Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ďalšia vojna ožíva. Azerbajdžanci zabili arménskeho vojaka, ďalší sú zranení

Na arménsko-azerbajdžanskej hranici vypukli ďalšie konflikty. Arménsko je oslabené, keďže ich jediný spojenec v regióne, Rusko, je zamestnaný vojnou na Ukrajine.

Azerbajdžanské jednotky v piatok zabili arménskeho vojaka počas ďalších ozbrojených potýčok, ktoré vypukli na hraniciach medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Stalo sa tak krátko pred nedeľným stretnutím v Bruseli, kde majú rokovať arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.

Arménske ministerstvo obrany uviedlo, že "jeden vojak prišiel o život a ďalší dvaja boli zranení", dodajúc, "že intenzita bojov sa znížila". V piatkových ranných hodinách "porušili azerbajdžanské ozbrojené sily prímerie v smere na Sotk (vo východnej časti štátnej hranice) použitím bezpilotných lietadiel", uviedlo vo vyhlásení arménske ministerstvo obrany v Jerevane. Zranenia pritom podľa neho utrpeli dvaja arménski vojaci a jeden z nich je v kritickom stave.

Pri štvrtkových potýčkach na arménsko-azerbajdžanských hraniciach zahynul jeden azerbajdžanský vojak, zatiaľ čo štyria príslušníci arménskej armády utrpeli zranenia.

Pašinjan a Aliev by sa mali v nedeľu v Bruseli stretnúť na rokovaniach, ktorým bude predsedať predseda Európskej rady Charles Michel. Pašinjan však už vo štvrtok obvinil Azerbajdžan zo snahy "zmariť" bruselské rozhovory.

Azerbajdžan sa snaží využiť situáciu, keď je Rusko zamestnané vojnou na Ukrajine. Rusi sú jediným spojencom Arménska. Druhý faktor, ktorý môže vplývať na situáciu, sú turecké prezidentské voľby, ktoré sa konajú tento víkend. Azerbajdžanci sú turkický národ, s Erdoganom mal Alijev výborné vzťahy. Erdogan ale nemusí voľby vyhrať.

Do tejto situácie sa snaží zapojiť aj Západ. Rozhodujúca je Amerika, ale o vlastný prístup sa snaží aj EÚ. Lídri Arménska a Azerbajdžanu okrem toho súhlasili so schôdzkou s najvyššími predstaviteľmi Francúzska a Nemecka, ktorá by sa mala uskutočniť 1. júna na okraji samitu Európskeho politického spoločenstva v Moldavsku.

Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je formálne súčasťou Azerbajdžanu, ale žijú tam prevažne Arméni. Obe krajiny viedli o tento región dve vojny, ktoré si vyžiadali desaťtisíce obetí.

Napätie medzi oboma krajinami opäť vzrástlo po tom, ako Azerbajdžan v apríli zriadil kontrolnú pozíciu v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom. Arménsko to odsúdilo ako porušenie najnovšieho prímeria.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Cyprus a Malta rušia "zlaté pasy" vydané Rusom

Členské štáty Európskej únie Cyprus a Malta zrušili po invázii Ruska na Ukrajine niekoľko desiatok takzvaných zlatých pasov, ktoré vydali ruským občanom. V piatok o tom informovala EÚ, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra DPA.

Slovné spojenie "zlaté pasy" sa používa pre spornú prax predávania občianstva štátnym príslušníkom nečlenských štátov EÚ, väčšinou výmenou za investície.

Cyprus zrušil cyperské občianstvo 43 ľuďom, uviedla Európska komisia v odpovedi na žiadosť nemeckého poslanca Európskeho parlamentu Moritza Körnera.

O maltské občianstvo tiež údajne prišli dvaja Rusi. Jeden z nich je objektom sankcií EÚ, druhého sankcionovali Spojené štáty.

Eurokomisia od začiatku napadnutia Ukrajiny Ruskom opakovane vyzývala na ukončenie vydávania zlatých pasov. Cyprus však prestal s ich udeľovaním ešte pred začiatkom vojny.

Jednotlivé členské štáty EÚ sa môžu rozhodnúť udeliť cudzincom občianstvo a povolenie na pobyt. Eurokomisia to však vníma ako hrozbu pre bezpečnosť schengenského priestoru, pokiaľ ide napríklad o pranie špinavých peňazí, daňové úniky a korupciu.

Cyprus a Bulharsko nevydávajú už vôbec žiadne zlaté pasy cudzincom a Malta ich nevydáva Rusom a Bielorusom.

Na Súdnom dvore Európskej únie (SDEÚ) sa majú začať pojednávania proti Malte práve pre spornú prax.

(tasr)

Minúta  |  

Viktor Orbán prirovnal snahy o užšiu Európsku úniu k budovaniu impéria

Podľa maďarského premiéra sa od zániku Rímskej ríše udialo niekoľko pokusov o obnovenie územia impéria. Vyjadril sa tak v piatok v meste Veszprém. "Byzantská ríša, Karol Veľký, (nemecký cisár) Otto, Napoleon a Hitler - títo všetci snívali, každý na inom základe, o európskej jednote." Informuje o tom denník Spiegel.

Situácia dnes podľa jeho slov nie je iná. "Nezávislá národná existencia a myšlienka impéria sú prítomné súčasne. Národná kultúra a európske hodnoty. Suverenita a – ako to hovoria v Bruseli – čoraz užšia únia," dodal.

Maďarsko vstúpilo do Európskej únie v roku 2004. Orbán, ktorý je v Maďarsku pri moci od roku 2010, je odporcom viacerých záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ, napríklad v oblasti azylovej politiky či právneho štátu.

