Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Marian Kočner trvá na tom, že Ján Kuciak ho ničím neohrozoval

Obžalovaný Marian Kočner sa necítil byť článkami zavraždeného novinára Jána Kuciaka nijako ohrozovaný. Povedal to počas piatkovej záverečnej reči v rámci prípadu Kuciakovej likvidácie a kauzy prípravy vrážd prokurátorov.

"Je pravda, že používam v komunikácii často expresívne výrazy, nie som svätec, ale nie som vrah," zdôraznil. Dodal, že tam, kde je nedostatok dôkazov, pracuje obžaloba najmä s emóciami. "Verím, že rozhodnete na základe nespochybniteľných faktov a dôkazov," odkázal Marian Kočner sudcom.

Pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) povedal, že obvinenie v kauze Donovaly mu nebolo vznesené na základe Kuciakovho článku. Písanie Kuciaka o jeho osobe podľa neho nevybočovalo z bežného rámca iných médií. Zdôraznil, že nikdy neriešil spory s novinármi násilím.

Tvrdil, že sa kľúčový svedok Zoltán Andruskó rozhodol obchodovať so spravodlivosťou. To, že svedok vypovedal o príprave vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku až niekoľko mesiacov po zadržaní, má podľa Mariana Kočnera dokazovať jeho nevinu.

Kuciak podľa Mariana Kočnera mohol ohrozovať vplyvnú zločineckú skupinu, ktorá pôsobila na južnom Slovensku. Pripomenul, že za podobných okolností zmizol v roku 2008 novinár Pavol Rýpal. "To má tiež modus operandi Jána Kuciaka," skonštatoval. Takisto odmietol, že by mal motiváciu zabiť Žilinku, Lipšica alebo Šufliarskeho. "Ja som chcel dokázať v trestnom konaní, že Lipšic ako minister vnútra porušoval zákon," uviedol Marian Kočner. Doplnil, že Andruskó si objednávku vraždy Lipšica vymyslel preto, aby ho do veci nespochybniteľne namočil, keďže spory Mariana Kočnera a Lipšica boli známe.

V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018 súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd SR vrátil v máji 2021 prípad prvostupňovému súdu. Ten následne spojil do jedného konania aj kauzu prípravy vraždy prokurátorov. Pojednáva sa od apríla 2022.

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry navrhli v záverečných rečiach v utorok 9. mája obžalovaným Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej doživotné tresty väzenia a tiež tresty prepadnutia majetku. Súd by rozsudok mohol vyniesť v piatok 19. mája.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Španielsky najvyšší súd potvrdil 135-ročný trest pre učiteľa za výrobu detskej pornografie

Španielsky najvyšší súd v piatok potvrdil 135-ročný trest odňatia slobody pre britského učiteľa a opatrovateľa, ktorý vytvoril a distribuovali pornografiu detí v jeho starostlivosti. Stalo sa tak po tom, čo si po predošlých odsúdeniach zmenil meno a krajinu. Schválil tak trest súdu nižšej inštancie za trestné činy detskej pornografie, desiatky trestných činov spojených s prezrádzaním tajomstiev a jedno odsúdenie za „zločin proti morálnej integrite“.

Ben David Rose si legálne zmenil identitu po tom, ako ho v súvislosti s detskou pornografiou odsúdili v Spojenom kráľovstve. V dôsledku toho sa neobjavil v zozname registrovaných sexuálnych delikventov pri kontrole v Španielsku.

Rose, skôr známy ako Ben David Lewis, dostal v júni 2016 v anglickom St. Albans dvaapolročný podmienečný trest pre detskú pornografiu. Do augusta toho roka mal nové meno a pas a pracoval ako opatrovateľ v španielskom meste Zaragoza. Neskôr sa presťahoval do Madridu, kde tiež pracoval ako opatrovateľ dvoch detí a potom ako učiteľ angličtiny na súkromnej škole.

Keď polícia prehľadala jeho telefón, našla desiatky fotografií a videí s dievčatami vo veku od 6 rokov v triede. Tiež ho uznali vinným z fotografovania troch detí mladších ako 10 rokov, buď nahých alebo v spodnej bielizni, a tiež z distribúcie obrázkov z jeho pôsobenia v Zaragoze na dark webe.

Verdikt súdu voči jeho odvolaniu prišiel v čase, keď súkromné školy v Španielsku čelia vyššej kontrole. Polícia vyšetruje ako zamestnanec francúzskej školy v Barcelone, ktorý robil dozor na obedoch, nadviazať sexuálny kontakt s deťmi vo veku od 5 rokov.

V Británii sa zasa aktivisti usilujú o to, aby vláda upravila zákon o zmenách mien. „Existujúce zákony umožňujú páchateľom obchádzať systém, slobodne zakrývať svoju identitu bez toho, aby boli monitorovaní,“ uviedla charita The Safeguarding Alliance.

(sita)

Minúta  |  

Polícia hľadá svedkov nehody, pri ktorej vodič poškodil 12 vozidiel v Bratislave

Polícia hľadá svedkov nehody z 25. apríla, pri ktorej vodič BMW poškodil 12 vozidiel aj autobus. K nehode došlo podvečer na Pajštúnskej ulici v Bratislave. Svedkovia udalosti môžu políciu kontaktovať na bezplatnom čísle 158, prípadne formou správy na facebookovom profile Polícia SR - Bratislavský kraj. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Ako priblížila polícia, vodič neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam, stave a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. S vozidlom dostal šmyk a ľavou prednou časťou vozidla narazil do ľavej zadnej časti autobusu MHD v tom istom smere jazdy.

