Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hegera čaká ťažký víkend. Poslednýkrát bude za premiéra

Eduard Heger bude od pondelka už iba poslanec a predseda mimoparlamentnej strany, ktorá sa bude snažiť s niekým pred voľbami spojiť. V sobotu a nedeľu je však ešte premiér.

Prečo by mal byť ale ťažký? Pretože v sobotu sa stretne v Sobotných dialógoch v Slovenskom rozhlase s predsedom strany Hlas Petrom Pellegrinim a v nedeľu v diskusnej relácii na Markíze s Robertom Ficom. To sa síce už stalo ikskrát, ale teraz to bude predsa len iné.

Až doteraz sršal Heger sebavedomím, mal za sebou Úrad vlády SR a pozíciu premiéra, lenže práve to teraz stráca. A stane sa jedným zo 150 poslancov, navyše preferenčne slabým, keďže jeho strana je hlboko pod úrovňou 5 percent.

Pre Pellegriniho a Fica už vlastne prestáva byť súperom a relevantným oponentom, už je len symbolom éry, ktorú chcú ukončiť a Hegera nahradiť. Ťažký víkend to bude najmä pre Hegera samotného. O jeho politickom neúspechu nestihli rozhodnúť ani voliči, rozhodol o tom on sám, jeho minister a straník Káčer a prezidenta Čaputová.

Zloženie diskusii tento víkend:


        RTVS Sobotné dialógy
        – Eduard Heger, končiaci predseda vlády SR, predseda strany Demokrati
        – Peter Pellegrini, poslanec NR SR, predseda strany Hlas-SD

    
        TA3 V politike
        – Jaroslav Naď, končiaci minister obrany SR, podpredseda strany Demokrati
        – Erik Tomáš, poslanec NR SR, podpredseda strany Hlas-SD

     
        RTVS O 5 minút 12
        – Michal Šipoš, predseda poslaneckého klubu v NR SR, člen predsedníctva hnutia OĽaNO
        – Milan Krajniak, končiaci minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, podpredseda hnutia Sme rodina
        – Juraj Krúpa, poslanec NR SR, SaS
        – Ľuboš Blaha, poslanec NR SR, podpredseda strany Smer-SD

        
        TV Markíza Na telo
        – Eduard Heger, končiaci predseda vlády SR, predseda strany Demokrati
        – Robert Fico, predseda strany Smer-SD

(fed)

Minúta  |  

Belgičania nasledujú Ameriku a Ukrajine posielajú peniaze, ktoré získali z ruských aktív

Možno zo sankciami zmrazených ruských aktív financovať Ukrajinu? Američania toto tabu prelomili, teraz nasledujú Belgičania.

Celé je to riskantná hra. Ani nie tak kvôli Rusom, tí už svoje zmrazené aktíva asi odpísali, ale kvôli iným štátom, najmä Číne a ďalším. A tiež kvôli pozícii bankového sektora, ktorý si zakladal na nezávislosti.

V Amerike sa dlho hovorilo, že takýto postup zrejme porušuje právo. Ale tento týždeň došlo k zlomu a Spojené štáty v stredu oznámili prevedenie 5,4 milióna dolárov zmrazených ruskému oligarchovi Konstantinovi Malofejevovi na financovanie obnovy Ukrajiny.

Zatiaľ ide o malé peniaze konkrétneho jedinca, ale prelomil sa princíp, ktorý môže Západ a zvyšok sveta od seba ešte viac oddeliť.

Najmä ak nasleduje Belgicko, centrum EÚ.

Práve Belgičania v piatok oznámili nový balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer sto miliónov eur, financovaný daňami z úrokov získaných zmrazením ruských aktív. Ide teda o opatrnejší krok, financie neboli použité rozhodnutím niekoho, kto ich zmrazil, použitá bola iba suma, ktorú tento štát získal ich zdanením.

V Belgicku sídli finančná inštitúcia Euroclear a krajina je jednou z členských štátov Európskej únie (EÚ), ktoré na základe sankcií uvalených na Moskvu pre vojnu na Ukrajine zmrazili najviac ruských aktív.

Podľa úradu belgického premiéra Alexandra de Crooa sú v súčasnosti v krajine zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote približne 180 miliárd eur. Belgický štát doposiaľ vygeneroval približne 625 miliónov eur na daniach z úrokov získaných zmrazenými ruskými finančnými aktívami, spresnil úrad predsedu vlády.

Najnovšou pomocou sa vyšplhá celková hodnota vojenskej a humanitárnej pomoci, ktorú Belgicko od začiatku ruskej vojenskej invázie poslalo Ukrajine, na 300 miliónov eur.

