové Mesto nad Váhom oslavuje 760. výročie. Oslavy budú trvať tri dni

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM - Od prvej písomnej zmienky mesta uplynulo úctyhodných 760 rokov. Pri tejto významnej príležitosti mesto pripravilo trojdňové oslavy.

Ku gratulantom sa pripojil aj predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) Jaroslav Baška. Kraj o tom informoval na svojej oficiálnej stránke.

Prvá listina, v ktorej sa spomína Nové Mesto nad Váhom, pochádza z roku 1263. Kráľ Uhorska a Chorvátska, Belo IV., ňou daroval Nové Mesto nad Váhom, Stredu (dnes Horná Streda) a Potvorice benediktínskemu kláštoru sv. Martina na Panónskej hore. Od tejto chvíle uplynulo už 760 rokov.

Trojdňovú sériu podujatí, ktorou si prvú písomnú zmienku pripomíname, otvorili slávnostné príhovory primátora a pozvaných hostí. Za nimi nasledovali bloky historických prednášok.

„Nové Mesto nad Váhom sa veľmi dynamicky rozvíja a ja som veľmi hrdý, že k jeho koloritu môže dlhodobo prispievať aj Trenčianska župa. Máme tu niekoľko škôl, zariadenie sociálnych služieb aj Podjavorinské múzeum. Prajem mestu všetko len to najlepšie do ďalších rokov,” uviedol trenčiansky župan Jaroslav Baška. 

Oslavy budú prebiehať celý víkend.

Zdroj: web TSK

Foto: TSK
Foto: TSK
Foto: TSK
Slávnostný program osláv. Foto: web Nové Mesto nad Váhom
Minúta  |  

Wyoming ako prvý štát USA prijal zákon o zákaze interrupčných tabletiek

Wyoming sa stal prvých štátom USA, ktorý osobitne zakázal používanie interrupčných tabletiek. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP, ide o ďalší z krokov, ktorými konzervatívne americké štáty obmedzujú prístup k umelému ukončeniu tehotenstva.

Príslušný zákon podpísal v noci z piatka na sobotu republikánsky guvernér Wyomingu Mark Gordon, ktorý súčasne vyzval miestnych zákonodarcov, aby do ústavy tohto štátu zakomponovali úplný zákaz interrupcií. Podľa neho by mal byť takýto návrh predložený na schválenie občanom v referende.

"Domnievam sa, že o tejto otázke by sa malo rozhodnúť čo najskôr, aby sa otázka potratov vo Wyomingu definitívne vyriešila," uviedol guvernér vo vyhlásení.

Zákaz "predpisovania, vydávania, distribúcie, predaja a používania akejkoľvek látky za účelom sprostredkovania alebo vykonania interrupcie" vstúpi vo Wyomingu do platnosti od 1. júla.

Lekárom a ďalším osobám, ktoré by tento zákaz porušili, bude hroziť až šesť mesiacov väzenia a pokuta vo výške 9-tisíc dolárov. V zákone sa explicitne píše, že tresty nebudú uplatňované voči samotným tehotným ženám.

Vo Wyomingu existuje len jedna klinika, ktorá vykonáva interrupcie, avšak len medikamentózne, nie chirurgické zákroky.

Už doposiaľ boli interrupčné tabletky zakázané v trinásť štátoch USA v rámci plošného zákazu všetkých foriem umelého ukončenia tehotenstva. Nový zákon podpísaný guvernérom Wyomingu sa výslovne týka núdzovej medikamentóznej antikoncepcie. V ďalších 15 štátoch je prístup k takýmto prípravkom obmedzený, napríklad podmienkou lekárskeho predpisu.

Na federálnej úrovni je pritom používanie interrupčných tabletiek už viac než desaťročie legálne na základe rozhodnutia amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). Po celých USA v súčasnosti prebiehajú snahy o presadenie zákazov interrupcií. Tie sa zintenzívnili po verdikte Najvyššieho súdu USA, ktorý v júni 2022 zrušil ústavne garantované právo žien na ukončenie tehotenstva.

Pred federálnym súdom v Texase momentálne prebieha súdne konanie, ktoré by sa mohlo skončiť vydaním zákazu používania potratových tabletiek s účinnou látkou mifepriston na úrovni celých USA. Zákonodarcovia v Texase okrem toho zvažujú aj zablokovanie internetových stránok, ktoré doručujú takéto prípravky poštou.

