Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Provojnoví nacionalisti vstupujú do politiky. Chcú "zachrániť Rusko ako štát"

Provojnoví ruskí nacionalisti vedení Igorom Girkinom v piatok oznámili, že ich novozaložená skupina "Klub nahnevaných vlastencov" vstupuje do politiky, aby zachránila Rusko. Tomu totiž podľa nich hrozia nepokoje alebo dokonca zrútenie, dôvodom sú vojenské neúspechy vo vojne na Ukrajine. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.

Takmer 15 mesiacov odvtedy, čo ruský prezident Vladimir Putin poslal inváznych vojakov na Ukrajinu na „špeciálnu vojenskú operáciu", Moskva tvrdí, že ešte nedosiahla všetky svoje ciele. Jej vojaci sa pritom pripravujú na ukrajinskú protiofenzívu, ktorú podporujú Spojené štáty a Severoatlantická aliancia (NATO), píše Reuters.

Nacionalistická skupina „Klub nahnevaných vlastencov" uviedla, že vstupuje do politiky ako opozičná strana, a to bez akéhokoľvek oficiálneho či neoficiálneho pokynu Kremľa. Skupina však dodala, že Putina vníma ako skutočného garanta stability v novodobom Rusku. Klub vznikol 17. marca.

Igor Girkin (52), známy aj ako Igor Strelkov, je zanietený nacionalista a bývalý príslušník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorý v roku 2014 pomáhal Rusku anektovať Krymský polostrov od Ukrajiny, a potom organizovať proruské milície na jej východe. Jeho meno sa od začiatku vojny pravidelne objavuje v médiách v rámci kritiky, ako Kremeľ vedie boje.

Vlani ho holandský súd v neprítomnosti odsúdil za vraždy, pretože sa podieľal na zostrelení dopravného lietadla nad Ukrajinou v roku 2014, keď zahynulo 298 pasažierov, väčšinou holandských, a členov posádky. Girkin podiel na tomto zločine odmieta.

Girkin vyhlásil, že jeho skupina dúfa, že zabráni rozpadu Ruska. „Rusko sa blíži k systematickej kríze, alebo ho už pohltila, pritom teplota v spoločnosti stúpa," povedal pre Reuters. „Sme na vrchole ťažkých vnútorných politických zmien katastrofického charakteru," povedal. „Všetky zdravé sily musia vytvoriť organizácie a zapojiť sa tak do politickej bitky, ktorá je nevyhnutná – a ktorá sa už začala."

V Putinovom Rusku pôsobia zúrivo nacionalistickí politici a blogeri, ktorí majú od začiatku vojny na Ukrajine čoraz viac úlohu kritikov vrchného velenia armády. Tí podľa nich zlyhávajú pre svoju neschopnosť, korupciu a dokonca zradu.

Kremeľ sa ku Girkinovmu kroku nevyjadril. Putin, ktorý sa podľa všeobecného očakávania bude uchádzať o znovuzvolenie v prezidentských voľbách v roku 2024, tvrdí, že špeciálna vojenská operácia na Ukrajine dosiahne všetky stanovené ciele.

Na otázku agentúry Reuters, či je taký naivný a myslí si, že môže ohlásiť takéto politické hnutie v Putinovom Rusku bez dovolenia Kremľa, Girkin odpovedal: „Dúfam, že ma neoznačíte za naivného človeka."

Novinárom povedal, že je jasné, že bitka o „postputinovskú" éru sa už vnútri ruskej elity začala. „Je jedno, aký kritický som voči Putinovi. Putin je v súčasnosti jedinou legitímnou postavou v Ruskej federácii," uviedol. Ak podľa neho Putina zbavia moci, „bude to znamenať kolaps Ruska".

Girkin neuznáva Ukrajinu ako nezávislý štát a tvrdí, že jej väčšina je súčasťou Ruska. Tento nacionalista hovorí, že Rusku hrozí porážka vo vojne, ak neodvolá vrchných veliteľov, zlodejov a neschopných ľudí a nezačne bojovať oveľa serióznejším spôsobom. Podľa neho víťazstvom pre Rusko bude iba to, ak dosiahne zlikvidovanie ukrajinskej štátnosti a ovládne mestá vrátane Kyjeva.

Povedal, že skupina má málo peňazí a žiadnych veľkých finančných sponzorov a bola nútená zozbierať sa na toto oznámenie. Konalo sa za prísnych bezpečnostných opatrení v moskovskom hoteli zo sovietskej éry postavenom pre olympijské hry v roku 1980.

