Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj v Berlíne poďakoval Nemecku za podporu Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval v nedeľu v Berlíne Nemecku za podporu v obrannom boji v útočnej vojne, ktorú proti jeho krajine vedie Rusko, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

"V najťažšom období v modernej histórii Ukrajiny sa Nemecko preukázalo ako skutočný priateľ a spoľahlivý spojenec, ktorý v boji za obranu slobody a demokratických hodnôt rozhodne stojí na strane ukrajinského ľudu," napísal Zelenskyj po anglicky do návštevnej knihy po tom, čo ho vo svojej rezidencii v paláci Bellevue prijal nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.

"Spoločne zvíťazíme a vrátime do Európy mier," dodal ukrajinský prezident, ktorý zároveň poďakoval aj nemeckému ľudu za jeho "fantastickú solidaritu".

"Ďakujeme, Nemecko," dodal v nemčine Zelenskyj, ktorý do Berlína pricestoval z Talianska v nedeľu v skorých ranných hodinách.

Vzťahy medzi Steinmeierom a Zelenským spočiatku neboli jednoduché - k návšteve nemeckého prezidenta na Ukrajine došlo napokon až v októbri 2022 na tretí pokus, pripomína DPA. Krátko predtým bol zrušený termín návštevy z bezpečnostných dôvodov, a ešte v apríli 2022 Kyjev nemeckému prezidentovi naznačil, že v krajine nie je vítaný. Niekdajšiemu ministrovi zahraničných vecí za nemeckých sociálnych demokratov totiž na Ukrajine vyčítali príliš priateľskú politiku voči Rusku.

Zelenského následne v Berlíne prijal s vojenskými poctami aj kancelár Olaf Scholz, píše DPA.

(tasr)

  |  

Majitelia elektrických kolobežiek budú musieť mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie, upozorňuje Uniqua

Európsky parlament (EP) schválil nariadenie, podľa ktorého budú musieť mať majitelia elektrických kolobežiek od budúceho roka uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP). Upozornila na to poisťovňa Uniqa.

"S masívnym využívaním elektrických kolobežiek výrazne rastie počet kolízií a dopravných nehôd, v zahraničí dokonca pribúdajú nehody so smrteľnými následkami. Dalo sa preto očakávať, že na pôde Európskej únie príde k návrhom na efektívne vymáhanie preplatenia škôd, preto túto iniciatívu len vítame," povedal manažér poistenia majetku Uniqa Zdeněk Hruška.

Uzatvorené PZP budú musieť mať majitelia všetkých elektrických kolobežiek a tiež segwayov s rýchlosťou viac ako dvadsaťpäť kilometrov za hodinu. Poplatku sa nevyhnú ani pokiaľ ich kolobežka dosiahne rýchlosť cez štrnásť kilometrov a zároveň váži nad dvadsaťpäť kilogramov.

Za posledných päť rokov vzrástol podľa štatistík počet nehôd na elektrických kolobežkách desaťnásobne. Problematická je jazda bez prilby, rýchla jazda po chodníku alebo vo dvojici na jednom stroji. Kolízie elektrokolobežiek sa posudzujú ako dopravné nehody a v prípade porušenia pravidiel môžu ich používatelia dostať blokovú pokutu.

Medzi najčastejšie škody nahlásené z jazdy na elektrickej kolobežke patria podľa štatistík Uniqa nárazy do motorových vozidiel stojacich na ulici. K často nahláseným škodám patria aj kolízie s chodcami a úrazy.

Smernica musí v členských štátoch začať platiť najneskôr od 1. januára 2024. Výnimku z tejto povinnosti dostali majitelia rýchlych elektrobicyklov. V niektorých štátoch však povinnosť mať uzavreté PZP platiť bude, a to napríklad v Nemecku a Francúzsku.

(tasr)

  |  

V Košiciach bodol útočník nožom dvoch mužov, sám utrpel pri útoku zranenia

Záchranné zložky aj polícia zasahovali v piatok v mestskej časti Nad jazerom v Košiciach, kde v blízkosti jedného z obchodných centier našli dvoch mužov s bodnými poraneniami. Ako informovala košická policajná hovorkyňa Jana Mésarová, policajná hliadka spozorovala neďaleko udalosti muža podozrivého z útoku. Keďže pri zadržaní kládol odpor, museli policajti použiť donucovacie prostriedky.

„Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície začal trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu ťažkej ujmy, pretože útok nožom na jedného z mužov smeroval na orgán dôležitý pre život, ktorý mohol poškodiť," uviedla Mésarová s tým, že súčasne začali trestné stíhanie pre trestný čin výtržníctva.

