Preskočiť na obsah
Minúta  |  

India: Dovoz ruskej ropy do krajiny stúpol desaťnásobne

Indický dovoz ruskej ropy sa vlani zväčšil desaťnásobne. Vyplýva to z údajov indickej štátnej banky Bank of Baroda. Tretia najväčšia ázijská ekonomika zvýšením importu ropy z Ruska ušetrila zhruba päť miliárd dolárov. India zväčšila dovoz v čase, keď západné štáty redukujú import energií z Ruska pre jeho inváziu na Ukrajinu. Informuje o tom portál bbc.com.

V roku 2021 ruská ropa tvorila len dve percentá indického ročného dovozu. Teraz import z Ruska tvorí takmer 20 percent indického dovozu ropy, uviedla Bank of Baroda. Napriek tlaku zo strany USA a Európy sa India odmieta pripojiť k západným sankciám v oblasti importu z Ruska.

India obhajuje svoje nákupy ropy s tvrdením, že ako krajina závislá od dovozu energií a vzhľadom na to, že milióny jej obyvateľov žijú v chudobe, nemôže si dovoliť platiť vyššie ceny. Od začiatku vojny na Ukrajine Európa importovala šesťkrát viac energií z Ruska ako India, povedal vlani v televíznom rozhovore indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar. „Európa riadene znížila dovoz, pričom to urobila pohodlným spôsobom," konštatoval.

(1 EUR = 1,095 USD)

(sita)

Minúta  |  

Spojené kráľovstvo dodalo Ukrajine rakety s dlhým doletom. Moskva sľubuje reakciu armády

Predpoklad o tom, že Británia dodala Ukrajine rakety s dlhším doletom, v ten istý deň potvrdil britský minister obrany Ben Wallace. Moskva už varovala, že podnikne primeranú reakciu. TASR prevzala správu z portálu televízie Sky News.

Riadené strely dlhého doletu typu Storm Shadow by mohli potenciálne zasiahnuť ciele na Ruskom anektovanom ukrajinskom polostrove Krym, uviedla americká spravodajská stanica CNN s odvolaním sa na niekoľko nemenovaných západných zdrojov. Britské ministerstvo obrany sa podľa nej nechcelo k otázke bezprostredne vyjadriť a odkázalo na plánované vyhlásenie v parlamente, ktoré sa očakáva v priebehu dňa. To ukázalo, že Británia Ukrajine rakety skutočne dodala.

"Dnes môžem potvrdiť, že Spojené kráľovstvo daruje Ukrajine rakety Storm Shadow. Takéto rakety majú dlhý dolet, iba konvenčnú nálož a schopnosť presného úderu," povedal Wallace poslancom Dolnej snemovne britského parlamentu.

,,Ukrajina má právo mať také schopnosti, aby sa mohla brániť. Používanie rakiet Storm Shadow umožní Ukrajine zatlačiť naspäť ruské sily nachádzajúce sa na ukrajinskom zvrchovanom území," vysvetlil.

Spomínané rakety vyvinuté spoločne Britániou a Francúzskom majú podľa CNN dolet viac než 250 kilometrov. Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ armády USA vzhľadom na plánovanú ukrajinskú protiofenzívu označil tieto strely za zbraň, ktorá má potenciál "zmeniť hru".

Ako uvádza spravodajská stanica s odvolaním sa na západné zdroje, Ukrajina uistila Londýn, že rakety Storm Shadow bude využívať výlučne v rámci svojho medzinárodne uznaného územia, nie však proti cieľom v Rusku.

Moskva vo štvrtok varovala, že jej ozbrojené sily "zodpovedajúco zareagujú", píše CNN. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odsúdil tento krok počas konferenčného hovoru s novinármi a sľúbil "ruskú odpoveď".

"Toto si vyžaduje primeranú reakciu našej armády, ktorá prirodzene urobí so zreteľom na to patričné rozhodnutia," dodal Peskov.

