Preskočiť na obsah
  |  

Európska komisia očakáva v tomto roku rast ukrajinskej ekonomiky o 0,6 percenta

Európska komisia (EK) očakáva v tomto roku posilnenie výkonu ukrajinskej ekonomiky o 0,6 percenta po prepade o zhruba 29 percent v roku 2022. Oznámil to v pondelok európsky komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.

V roku 2024 by sa mal rast podľa neho zrýchliť na 4 percentá. Ukázalo sa, že hospodárstvo krajiny, ktorá čelí ruskej agresii, je "nezvyčajne odolné", povedal Gentiloni. Dodal, že výhľad pre Ukrajinu stále zaťažuje mimoriadne vysoká neistota súvisiaca s vývojom vojny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zasadzuje za čo najskorší vstup svojej krajiny do EÚ. Komisia upozornila, že na dosiahnutie tohto cieľa budú potrebné rozsiahle hospodárske reformy. Za problematické považuje najmä rozšírenú korupciu a chronicky nízke investície.

Problémom je aj veľká závislosť od sektorov ako poľnohospodárstvo a baníctvo, čo znamená, že v porovnaní s EÚ je ukrajinská ekonomika menej diverzifikovaná a podriadená rozsiahlym štátnym zásahom, uviedla Komisia v jarnej správe.

(tasr, sak)

  |  

O výstavbu Univerzitnej nemocnice sv. Martina neprejavil nikto záujem

O výstavbu Univerzitnej nemocnice sv. Martina v Martine neprejavil nateraz nikto záujem. Do vyhláseného tendra nepredložila ponuku žiadna stavebná firma. Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin (UNM) Katarína Kapustová TASR informovala, že do dvoch týždňov verejné obstarávanie zopakujú.

Doplnila, že v prípravných trhových konzultáciách sa prihlásilo deväť relevantných stavebných firiem. "Vo vyhradenom termíne sme však nedostali žiadnu ponuku. Počas verejného obstarávania sme zodpovedne odpovedali na všetky doplňujúce otázky potenciálnych uchádzačov, ktoré z ich strany indikovali seriózny záujem zúčastniť sa na súťaži," skonštatovala.

"Úspechu procesu verejného obstarávania v poslednej fáze, žiaľ, nepomohla negatívna medializácia zdravotníckych projektov v pláne obnovy a odolnosti v ostatných týždňoch. Rovnako mu nepomohla ani celková nestabilná politická situácia na Slovensku," podotkla Kapustová.

Vedenie nemocnice s projektovým tímom podľa nej vzniknutú situáciu hĺbkovo analyzovalo a rozhodlo sa zopakovať verejné obstarávanie. Ďalšie procesné kroky chce konzultovať so zriaďovateľom a s Národnou implementačnou a koordinačnou agentúrou pre Plán obnovy a odolnosti SR. "Slovenskí pacienti, ako aj zdravotníci potrebujú nové nemocnice. Preto budeme pokračovať v projekte novej nemocnice tak, aby sme minimalizovali jeho prípadné omeškanie," dodala hovorkyňa UNM.

Nová nemocnica v Martine má mať vlastnú ambulantnú, diagnostickú a terapeutickú časť. Samostatný trakt pre detskú medicínu a urgentný príjem s traumacentrom prispôsobeným na zmiešanú prevádzku detí a dospelých. Vzniknúť má 660 lôžok. Náklady sa odhadujú na 330 miliónov eur bez DPH. Výstavba bude financovaná ako investičný projekt z Plánu obnovy a odolnosti SR. Prvých pacientov by nemocnica mohla privítať v roku 2026.

(tasr)

  |  

Vojenská delegácia Juhoafrickej republiky pricestovala do Moskvy, tvrdí ruská tlač

Veliteľ pozemných síl Juhoafrickej republiky (JAR) Lawrence Mbatha je na návšteve Moskvy, informovali v pondelok ruské tlačové agentúry. Správa prichádza niekoľko dní po tom, ako Washington obvinil Pretóriu z tajného poskytovania zbraní Rusku, píše TASR na základe správy agentúry AFP.

