13. mája 2023 | 6:00

Minúta | 13. mája 2023 | 6:00

Ďalšia vojna ožíva. Azerbajdžanci zabili arménskeho vojaka, ďalší sú zranení

Na arménsko-azerbajdžanskej hranici vypukli ďalšie konflikty. Arménsko je oslabené, keďže ich jediný spojenec v regióne, Rusko, je zamestnaný vojnou na Ukrajine.

Azerbajdžanské jednotky v piatok zabili arménskeho vojaka počas ďalších ozbrojených potýčok, ktoré vypukli na hraniciach medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Stalo sa tak krátko pred nedeľným stretnutím v Bruseli, kde majú rokovať arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.

Arménske ministerstvo obrany uviedlo, že "jeden vojak prišiel o život a ďalší dvaja boli zranení", dodajúc, "že intenzita bojov sa znížila". V piatkových ranných hodinách "porušili azerbajdžanské ozbrojené sily prímerie v smere na Sotk (vo východnej časti štátnej hranice) použitím bezpilotných lietadiel", uviedlo vo vyhlásení arménske ministerstvo obrany v Jerevane. Zranenia pritom podľa neho utrpeli dvaja arménski vojaci a jeden z nich je v kritickom stave.

Pri štvrtkových potýčkach na arménsko-azerbajdžanských hraniciach zahynul jeden azerbajdžanský vojak, zatiaľ čo štyria príslušníci arménskej armády utrpeli zranenia.

Pašinjan a Aliev by sa mali v nedeľu v Bruseli stretnúť na rokovaniach, ktorým bude predsedať predseda Európskej rady Charles Michel. Pašinjan však už vo štvrtok obvinil Azerbajdžan zo snahy "zmariť" bruselské rozhovory.

Azerbajdžan sa snaží využiť situáciu, keď je Rusko zamestnané vojnou na Ukrajine. Rusi sú jediným spojencom Arménska. Druhý faktor, ktorý môže vplývať na situáciu, sú turecké prezidentské voľby, ktoré sa konajú tento víkend. Azerbajdžanci sú turkický národ, s Erdoganom mal Alijev výborné vzťahy. Erdogan ale nemusí voľby vyhrať.

Do tejto situácie sa snaží zapojiť aj Západ. Rozhodujúca je Amerika, ale o vlastný prístup sa snaží aj EÚ. Lídri Arménska a Azerbajdžanu okrem toho súhlasili so schôdzkou s najvyššími predstaviteľmi Francúzska a Nemecka, ktorá by sa mala uskutočniť 1. júna na okraji samitu Európskeho politického spoločenstva v Moldavsku.

Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je formálne súčasťou Azerbajdžanu, ale žijú tam prevažne Arméni. Obe krajiny viedli o tento región dve vojny, ktoré si vyžiadali desaťtisíce obetí.

Napätie medzi oboma krajinami opäť vzrástlo po tom, ako Azerbajdžan v apríli zriadil kontrolnú pozíciu v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom. Arménsko to odsúdilo ako porušenie najnovšieho prímeria.

(tasr, fed)

12. mája 2023 | 20:40

Minúta | 12. mája 2023 | 20:40

USA sa môžu začiatkom júna dostať do platobnej neschopnosti

Spojeným štátom hrozí "veľké riziko", že sa počas prvých dvoch júnových týždňov dostanú do platobnej neschopnosti, ak sa demokrati a republikáni nedohodnú na zvýšení dlhového stropu, varoval rozpočtový výbor Kongresu (CBO). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Nový odhad CBO približne zodpovedá termínu (1. 6.), ktorý pre potenciálnu platobnú neschopnosť stanovila ministerka financií Janet Yellenová. To je ďalší signál, že republikáni a demokrati by sa mali poponáhľať a urgentne vyriešiť spor týkajúci sa zvýšenia zákonného dlhového stropu, ktorý je aktuálne na úrovni 31,4 bilióna USD (28,83 bilióna eur).

Rokovania medzi predstaviteľmi Bieleho domu a zástupcami republikánov a demokratov v Kongrese pokračujú, ale na piatok naplánované stretnutie prezidenta Joea Bidena s najvyššími zákonodarcami o dlhovom strope sa odložilo na budúci týždeň.

Šéf Snemovne reprezentantov republikán Kevin McCarthy uviedol, že v rokovaniach zatiaľ nedošlo k "dostatočnému pokroku na to, aby sa lídri opäť stretli".

Správa CBO však dala aj nádej, že by obe strany mohli mať na rokovania viac času, ak dostupná hotovosť a mimoriadne opatrenia dovolia financovanie federálnej vlády do 15. júna, keď sú splatné štvrťročné daňové platby. Ministerstvo financií by potom zrejme dokázalo financovať federálnu vládu minimálne do konca júla.

Dňa 30. júna bude mať ministerstvo financií v rámci nových mimoriadnych opatrení prístup k 145 miliardám USD vďaka pozastaveniu investícií do dvoch dôchodkových a zdravotných fondov štátnych zamestnancov.