(tasr)

Minúta  |  

G7 sľúbili podporu Ukrajine a hľadajú spôsoby, ako podporiť globálnu ekonomiku

Vojna na Ukrajine a jej dôsledky pre globálnu ekonomiku, dlhové krízy v rozvojových krajinách a patová situácia čo sa týka štátneho dlhu USA, sú hlavnými bodmi trojdňových rokovaní ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G7 v Japonsku. TASR o tom informuje na základe správ AP, AFP a Reuters.

G7 tvoria Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA. Ďalšími pozvanými na stretnutí v japonskom meste Niigata sú Európska únia (EÚ), Medzinárodný menový fond (MMF), Svetová banka a ministri financií Brazílie, Komor, Indie, Indonézie, Južnej Kórey a Singapuru.

Globálna ekonomika je stále nestabilná po rokoch pandémie ochorenia COVID-19 a v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Rozhovory v Niigate sú teda šancou vytýčiť víziu finančnej stability predtým, ako sa stretnú lídri G7 na budúci víkend v Hirošime.

Napriek širokému spektru tém, od klimatických zmien cez odpustenie dlhu až po digitálne meny, sa patová situácia v súvislosti s dlhovým stropom USA a potenciálna platobná neschopnosť Washingtonu, javí ako hlavná potenciálna hrozba pre globálnu ekonomiku.

Vo svojom prejave pred začiatkom stretnutí za zatvorenými dverami americká ministerka financií Janet Yellenová varovala, že platobná neschopnosť Washingtonu by spustila globálny hospodársky pokles.

Spomenula aj obavy USA z "ekonomického nátlaku" Číny voči iným krajinám. Pripomenula novinárom, že Peking jasne použil ekonomický nátlak na Austráliu a Litvu. A dodala, že "to je záležitosť, ktorá by nás všetkých mala znepokojovať".

USA majú tiež obavy, že Čína využíva financovanie infraštruktúry po celom svete prostredníctvom tzv. novej hodvábnej cesty (Belt and Road Initiative, BRI) na získanie vplyvu.

Okrem toho Washington zvažuje možnosť zavedenia ďalších, úzko cielených obmedzení na investície v Číne do technológií, ktoré je možné využiť vo vojenskej sfére. USA chcú diskutovať o tejto možnosti so spojencami z G7. Americká ministerka povedala, že akákoľvek akcia USA bude "úzko zameraná na technológie, kde existujú jasné dôsledky pre národnú bezpečnosť".

Japonsko, aktuálne predsedajúca krajina G7, presadzuje tiež diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a zníženie závislosti od Číny.

Yellenová ešte pred stretnutím vyzvala na presadzovanie ekonomických opatrení uvalených na Moskvu, ktorá sa pokúša vyhnúť sa sankciám. Podľa ministerky to zahŕňa "identifikáciu a zatvorenie konkrétnych kanálov, ktoré Rusko používa na vybavenie a financovanie svojej armády a nátlak na firmy a jurisdikcie, ktoré mu uľahčujú obchádzanie sankcií".

Predstavitelia EÚ už diskutujú o zastavení vývozu citlivých technológií ôsmim čínskym spoločnostiam pre podozrenie, že ich predávajú Rusku. Skupina G7 by sa tiež mohla pokúsiť zastaviť tankery, ktoré tajne predávajú ruskú ropu za ceny vyššie ako je cenový strop G7.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Pri výbuchu v bytovke utrpelo zranenia desať hasičov a policajtov

Desať príslušníkov pohotovostných jednotiek polície a hasičov utrpelo vo štvrtok zranenia pri explózii vo výškovej budove v meste Ratingen v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie - Vestfálsko. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvolala na tamojšie policajné zdroje.

K explózii došlo podľa polície približne o 11.15 h SELČ v jednom z bytov vo výškovej obytnej budove v Ratingene, približne 12 kilometrov severovýchodne od Düsseldorfu.

