Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Turecku sa začali prelomové voľby, Erdogana čaká tesný súboj

Tureckí voliči rozhodujú v nedeľu v prelomovom hlasovaní, ktorého výsledkom môže byť predĺženie dve desaťročia trvajúcej vlády tamojšieho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana alebo sekulárnejšie smerovanie tejto prevažne moslimskej krajiny. TASR informuje na základe správy agentúry AFP, podľa ktorej sa parlamentné a prezidentské voľby v Turecku zmenili na referendum o doposiaľ najdlhšie úradujúcom vodcovi krajiny a jeho vládnej stredopravej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).

Ide tiež o jeden z najtesnejších súbojov, akým kedy Erdogan čelil - prieskumy totiž preukazujú, že by mohol prehrať v prospech opozičného prezidentského kandidáta Kemala Kiličdaroglua.

Šesťdesiatdeväťrocný Erdogan viedol krajinu s 85 miliónmi obyvateľov počas jednej z jej najtransformatívnejších a najrozdeľujúcejších epoch v jej storočnej post-osmanskej histórii, konštatuje AFP. Turecko sa vypracovalo na vojenskú a geopolitickú veľmoc, ktorá zohráva úlohu v konfliktoch siahajúcich od Sýrie až po Ukrajinu.

Po Erdoganovom prvom desaťročí hospodárskeho oživenia a zlepšovania vzťahov s Európou však nasledovalo druhé desaťročie plné sociálnych a politických nepokojov. Na neúspešný pokus o prevrat z roku 2016 zareagoval turecký vodca rozsiahlymi čistkami, ktoré vyvolali v tamojšej spoločnosti nevôľu a z neho urobili v očiach Západu čoraz nepohodlnejšieho partnera.

Kemal Kiličdaroglu a jeho aliancia šiestich strán dáva zahraničným spojencom a tureckým voličom jasnú alternatívu. Prieskumy naznačujú, že tento 74-ročný sekulárny opozičný vodca je na dosah od prekonania 50-percentnej hranice potrebnej na víťazstvo v prvom kole volieb.

Prípadné druhé kolo by sa konalo 28. mája a poskytlo by Erdoganovi dostatok času na preskupenie síl a zmenu debaty, píše AFP. Opozícia už predtým vyjadrila obavy, že sa Erdogan bude snažiť zostať pri moci za každú cenu. Stále by však čelil najpálčivejším otázkam, ktoré v súčasnosti sužujú Turecko - najťažšej ekonomickej krízy za obdobie jeho úradovania i nedostatočnej reakcii vlády v Ankare na katastrofálne zemetrasenie, ktoré si v krajine vo februári vyžiadalo viac než 50-tisíc životov.

Na nedeľňajšom hlasovaní sa očakáva mimoriadne vysoká účasť 64 miliónov registrovaných voličov. V posledných voľbách vyhral Erdogan s náskokom 52,5 percenta a účasť predstavovala viac než 86 percent.

Turecko nemá tzv. exit polly (prvé prieskumy bezprostredne po skončení hlasovania), sčítavanie hlasov však spravidla prebieha rýchlo. Hlasovacie miestnosti sa zatvoria o 17.00 h miestneho času (16.00 h SELČ) a zverejnenie prvých výsledkov sa očakáva do niekoľkých hodín.

Voliči budú tiež rozhodovať o zložení 600-členného parlamentu.

(tasr)

Minúta  |  

Druhá májová nedeľa patrí v kalendári už viac ako 100 rokov Dňu matiek

Deň matiek je sviatok, ktorý je venovaný oslavám matiek a materstva, počas ktorého vyjadrujeme lásku a úctu ženám - matkám. Tento rok pripadol vo väčšine krajín sveta Deň matiek, symbolom ktorého sa stal kvet karafiátu, na nedeľu 14. mája.

Oslavovanie ženy ako darkyne života má pôvod už v antike. V starovekom Grécku išlo o slávnosti na počesť božstva Rhey - matky všetkých božstiev. Nemali však charakter verejných osláv fenoménu materstva, ale boli skôr súkromným sviatkom pokračovateliek rodu. V Anglicku sa od 16. storočia oslavovala Materská nedeľa (Mothering Sunday), ktorá pripadala na pôstne obdobie pred Veľkou nocou.

Myšlienka medzinárodných osláv Dňa matiek sa dostala do povedomia na prelome 19. a 20. storočia. Zásluhu na tom má Američanka Anna Maria Jarvisová, ktorá chcela vzdať hold svojej mame, aktivistke a bojovníčke za práva matiek Anne Reeves Jarvisovej, ako aj matkám na celom svete. Preto sa obrátila v roku 1907 listom na štátne inštitúcie s návrhom, aby jeden deň v roku venovali oslave matiek.