"Rozsah, v akom bude vláda schopná financovať svoje operácie, zostane do konca mája neistý, aj keď ministerstvu financií nakoniec začiatkom júna dôjdu prostriedky," uviedol CBO vo svojom vyhlásení.

"Dôvodom tejto neistoty je, že načasovanie a výška príjmov a výdavkov sa v priebehu nasledujúcich týždňov môžu líšiť od prognóz CBO."

Ministerstvo financií vykázalo v stredu (10. 5.) hotovostný zostatok vo výške 154,8 miliardy USD. CBO uviedol, že k 30. aprílu malo v rámci mimoriadnych opatrení k dispozícii úverové kapacity vo výške okolo 41 miliárd USD.

Celkové zdroje potrebné na financovanie činnosti vlády do konca prebiehajúceho fiškálneho roka, teda do 30. septembra 2023, budú podľa CBO predstavovať 1,9 bilióna až 2,2 bilióna USD. Odhaduje sa, že vláda bude mať v uvedenom období k dispozícii približne 500 miliárd USD z daňových príjmov a mimoriadnych opatrení, takže zvýšenie dlhového stropu je nevyhnutné.

Ak by ministerstvo financií nedokázalo plniť svoje záväzky alebo ak by sa oneskorilo s ich splácaním, "mohlo by to vyvolať turbulencie na úverových trhoch, narušeniu ekonomickú aktivitu a rýchly nárast úrokov pre ministerstvo financií," uviedol CBO.

(tasr)

12. mája 2023 | 20:32

Minúta | 12. mája 2023 | 20:32

Ukrajina skonfiškuje ruský podiel v oceliarni Zaporižstal

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok podpísal rozhodnutie o nových sankciách proti Moskve. Patria k ním aj sankcie namierené voči ľuďom a firmám, ktoré pomáhali Rusku ovládnuť oceliareň Zaporižstal. Zelenskyj to oznámil na komunikačnej platforme Telegram.

„Môj dekrét uplatňuje reštriktívne opatrenia voči 41 subjektom, a to 13 fyzickým osobám a 28 právnickým osobám, ktoré Ruská federácia použila na kontrolu nad firmou a tým poškodila našu ekonomiku. Začíname proces konfiškácie ruského podielu v tejto firme," konštatoval prezident. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

(sita)

12. mája 2023 | 20:06

Minúta | 12. mája 2023 | 20:06

Rusko: Britské rakety dlhého doletu pre Kyjev sú "extrémne nepriateľským" krokom

Rusko v piatok vyhlásilo, že rozhodnutie Spojeného kráľovstva posielať Ukrajine rakety s dlhým doletom Storm Shadow je "extrémne nepriateľský" krok. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Británia vo štvrtok oznámila, že Kyjevu dodá tieto zo vzduchu odpaľované zbrane, ktoré môžu zasiahnuť ciele hlboko za frontovou líniou. Spojené kráľovstvo sa tak stalo vôbec prvou krajinou, ktorá poskytne Ukrajine výzbroj dlhšieho doletu.

"Vnímame toto rozhodnutie ako extrémne nepriateľský krok Londýna, ktorého cieľom je ďalej pumpovať zbrane na Ukrajinu a ktorý povedie k vážnemu vyostreniu situácie," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Riadené strely Storm Shadow môžu byť odpaľované aj v extrémnych podmienkach a britské i francúzske ozbrojené sily ich využívali v Perzskom zálive, Iraku či Líbyi.

"Británia je evidentne ochotná prekračovať akékoľvek hranice a preniesť konflikt na podstatne novú úroveň, pokiaľ ide o ničenie a straty na životoch," uviedla Moskva.

Rusko oznámilo, že "podnikne všetky potrebné opatrenia na neutralizovanie hrozieb", aké predstavujú tieto nové rakety.

(tasr)

12. mája 2023 | 19:48

Minúta | 12. mája 2023 | 19:48

Zsuzsová v záverečnej reči vyhlásila, že si vraždu neobjednala

Obžalovaná Alena Zsuzsová pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku vyhlásila, že si nikdy neobjednala žiadnu vraždu. Požiadala o oslobodenie spod obžaloby. Vo svojej záverečnej reči zároveň spochybňovala dôveryhodnosť výpovedí svedka Zoltána A., ktorý ju z objednávok vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov usvedčuje.

Pýtala sa, či existuje dôkaz o tom, že by si u Zoltána A. objednala niektorú z vrážd. Tiež, či existuje dôkaz o tom, že by si vraždy u nej objednal obžalovaný Marian Kočner. "Neexistuje žiadna komunikácia, žiadny svedok, žiadny kamerový záznam," ponúkla odpoveď na svoju otázku. Tvrdila, že Zoltánovi A. nič nedlžila, naopak, mala mu v minulosti požičať peniaze na rekonštrukciu bytu.

Počas záverečnej reči čítala obžalovaná aj časti výpovedí Zoltána A. z prípravného konania. Predsedníčka senátu Ružena Sabová ju upozornila, aby sa venovala len dôkazom, ktoré boli vykonané aj na súde. Alena Zsuzsová zdôrazňovala, že sa mali svedectvá Zoltána A. postupom času vyvíjať a meniť.