Polovicu z nového balíka pomoci budú tvoriť obrnené vozidlá, zbrane a munícia a zvyšok bude predstavovať humanitárna pomoc, uvádza sa vo vyhlásení.

"Na to, aby sa vojna skončila, musí byť protiofenzíva plánovaná Ukrajinou úspešná," podotkol premiér de Croo. "Ďalšia pomoc, ktorú Belgicko dnes poskytuje, k tomu prispeje," dodal.

Krok Belgicka prichádza v čase, keď EÚ skúma právne možnosti využitia zmrazených ruských aktív na pomoc pri obnove vojnou zničenej Ukrajiny. Dá sa očakávať, že EÚ v tom napodobní USA. Rovnako tak možno očakávať, že toto rozhodnutie povedie k napätiu medzi EÚ a Švajčiarskom a niektorými bankami a spoločnosťami, ktoré myslia na to, čo bude po vojne.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Palkovič: Potvrdzujem nelegálny export liečiv zo Slovenska

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) identifikoval rozsiahly nelegálny reexport liečiv zo Slovenska. Vyhlásil to štátny tajomník rezortu zdravotníctva a budúci minister Michal Palkovič.

"Vďaka aktivitám ŠÚKL bol identifikovaný nelegálny reexport vo veľkom rozsahu. Momentálne sa finalizujú jednotlivé kroky zabezpečovania dôkazov," povedal Palkovič.

Nelegálny reexport liečiv je podľa neho najzávažnejší dôvod nedostatku liekov na trhu. "Snažíme sa mu ucelene nejakým spôsobom zabrániť. Napríklad novelou 362, respektíve 363, ale aj ďalšími krokmi, ktoré máme," ubezpečil.

Poslanec Richard Raši (Hlas) si myslí, že orgány činné v trestnom konaní by mali preveriť, či do rozsiahleho reexportu liekov určených pre občanov Slovenska neboli zapojení aj politici blízki OĽaNO, ktorí mali proti reexportu bojovať. Raši na nelegálny reexport liekov upozorňoval už vo februári. Vláda podľa neho tvrdila, že nedostatok liekov v lekárňach sa skončí v marci spolu s chrípkovou epidémiou. "Nestalo sa tak," dodal.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Český prezident Pavel ide proti Macronovi. Chce meniť politiku voči Číne, aby bola bližšia americkej línii

Európska únia a ďalšie demokratické krajiny potrebujú podľa českého prezidenta Petra Pavla jednotný a – ako to nazval – realistický postoj voči Číne, pretože ani najvýznamnejšie krajiny EÚ nemôžu "hrať s Pekingom" za rovnakých podmienok.

O realizme vo vzťahoch s Čínou hovoril nedávno aj francúzsky prezident Macron, ktorý, naopak, odmietol, aby EÚ preberala americký pohľad na Taiwan a konflikt s Čínou. Zdá sa, že takáto politika má podporu aj v Nemecku, ktoré by na stratu čínskych trhov prudko doplatilo.

Česko a niektoré malé východoeurópske krajiny idú iným smerom. Navrhujú približovanie k americkej línii. Deje sa tak práve v čase, keď Číňania začínajú prispievať k hľadaniu mieru na Ukrajine.

Petr Pavel si ale myslí niečo iné. V rozhovore pre Reuters povedal, že konanie Číny počas ruskej vojny na Ukrajine ukázalo, že Čína nie je konštruktívny hráč. "Vidíme, že jej strategické ciele naozaj nie sú kompatibilné s našimi. Hodnoty, na ktorých je postavená čínska spoločnosť, nie sú a nebudú našimi hodnotami," povedal Pavel.

Číňania, naopak, hovoria, že ich najväčší príspevok k stabilite vo svete je v tom, že sa do vojny nezapojili. Znervózňuje ich ale zmena americkej politiky voči Taiwanu, kde dochádza k opusteniu politiky jednej Číny a tiež strategickej nejednoznačnosti. Americký prezident Biden štyrikrát vyhlásil, že Američania sú pripravení brániť Taiwan, to jeho predchodcovia cielene nerobili.

Američania stupňujú tlak voči Číne aj na iných poliach, Jake Sullivan nedávno opísal novú americkú doktrínu, ktorá vidí v Číne oponenta a odmieta všetky podoby obchodu, ktoré by mohli byť na prospech čínskej armáde.

