Preskočiť na obsah
  |  

Európski socialisti v europarlamente stále riešia otázku vylúčenia strany Smer z frakcie

Európski socialisti a demokrati naďalej riešia otázku vylúčenia strany Smer-SD z frakcie. Informuje o tom paneurópska spravodajská webová stránka špecializovaná na politiky Európskej únie Euractiv.

Predsedníčka frakcie európskych socialistov a demokratov Iratxe García Pérez potvrdila, že táto téma je stále aktuálna. „Hovorili sme o tom na našom poslednom zasadnutí Strany európskych socialistov a budeme o tom hovoriť aj na ďalších zasadnutiach,“ povedala šéfka frakcie Európskeho parlamentu, v ktorej sú združení slovenskí europoslanci za Smer-SD. Pripomenula, že rozhodnutie musí prijať európska politická strana, ktorou je Strana európskych socialistov. Europarlamentná frakcia, ktorej šéfuje, potom bude toto rozhodnutie rešpektovať.

Vylúčenie strany Smer-SD z jej európskych štruktúr by znamenalo, že traja europoslanci zvolení za túto stranu by prišli o svoj európsky politický domov, pričom pre europoslanca je jeho frakcia v každodennej práci dôležitejšia ako jeho národná strana. Ide o europoslancov Moniku Beňovú, Katarínu Roth Neveďalovú a Roberta Hajšela.

Ako ďalej píše Euractiv, o vylúčenie strany Smer z jej európskych štruktúr žiadali slovenskí europoslanci v dvoch otvorených listoch. Prvý list posielali v auguste roku 2021 a strane Roberta Fica v ňom vyčítali, že sa na proteste v Košiciach chystali „stáť na jednom pódiu a spoločne bojovať proti očkovaniu“ spolu s krajne pravicovými stranami ĽSNS a Republika. Vedeniu európskych socialistov pripomenuli, že spolupráca s fašistickými stranami ide proti ich hodnotám. Otvorené listy podpísali ôsmi slovenskí europoslanci. Okrem poslancov zvolených za Smer-SD a ĽSNS ho nepodporil iba Eugen Jurzyca z SaS. Minulý marec napísali aj druhý otvorený list. V ňom kritizovali „krajne pravicovú rétoriku“ šéfa Smeru Roberta Fica, ktorý označil posilnenie prítomnosti spojeneckých vojsk NATO na Slovensku za „vítanie Wehrmachtu“ a ruskú agresiu označoval za konflikt Spojených štátov a Ukrajiny.

Europoslankyňa za Smer-SD Katarína Roth Neveďalová poukázala na to, že sa vždy jasne vyhraňovali proti fašizmu, Smer-SD spolupracuje aj so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov a je proeurópskou stranou. „Fascinuje ma, že niektorí slovenskí kolegovia z europarlamentu sa zaoberajú tým, aké hodnoty by sme mali my socialisti na Slovensku prezentovať. Mňa absolútne nezaujíma, čo prezentujú oni, ja sa zaoberám svojou prácou. Ukazovať prstom a riešiť hodnoty, to je ako v materskej škole,“ okomentovala otvorené listy v nedávnom rozhovore pre Euractiv.

(sita)

  |  

Rusko popiera správy o ukrajinskom prielome pri Bachmute, vraj nezodpovedajú realite

Rusko v noci na piatok poprelo tvrdenia proruských blogerov a šéfa žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, podľa ktorých ukrajinské jednotky dosiahli prielom v bojoch o východoukrajinské mesto Bachmut. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Vysokopostavený zdroj z prostredia ukrajinských ozbrojených síl tento týždeň uviedol, že ruské jednotky sa z niektorých oblastí okolo Bachmutu stiahli po protiútokoch Kyjeva.

Prigožin, ktorého jednotky sú v prvej línii bojov o Bachmut, pred troma dňami vyhlásil, že ukrajinské jednotky tam v niektorých lokalitách úspešne postupujú.

