Preskočiť na obsah
  |  

Spojené štáty vyšlú do Perzského zálivu vojenskú posilu

Spojené štáty v piatok oznámili, že v reakcii na iránske zastrašovanie v regionálnych aj medzinárodných vodách plánujú vyslať do oblasti Perzského zálivu vojenskú posilu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Ministerstvo obrany urobí sériu krokov na posilnenie našej obrannej pozície" v Perzskom zálive, povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby s tým, že podrobnosti budú známe v najbližších dňoch.

Irán, ktorý má napäté vzťahy so Spojenými štátmi, podľa Kirbyho za posledných 15 rokov "zastrašoval, útočil alebo skrížil cestu" 15 obchodným plavidlám plaviacim sa pod zahraničnou vlajkou.

"Zo strany Iránu sme boli svedkami opakovaných hrozieb, zhabania zbraní a útokov voči komerčným prepravcom, ktorí si uplatňujú svoje práva a slobodu moreplavby v medzinárodných a strategických regionálnych vodách," pokračoval Kirby.

"Spojené štáty nedovolia zahraničným ani regionálnym mocnostiam, aby ohrozovali slobodu moreplavby vo vodách v oblasti Blízkeho východu vrátane Hormuzského prielivu," dodal.

(tasr)

  |  

USA sa môžu začiatkom júna dostať do platobnej neschopnosti

Spojeným štátom hrozí "veľké riziko", že sa počas prvých dvoch júnových týždňov dostanú do platobnej neschopnosti, ak sa demokrati a republikáni nedohodnú na zvýšení dlhového stropu, varoval rozpočtový výbor Kongresu (CBO). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Nový odhad CBO približne zodpovedá termínu (1. 6.), ktorý pre potenciálnu platobnú neschopnosť stanovila ministerka financií Janet Yellenová. To je ďalší signál, že republikáni a demokrati by sa mali poponáhľať a urgentne vyriešiť spor týkajúci sa zvýšenia zákonného dlhového stropu, ktorý je aktuálne na úrovni 31,4 bilióna USD (28,83 bilióna eur).

Rokovania medzi predstaviteľmi Bieleho domu a zástupcami republikánov a demokratov v Kongrese pokračujú, ale na piatok naplánované stretnutie prezidenta Joea Bidena s najvyššími zákonodarcami o dlhovom strope sa odložilo na budúci týždeň.

Šéf Snemovne reprezentantov republikán Kevin McCarthy uviedol, že v rokovaniach zatiaľ nedošlo k "dostatočnému pokroku na to, aby sa lídri opäť stretli".

Správa CBO však dala aj nádej, že by obe strany mohli mať na rokovania viac času, ak dostupná hotovosť a mimoriadne opatrenia dovolia financovanie federálnej vlády do 15. júna, keď sú splatné štvrťročné daňové platby. Ministerstvo financií by potom zrejme dokázalo financovať federálnu vládu minimálne do konca júla. 

Dňa 30. júna bude mať ministerstvo financií v rámci nových mimoriadnych opatrení prístup k 145 miliardám USD vďaka pozastaveniu investícií do dvoch dôchodkových a zdravotných fondov štátnych zamestnancov. 

"Rozsah, v akom bude vláda schopná financovať svoje operácie, zostane do konca mája neistý, aj keď ministerstvu financií nakoniec začiatkom júna dôjdu prostriedky," uviedol CBO vo svojom vyhlásení.

"Dôvodom tejto neistoty je, že načasovanie a výška príjmov a výdavkov sa v priebehu nasledujúcich týždňov môžu líšiť od prognóz CBO." 

Ministerstvo financií vykázalo v stredu (10. 5.) hotovostný zostatok vo výške 154,8 miliardy USD. CBO uviedol, že k 30. aprílu malo v rámci mimoriadnych opatrení k dispozícii úverové kapacity vo výške okolo 41 miliárd USD. 

Celkové zdroje potrebné na financovanie činnosti vlády do konca prebiehajúceho fiškálneho roka, teda do 30. septembra 2023, budú podľa CBO predstavovať 1,9 bilióna až 2,2 bilióna USD. Odhaduje sa, že vláda bude mať v uvedenom období k dispozícii približne 500 miliárd USD z daňových príjmov a mimoriadnych opatrení, takže zvýšenie dlhového stropu je nevyhnutné.

Ak by ministerstvo financií nedokázalo plniť svoje záväzky alebo ak by sa oneskorilo s ich splácaním, "mohlo by to vyvolať turbulencie na úverových trhoch, narušeniu ekonomickú aktivitu a rýchly nárast úrokov pre ministerstvo financií," uviedol CBO.