Policajti poskytli prvú pomoc aj samotnému útočníkovi, pretože mal na ruke rezné rany, ktoré si spôsobil počas útoku. Všetkých troch zranených si prevzali záchranári a previezli ich do košických nemocníc. Polícia spresnila, že jedným zo zranených je 27-ročný muž, ktorý utrpel zranenia s predpokladanou dobou liečenia do 10 dní a druhý 23-ročný muž utrpel zranenia s predpokladanou dobou liečenia do siedmich dní.

(sita)

  |  

Požiar zasiahol budovu OC Korzo a KOLO v Bratislave, nikto neutrpel zranenia

V skorých ranných hodinách vznikol požiar vo vonkajšej časti budovy OC Korzo v Bratislave, pričom zasiahol aj vnútorné priestory KOLO – Bratislavského centra opätovného použitia. Na mieste neutrpel nikto zranenia. TASR o tom informovala manažérka externej komunikácie z mestskej firmy Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) Zuzana Balková.

"Privolaná hasičská záchranná služba dostala v krátkom čase situáciu pod kontrolu," potvrdila. Príčiny požiaru sú podľa nej zatiaľ neznáme a sú v štádiu vyšetrovania. Rozsah vzniknutých škôd spoločnosti OLO sa aktuálne vyčísľuje.

"KOLO bude z tohto dôvodu pre verejnosť dočasne zatvorené – podľa odhadu dva mesiace," upozornila. Odhadovaná doba sa podľa nej môže meniť. O opätovnom otvorení bude mestská firma verejnosť informovať.

(tasr)

  |  

Slovensko potrebuje definíciu znásilnenia, vyzývajú organizácie v liste poslancom

Slovensko potrebuje definíciu znásilnenia, ktorá je založená na absencii súhlasu. V otvorenom liste poslancom Národnej rady SR to uviedli organizácie a viac ako 70 odborníkov, ktorí sa venujú ochrane ľudí žijúcich na Slovensku pred znásilnením a sexuálnym násilím.

Ako v tlačovej správe vysvetlila Amnesty International Slovensko, na schôdzi parlamentu budú poslanci hlasovať o novele Trestného zákona, ktorý neobsahuje definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu pri sexuálnych aktivitách. Práve takáto definícia by podľa nich prispela k zlepšeniu ochrany pred znásilnením. V otvorenom liste preto vyzývajú poslancov, aby podnikli všetky kroky pre to, aby bola nedostatočná definícia obsiahnutá v návrhu novely Trestného zákona nahradená za takú, ktorá bude ľudí skutočne chrániť.

Ako sa píše v otvorenom liste, súčasná definícia znásilnenia platná na Slovensku sa rovnako ako definícia zahrnutá v predkladanej novele Trestného zákona zameriava na prítomnosť násilia a prejaveného odporu, pričom nezohľadňuje absenciu slobodného súhlasu, ako sa vyžaduje v medzinárodnom práve a normách. „Neobstojí ani argument, že pokiaľ právna úprava obsahuje možnosť zohľadniť zneužitie bezbrannosti, zahŕňa tak možnosť stíhania všetkých skutkov, pri ktorých bola sexuálna aktivita vykonaná na osobe, ktorá s ňou nesúhlasila," uviedli autori otvoreného listu a osobitne upozornili, že pod pojem bezbrannosti teória a prax zahŕňa stav bezvedomia alebo takú intoxikáciu, pri ktorej obeť nemôže prejaviť odpor. Za bezbrannú sa rovnako považuje osoba spútaná alebo osoba, ktorá sa nemôže brániť pre svoju fyzickú neschopnosť, a tiež osoba trpiaca duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nechápe význam páchateľovho konania. „Nič z toho však nevystihuje situáciu, v ktorej preživšia nekladie aktívny odpor v dôsledku psychického ochromenia, alebo z dôvodu, že sa páchateľovi podvolí, pretože sa obáva, že v opačnom prípade jej hrozí ťažké ublíženie alebo smrť, alebo môže dôjsť k ohrozeniu jej blízkych. Na nedostatočnosť takejto definície upozorňuje teória aj prax," uvádza sa v otvorenom liste poslancom.