Delegácia na čele s generálporučíkom Mbathom vedie rozhovory s ruskými náprotivkami zamerané na „otázky týkajúce sa vojenskej spolupráce a interakcie", uviedli agentúry s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

Americký veľvyslanec v Pretórii Reuben Brigety minulý štvrtok obvinil JAR z toho, že Rusku v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine tajne poskytla zbrane a muníciu. Tvrdí, že na ruskú nákladnú loď, ktorá vlani 6. decembra zakotvila na námornej základni neďaleko Kapského Mesta, naložili zbrane a muníciu, ktoré previezli do Ruska.

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa uviedol, že záležitosť sa „vyšetruje". USA prísľub o preverení tvrdení privítali.

JAR odmieta odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Namiesto toho vyhlásila, že zostane neutrálna a bude presadzovať dialóg ako prostriedok na ukončenie konfliktu.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok telefonoval s Ramaphosom. Obaja lídri sa podľa Kremľa dohodli na prehĺbení vzťahov medzi svojimi krajinami.

(tasr)

  |  

Nórsko tento rok vycvičí vyše tritisíc ukrajinských vojakov, tvrdí Kyjev

Nórske ozbrojené sily v priebehu tohto roka poskytnú výcvik približne 3 200 ukrajinským vojakom. Uviedol to v pondelok generálny štáb ukrajinskej armády. Výcvik sa uskutoční v Nórsku aj mimo nórskeho územia. Informuje o tom web Kyiv Independent.

„Podporujeme Ukrajinu materiálom aj výcvikom a budeme pokračovať v jej podpore tak dlho, ako to bude nutné," uviedol nórsky minister obrany Bjørn Arild Gram, ktorého citoval ukrajinský generálny štáb. V prvom roku otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu Nórsko vyčlenilo na pomoc Kyjevu 300 miliónov dolárov.

V marci tohto roka Nórsko Ukrajine dodalo osem nemeckých tankov Leopard 2 a štyri podporné vozidlá. Nórska vláda zároveň Kyjevu sľúbila dodávku dvoch systémov protivzdušnej obrany NASAMS.

(sita)

  |  

Prioritou Ódorovej vlády je riadny chod štátu do volieb, zodpovedný rozpočet a proeurópska zahraničná politika

Krátkodobými prioritami nového premiéra Ľudovíta Ódora sú zabezpečenie riadneho chodu štátu do predčasných parlamentných volieb, príprava zodpovedného rozpočtu na budúci rok a proeurópska zahraničná politika. Za priority v prospech budúcnosti Slovenska označil efektívne využívanie európskych peňazí, udržanie talentovaných ľudí v krajine a pomoc slabším. Informoval o tom na pondelkovej tlačovej konferencii.

„Je dôležité, aby sme definovali len zopár priorít a tie aby sme vedeli aj dodržať. Popritom budeme riešiť všetko, čo život prináša," skonštatoval premiér. Ako vysvetlil, všetkých členov vlády požiadal o definovanie troch priorít súvisiacich s aktuálnym problémami a troch týkajúcich sa budúcnosti Slovenska. Tie chce kabinet rozpracovať a prediskutovať s politickými lídrami, hoci ich nebude môcť uviesť do života. Svoje priority predstaví vláda podrobnejšie v programovom vyhlásení.

Ódor pomenoval aj päť princípov, ktorými sa chce jeho vláda riadiť. Priniesť chce pokoj, stabilitu a kultivovanú diskusiu. Dôraz bude klásť aj na odbornosť. Ako načrtol premiér, jeho kabinet má veľkú ambíciu posunúť krajinu dopredu. Pre novú vládu je dôležitá aj budúcnosť. Ďalším princípom je spájanie, nechce otvárať citlivé kultúrno-etické témy. „Budeme prinášať témy, ktoré nás spájajú, kde máme všetci spoločný záujem," avizoval premiér. Na záver podčiarkol službu krajine. Kabinet chce zabezpečiť kontinuitu na začiatku aj po konci svojho pôsobenia.