"Následne vozidlo prešlo po chodníku, na ktorom poškodilo dva kovové stĺpiky, ktorých úlomky poškodili tam zaparkované vozidlo. Vodič pokračoval ďalej v jazde s vozidlom po parkovisku, kde poškodil jedenásť zaparkovaných vozidiel. Na konci parkoviska vyšiel na chodník, kde narazil do betónového stĺpika a dopravného značenia, čím sa vozidlo prevrátilo na strechu a ostalo stáť," opísala polícia.

(tasr)

Minúta  |  

Počet migrantov prichádzajúcich do EÚ cez Stredozemné more vzrástol o 300 %

Počet ľudí prechádzajúcich cez centrálnu časť Stredozemného mora vzrástol za prvé štyri mesiace tohto roka o 300 percent oproti rovnakému obdobiu predošlého roka. V piatok to oznámila Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Migračnú trasu v centrálnom Stredomorí použilo za prvé štyri mesiace tohto roka takmer 42.200 migrantov. Celkovo podľa šéfa Frontexu Hansa Leijtensa v tomto roku zaznamenali takmer 80.700 nelegálnych vstupov do Európskej únie.

Leijtens podotkol, že ide najmä o počet migrantov prichádzajúcich z Tuniska, ktorý v porovnaní s minulým rokom stúpol o 1100 percent.

Vo vyhlásení Frontexu sa uvádza, že celkový prílev migrantov cez centrálnu časť Stredozemného mora je najvyšší od roku 2009, keď agentúra začala zbierať údaje.

Strmý nárast podľa Leijtensa súvisí so zmenou spôsobu práce obchodníkov s ľuďmi, ako aj s nižšou cenou za jedného prepraveného človeka. Dodal, že pašeráci sa stávajú organizovanejšími a navzájom si konkurujú.

(tasr)

Minúta  |  

Portugalsko uzákonilo eutanáziu pre dospelé osoby

Portugalský parlament v piatok schválil zákon, ktorý dekriminalizuje eutanáziu pre ľudí trpiacich nevyliečiteľnými chorobami či trpiacich veľkými bolesťami. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Táto záležitosť je v prevažne katolíckej krajine dlho príčinou rozporu a vyjadroval s ňou nesúhlas i konzervatívny prezident Marcelo Rebelo de Sousa, ktorý je hlboko veriaci, píše AFP. 

Osoby nad 18 rokov budú mať povolené žiadať o pomoc pri zomieraní. Možnosť sa vzťahuje len na tých, ktorí trpia pretrvávajúcou a neznesiteľnou bolesťou a sú mentálne spôsobilí prijať takéto rozhodnutie.

Zákon sa takisto bude vzťahovať len na Portugalcov a ľudí s trvalým pobytom v krajine, nie na cudzincov, ktorí by prišli do Portugalska s cieľom žiadať o eutanáziu.

Parlament počas predchádzajúcich troch rokov legislatívu povoľujúcu eutanáziu schválil už štyrikrát. Tieto zákony však zakaždým z dôvodu nesúhlasu prezidenta poslali na posúdenie ústavnému súdu.

Prezident predošlé návrhy vetoval s odvolaním sa na nejasné definície a neskôr povedal, že jazykové prostriedky použité na opis smrtiacich štádií chorôb sú sporné a vyžadujú si objasnenie.

V piatok však návrh podporili vládnuci socialisti, ktorí majú v parlamente absolútnu väčšinu. Rebelo de Sousa má teraz k dispozícii týždeň na to, aby zákon zverejnil. Do platnosti v takom prípade vstúpi na jeseň, píše AFP s odvolaním sa na portugalské médiá.

Eutanázia a asistovaná samovražda sú povolené len v niekoľkých krajinách vrátane štátov Beneluxu či Španielska, pripomína agentúra.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Väčšina Nemcov si želá, aby Ukrajina začala rokovať s Ruskom o mieri

Väčšina Nemcov si želá, aby Kyjev začal rokovať s Moskvou o ukončení vojny na Ukrajine. Vyplýva to z výsledkov prieskumu organizácie YouGov, informuje agentúra DPA.

Respondenti v prieskume odpovedali na otázku, či by Ukrajina v tejto chvíli mala alebo nemala rokovať s Ruskom o ukončení vojny. Z výsledkov vyplýva, že za okamžité mierové rokovania je 55 percent opýtaných, zatiaľ čo 28 percent je proti.

Podľa prieskumu je navyše 54 percent opýtaných Nemcov proti pozvaniu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie.

DPA pripomenula, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pozvaný na júlový summit NATO v litovskom Vilniuse a dúfa, že jeho krajina tam dostane pozvánku na vstup do Aliancie.

Členské krajiny NATO vrátane Spojených štátov a Nemecka údajne nedávno za zatvorenými dverami jasne naznačili, že na summite vo Vilniuse nechcú prijať žiadne záväzky nad rámec vágnej deklarácie z roku 2008. Lídri členských krajín Aliancie sa vtedy v Bukurešti dohodli, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO, avšak nestanovili konkrétny termín pre ich vstup.

Organizácia YouGov uskutočnila prieskum od 5. do 10. mája na vzorke 2 147 ľudí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.