O sedem rokov neskôr vyhlásil americký prezident Woodrow Wilson prvú oficiálnu celonárodnú oslavu Dňa matiek (Mother's Day holiday), ktorá sa konala v roku 1914 práve počas druhej májovej nedele. Vzápätí po Spojených štátoch vyhlásili druhú májovú nedeľu za sviatok aj ďalšie krajiny, pričom v Európe sa oslavy tohto dňa uchytili hneď po prvej svetovej vojne.

Deň matiek nemá presne určený dátum, ale vo väčšine krajín sveta sa pripomína, tak ako v USA, práve v druhú májovú nedeľu. Avšak napríklad v Spojenom kráľovstve sa oslavuje počas štvrtej nedele pôstu, v Maďarsku, v Španielsku a v Portugalsku v prvú májovú nedeľu a napríklad v Poľsku 26. mája, v Rusku počas poslednej novembrovej nedele a v mnohých arabských krajinách sa Deň matiek slávi v deň jarnej rovnodennosti.

V bývalom Československu sa stal Deň matiek známejším začiatkom 20. rokov minulého storočia vďaka Alici Masarykovej, dcére prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, ktorá bola známou bojovníčkou za zlepšenie sociálnej situácie a vzdelávania žien.

Na Slovensku sa Deň matiek začal oslavovať po roku 1989. Krajiny bývalého socialistického bloku si v minulosti totiž skôr pripomínali Medzinárodný deň žien (8. marca).

Únia materských centier organizuje nepretržite už od roku 2004 celoslovenskú kampaň nazvanú Míľa pre mamu, ktorá je známa ako najväčšia oslava Dňa matiek na Slovensku.

(tasr)

Minúta  |  

Víťazkou pesničkovej súťaže Eurovízia sa stala druhýkrát švédska speváčka Loreen

Víťazkou 67. ročníka pesničkovej súťaže Eurovízia sa v noci na nedeľu stala švédska popová speváčka Loreen, ktorá uspela so skladbou "Tattoo".

Ako informovala tlačová agentúra AFP, Loreen zvíťazila aj v roku 2012 a stala sa tak prvou ženou, ktorá dvakrát vyhrala túto výstrednú, veľmi obľúbenú pesničkovú súťaž, a druhou osobou po Johnnym Loganovi z Írska, ktorému sa to podarilo v 80. rokoch minulého storočia.

Pre Švédsko ide o rekordné siedme víťazstvo v Eurovízii, ktorým sa dotiahlo na rovnako úspešné Írsko. Loreen triumfovala 49 rokov po tom, ako Švédsko súťaž vyhralo po prvý raz. Víťazom v roku 1974 bola skupina ABBA so šlágrom "Waterloo".

Tanečno-popová skladba "Tattoo" len tesne zvíťazila nad hitom "Cha cha cha" fínskeho speváka Käärijäho. Na treťom mieste skončila Izraelčanka Noa Kirelová.

Anglické mesto Liverpool organizovalo pesničkovú súťaž v mene vojnou zničenej Ukrajiny, keďže Sam Ryder ako reprezentant Veľkej Británie skončil minulý rok v talianskom Turíne na druhom mieste za ukrajinskou skupinou Kalush Orchestra.

Ukrajinu tento rok reprezentovala dvojica Tvorchi s piesňou "Heart of Steel". BBC informovala, že počas toho, ako sa Ukrajinci pripravovali na vystúpenie, Rusko bombardovalo ich mesto Ternopil, ktoré leží v západnej časti krajiny.

Organizátori podujatia vo štvrtok (11. mája) oznámili, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nebude môcť predniesť videoprejav, ktorým chcel osloviť divákov súťaže počas finálového večera. Európska vysielacia únia (EBU) priblížila, že Zelenského príhovor znemožnili "prísne pravidlá" súťaže. "Jedným zo základných pilierov súťaže je apolitický charakter podujatia," uviedla EBU. "Tento princíp zakazuje možnosť politických či podobných vyhlásení v rámci súťaže," vysvetlila.

(tasr)

Minúta  |  

V Bielom Kostole došlo k výbuchu plynu, okolie bytovky polícia uzavrela

V obci Biely Kostol v okrese Trnava došlo v sobotu večer k výbuchu plynu. Polícia okolie bytovky uzavrela. Podľa prvotných informácií mala pri výbuchu plynu jedna osoba utrpieť zranenia, ktorým na mieste podľahla. Informuje o tom Trnavská krajská polícia na sociálnej sieti.

"Policajti sú na mieste udalosti a zabezpečujú okolie dvojposchodovej bytovky," spresnila polícia. Jedna osoba na mieste zraneniam podľahla, ďalšie dve osoby utrpeli zranenia rôzneho rozsahu, záchranári ich previezli do trnavskej nemocnice.

"Okolnosti a príčiny udalosti namieste zisťujeme," dodala polícia.

