13. mája 2023 | 9:34

Minúta | 13. mája 2023 | 9:34

Vražda Kuciaka: Odzneli záverečné reči, čaká sa na rozhodnutie súdu a spravodlivý trest

V prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a v kauze plánovaných vrážd prokurátorov pred súdom včera odzneli záverečné reči. Hlavné pojednávanie bolo prerušené do 19. mája. Marián Kočner aj Alena Zsuzsová tvrdia, že si vraždu neobjednali. Podarí sa ich tentoraz usvedčiť a odsúdiť?

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry navrhli dvojici Marian Kočner a Alena Zsuzsová súhrnný doživotný trest odňatia slobody. Ďalší obžalovaný Dušan K. by mal podľa prokurátorov dostať 25-ročný trest väzenia a Darko D. 17-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody. Všetci štyria obžalovaní trvajú na svojej nevine.
V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018 súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd vrátil v máji 2021 prípad prvostupňovému súdu. Ten následne spojil do jedného konania aj kauzu prípravy vraždy prokurátorov. Pojednáva sa od apríla 2022.

Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelia obžalobe štyri osoby – Marian Kočner, Alena Zsuzsová, Dušan K. a Darko D. Na samostatné konanie bol vylúčený Tomáš Sz., ktorého súd už uznal za vinného. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť od Mariana Kočnera podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Šufliarskeho približne o rok neskôr.

Zsuzsová pred súdom: Vraždu som si neobjednala

Obžalovaná Alena Zsuzsová pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku vyhlásila, že si nikdy neobjednala žiadnu vraždu. Požiadala o oslobodenie spod obžaloby. Vo svojej záverečnej reči zároveň spochybňovala dôveryhodnosť výpovedí svedka Zoltána A., ktorý ju z objednávok vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov usvedčuje.

Pýtala sa, či existuje dôkaz o tom, že by si u Zoltána A. objednala niektorú z vrážd. Tiež, či existuje dôkaz o tom, že by si vraždy u nej objednal obžalovaný Marian K. "Neexistuje žiadna komunikácia, žiadny svedok, žiadny kamerový záznam," ponúkla odpoveď na svoju otázku. Tvrdila, že Zoltánovi A. nič nedlžila, naopak, mala mu v minulosti požičať peniaze na rekonštrukciu bytu.

Počas záverečnej reči čítala obžalovaná aj časti výpovedí Zoltána A. z prípravného konania. Predsedníčka senátu Ružena Sabová ju upozornila, aby sa venovala len dôkazom, ktoré boli vykonané aj na súde. Alena Zsuzsová zdôrazňovala, že sa mali svedectvá Zoltána A. postupom času vyvíjať a meniť.

Práve preukázanie viny Aleny Zsuzsovej je kľúčové aj pre preukázanie viny a odsúdenie Mariana Kočnera. Predchádzajúci proces k tomu neviedol, s veľkým napätím sa očakáva, ako rozhodne súd teraz.

Kočner: Kuciak ma neohrozoval

Ani obžalovaný Marian Kočner sa necíti byť vinný, pred súdom povedal, že článkami zavraždeného novinára Jána Kuciaka nebol nijako ohrozovaný. Povedal to počas piatkovej záverečnej reči v rámci prípadu Kuciakovej likvidácie a kauzy prípravy vrážd prokurátorov.

"Je pravda, že používam v komunikácii často expresívne výrazy, nie som svätec, ale nie som vrah," zdôraznil. Dodal, že tam, kde je nedostatok dôkazov, pracuje obžaloba najmä s emóciami. "Verím, že rozhodnete na základe nespochybniteľných faktov a dôkazov," odkázal Kočner sudcom.

Pred senátom Špecializovaného trestného súdu povedal, že obvinenie v kauze Donovaly mu nebolo vznesené na základe Kuciakovho článku. Písanie Kuciaka o jeho osobe podľa neho nevybočovalo z bežného rámca iných médií. Zdôraznil, že nikdy neriešil spory s novinármi násilím.

Tvrdil, že sa kľúčový svedok Zoltán A. rozhodol obchodovať so spravodlivosťou. To, že svedok vypovedal o príprave vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku až niekoľko mesiacov po zadržaní, má podľa Kočnera dokazovať jeho nevinu.

Odmietol, že by mal motív na objednávku vrážd prokurátorov Petra Šulfiarskeho a Žilinku. "Osobne som presvedčený, že príprava vraždy Daniela Lipšica je absolútny nezmysel," doplnil.

