Preskočiť na obsah
  |  

ECB: Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa dostalo do poslednej fázy

Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.

"Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky," uviedol Guindos. "A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov."

ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu.

Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie.

Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov.

Všetky rozhodnutia budú "založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania - a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie," uviedol a dodal, že ho "znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii".

(tasr)

  |  

Naď je ochotný zverejniť právnu analýzu k darovaniu stíhačiek Ukrajine

Končiaci minister obrany sa v relácii televízie TA3 V politike vyjadril, že je ochotný zverejniť právnu analýzu k darovaniu stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Tá podľa Jaroslava Naďa dokáže, že ústava nebola porušená.

Podľa podpredsedu strany Hlas-SD Erika Tomáša na to vláda nemala kompetencie. Poukázal na to, že darovanie stíhačiek bolo v rozpore s ústavou, keďže od decembra 2022, keď jej parlament vyslovil nedôveru, mala obmedzené právomoci.

Diskusia sa skrútila aj k Rastislavovi Káčerovi, ktorý tento týždeň skončil v Hegerovej strane. Končiaci minister obrany sa vyjadril, že Demokratov nehodlá opustiť. Na otázku moderátora o tom, či môže Demokratov opustiť okrem Káčera ešte niekto iný, Naď odpovedal, že si to nemyslí.

Moderátor sa Tomáša pýtal na potenciálnych koaličných partnerov jeho strany. Ten sa k otázke, či vylučuje spoluprácu so Smerom, vyjadril, že Hlas v prijatom uznesení vylúčil spoluprácu so stranami OĽaNO a Ľudovou stranou Naše Slovensko. Smer-SD priamo zo spolupráce nevylúčil.

(sak)

  |  

Záujem o biovýrobky klesá, online predaj potravín rastie, ukazuje analýza

Pokles záujmu spotrebiteľov o biovýrobky, tlak na udržateľnosť výroby, potreba inovácií a zavádzania nových technológií, nedostatok pracovnej sily, rast cien komodít, ale aj nárast online predaja potravín v najbližších rokoch až o 30 percent. Aj to sú výzvy, ktorým bude poľnohospodárstvo podľa nadnárodnej spoločnosti Expense Reduction Analysts (ERA) v roku 2023 čeliť.

"Okrem cenových výziev sú niektoré druhy surovín a zložiek stále nedostatkové a dostupnosť tak musí často zohrávať hlavnú úlohu pri procese obstarávania a je zväčša dôležitejšia ako konkurencieschopné ceny," upozornil konzultant ERA Radovan Mik.

"Napriek zmenám spotrebiteľského správania však vidíme aj posilnenie úlohy udržateľnosti, a to ako celospoločenský jav s dopadom aj na agropotravinársky priemysel. Spotrebitelia si totiž stále viac uvedomujú dopad svojich rozhodnutí v oblasti potravín na životné prostredie, na čo spoločnosti reagujú vývojom udržateľnejších a ekologickejších výrobkov a výrobných procesov," konštatoval Mik.

Tento trend by tak mal byť podľa analýzy hnacím motorom významných investícií do výskumu a vývoja, ako aj zvýšenej spolupráce medzi spoločnosťami, vládami a občianskou spoločnosťou.

Ako ukázala analýza ERA, aj napriek výzvam je agrosektor nateraz odolný a chce pokračovať v inováciách. "Spoločnosti skúmajú nové technológie a postupy na zníženie množstva odpadu, zlepšenie efektívnosti a zvýšenie produktivity. Čoraz populárnejšie je napríklad precízne poľnohospodárstvo, ktoré umožňuje poľnohospodárom využívať údaje a analytiku na optimalizáciu produkcie plodín a znižovanie spotreby vstupov, ako sú chémia, voda a hnojivá," poznamenal Mik.

Pokračujúci je aj trend zameraný na rastlinné a alternatívne bielkoviny, a to najmä z dôvodu rastúcich obáv o vplyv živočíšnej výroby na životné prostredie a zdravotných výhod rastlinnej stravy.

Trendom bude aj v tomto roku v potravinárskom priemysle rast elektronického obchodu. Už počas pandémie COVID-19 sa mnohí spotrebitelia presunuli na online nakupovanie potravín a napriek jej odzneniu by mal tento trend pokračovať. "Dokonca sa predpokladá, že online predaj potravín v najbližších rokoch vzrastie o 20 až 30 percent, čo poskytne spoločnostiam nové príležitosti na oslovenie spotrebiteľov a odlíšenie sa od konkurencie na preplnenom trhu," doplnil Mik.

"Celkovo možno povedať, že globálny agropotravinársky priemysel síce bude čeliť novým výzvam, ale aj príležitostiam, vychádzajúcich jednak z meniacich sa spotrebiteľských preferencií, ako aj nástupu nových technológií a potreby udržateľnosti. Odvetvie však považujeme za odolné a inovatívne a spoločnosti sú nútené venovať sa novým stratégiám, aby zostali konkurencieschopné na rýchlo sa meniacom trhu," dodal Mik.

Expense Reduction Analysts patrí k svetovo vedúcim špecialistom v riadení a optimalizácii nákladov firiem viac 30 rokov.