Podľa Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) na mieste zasahujú príslušníci z Trnavy, Piešťan a Galanty. "Na mieste sa nachádza aj evakuačný autobus HaZZ, kde obyvatelia nájdu dočasné útočisko," doplnil HaZZ na sociálnej sieti.

(tasr)

Minúta  |  

Čierny deň pre Rusov: V Brianskej oblasti im zostrelili štyri vojenské stroje

Dve ruské stíhačky a dva vojenské vrtuľníky boli v sobotu zostrelené v ruskej Brianskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou. Stroje mali vykonať útoky na ciele na Ukrajine, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na portál ruského denníka Kommersant.

Podľa tohto zdroja mali byť stíhací bombardér Su-34, stíhačka Su-35 a dva vrtuľníky Mi-8 "zostrelené takmer súčasne".

"Podľa predbežných údajov boli všetky stroje súčasťou tej istej formácie — stíhačky mali zaútočiť raketami a bombami na ciele v Černihivskej oblasti na Ukrajine a helikoptéry ich mali kryť a vyzdvihnúť posádky Su, ak by boli zostrelené nepriateľskou paľbou," napísal Kommersant.

Ruská štátna tlačová agentúra TASS predtým v sobotu uviedla, že v Brianskej oblasti havarovalo lietadlo Su-34, príčinu však nešpecifikovala. Citovala tiež predstaviteľa pohotovostných služieb, podľa ktorého vrtuľníku začal horieť motor a zrútil sa pri meste Klincy ležiacom okolo 40 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Na videozázname zverejnenom na jednom z ruských provojnových kanálov na platforme Telegram však bolo vidieť, ako vrtuľník explodoval v značnej výške, následne sa vychýlil z kurzu a v plameňoch sa zrútil na zem.

Ukrajinskí ani ruskí predstavitelia sa k zostreleniu stíhačiek a vrtuľníkov zatiaľ oficiálne nevyjadrili.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Päťdňové boje medzi Izraelom a Palestínčanmi by malo ukončiť prímerie

Piaty deň pokračovala v sobotu cezhraničná paľba medzi Izraelom a palestínskymi radikálmi z pásma Gazy. Militanti z tzv. Islamského džihádu vystrelili na Izrael desiatky rakiet, z ktorých jedna zabila palestínskeho robotníka pracujúceho v Izraeli.

Egyptské štátne médiá v sobotu večer informovali, že súčasnú vlnu bojov by malo ešte dnes ukončiť prímerie dohodnuté egyptskými vyjednávačmi. Do platnosti by malo vstúpiť v sobotu o 22.00 h miestneho času (21.00 h SELČ), uviedla egyptská televízia al-Káhira.

Ešte krátko pred zverejnením tejto informácie nič nenasvedčovalo, že by malo dôjsť k prerušeniu bojov. Obe strany naopak hrozili pokračovaním, resp. ďalším vystupňovaním bojových operácií.

Izraelské nálety v pásme Gazy si od utorka vyžiadali už najmenej 34 životov, z toho minimálne 14 tvoria civilisti, uvádzajú palestínske zdravotnícke úrady. Ďalších viac než 147 ľudí utrpelo zranenia.

Militanti za posledné dni vystrelili na Izrael skoro 1100 rakiet, z ktorých zhruba 300 zneškodnili systémy protivzdušnej obrany a časť dopadla ešte na území pásma Gazy.

V sobotu Izrael okrem iného zbombardoval byt patriaci veliteľovi Islamského džihádu Muhamamadovi abú al-Attovi.

Šrapnel z palestínskej rakety zasiahol poľnohospodársku komunitu v Negevskej púšti na juhu Izraela. Usmrtil pritom palestínskeho robotníka pracujúceho v Izraeli a ďalšieho ťažko zranil.

Úrady vyzvali desaťtisíce obyvateľov južného Izraela, aby sa nevzďaľovali od krytov, aby sa do nich mohli uchýliť v prípade poplachu. Stovky obyvateľov z pohraničných lokalít museli evakuovať do hotelov vo vnútrozemí.

Izrael v rámci rokovaní o prímerí trval na tom, že obe strany konfliktu musia bez ďalších podmienok zastaviť bojové operácie.

Islamský džihád okrem toho žiadal, aby Izrael prestal s cielenými útokmi na jeho vodcov, čo izraelská armáda odmieta. Súčasné boje odštartovalo práve utorkové cielené zabitie trojice popredných veliteľov Islamského džihádu, ktorých Izrael pripísal zodpovednosť za minulotýždňový raketový útok na izraelské územie.

Napätie medzi Izraelom a Palestínčanmi pretrváva aj v Predjordánsku. Izraelská armáda tam v sobotu uskutočnila raziu v utečeneckom tábore pri Nábuluse. Došlo pri tom k prestrelke, pri ktorej zahynuli dvaja Palestínčania.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.