Hlavné pojednávanie bolo prerušené do 19. mája. Verejnosť očakáva rozhodnutie súdu už príliš dlho, proces je vnímaný ako lakmusový papierik spravodlivosti.

(tasr, red)

13. mája 2023 | 9:10

Minúta | 13. mája 2023 | 9:10

Hegera čaká ťažký víkend. Poslednýkrát bude za premiéra

Eduard Heger bude od pondelka už iba poslanec a predseda mimoparlamentnej strany, ktorá sa bude snažiť s niekým pred voľbami spojiť. V sobotu a nedeľu je však ešte premiér.

Prečo by mal byť ale ťažký? Pretože v sobotu sa stretne v Sobotných dialógoch v Slovenskom rozhlase s predsedom strany Hlas Petrom Pellegrinim a v nedeľu v diskusnej relácii na Markíze s Robertom Ficom. To sa síce už stalo ikskrát, ale teraz to bude predsa len iné.

Až doteraz sršal Heger sebavedomím, mal za sebou Úrad vlády SR a pozíciu premiéra, lenže práve to teraz stráca. A stane sa jedným zo 150 poslancov, navyše preferenčne slabým, keďže jeho strana je hlboko pod úrovňou 5 percent.

Pre Pellegriniho a Fica už vlastne prestáva byť súperom a relevantným oponentom, už je len symbolom éry, ktorú chcú ukončiť a Hegera nahradiť. Ťažký víkend to bude najmä pre Hegera samotného. O jeho politickom neúspechu nestihli rozhodnúť ani voliči, rozhodol o tom on sám, jeho minister a straník Káčer a prezidenta Čaputová.

Zloženie diskusii tento víkend:

        RTVS Sobotné dialógy
        – Eduard Heger, končiaci predseda vlády SR, predseda strany Demokrati
        – Peter Pellegrini, poslanec NR SR, predseda strany Hlas-SD

        TA3 V politike
        – Jaroslav Naď, končiaci minister obrany SR, podpredseda strany Demokrati
        – Erik Tomáš, poslanec NR SR, podpredseda strany Hlas-SD

        RTVS O 5 minút 12
        – Michal Šipoš, predseda poslaneckého klubu v NR SR, člen predsedníctva hnutia OĽaNO
        – Milan Krajniak, končiaci minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, podpredseda hnutia Sme rodina
        – Juraj Krúpa, poslanec NR SR, SaS
        – Ľuboš Blaha, poslanec NR SR, podpredseda strany Smer-SD

        TV Markíza Na telo
        – Eduard Heger, končiaci predseda vlády SR, predseda strany Demokrati
        – Robert Fico, predseda strany Smer-SD

(fed)

13. mája 2023 | 8:28

Minúta | 13. mája 2023 | 8:28

Belgičania nasledujú Ameriku a Ukrajine posielajú peniaze, ktoré získali z ruských aktív

Možno zo sankciami zmrazených ruských aktív financovať Ukrajinu? Američania toto tabu prelomili, teraz nasledujú Belgičania.

Celé je to riskantná hra. Ani nie tak kvôli Rusom, tí už svoje zmrazené aktíva asi odpísali, ale kvôli iným štátom, najmä Číne a ďalším. A tiež kvôli pozícii bankového sektora, ktorý si zakladal na nezávislosti.

V Amerike sa dlho hovorilo, že takýto postup zrejme porušuje právo. Ale tento týždeň došlo k zlomu a Spojené štáty v stredu oznámili prevedenie 5,4 milióna dolárov zmrazených ruskému oligarchovi Konstantinovi Malofejevovi na financovanie obnovy Ukrajiny.

Zatiaľ ide o malé peniaze konkrétneho jedinca, ale prelomil sa princíp, ktorý môže Západ a zvyšok sveta od seba ešte viac oddeliť.

Najmä ak nasleduje Belgicko, centrum EÚ.

Práve Belgičania v piatok oznámili nový balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer sto miliónov eur, financovaný daňami z úrokov získaných zmrazením ruských aktív. Ide teda o opatrnejší krok, financie neboli použité rozhodnutím niekoho, kto ich zmrazil, použitá bola iba suma, ktorú tento štát získal ich zdanením.

V Belgicku sídli finančná inštitúcia Euroclear a krajina je jednou z členských štátov Európskej únie (EÚ), ktoré na základe sankcií uvalených na Moskvu pre vojnu na Ukrajine zmrazili najviac ruských aktív.