Ako posledný zo štvorice obžalovaných predniesol svoju záverečnú reč Dušan K., ktorý sa mal podľa obžaloby podieľať na príprave vrážd prokurátorov. Vinu odmieta, zopakoval, že je v tejto súvislosti ochotný absolvovať tzv. detektor lži. Aj on spochybňoval dôveryhodnosť Zoltána A.

V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018 súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zs. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd SR vrátil v máji 2021 prípad prvostupňovému súdu. Ten následne spojil do jedného konania aj kauzu prípravy vraždy prokurátorov. Pojednáva sa od apríla 2022.

(tasr)

12. mája 2023 | 19:38

Minúta | 12. mája 2023 | 19:38

Belgicko pošle Ukrajine dane zo zmrazených ruských aktív

Belgicko pošle Ukrajine dane v sume 100 miliónov dolárov vybrané zo zmrazených ruských aktív. Uviedla to v piatok belgická vláda.

„Pre ukončenie vojny musí byť plánovaná ukrajinská protiofenzíva úspešná. Dodatočná pomoc, ktorú Belgicko dnes poskytuje, k tomu prispeje," konštatoval vo vyhlásení belgický premiér Alexander De Croo. Polovica tejto pomoci bude určená na vojenské účely a druhá polovica sa použije na pomoc civilistom, dodal. Informuje o tom portál cnn.com.

(sita)

12. mája 2023 | 19:33

Minúta | 12. mája 2023 | 19:33

Sestry sa zdokonaľovali vo svojej náročnej práci

BÁNOVCE NAD BEBRAVOU - Nemocnica AGEL Bánovce bola 11. mája miestom konania Okresného odborného seminára sestier. Zúčastnilo sa ho takmer 150 sestier a pri jeho príprave spolupracovala bánovská nemocnica s Regionálnou komorou sestier a pôrodných asistentiek v Bánovciach nad Bebravou.

Pravidelné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov je nesmierne dôležité, pretože medicína je plná inovácií a pokrokov. „Teší nás, že na seminár sa prihlásilo takmer 150 účastníkov nielen z našej nemocnice, ale aj zo širšieho okolia. Svojím prístupom prednášajúci aj poslucháči vytvorili priateľskú a rodinnú atmosféru, plnú podnetných otázok a záujmu o zdokonaľovanie sa vo svojej náročnej profesii,“ povedala organizátorka vzdelávacieho podujatia a vrchná sestra lôžkového oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie bánovskej nemocnice Zuzana Jančovičová.

https://standard.sk/365676/v-trencine-padol-novy-cesko-slovensky-rekord/

Seminár odštartovala prednáška o stómiách a stomických pomôckach, s ktorými si sestry mohli vyskúšať manipulovať a dozvedeli sa tiež o tom, ako sa správne starať o stómiu a predchádzať komplikáciám.

https://standard.sk/365662/fero-joke-nakrucal-najnovsie-video-v-trencine/

Prínosné boli aj prednášky o kardio-pulmonálnej resuscitácii, ktorú si prítomní zdravotníci aj prakticky precvičovali na figurínach. Odznela aj prednáška zameraná na tlmenie bolestí u onkologických pacientov, počas ktorej sa sestry dozvedeli o možnostiach eliminácie takýchto bolestí, ale tiež o výhodách a nevýhodách jednotlivých foriem tlmenia.

Záver semináru patril odborníčkam z oblasti dialýzy, ktoré do hĺbky rozobrali problematiku transplantovaných dialyzovaných pacientov či význam diéty a pitného režimu u takýchto pacientov.

https://standard.sk/365672/ma-na-konte-uspechy-o-ktorych-moze-vacsina-ludi-len-snivat/

Pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier, ktorý si každoročne pripomíname 12. mája, všetky sestry pôsobiace v Nemocnici AGEL Bánovce dostali od vedenia spoločnosti aj malý darček. Milou pozornosťou sa rozhodli organizátori podujatia oceniť aj všetky účastníčky vzdelávacieho seminára.

(autorka: Martina Pavliková, hovorkyňa AGEL SK)

Bánovecký seminár sestier. Foto: Agel SK

12. mája 2023 | 19:27

Minúta | 12. mája 2023 | 19:27

Ukrajina chce do konca roka ukončiť vojnu a získať späť územia

Ukrajina chce ukončiť vojnu s Ruskom do tohtoročnej zimy. Uviedol to v piatok tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Ukrajina podľa Danilova plánuje oslobodiť všetky svoje územia vrátame polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Táto krajina od februára 2022 čelí ruskej invázii, ktorej odoláva aj s pomocou od západných krajín.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane vyhlásil, že jeho krajina sa usiluje ešte tento rok dosiahnuť víťazstvo a opätovné získanie všetkých svojich území.

Rusko v súčasnosti okupuje približne 20 percent územia Ukrajiny. V najbližšom období sa očakáva sa začiatok plánovanej ukrajinskej protiofenzívy, pripomína DPA.

(tasr)