(tasr)

Minúta  |  

Doplňujúce komunálne voľby budú o týždeň, napokon v 54 obciach

O týždeň sa budú konať v 54 obciach doplňujúce komunálne voľby. Ide o samosprávy, v ktorých sa posledné samosprávne voľby nekonali alebo sa z rôznych dôvodov musia opakovať. Voliči si budú v sobotu 25. marca vyberať starostu a poslancov. Volebné miestnosti budú otvorené od 7.00 do 22.00.

Voľby sa podľa Ministerstva vnútra (MV) SR mali pôvodne konať v 60 obciach. V štyroch samosprávach nebudú, pretože nikto nepodal kandidátnu listinu. Ide o obce Malé Borové, Michalková, Brezovec a Starina. Voľby nebudú ani v obci Terany, pretože na základe rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR z januára bola vyhlásená za starostku obce Iveta Gajdošová.

Napokon nebudú voľby podľa MV ani v obci Dolné Semerovce. Najvyšší správny súd SR vo februári už po vyhlásení doplňujúcich volieb rozhodol, že voľby do obecného zastupiteľstva v tejto obci z 29. októbra 2022 sú neplatné. Bude preto potrebné vykonať voľby do obecného zastupiteľstva v počte poslancov určenom na volebné obdobie rokov 2022 až 2026.

Starostu aj poslancov budú voliť v obciach Krušovce, Veľké Borové, Ratkovo, Harakovce, Pongrácovce, Jakušovce a Dobroslava. Starostu alebo poslancov si budú vyberať v obciach Studienka, Doľany, Šintava, Prašník, Brodské, Pastuchov, Slatinka nad Bebravou, Stupné, Jalovec, Rudnianska Lehota, Sebedražie, Pribeta, Domadice, Čab, Tajná, Dvory nad Žitavou, Chrabrany, Lužany, Pribylina, Karlová, Príbovce, Žabokreky, Blažovce, Jazernica, Moškovec, Ondrašová, Komjatná, Lietavská Svinná-Babkov, Rajecká Lesná, Baláže, Poniky, Točnica, Petrovce, Slatinské Lazy, Lukavica, Nevoľné, Ondavka, Nechválova Polianka, Habura, Chmiňany, Lažany, Šarišské Bohdanovce, Hraničné, Miková, Čižatice, Podhoroď a Hrhov.

(tasr)

Minúta  |  

Vysoká inflácia a dôsledky pandémie zhoršili problémy s bývaním v celej EÚ

Nedávne prudké zvýšenie inflácie v celej Európskej únii (EÚ) a pretrvávajúce ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 zhoršili problémy v oblasti bývania v celom bloku. Informuje o tom agentúra AP. Viac ako 82 miliónov domácností v EÚ má problémy s platením nájomného, ​​17 percent ľudí žije v preplnených ubytovacích zariadeniach a niečo vyše desať percent míňa viac ako 40 percent svojich príjmov na nájomné, uvádza blok.

Najväčšie problémy s bývaním majú mladí ľudia, rodiny s deťmi, starší ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím a migranti.

V Portugalsku to ešte zhoršuje cestovný ruch a prenájom bytov turistom. Toto odvetvie sa už zotavilo z pandémie a opäť rastie spolu s prílevom zahraničných investorov, pre ktorých sú ceny nehnuteľností v Lisabone relatívne nízke. Dopyt ich však tlačí nahor a pre miestnych sa tak stávajú nedostupné.

Portugalsko v roku 2019 prilákalo rekordných 25 miliónov zahraničných turistov. Počas pandémie ich počet v dôsledku blokád strmo klesol, ale minulý rok ožil a vzrástol o 158 percent na 15,3 milióna. Analytici očakávajú v tomto roku ďalší nárast o 33 percent.

Pre ľudí v cestovnom ruchu je návrat turistov vítaný, ale pre miestnych, ako sú Rosa Santosová (59 rokov) či Georgina Simoesová (57 rokov) predstavujú problém.

Santosová, ktorá žije od narodenia v blízkosti lisabonského hradu svätého Juraja zo 14. storočia, tvrdí, že väčšinu domov vo štvrti obsadili poskytovatelia krátkodobých prenájmov. Je bežné vidieť a počuť návštevníkov, ako ťahajú kufre po dlažobných kockách. Bohaté tradície miestnych obyvateľov sú preč, zmizla už pekáreň aj obchod s potravinami.