"Individuálne vyhlásenia na Telegrame o 'prielome' v niektorých častiach frontovej línie nezodpovedajú realite," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

Bachmut, v ktorom pred vojnou žilo zhruba 70.000 ľudí, je po mesiacoch ťažkých bojov z veľkej časti zničený. Ruské jednotky tvrdia, že sa im podarilo obsadiť už takmer 80 percent mesta, pripomína AFP.

Ruské ministerstvo obrany ďalej uviedlo, že vo štvrtok bolo odrazených niekoľko ukrajinských útokov, pričom boje s nasadením delostrelectva i letectva pokračovali v okolí Malynivky v Donbase.

Ministerstvo správy o údajnom stiahnutí sa ruských jednotiek z pozícií blízko Bachmutu nekomentovalo, dodalo však, že Rusi "pokračujú v oslobodzovaní západných častí" mesta.

"Všeobecná situácia v zóne špeciálnej vojenskej operácie je pod kontrolou," tvrdilo ministerstvo.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že začiatok plánovanej veľkej ukrajinskej protiofenzívy si vyžaduje viac času. "Mentálne sme pripravení.... Ale vybavenie... všetko ešte nedorazilo," povedal Zelenskyj v rozhovore pre BBC.

(tasr)

  |  

V Trenčíne vás naučia ako sa stať pilotom dronu

TRENČÍN - Odborné semináre o pilotovaní dronov a bezpečnom lietaní s nimi sa dozvie verejnosť na dvojici seminárov, ktoré pripravila Asociácia Mám Dron.

Podujatia budú môcť záujemcovia navštíviť 20. mája na Fakulte špeciálnej techniky Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne a 27. mája na pôde Spojenej školy Ľ. Podjavorinskej v Prešove.

"Edukačno-zážitkové podujatie s názvom Ako sa stať pilotom dronu a bezpečne lietať je cielené najmä na hobby pilotov dronov a všetkých fanúšikov bezpilotných technológií. Tí sa môžu tešiť nielen na zaujímavé prezentácie, ale aj na praktické ukážky profesionálnych dronov," uviedol marketingový manažér asociácie Václav Michalčík.

Vstup na semináre je podľa neho bezplatný, je však potrebné zaregistrovať sa na webstránke asociácie. Podujatia budú rozdelené na dopoludňajšiu teoretickú časť, ktorá začne o 9.30 h a popoludňajšie ukážky profesionálnych dronov.

Hlavnými témami teoretickej časti oboch seminárov budú aktuálne pravidlá používania dronov na Slovensku, postup a príprava na skúšky pre získanie licencie pilota na diaľku a predstavenie možností, ktoré dronový priemysel ponúka z hľadiska pracovných príležitostí.

Účastníci sa tiež dozvedia o získavaní a spracovaní dát pre zefektívnenie činností v geodézii, kartografii, energetike či poľnohospodárstve.

Popoludní partneri podujatia predstavia najväčšiu agrárnu oktokoptéru, profesionálne koptéry a drony s pevným krídlom určené na zber optických a termografických dát či dron určený na inštaláciu plašičov vtáctva na vedenia vysokého napätia. Obe školy, kde sa semináre uskutočnia, sú partnermi a spoluorganizátormi podujatia.

(TASR)

  |  

USA tvrdia, že Arménsko a Azerbajdžan by sa mali usilovať o mierové riešenie

Spojené štáty, ktoré nedávno viedli rozhovory medzi Azerbajdžanom a Arménskom, vo štvrtok vyzvali obe krajiny, aby sa po nových zrážkach ujali mierových iniciatív. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

"Domnievame sa, že tento druh násilia podkopáva pokrok, ktorý Arménsko a Azerbajdžan dosiahli na ceste k trvalému a dôstojnému mieru," povedal novinárom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel.

Hovorca vyzval lídrov oboch krajín, ktorí sa majú v nedeľu stretnúť v Bruseli na rokovaniach pod vedením EÚ, aby sa "dohodli na vzdialení svojich síl pozdĺž hranice", ako to navrhol minister zahraničných vecí USA Antony Blinken na rokovaniach s ich ministrami zahraničných vecí vo Washingtone začiatkom mája.