Podľa úradu belgického premiéra Alexandra de Crooa sú v súčasnosti v krajine zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote približne 180 miliárd eur. Belgický štát doposiaľ vygeneroval približne 625 miliónov eur na daniach z úrokov získaných zmrazenými ruskými finančnými aktívami, spresnil úrad predsedu vlády.

Najnovšou pomocou sa vyšplhá celková hodnota vojenskej a humanitárnej pomoci, ktorú Belgicko od začiatku ruskej vojenskej invázie poslalo Ukrajine, na 300 miliónov eur.

Polovicu z nového balíka pomoci budú tvoriť obrnené vozidlá, zbrane a munícia a zvyšok bude predstavovať humanitárna pomoc, uvádza sa vo vyhlásení.

"Na to, aby sa vojna skončila, musí byť protiofenzíva plánovaná Ukrajinou úspešná," podotkol premiér de Croo. "Ďalšia pomoc, ktorú Belgicko dnes poskytuje, k tomu prispeje," dodal.

Krok Belgicka prichádza v čase, keď EÚ skúma právne možnosti využitia zmrazených ruských aktív na pomoc pri obnove vojnou zničenej Ukrajiny. Dá sa očakávať, že EÚ v tom napodobní USA. Rovnako tak možno očakávať, že toto rozhodnutie povedie k napätiu medzi EÚ a Švajčiarskom a niektorými bankami a spoločnosťami, ktoré myslia na to, čo bude po vojne.

(tasr, fed)

13. mája 2023 | 6:43

Minúta | 13. mája 2023 | 6:43

Český prezident Pavel ide proti Macronovi. Chce meniť politiku voči Číne, aby bola bližšia americkej línii

Európska únia a ďalšie demokratické krajiny potrebujú podľa českého prezidenta Petra Pavla jednotný a – ako to nazval – realistický postoj voči Číne, pretože ani najvýznamnejšie krajiny EÚ nemôžu "hrať s Pekingom" za rovnakých podmienok.

O realizme vo vzťahoch s Čínou hovoril nedávno aj francúzsky prezident Macron, ktorý, naopak, odmietol, aby EÚ preberala americký pohľad na Taiwan a konflikt s Čínou. Zdá sa, že takáto politika má podporu aj v Nemecku, ktoré by na stratu čínskych trhov prudko doplatilo.

Česko a niektoré malé východoeurópske krajiny idú iným smerom. Navrhujú približovanie k americkej línii. Deje sa tak práve v čase, keď Číňania začínajú prispievať k hľadaniu mieru na Ukrajine.

Petr Pavel si ale myslí niečo iné. V rozhovore pre Reuters povedal, že konanie Číny počas ruskej vojny na Ukrajine ukázalo, že Čína nie je konštruktívny hráč. "Vidíme, že jej strategické ciele naozaj nie sú kompatibilné s našimi. Hodnoty, na ktorých je postavená čínska spoločnosť, nie sú a nebudú našimi hodnotami," povedal Pavel.

Číňania, naopak, hovoria, že ich najväčší príspevok k stabilite vo svete je v tom, že sa do vojny nezapojili. Znervózňuje ich ale zmena americkej politiky voči Taiwanu, kde dochádza k opusteniu politiky jednej Číny a tiež strategickej nejednoznačnosti. Americký prezident Biden štyrikrát vyhlásil, že Američania sú pripravení brániť Taiwan, to jeho predchodcovia cielene nerobili.

Američania stupňujú tlak voči Číne aj na iných poliach, Jake Sullivan nedávno opísal novú americkú doktrínu, ktorá vidí v Číne oponenta a odmieta všetky podoby obchodu, ktoré by mohli byť na prospech čínskej armáde.

Do toho prichádza rozhovor českého prezidenta Pavla, ktorý kritizuje EÚ a nahráva USA: "V rámci vyvážených vzťahov s Čínou musíme podľa možností postupovať jednotne, a to nielen v rámci EÚ alebo Európy, ale so všetkými demokratickými krajinami sveta," dodal český prezident.

Zatiaľ čo krajiny ako Nemecko alebo Francúzsko, ktorých vedúci predstavitelia v uplynulých mesiacoch navštívili Čínu, sa snažia udržiavať a podporovať bilaterálne vzťahy s Čínou, Peking by mohol považovať za rovnocenného partnera len zjednotenú EÚ, uviedol Pavel pre Reuters.