Inštitúcie, organizácie a odborníci v liste ďalej vysvetlili, že medzinárodné ľudskoprávne normy nedefinujú sexuálne násilie na základe použitia alebo hrozby fyzického násilia ani zneužitia bezbrannosti, ale vychádzajú z narušenia telesnej autonómie človeka. Slovensko musí podľa nich dodržiavať svoje ľudskoprávne záväzky a rozšíriť právnu úpravu znásilnenia tak, aby zahŕňala situácie, keď k sexuálnym aktivitám došlo bez súhlasu niektorej zo zúčastnených osôb. Poslancov tak žiadajú, aby sa postavili za ľudské práva a ochranu ľudí pred sexualizovaným násilím a podnikli všetky kroky pre to, aby bola nedostatočná definícia obsiahnutá v návrhu novely Trestného zákona upravená.

Amnesty International Slovensko upozornilo aj na to, že v najbližších dňoch prebehne hlasovanie o návrhu zákona o rodnom čísle, ktorým by boli zakázané úradné tranzície. To by podľa organizácia znamenalo brutálny zásah do životov transrodových ľudí na Slovensku. Pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti homofóbii, bifóbii a transfóbii – IDAHOBIT, ktorý pripadá na 17. mája, usporiadala organizácia zhromaždenie na Námestí SNP v Bratislave. „Nezostaneme ticho a budeme aj naďalej upozorňovať na možné fatálne dôsledky tohto zákona," uzavrela organizácia.

(sita)

  |  

V Turecku sa začali prelomové voľby, Erdogana čaká tesný súboj

Tureckí voliči rozhodujú v nedeľu v prelomovom hlasovaní, ktorého výsledkom môže byť predĺženie dve desaťročia trvajúcej vlády tamojšieho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana alebo sekulárnejšie smerovanie tejto prevažne moslimskej krajiny. TASR informuje na základe správy agentúry AFP, podľa ktorej sa parlamentné a prezidentské voľby v Turecku zmenili na referendum o doposiaľ najdlhšie úradujúcom vodcovi krajiny a jeho vládnej stredopravej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).

Ide tiež o jeden z najtesnejších súbojov, akým kedy Erdogan čelil - prieskumy totiž preukazujú, že by mohol prehrať v prospech opozičného prezidentského kandidáta Kemala Kiličdaroglua.

Šesťdesiatdeväťrocný Erdogan viedol krajinu s 85 miliónmi obyvateľov počas jednej z jej najtransformatívnejších a najrozdeľujúcejších epoch v jej storočnej post-osmanskej histórii, konštatuje AFP. Turecko sa vypracovalo na vojenskú a geopolitickú veľmoc, ktorá zohráva úlohu v konfliktoch siahajúcich od Sýrie až po Ukrajinu.

Po Erdoganovom prvom desaťročí hospodárskeho oživenia a zlepšovania vzťahov s Európou však nasledovalo druhé desaťročie plné sociálnych a politických nepokojov. Na neúspešný pokus o prevrat z roku 2016 zareagoval turecký vodca rozsiahlymi čistkami, ktoré vyvolali v tamojšej spoločnosti nevôľu a z neho urobili v očiach Západu čoraz nepohodlnejšieho partnera.

Kemal Kiličdaroglu a jeho aliancia šiestich strán dáva zahraničným spojencom a tureckým voličom jasnú alternatívu. Prieskumy naznačujú, že tento 74-ročný sekulárny opozičný vodca je na dosah od prekonania 50-percentnej hranice potrebnej na víťazstvo v prvom kole volieb.

Prípadné druhé kolo by sa konalo 28. mája a poskytlo by Erdoganovi dostatok času na preskupenie síl a zmenu debaty, píše AFP. Opozícia už predtým vyjadrila obavy, že sa Erdogan bude snažiť zostať pri moci za každú cenu. Stále by však čelil najpálčivejším otázkam, ktoré v súčasnosti sužujú Turecko - najťažšej ekonomickej krízy za obdobie jeho úradovania i nedostatočnej reakcii vlády v Ankare na katastrofálne zemetrasenie, ktoré si v krajine vo februári vyžiadalo viac než 50-tisíc životov.

Na nedeľňajšom hlasovaní sa očakáva mimoriadne vysoká účasť 64 miliónov registrovaných voličov. V posledných voľbách vyhral Erdogan s náskokom 52,5 percenta a účasť predstavovala viac než 86 percent.

Turecko nemá tzv. exit polly (prvé prieskumy bezprostredne po skončení hlasovania), sčítavanie hlasov však spravidla prebieha rýchlo. Hlasovacie miestnosti sa zatvoria o 17.00 h miestneho času (16.00 h SELČ) a zverejnenie prvých výsledkov sa očakáva do niekoľkých hodín.

Voliči budú tiež rozhodovať o zložení 600-členného parlamentu.

(tasr)