Zdôraznil, že ministri budú mať voľné ruky pri výbere štátnych tajomníkov. Za dôležité tiež považuje pripraviť taký návrh štátneho rozpočtu, ktorý bude rešpektovať aj budúca vládna koalícia.

https://standard.sk/355525/caputova-vymenovala-uradnicku-vladu/

Šéf rezortu obrany bude pokračovať v podpore Ukrajiny

Noví ministri na pondelkovej tlačovej konferencii predstavili svoje priority. Urobili tak po tom, ako prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala vládu odborníkov na čele s Ľudovítom Ódorom.

Vicepremiérka zodpovedná za plán obnovy a využívanie eurofondov Lívia Vašáková chce, aby financie z plánu obnovu aj iné prostriedky z Európskej únie (EÚ) boli čo najprospešnejšie využité.

Slovenská zahraničná politika bude podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Wlachovského naďalej jasná, čitateľná a hodnotová. Dôraz bude podľa neho klásť na presadzovanie slovenských záujmov vo svete a pomoc firmám a občanom SR.

Šéf rezortu obrany Martin Sklenár deklaroval, že Slovensko bude pokračovať aj v podpore Ukrajiny. Chce tiež pokračovať v rozbehnutých projektoch a v spolupráci s partnermi a spojencami z EÚ i NATO.

Minister vnútra Ivan Šimko chce okrem iného zabezpečiť stabilitu pre bezpečnostné zložky. Plánuje tiež pokračovať v "zápase o očistu verejného života". "Budeme uprednostňovať zákon pred politikou," doplnil.

Minister financií chce predstaviť plán, ako sa dostať zo zadlženosti

Ministerstvo hospodárstva sa chce podľa jeho šéfa Petra Dovhuna zamerať na realizáciu opatrení, ktoré zmiernia dôsledky energetickej krízy. Slovensko je podľa ministra financií Michala Horvátha nadmieru zadlžená krajina. Avizuje, že chce predstaviť plán, ako sa z tejto situácie dostať.

Šéf rezortu dopravy Pavol Lančarič deklaroval, že sa k práci postaví s maximálnym rešpektom. "Je tam veľa procesov, projektov, veľa našich spoločných peňazí a o tie sa treba primerane a dobre starať," doplnil. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jozef Bíreš sa bude okrem iného podľa vlastných slov zaoberať cenami potravín či dovozom ukrajinských komodít.

Minister investícií Peter Balík sa chce zamerať na maximálne efektívne čerpanie európskych peňazí, naštartovanie čerpania v novom programovom období a spustenie projektov v oblasti digitalizácie a informatizácie. Šéfka rezortu spravodlivosti Jana Dubovcová chce riešiť akútne problémy, dokončiť súdnu reformu a projekty z plánu obnovy a pripraviť dobré podmienky na činnosť rezortu v budúcom období.

  |  

Kremeľ kritizuje Macronove vyjadrenia o závislosti Ruska od Číny

Kremeľ v pondelok kritizoval víkendové vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o závislosti Ruska od Číny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Macron cez víkend v rozhovore pre francúzsky denník L'Opinion vyhlásil, že Rusko vojnu na Ukrajine už geopoliticky prehralo a stáva sa vazalským štátom Číny.

„Kategoricky s tým nesúhlasíme, pretože naše vzťahy s Čínskou ľudovou republikou nesú charakter strategického, zvláštneho partnerstva," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Macronove slová označil za potvrdenie úplného nesprávneho pochopenia toho, čo sa deje. Vzťahy medzi Čínou a Ruskom sú podľa hovorcu založené na vzájomných záujmoch, prínosoch, blízkych pohľadoch na svet a spoločnom odmietaní akéhokoľvek pokusu diktovať krajinám, ako sa majú správať.

Čína v spojitosti s konfliktom na Ukrajine zaujíma neutrálny postoj, ruskú inváziu však neodsúdila, pripomína AFP. Čínsky prezident Si Ťin-pching sa usiluje o sprostredkovanie mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. V apríli telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

(tasr)