Simoesová pracuje ako opatrovateľka v domove dôchodcov a zarába menej ako 800 eur mesačne, rovnako ako približne štvrtina pracovnej sily v krajine. V predchádzajúcej dekáde z toho vyžila, pretože za svoj jednoizbový byt v nenápadnej lisabonskej štvrti platila len 300 eur mesačne. Teraz, keď nájmy v hlavnom meste prudko stúpajú, sa ju majiteľ bytu chystá vysťahovať.

https://standard.sk/332381/ceny-bytov-za-pat-rokov-stupli-o-80-percent-no-situacia-sa-meni-kde-maju-cenovky-spadnut-najviac/

Simoesovú aj mnohých ďalších vrátane čoraz väčšieho počtu príslušníkov strednej triedy z portugalského trhu s nehnuteľnosťami vytláčajú stúpajúce ceny nájomného, ​​prudko rastúce ceny domov a bytov a zároveň zvyšujúce sa úroky z hypoték. To všetko ešte poháňajú faktory ako prílev zahraničných investorov a turistov, ktorí potrebujú krátkodobé prenájmy. A najnovšie aj obavy o zdravie finančných inštitúcií.
V rokoch 2020 až 2021 vzrástli ceny nehnuteľností v Portugalsku o 157 percent. Od roku 2015 do roku 2021 sa nájomné podľa štatistického úradu Eurostat zvýšilo o 112 percent. Rastúce náklady na nehnuteľnosti však predstavujú len časť príbehu.

Portugalsko je jednou z najchudobnejších krajín západnej Európy. O niečo viac ako polovica portugalských zamestnancov zarábala minulý rok podľa štatistík ministerstva práce menej ako tisíc eur mesačne. Vo štvrti Camarate blízko lisabonského letiska, kde žijú ľudia s nízkymi príjmami, sa pritom za prenájom izby platí už 400 eur mesačne a za dom 600 alebo 700 eur. Tí, ktorí majú minimálnu mzdu, si to už nemôžu dovoliť.

(tasr)

Minúta  |  

Guardian: Správy o deportáciách ukrajinských detí sa objavili už vlani na jar

Správy, podľa ktorých sú ukrajinské deti z Ruskom okupovaných území násilne deportované do Ruska, sa prvýkrát objavili na jar minulého roka. Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC) v tejto súvislosti vydal v piatok zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, informoval denník The Guardian.

Rusko takéto deportácie prezentovalo ako humanitárnu misiu na záchranu ukrajinských detí pred vojnou. Ukrajina však Moskvu obvinila z genocídy a jej kroky označila za vojnové zločiny.

Medzi údajne unesenými sú deti odobraté z ukrajinských štátnych inštitúcií v okupovaných oblastiach, ako aj deti, ktorých rodičia poslali do "letných táborov" riadených Ruskom, no nikdy sa už z nich nevrátili, ako aj deti, ktorých rodičov zatkli ruské okupačné úrady a tie, ktoré v dôsledku bojov osireli.

Prevažná väčšina ukrajinských detí unesených Ruskom je z okupovaných území južnej a východnej Ukrajiny: Chersonskej, Charkovskej, Záporožskej, Doneckej, Luhanskej a Mykolajivskej oblasti, spresňuje Guardian.

Rusko sa priznalo k zadržiavaniu najmenej 1 400 ukrajinských detí, ktoré označilo za siroty; hoci uviedlo, že najmenej 2-tisíc detí prišlo na územie Ruska bez sprievodu. Niekoľko stoviek ďalších ukrajinských detí zostáva v Rusku po tom, čo sa zúčastnili "prevýchovných" táborov s vedomím svojich rodičov, už sa však z nich nevrátili.

Od začiatku vojenskej invázie vo februári minulého roka si ruské rodiny adoptovali najmenej 400 ukrajinských sirôt, uvádza ukrajinské regionálne stredisko pre ľudské práva. K tomuto počtu dospelo na základe vyhlásení ruského štátu. Moskva uviedla, že na adopciu čaká ďalších tisíc takýchto detí.
Samotná komisárka pre práva detí Ľvovová-Belovová si podľa vlastných tvrdení "adoptovala" 15-ročné dieťa zo zničeného ukrajinského prístavného mesta Mariupol, píše denník.

Množstvo z týchto detí však majú žijúcich príbuzných, ktorí ich často zúfalo hľadajú. Zhruba 90 percent ukrajinských detí, ktoré v čase invázie žili v štátnej starostlivosti, boli "sociálne siroty" – mali príbuzných, tí sa však o ne nedokázali postarať.