"Veríme, že aj naďalej existuje trvalá cesta vpred. Veríme, že existuje mierové riešenie," povedal Patel.

Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je formálne súčasťou Azerbajdžanu, ale žijú tam prevažne Arméni. Obe krajiny viedli o tento región dve vojny, ktoré si vyžiadali desaťtisíce obetí.

Napätie medzi oboma krajinami opäť vzrástlo po tom, ako Azerbajdžan v apríli zriadil kontrolné stanovisko v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom.

Arménsko to odsúdilo ako porušenie najnovšieho prímeria.

Predseda Európskej rady Charles Michel 9. mája oznámil, že lídri Arménska a Azerbajdžanu budú v nedeľu rokovať v Bruseli o dosiahnutí mierovej dohody, ktorá by ukončila ich spor o Náhorný Karabach.

Michel v oficiálnom vyhlásení potvrdil, že bude hostiť arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva v rámci úsilia EÚ o "podporu stability na južnom Kaukaze a normalizácie vzťahov medzi oboma krajinami".

(tasr)

  |  

Scholz verí, že ciele Parížskej dohody je možné splniť

Nemecký kancelár Olaf Scholz verí, že ciele, ku ktorým sa v parížskej klimatickej dohode z roku 2015 zaviazali takmer všetky krajiny, môžu byť splnené. Uviedol to vo štvrtok v Berlíne, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

"Myslím si, že musíme mať ambíciu urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa to podarilo," povedal Scholz. Dodal, že "schúliť sa do kúta a plakať" nie je alternatívou.

V parížskej klimatickej dohode z roku 2015 sa krajiny zaviazali, že obmedzia globálne otepľovanie výrazne pod dva stupne Celzia, a ak je to možné maximálne na 1,5 stupňa Celzia voči hodnotám z predindustriálneho obdobia.

Scholz povedal, že na dosiahnutie stanovených cieľov bude potrebné neuveriteľné tempo. "Raz som to skúsil vyriešiť. Musíme zvládnuť postaviť 40 futbalových ihrísk solárnych elektrární denne. Musíme postaviť tisíce kilometrov elektrického vedenia," priblížil. To je podľa neho jediný spôsob, ako plne prijať elektromobilitu.

(tasr)

  |  

Šeliga očakáva od vlády odborníkov riešenie vecí, Danko naopak nič

Poslanec Národnej rady SR Juraj Šeliga (nezaradený) očakáva od novej vlády odborníkov pod vedením budúceho premiéra Ľudovíta Ódora riešenie viacerých vecí. Predseda mimoparlamentnej SNS Andrej Danko naopak od Ódora neočakáva nič. Uviedli to počas štvrtkovej diskusnej relácie TV Joj Na hrane.

Šeliga poznamenal, že nová vláda bude musieť riešiť úlohy vyplývajúce z plánu obnovy. Verí, že vláda, ktorá prichádza, bude kontinuálne pokračovať v podpore Ukrajiny. Podľa neho budú musieť "dotiahnuť a nastaviť ďalšie energetické veci".

Vláda odborníkov toho veľa nedokáže, myslí si Danko. Od budúceho predsedu vlády neočakáva, že bude riešiť veci, ktoré presadzuje SNS. Vymenoval napríklad pomoc živnostníkom či seniorom.

Poslanec parlamentu z mimoparlamentnej strany Demokrati potvrdil, že novej vláde "chcú byť konštruktívnym partnerom." S Ódorom plánujú Demokrati rokovať.

Útoky Roberta Fica (Smer-SD) na prezidentku Zuzanu Čaputovú Šeliga absolútne odmietol. Líder SNS uviedol, že je proti hanlivému slovníku. Poukázal na to, že aj jemu sa vyhrážali a odmieta útoky, aké v minulosti zažíval napríklad Fico.

(tasr)