Do toho prichádza rozhovor českého prezidenta Pavla, ktorý kritizuje EÚ a nahráva USA: "V rámci vyvážených vzťahov s Čínou musíme podľa možností postupovať jednotne, a to nielen v rámci EÚ alebo Európy, ale so všetkými demokratickými krajinami sveta," dodal český prezident.

Zatiaľ čo krajiny ako Nemecko alebo Francúzsko, ktorých vedúci predstavitelia v uplynulých mesiacoch navštívili Čínu, sa snažia udržiavať a podporovať bilaterálne vzťahy s Čínou, Peking by mohol považovať za rovnocenného partnera len zjednotenú EÚ, uviedol Pavel pre Reuters.

"Čína je, samozrejme, rada za každé bilaterálne stretnutie, za každú príležitosť rozdeliť európske krajiny alebo oddeliť Európu od Spojených štátov. Preto je dôležité zdôrazniť, že vo vzťahoch s Čínou môžeme uspieť len v jednote," povedal prezident ČR.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Výbuchy v Luhansku

Ruské úrady informovali o dvoch veľkých výbuchoch v Rusmi kontrolovanom meste Luhansk na východe Ukrajiny. Z raketového útoku Moskva obvinila ukrajinskú armádu.

Na sociálnych sieťach boli zverejnené videá, na ktorých bolo vidno hustý dym, pričom médiá informovali o požiari priemyselných zariadení. Obete na životoch hlásené neboli. Luhansk sa nachádza zhruba 100 kilometrov od frontovej línie.

Kyjev na obvinenia bezprostredne nereagoval.

(tasr, red)
     

Minúta  |  

Ďalšia vojna ožíva. Azerbajdžanci zabili arménskeho vojaka, ďalší sú zranení

Na arménsko-azerbajdžanskej hranici vypukli ďalšie konflikty. Arménsko je oslabené, keďže ich jediný spojenec v regióne, Rusko, je zamestnaný vojnou na Ukrajine.

Azerbajdžanské jednotky v piatok zabili arménskeho vojaka počas ďalších ozbrojených potýčok, ktoré vypukli na hraniciach medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Stalo sa tak krátko pred nedeľným stretnutím v Bruseli, kde majú rokovať arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.

Arménske ministerstvo obrany uviedlo, že "jeden vojak prišiel o život a ďalší dvaja boli zranení", dodajúc, "že intenzita bojov sa znížila". V piatkových ranných hodinách "porušili azerbajdžanské ozbrojené sily prímerie v smere na Sotk (vo východnej časti štátnej hranice) použitím bezpilotných lietadiel", uviedlo vo vyhlásení arménske ministerstvo obrany v Jerevane. Zranenia pritom podľa neho utrpeli dvaja arménski vojaci a jeden z nich je v kritickom stave.

Pri štvrtkových potýčkach na arménsko-azerbajdžanských hraniciach zahynul jeden azerbajdžanský vojak, zatiaľ čo štyria príslušníci arménskej armády utrpeli zranenia.

Pašinjan a Aliev by sa mali v nedeľu v Bruseli stretnúť na rokovaniach, ktorým bude predsedať predseda Európskej rady Charles Michel. Pašinjan však už vo štvrtok obvinil Azerbajdžan zo snahy "zmariť" bruselské rozhovory.

Azerbajdžan sa snaží využiť situáciu, keď je Rusko zamestnané vojnou na Ukrajine. Rusi sú jediným spojencom Arménska. Druhý faktor, ktorý môže vplývať na situáciu, sú turecké prezidentské voľby, ktoré sa konajú tento víkend. Azerbajdžanci sú turkický národ, s Erdoganom mal Alijev výborné vzťahy. Erdogan ale nemusí voľby vyhrať.

Do tejto situácie sa snaží zapojiť aj Západ. Rozhodujúca je Amerika, ale o vlastný prístup sa snaží aj EÚ. Lídri Arménska a Azerbajdžanu okrem toho súhlasili so schôdzkou s najvyššími predstaviteľmi Francúzska a Nemecka, ktorá by sa mala uskutočniť 1. júna na okraji samitu Európskeho politického spoločenstva v Moldavsku.

Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je formálne súčasťou Azerbajdžanu, ale žijú tam prevažne Arméni. Obe krajiny viedli o tento región dve vojny, ktoré si vyžiadali desaťtisíce obetí.

Napätie medzi oboma krajinami opäť vzrástlo po tom, ako Azerbajdžan v apríli zriadil kontrolnú pozíciu v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom. Arménsko to odsúdilo ako porušenie najnovšieho prímeria.

(tasr, fed)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.