Predseda maďarskej opozičnej strany Demokratická koalícia (DK) a bývalý premiér Ferenc Gyurcsány reagoval na najnovšie Orbánove vyjadrenia slovami: "Tento človek je chorý." Spomínať Hitlera spolu s európskou integráciou je "chorá, nechutná myšlienka", napísal v príspevku na Facebooku.

Viaceré tlačové agentúry a médiá Orbánove vyjadrenie interpretovali ako prirovnanie európskej integrácie k Hitlerovej snahe o svetovládu.

(tasr, dv)

Minúta  |  

Spojené štáty vyšlú do Perzského zálivu vojenskú posilu

Spojené štáty v piatok oznámili, že v reakcii na iránske zastrašovanie v regionálnych aj medzinárodných vodách plánujú vyslať do oblasti Perzského zálivu vojenskú posilu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Ministerstvo obrany urobí sériu krokov na posilnenie našej obrannej pozície" v Perzskom zálive, povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby s tým, že podrobnosti budú známe v najbližších dňoch.

Irán, ktorý má napäté vzťahy so Spojenými štátmi, podľa Kirbyho za posledných 15 rokov "zastrašoval, útočil alebo skrížil cestu" 15 obchodným plavidlám plaviacim sa pod zahraničnou vlajkou.

"Zo strany Iránu sme boli svedkami opakovaných hrozieb, zhabania zbraní a útokov voči komerčným prepravcom, ktorí si uplatňujú svoje práva a slobodu moreplavby v medzinárodných a strategických regionálnych vodách," pokračoval Kirby.

"Spojené štáty nedovolia zahraničným ani regionálnym mocnostiam, aby ohrozovali slobodu moreplavby vo vodách v oblasti Blízkeho východu vrátane Hormuzského prielivu," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

USA sa môžu začiatkom júna dostať do platobnej neschopnosti

Spojeným štátom hrozí "veľké riziko", že sa počas prvých dvoch júnových týždňov dostanú do platobnej neschopnosti, ak sa demokrati a republikáni nedohodnú na zvýšení dlhového stropu, varoval rozpočtový výbor Kongresu (CBO). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Nový odhad CBO približne zodpovedá termínu (1. 6.), ktorý pre potenciálnu platobnú neschopnosť stanovila ministerka financií Janet Yellenová. To je ďalší signál, že republikáni a demokrati by sa mali poponáhľať a urgentne vyriešiť spor týkajúci sa zvýšenia zákonného dlhového stropu, ktorý je aktuálne na úrovni 31,4 bilióna USD (28,83 bilióna eur).

Rokovania medzi predstaviteľmi Bieleho domu a zástupcami republikánov a demokratov v Kongrese pokračujú, ale na piatok naplánované stretnutie prezidenta Joea Bidena s najvyššími zákonodarcami o dlhovom strope sa odložilo na budúci týždeň.

Šéf Snemovne reprezentantov republikán Kevin McCarthy uviedol, že v rokovaniach zatiaľ nedošlo k "dostatočnému pokroku na to, aby sa lídri opäť stretli".

Správa CBO však dala aj nádej, že by obe strany mohli mať na rokovania viac času, ak dostupná hotovosť a mimoriadne opatrenia dovolia financovanie federálnej vlády do 15. júna, keď sú splatné štvrťročné daňové platby. Ministerstvo financií by potom zrejme dokázalo financovať federálnu vládu minimálne do konca júla. 

Dňa 30. júna bude mať ministerstvo financií v rámci nových mimoriadnych opatrení prístup k 145 miliardám USD vďaka pozastaveniu investícií do dvoch dôchodkových a zdravotných fondov štátnych zamestnancov. 

"Rozsah, v akom bude vláda schopná financovať svoje operácie, zostane do konca mája neistý, aj keď ministerstvu financií nakoniec začiatkom júna dôjdu prostriedky," uviedol CBO vo svojom vyhlásení.

"Dôvodom tejto neistoty je, že načasovanie a výška príjmov a výdavkov sa v priebehu nasledujúcich týždňov môžu líšiť od prognóz CBO." 

Ministerstvo financií vykázalo v stredu (10. 5.) hotovostný zostatok vo výške 154,8 miliardy USD. CBO uviedol, že k 30. aprílu malo v rámci mimoriadnych opatrení k dispozícii úverové kapacity vo výške okolo 41 miliárd USD. 

Celkové zdroje potrebné na financovanie činnosti vlády do konca prebiehajúceho fiškálneho roka, teda do 30. septembra 2023, budú podľa CBO predstavovať 1,9 bilióna až 2,2 bilióna USD. Odhaduje sa, že vláda bude mať v uvedenom období k dispozícii približne 500 miliárd USD z daňových príjmov a mimoriadnych opatrení, takže zvýšenie dlhového stropu je nevyhnutné.

Ak by ministerstvo financií nedokázalo plniť svoje záväzky alebo ak by sa oneskorilo s ich splácaním, "mohlo by to vyvolať turbulencie na úverových trhoch, narušeniu ekonomickú aktivitu a rýchly nárast úrokov pre ministerstvo financií," uviedol CBO.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina skonfiškuje ruský podiel v oceliarni Zaporižstal

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok podpísal rozhodnutie o nových sankciách proti Moskve. Patria k ním aj sankcie namierené voči ľuďom a firmám, ktoré pomáhali Rusku ovládnuť oceliareň Zaporižstal. Zelenskyj to oznámil na komunikačnej platforme Telegram.

„Môj dekrét uplatňuje reštriktívne opatrenia voči 41 subjektom, a to 13 fyzickým osobám a 28 právnickým osobám, ktoré Ruská federácia použila na kontrolu nad firmou a tým poškodila našu ekonomiku. Začíname proces konfiškácie ruského podielu v tejto firme," konštatoval prezident. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.