"Čína je, samozrejme, rada za každé bilaterálne stretnutie, za každú príležitosť rozdeliť európske krajiny alebo oddeliť Európu od Spojených štátov. Preto je dôležité zdôrazniť, že vo vzťahoch s Čínou môžeme uspieť len v jednote," povedal prezident ČR.

(tasr, fed)

13. mája 2023 | 6:27

Minúta | 13. mája 2023 | 6:27

Výbuchy v Luhansku

Ruské úrady informovali o dvoch veľkých výbuchoch v Rusmi kontrolovanom meste Luhansk na východe Ukrajiny. Z raketového útoku Moskva obvinila ukrajinskú armádu.

Na sociálnych sieťach boli zverejnené videá, na ktorých bolo vidno hustý dym, pričom médiá informovali o požiari priemyselných zariadení. Obete na životoch hlásené neboli. Luhansk sa nachádza zhruba 100 kilometrov od frontovej línie.

Kyjev na obvinenia bezprostredne nereagoval.

(tasr, red)

13. mája 2023 | 6:00

Minúta | 13. mája 2023 | 6:00

Ďalšia vojna ožíva. Azerbajdžanci zabili arménskeho vojaka, ďalší sú zranení

Na arménsko-azerbajdžanskej hranici vypukli ďalšie konflikty. Arménsko je oslabené, keďže ich jediný spojenec v regióne, Rusko, je zamestnaný vojnou na Ukrajine.

Azerbajdžanské jednotky v piatok zabili arménskeho vojaka počas ďalších ozbrojených potýčok, ktoré vypukli na hraniciach medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Stalo sa tak krátko pred nedeľným stretnutím v Bruseli, kde majú rokovať arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.

Arménske ministerstvo obrany uviedlo, že "jeden vojak prišiel o život a ďalší dvaja boli zranení", dodajúc, "že intenzita bojov sa znížila". V piatkových ranných hodinách "porušili azerbajdžanské ozbrojené sily prímerie v smere na Sotk (vo východnej časti štátnej hranice) použitím bezpilotných lietadiel", uviedlo vo vyhlásení arménske ministerstvo obrany v Jerevane. Zranenia pritom podľa neho utrpeli dvaja arménski vojaci a jeden z nich je v kritickom stave.

Pri štvrtkových potýčkach na arménsko-azerbajdžanských hraniciach zahynul jeden azerbajdžanský vojak, zatiaľ čo štyria príslušníci arménskej armády utrpeli zranenia.

Pašinjan a Aliev by sa mali v nedeľu v Bruseli stretnúť na rokovaniach, ktorým bude predsedať predseda Európskej rady Charles Michel. Pašinjan však už vo štvrtok obvinil Azerbajdžan zo snahy "zmariť" bruselské rozhovory.

Azerbajdžan sa snaží využiť situáciu, keď je Rusko zamestnané vojnou na Ukrajine. Rusi sú jediným spojencom Arménska. Druhý faktor, ktorý môže vplývať na situáciu, sú turecké prezidentské voľby, ktoré sa konajú tento víkend. Azerbajdžanci sú turkický národ, s Erdoganom mal Alijev výborné vzťahy. Erdogan ale nemusí voľby vyhrať.

Do tejto situácie sa snaží zapojiť aj Západ. Rozhodujúca je Amerika, ale o vlastný prístup sa snaží aj EÚ. Lídri Arménska a Azerbajdžanu okrem toho súhlasili so schôdzkou s najvyššími predstaviteľmi Francúzska a Nemecka, ktorá by sa mala uskutočniť 1. júna na okraji samitu Európskeho politického spoločenstva v Moldavsku.

Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je formálne súčasťou Azerbajdžanu, ale žijú tam prevažne Arméni. Obe krajiny viedli o tento región dve vojny, ktoré si vyžiadali desaťtisíce obetí.

Napätie medzi oboma krajinami opäť vzrástlo po tom, ako Azerbajdžan v apríli zriadil kontrolnú pozíciu v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom. Arménsko to odsúdilo ako porušenie najnovšieho prímeria.

(tasr, fed)

12. 05. 2023

12. mája 2023 | 21:26

Minúta | 12. mája 2023 | 21:26

Cyprus a Malta rušia "zlaté pasy" vydané Rusom

Členské štáty Európskej únie Cyprus a Malta zrušili po invázii Ruska na Ukrajine niekoľko desiatok takzvaných zlatých pasov, ktoré vydali ruským občanom. V piatok o tom informovala EÚ, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra DPA.