(tasr)

  |  

Hlavný vyzývateľ Erdogana prisľúbil "obnovenie demokracie" v Turecku

Hlavný vyzývateľ tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, sekulárny opozičný vodca Kemal Kiličdaroglu, prisľúbil po odovzdaní svojho hlasu v nedeľňajších voľbách "obnovenie demokracie" v krajine, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

"Všetkým nám chýbala demokracia," povedal Kiličdaroglu reportérom v tureckom hlavnom meste Anakara. "Uvidíte, ak Boh dá, že do tejto krajiny zavíta jar," dodal.

Kemal Kiličdaroglu a jeho aliancia šiestich strán dáva zahraničným spojencom a tureckým voličom jasnú alternatívu k Erdoganovi, ktorý v krajine vládne už dve desaťročia, píše AFP. Prieskumy naznačujú, že tento 74-ročný sekulárny opozičný vodca je na dosah od prekonania 50-percentnej hranice potrebnej na víťazstvo v prvom kole volieb.

Na nedeľňajšom hlasovaní sa očakáva mimoriadne vysoká účasť 64 miliónov registrovaných voličov. V posledných voľbách vyhral Erdogan s náskokom 52,5 percenta a účasť predstavovala viac než 86 percent. Voliči budú tiež rozhodovať o zložení 600-členného parlamentu.

(tasr)

  |  

Zelenskyj v Berlíne poďakoval Nemecku za podporu Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval v nedeľu v Berlíne Nemecku za podporu v obrannom boji v útočnej vojne, ktorú proti jeho krajine vedie Rusko, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

"V najťažšom období v modernej histórii Ukrajiny sa Nemecko preukázalo ako skutočný priateľ a spoľahlivý spojenec, ktorý v boji za obranu slobody a demokratických hodnôt rozhodne stojí na strane ukrajinského ľudu," napísal Zelenskyj po anglicky do návštevnej knihy po tom, čo ho vo svojej rezidencii v paláci Bellevue prijal nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.

"Spoločne zvíťazíme a vrátime do Európy mier," dodal ukrajinský prezident, ktorý zároveň poďakoval aj nemeckému ľudu za jeho "fantastickú solidaritu".

"Ďakujeme, Nemecko," dodal v nemčine Zelenskyj, ktorý do Berlína pricestoval z Talianska v nedeľu v skorých ranných hodinách.

Vzťahy medzi Steinmeierom a Zelenským spočiatku neboli jednoduché - k návšteve nemeckého prezidenta na Ukrajine došlo napokon až v októbri 2022 na tretí pokus, pripomína DPA. Krátko predtým bol zrušený termín návštevy z bezpečnostných dôvodov, a ešte v apríli 2022 Kyjev nemeckému prezidentovi naznačil, že v krajine nie je vítaný. Niekdajšiemu ministrovi zahraničných vecí za nemeckých sociálnych demokratov totiž na Ukrajine vyčítali príliš priateľskú politiku voči Rusku.

Zelenského následne v Berlíne prijal s vojenskými poctami aj kancelár Olaf Scholz, píše DPA.

(tasr)

  |  

Majitelia elektrických kolobežiek budú musieť mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie, upozorňuje Uniqua

Európsky parlament (EP) schválil nariadenie, podľa ktorého budú musieť mať majitelia elektrických kolobežiek od budúceho roka uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP). Upozornila na to poisťovňa Uniqa.

"S masívnym využívaním elektrických kolobežiek výrazne rastie počet kolízií a dopravných nehôd, v zahraničí dokonca pribúdajú nehody so smrteľnými následkami. Dalo sa preto očakávať, že na pôde Európskej únie príde k návrhom na efektívne vymáhanie preplatenia škôd, preto túto iniciatívu len vítame," povedal manažér poistenia majetku Uniqa Zdeněk Hruška.

Uzatvorené PZP budú musieť mať majitelia všetkých elektrických kolobežiek a tiež segwayov s rýchlosťou viac ako dvadsaťpäť kilometrov za hodinu. Poplatku sa nevyhnú ani pokiaľ ich kolobežka dosiahne rýchlosť cez štrnásť kilometrov a zároveň váži nad dvadsaťpäť kilogramov.

Za posledných päť rokov vzrástol podľa štatistík počet nehôd na elektrických kolobežkách desaťnásobne. Problematická je jazda bez prilby, rýchla jazda po chodníku alebo vo dvojici na jednom stroji. Kolízie elektrokolobežiek sa posudzujú ako dopravné nehody a v prípade porušenia pravidiel môžu ich používatelia dostať blokovú pokutu.

Medzi najčastejšie škody nahlásené z jazdy na elektrickej kolobežke patria podľa štatistík Uniqa nárazy do motorových vozidiel stojacich na ulici. K často nahláseným škodám patria aj kolízie s chodcami a úrazy.

Smernica musí v členských štátoch začať platiť najneskôr od 1. januára 2024. Výnimku z tejto povinnosti dostali majitelia rýchlych elektrobicyklov. V niektorých štátoch však povinnosť mať uzavreté PZP platiť bude, a to napríklad v Nemecku a Francúzsku.

(tasr)