Ďalšími lídrami skupiny sú Pavel Gubarev, Jurij Jevič a Michail Aksel.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko môže stíhať cudzincov za mimoriadne závažné zločiny, rozhodol súd

Francúzsky najvyšší súd v piatok rozhodol, že krajina môže súdiť podozrivých zo zahraničia na základe princípu tzv. univerzálnej jurisdikcie, čím dal podnet na vyšetrovanie dvoch Sýrčanov obvinených z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Súd uznáva uplatnenie princípu univerzálnej jurisdikcie v dvoch prípadoch týkajúcich sa Sýrie," uviedol vo vyhlásení kasačný súd.

Rozhodnutie umožní pokračovať vo vyšetrovaní prípadov proti bývalému sýrskemu vojakovi Abdulhamidovi Chabanovi, obvinenému zo spoluúčasti na zločinoch proti ľudskosti, a Majdimu Nemovi, bývalému hovorcovi islamistickej skupiny Džajš al-Islám (Armáda islamu) obvinenému z mučenia a vojnových zločinov.

Chabana zatkli vo Francúzsku v roku 2019, Nemu zadržali nasledujúci rok v meste Marseille. Obaja akúkoľvek vinu odmietajú. Tvrdili, že by nemali byť obvinení z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti súvisiacich so sýrskou občianskou vojnou, pretože tieto zločiny v zákonoch ich vlasti upravené nie sú. Sýria totiž nikdy neratifikovala Rímsky štatút, ktorým sa ustanovil Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu a ktorý vymedzuje oba zločiny.

Piatkové rozhodnutie má význam pre celkovo 160 podaní na oddelenie parížskeho súdu zaoberajúce sa zločinmi proti ľudskosti v 30 zemepisných oblastiach vrátane Ruska a Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Hirman zrušil vyhlášku, ktorou sa zakázal vstup vybraných produktov z Ukrajiny

Dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman v piatok podpísal zrušenie vyhlášky, ktorou sa zakazoval vstup vybraných poľnohospodárskych produktov a potravín z Ukrajiny alebo s pôvodom z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu Mária Pavlusík.

"Uvedená vyhláška MH SR zakazovala prepustenie vybraných produktov a potravín z Ukrajiny alebo s pôvodom Ukrajiny na územie Slovenska do colného režimu: prepustenie do voľného obehu, aktívny zušľachťovací styk, konečné použitie alebo colné uskladňovanie; okrem tých produktov, ktoré boli prepustené do colného režimu tranzit alebo ktoré budú pri vstupe na územie Slovenska prepustené do uvedeného colného režimu tranzit na hraničnej pobočke colného úradu," pripomenula hovorkyňa.

Zrušenie vyhlášky, ktorá bola v platnosti od 17. apríla, nadobudlo účinnosť dňom jej podpisu.

(tasr)

Minúta  |  

Putin sa v telefonáte s juhoafrickým prezidentom dohodol na prehĺbení spolupráce

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho juhoafrický kolega Cyril Ramaphosa sa v piatok dohodli na prehĺbení vzťahov medzi svojimi krajinami. Po telefonáte oboch lídrov to vo vyhlásení uviedol Kremeľ. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Putin a Ramaphosa "vyjadrili svoj zámer ďalej zintenzívňovať vzájomne prospešné väzby v rôznych oblastiach", píše sa vo vyhlásení.

Správa prichádza krátko po tom, ako americký veľvyslanec v Pretórii Reuben Brigety obvinil Juhoafrickú republiku (JAR) z toho, že Rusku v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine tajne poskytla zbrane a muníciu.
Brigety je presvedčený, že na ruskú nákladnú loď, ktorá vlani 6. decembra zakotvila na námornej základni neďaleko Kapského Mesta, naložili zbrane a muníciu, ktoré previezli do Ruska.

Kancelária juhoafrického prezidenta potvrdila, že ruská loď vlani zakotvila v JAR, no účel ani miesto tejto zastávky nekonkretizovala. Ramaphosov hovorca Vincent Magwenya povedal, že juhoafrická vláda sa zaviazala, že spustí nezávislé vyšetrovanie týchto tvrdení.

JAR odmieta odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Namiesto toho vyhlásila, že zostane neutrálna a bude presadzovať dialóg ako prostriedok na ukončenie konfliktu.

Začiatkom tohto roka sa však JAR zúčastnila na spoločnom vojenskom cvičení s Ruskom a Čínou, čo kritici označili za dôkaz priklonenia sa ku Kremľu.

(tasr)

Minúta  |  

Marian Kočner trvá na tom, že Ján Kuciak ho ničím neohrozoval

Obžalovaný Marian Kočner sa necítil byť článkami zavraždeného novinára Jána Kuciaka nijako ohrozovaný. Povedal to počas piatkovej záverečnej reči v rámci prípadu Kuciakovej likvidácie a kauzy prípravy vrážd prokurátorov.