(tasr)

  |  

Ukrajina skonfiškuje ruský podiel v oceliarni Zaporižstal

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok podpísal rozhodnutie o nových sankciách proti Moskve. Patria k ním aj sankcie namierené voči ľuďom a firmám, ktoré pomáhali Rusku ovládnuť oceliareň Zaporižstal. Zelenskyj to oznámil na komunikačnej platforme Telegram.

„Môj dekrét uplatňuje reštriktívne opatrenia voči 41 subjektom, a to 13 fyzickým osobám a 28 právnickým osobám, ktoré Ruská federácia použila na kontrolu nad firmou a tým poškodila našu ekonomiku. Začíname proces konfiškácie ruského podielu v tejto firme," konštatoval prezident. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

(sita)

  |  

Rusko: Britské rakety dlhého doletu pre Kyjev sú "extrémne nepriateľským" krokom

Rusko v piatok vyhlásilo, že rozhodnutie Spojeného kráľovstva posielať Ukrajine rakety s dlhým doletom Storm Shadow je "extrémne nepriateľský" krok. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Británia vo štvrtok oznámila, že Kyjevu dodá tieto zo vzduchu odpaľované zbrane, ktoré môžu zasiahnuť ciele hlboko za frontovou líniou. Spojené kráľovstvo sa tak stalo vôbec prvou krajinou, ktorá poskytne Ukrajine výzbroj dlhšieho doletu.

"Vnímame toto rozhodnutie ako extrémne nepriateľský krok Londýna, ktorého cieľom je ďalej pumpovať zbrane na Ukrajinu a ktorý povedie k vážnemu vyostreniu situácie," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Riadené strely Storm Shadow môžu byť odpaľované aj v extrémnych podmienkach a britské i francúzske ozbrojené sily ich využívali v Perzskom zálive, Iraku či Líbyi.

"Británia je evidentne ochotná prekračovať akékoľvek hranice a preniesť konflikt na podstatne novú úroveň, pokiaľ ide o ničenie a straty na životoch," uviedla Moskva.

Rusko oznámilo, že "podnikne všetky potrebné opatrenia na neutralizovanie hrozieb", aké predstavujú tieto nové rakety.

(tasr)

  |  

Zsuzsová v záverečnej reči vyhlásila, že si vraždu neobjednala

Obžalovaná Alena Zsuzsová pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku vyhlásila, že si nikdy neobjednala žiadnu vraždu. Požiadala o oslobodenie spod obžaloby. Vo svojej záverečnej reči zároveň spochybňovala dôveryhodnosť výpovedí svedka Zoltána A., ktorý ju z objednávok vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov usvedčuje.

Pýtala sa, či existuje dôkaz o tom, že by si u Zoltána A. objednala niektorú z vrážd. Tiež, či existuje dôkaz o tom, že by si vraždy u nej objednal obžalovaný Marian Kočner. "Neexistuje žiadna komunikácia, žiadny svedok, žiadny kamerový záznam," ponúkla odpoveď na svoju otázku. Tvrdila, že Zoltánovi A. nič nedlžila, naopak, mala mu v minulosti požičať peniaze na rekonštrukciu bytu.

Počas záverečnej reči čítala obžalovaná aj časti výpovedí Zoltána A. z prípravného konania. Predsedníčka senátu Ružena Sabová ju upozornila, aby sa venovala len dôkazom, ktoré boli vykonané aj na súde. Alena Zsuzsová zdôrazňovala, že sa mali svedectvá Zoltána A. postupom času vyvíjať a meniť.

Ako posledný zo štvorice obžalovaných predniesol svoju záverečnú reč Dušan K., ktorý sa mal podľa obžaloby podieľať na príprave vrážd prokurátorov. Vinu odmieta, zopakoval, že je v tejto súvislosti ochotný absolvovať tzv. detektor lži. Aj on spochybňoval dôveryhodnosť Zoltána A.

V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018 súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zs. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd SR vrátil v máji 2021 prípad prvostupňovému súdu. Ten následne spojil do jedného konania aj kauzu prípravy vraždy prokurátorov. Pojednáva sa od apríla 2022.

(tasr)

  |  

Belgicko pošle Ukrajine dane zo zmrazených ruských aktív

Belgicko pošle Ukrajine dane v sume 100 miliónov dolárov vybrané zo zmrazených ruských aktív. Uviedla to v piatok belgická vláda.

„Pre ukončenie vojny musí byť plánovaná ukrajinská protiofenzíva úspešná. Dodatočná pomoc, ktorú Belgicko dnes poskytuje, k tomu prispeje," konštatoval vo vyhlásení belgický premiér Alexander De Croo. Polovica tejto pomoci bude určená na vojenské účely a druhá polovica sa použije na pomoc civilistom, dodal. Informuje o tom portál cnn.com.

(sita)