Pohotovostné jednotky tam boli pritom krátko predtým povolané prostredníctvom tiesňovej linky na pomoc osobe v tiesni, spresnila polícia prostredníctvom svojho hovorcu.

Okolnosti ani príčina výbuchu neboli bezprostredne známe.

Po výbuchu prišli na miesto špeciálne policajné jednotky, ktoré celé okolie uzatvorili a vošli do budovy, píše DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová: Zoznam členov vlády odborníkov je takmer kompletný. Nový kabinet chce predstaviť do piatka

Zoznam členov vlády odborníkov je takmer kompletný, jedno meno zostáva otvorené. Prezidentka Zuzana Čaputová o tom informovala v televízii TA3 a na následnom brífingu. Dodala, že nejde o ministra školstva. Zloženie kabinetu plánuje zverejniť najneskôr v piatok (12. 5.).

Budúci premiér Ľudovít Ódor priblížil, že zostavu členov vlády vyberal spoločne s prezidentkou. "Dohodli sme sa, že mám právo veta," načrtol. S väčšinou kandidátov na ministrov hovoril on. Tím je podľa neho veľmi dobre vyskladaný. Za dôležité považuje upokojiť situáciu, hovoriť kultivovane a hľadať prieniky.

Ódor chce spraviť maximum na získanie dôvery pre vládu v parlamente. Plánuje sa pre to stretnúť s predstaviteľmi relevantných politických strán, ktoré sú ochotné k veci konštruktívne pristupovať.

Nový kabinet sa chce podľa Ódora počas svojho mandátu zamerať na akútne problémy na ministerstvách, či už v súvislosti s plánom obnovy alebo aktuálnymi krízami. Prioritou bude pripraviť aj čo najlepší rozpočet. Avizoval aj snahu pomôcť zraniteľným skupinám.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko podľa Peskova na Ukrajine vlastne žiadnu vojnu nevedie

Rusko uviedlo, že je ešte stále "ďaleko" od dosiahnutia niektorých svojich vojenských cieľov, ktoré si stanovilo po začiatku invázie na Ukrajine vo februári 2022, píše TASR s odvolaním sa na štvrtkovú správu agentúry DPA.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre bosniansku televíznu stanicu ATV v stredu večer tvrdil, že najdôležitejšou úlohou Ruska je "ochrana" obyvateľstva vo východoukrajinskom priemyselnom regióne Donbas. "Sčasti sme boli pri plnení tejto úlohy úspešní, sčasti sme však od toho stále ďaleko," povedal Peskov.

Rusko tvrdí, že cieľom jeho vojny na Ukrajine je "ochrana" populácie v oblasti Donbasu, čím čiastočne zdôvodňuje aj inváziu na Ukrajinu, ktorú Moskva spustila 24. februára 2022.

Nedostatok viditeľných úspechov Ruska na bojisku za uplynulých niekoľko mesiacov vysvetlil Peskov tým, že ruská armáda na Ukrajine vojnu vlastne vôbec nevedie.

"Vedenie vojny je niečo úplne rozdielne, vyzerá to ako úplné zničenie infraštruktúry, úplné zničenie miest. My to nerobíme," vyhlásil.

Napriek Peskovovým vyjadreniam však ruské jednotky opakovane posielajú rakety a drony na ukrajinské mestá a infraštruktúru, predovšetkým na elektrickú sústavu, a zanechávajú za sebou zničené mestá a tisícky mŕtvych Ukrajincov, konštatuje DPA.

Peskovove výroky boli zopakovaním vyjadrení ruského prezidenta Vladimira Putina z minulej jesene, podľa ktorých Rusko s vedením vojny na Ukrajine ani nezačalo. V tom čase sa to považovalo za hrozbu možnej ďalšej eskalácie konfliktu, hoci Rusku sa ani odvtedy nepodarilo dosiahnuť významnejšie územné zisky.

Kremeľ svoju masívnu útočnú vojnu voči susednej Ukrajine oficiálne označuje len za špeciálnu vojenskú operáciu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.