Moskva neuvádza mená sirôt ani podrobnosti o tom, odkiaľ sú alebo kde žijú v Rusku, čo sťažuje ukrajinským a medzinárodným orgánom ich identifikáciu a sledovanie ich pohybu. V niektorých prípadoch sa príbuzným podarilo identifikovať takéto deti na videách zverejnených ruskými štátnymi médiami a začali vyvíjať úsilie na ich návrat. Zdokumentované sú aj prípady, keď deti po úteku z bojov na Ukrajine v evakuačných autobusoch do Ruska skončili v ruskej štátnej starostlivosti, ako aj deti, ktoré boli oddelené od rodičov v ruských filtračných táboroch.

Najmenej 6-tisíc ukrajinských detí na okupovaných územiach Ukrajiny sa zúčastnilo letných táborov dotovaných Ruskom, pričom niekoľko stoviek z nich sa nevrátilo späť k svojim rodinám, píše ďalej Guardian.

Tieto tábory, ktoré štúdia americkej Yalovej univerzity označila za "prevýchovné", boli úradmi na okupovaných územiach Ukrajiny prezentované ako spôsob, ako si deti môžu oddýchnuť od vojny. Od začiatku invázie boli deti od veku štyroch mesiacov, ktoré žili na okupovaných územiach, prevezené do 43 táborov v Rusku vrátane Moskvou anektovaného ukrajinského polostrova Krym a Sibíri s cieľom "proruského vlasteneckého a vojenského vzdelávania", vyplýva zo správy humanitárneho výskumného laboratória Yalovej univerzity.

Niektorým rodičom sa podarilo získať späť svoje deti po absolvovaní dlhej cesty z Ukrajiny cez Poľsko a Pobaltie až do južného Ruska. Videá z novembra minulého roka, ktoré zverejnili oblastné ruské okupačné úrady, však ukázali, že v takýchto táboroch stále žili stovky detí, uzatvára Guardian.

(tasr)

Minúta  |  

Srbsko: Nacionalisti protestujú proti mierovému plánu EÚ pre Srbsko a Kosovo

Niekoľko tisíc ľudí protestovalo v piatok v Belehrade proti plánu normalizácie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom, v predvečer nového kola rokovaní na vysokej úrovni medzi oboma krajinami. Informuje o tom agentúra AFP.

Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti absolvujú v sobotu rokovania v Severnom Macedónsku, ktorým bude predsedať šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell.

Rozhovory sa sústredia na to, ako naplniť jedenásťbodový návrh dohodu, ktorý predložila EÚ s cieľom pomôcť preklenúť desaťročia nepriateľstva medzi Srbskom a Kosovom – jeho bývalou provinciou, ktorá v roku 2008 vyhlásila nezávislosť.

Pred Katedrálou sv. Sávu v centre Belehradu sa v piatok večer zhromaždilo približne 4-tisíc ľudí, ktorí následne pochodovali k sídlu prezidentského úradu.

Napätie medzi Srbskom a Kosovom, ktorého 1,8 milióna obyvateľov tvoria prevažne etnickí Albánci, je takmer 25 rokov po vojne medzi etnickými albánskymi povstalcami a srbskými silami stále vysoké, konštatuje AFP.

Srbsko odmieta uznať nezávislosť Kosova a medzi miestnymi orgánmi a srbskou menšinou v Kosove opakovane dochádza k eskalácii napätia.

Najnovšie rozhovory nasledovali po mesiacoch "kyvadlovej" diplomacie s cieľom presadiť plán EÚ, ktorý podporili Spojené štáty, ako aj lídri všetkých 27 členských krajín bloku.

Sobotňajšie stretnutie v severomacedónskom Ochride sa koná po tom, ako bol vo februári v Bruseli predstavený mierový plán EÚ, ale Kosovo a Srbsko sa nedokázali dohodnúť na jeho prijatí. Kurti a Vučič si odvtedy vymieňajú názory, pričom trvajú na tom, že mnohé otázky zostávajú nevyriešené a bránia dohode.

Borrell vo štvrtok vyzval oboch lídrov, aby na nových rokovaniach v Ochride preukázali politickú "odvahu" a dohodli sa na spôsobe implementácie predmetného plánu.

Josep Borrell na Twitteri napísal, že normalizácia vzťahov medzi oboma stranami je "dôležitým krokom" na ceste k ich cieľu, ktorým je budúce členstvo oboch krajín v EÚ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.