"Je pravda, že používam v komunikácii často expresívne výrazy, nie som svätec, ale nie som vrah," zdôraznil. Dodal, že tam, kde je nedostatok dôkazov, pracuje obžaloba najmä s emóciami. "Verím, že rozhodnete na základe nespochybniteľných faktov a dôkazov," odkázal Marian Kočner sudcom.

Pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) povedal, že obvinenie v kauze Donovaly mu nebolo vznesené na základe Kuciakovho článku. Písanie Kuciaka o jeho osobe podľa neho nevybočovalo z bežného rámca iných médií. Zdôraznil, že nikdy neriešil spory s novinármi násilím.

Tvrdil, že sa kľúčový svedok Zoltán Andruskó rozhodol obchodovať so spravodlivosťou. To, že svedok vypovedal o príprave vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku až niekoľko mesiacov po zadržaní, má podľa Mariana Kočnera dokazovať jeho nevinu.

Kuciak podľa Mariana Kočnera mohol ohrozovať vplyvnú zločineckú skupinu, ktorá pôsobila na južnom Slovensku. Pripomenul, že za podobných okolností zmizol v roku 2008 novinár Pavol Rýpal. "To má tiež modus operandi Jána Kuciaka," skonštatoval. Takisto odmietol, že by mal motiváciu zabiť Žilinku, Lipšica alebo Šufliarskeho. "Ja som chcel dokázať v trestnom konaní, že Lipšic ako minister vnútra porušoval zákon," uviedol Marian Kočner. Doplnil, že Andruskó si objednávku vraždy Lipšica vymyslel preto, aby ho do veci nespochybniteľne namočil, keďže spory Mariana Kočnera a Lipšica boli známe.

V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018 súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd SR vrátil v máji 2021 prípad prvostupňovému súdu. Ten následne spojil do jedného konania aj kauzu prípravy vraždy prokurátorov. Pojednáva sa od apríla 2022.

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry navrhli v záverečných rečiach v utorok 9. mája obžalovaným Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej doživotné tresty väzenia a tiež tresty prepadnutia majetku. Súd by rozsudok mohol vyniesť v piatok 19. mája.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Španielsky najvyšší súd potvrdil 135-ročný trest pre učiteľa za výrobu detskej pornografie

Španielsky najvyšší súd v piatok potvrdil 135-ročný trest odňatia slobody pre britského učiteľa a opatrovateľa, ktorý vytvoril a distribuovali pornografiu detí v jeho starostlivosti. Stalo sa tak po tom, čo si po predošlých odsúdeniach zmenil meno a krajinu. Schválil tak trest súdu nižšej inštancie za trestné činy detskej pornografie, desiatky trestných činov spojených s prezrádzaním tajomstiev a jedno odsúdenie za „zločin proti morálnej integrite“.

Ben David Rose si legálne zmenil identitu po tom, ako ho v súvislosti s detskou pornografiou odsúdili v Spojenom kráľovstve. V dôsledku toho sa neobjavil v zozname registrovaných sexuálnych delikventov pri kontrole v Španielsku.

Rose, skôr známy ako Ben David Lewis, dostal v júni 2016 v anglickom St. Albans dvaapolročný podmienečný trest pre detskú pornografiu. Do augusta toho roka mal nové meno a pas a pracoval ako opatrovateľ v španielskom meste Zaragoza. Neskôr sa presťahoval do Madridu, kde tiež pracoval ako opatrovateľ dvoch detí a potom ako učiteľ angličtiny na súkromnej škole.

Keď polícia prehľadala jeho telefón, našla desiatky fotografií a videí s dievčatami vo veku od 6 rokov v triede. Tiež ho uznali vinným z fotografovania troch detí mladších ako 10 rokov, buď nahých alebo v spodnej bielizni, a tiež z distribúcie obrázkov z jeho pôsobenia v Zaragoze na dark webe.

Verdikt súdu voči jeho odvolaniu prišiel v čase, keď súkromné školy v Španielsku čelia vyššej kontrole. Polícia vyšetruje ako zamestnanec francúzskej školy v Barcelone, ktorý robil dozor na obedoch, nadviazať sexuálny kontakt s deťmi vo veku od 5 rokov.

V Británii sa zasa aktivisti usilujú o to, aby vláda upravila zákon o zmenách mien. „Existujúce zákony umožňujú páchateľom obchádzať systém, slobodne zakrývať svoju identitu bez toho, aby boli monitorovaní,“ uviedla charita The Safeguarding Alliance.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.