Slovné spojenie "zlaté pasy" sa používa pre spornú prax predávania občianstva štátnym príslušníkom nečlenských štátov EÚ, väčšinou výmenou za investície.

Cyprus zrušil cyperské občianstvo 43 ľuďom, uviedla Európska komisia v odpovedi na žiadosť nemeckého poslanca Európskeho parlamentu Moritza Körnera.

O maltské občianstvo tiež údajne prišli dvaja Rusi. Jeden z nich je objektom sankcií EÚ, druhého sankcionovali Spojené štáty.

Eurokomisia od začiatku napadnutia Ukrajiny Ruskom opakovane vyzývala na ukončenie vydávania zlatých pasov. Cyprus však prestal s ich udeľovaním ešte pred začiatkom vojny.

Jednotlivé členské štáty EÚ sa môžu rozhodnúť udeliť cudzincom občianstvo a povolenie na pobyt. Eurokomisia to však vníma ako hrozbu pre bezpečnosť schengenského priestoru, pokiaľ ide napríklad o pranie špinavých peňazí, daňové úniky a korupciu.

Cyprus a Bulharsko nevydávajú už vôbec žiadne zlaté pasy cudzincom a Malta ich nevydáva Rusom a Bielorusom.

Na Súdnom dvore Európskej únie (SDEÚ) sa majú začať pojednávania proti Malte práve pre spornú prax.

(tasr)

12. mája 2023 | 21:16

Minúta | 12. mája 2023 | 21:16

Viktor Orbán prirovnal snahy o užšiu Európsku úniu k budovaniu impéria

Podľa maďarského premiéra sa od zániku Rímskej ríše udialo niekoľko pokusov o obnovenie územia impéria. Vyjadril sa tak v piatok v meste Veszprém. "Byzantská ríša, Karol Veľký, (nemecký cisár) Otto, Napoleon a Hitler - títo všetci snívali, každý na inom základe, o európskej jednote." Informuje o tom denník Spiegel.

Situácia dnes podľa jeho slov nie je iná. "Nezávislá národná existencia a myšlienka impéria sú prítomné súčasne. Národná kultúra a európske hodnoty. Suverenita a – ako to hovoria v Bruseli – čoraz užšia únia," dodal.

Maďarsko vstúpilo do Európskej únie v roku 2004. Orbán, ktorý je v Maďarsku pri moci od roku 2010, je odporcom viacerých záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ, napríklad v oblasti azylovej politiky či právneho štátu.

Predseda maďarskej opozičnej strany Demokratická koalícia (DK) a bývalý premiér Ferenc Gyurcsány reagoval na najnovšie Orbánove vyjadrenia slovami: "Tento človek je chorý." Spomínať Hitlera spolu s európskou integráciou je "chorá, nechutná myšlienka", napísal v príspevku na Facebooku.

Viaceré tlačové agentúry a médiá Orbánove vyjadrenie interpretovali ako prirovnanie európskej integrácie k Hitlerovej snahe o svetovládu.

(tasr, dv)

12. mája 2023 | 20:53

Minúta | 12. mája 2023 | 20:53

Spojené štáty vyšlú do Perzského zálivu vojenskú posilu

Spojené štáty v piatok oznámili, že v reakcii na iránske zastrašovanie v regionálnych aj medzinárodných vodách plánujú vyslať do oblasti Perzského zálivu vojenskú posilu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Ministerstvo obrany urobí sériu krokov na posilnenie našej obrannej pozície" v Perzskom zálive, povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby s tým, že podrobnosti budú známe v najbližších dňoch.

Irán, ktorý má napäté vzťahy so Spojenými štátmi, podľa Kirbyho za posledných 15 rokov "zastrašoval, útočil alebo skrížil cestu" 15 obchodným plavidlám plaviacim sa pod zahraničnou vlajkou.

"Zo strany Iránu sme boli svedkami opakovaných hrozieb, zhabania zbraní a útokov voči komerčným prepravcom, ktorí si uplatňujú svoje práva a slobodu moreplavby v medzinárodných a strategických regionálnych vodách," pokračoval Kirby.

"Spojené štáty nedovolia zahraničným ani regionálnym mocnostiam, aby ohrozovali slobodu moreplavby vo vodách v oblasti Blízkeho východu vrátane Hormuzského prielivu," dodal.

(tasr)