Preskočiť na obsah
  |  

Hlas-SD: Úradnícka vláda by mala predstaviť konkrétnu správu o stave Slovenska

Úradnícka vláda by mala predstaviť konkrétnu správu o stave Slovenska. Tiež by mala vniesť základný pokoj do spoločnosti a zabezpečiť chod štátu. Uviedol to líder mimoparlamentnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini na pondelkovej tlačovej konferencii.

"Ľuďom treba dať jasný obraz, kde sa nachádzajú verejné financie, ako je na tom plán obnovy, ako sa nám darí v čerpaní eurofondov a mnohé ďalšie," ozrejmil Pellegrini.

Je podľa neho tiež potrebné udržať a zabezpečiť hlavný chod štátu. "Aby nedošlo ešte k väčšiemu chaosu a aby sa Slovensko aspoň technicky a technokraticky vrátilo na normálnu úroveň," doplnil líder strany.

Pripomenul, že nezaradení poslanci pôsobiaci v Hlase-SD nedajú úradníckej vláde dôveru v parlamente, keďže strana nenesie spoluzodpovednosť za jej vznik. "Rešpektujeme, že bola ustanovená úradnícka vláda prezidentkou," podotkol s tým, že Hlas-SD je pripravený rokovať s vládou Ľudovíta Ódora.

Bývalá ministerka rezortu vnútra Denisa Saková poznamenala, že nový minister musí upokojiť situáciu na ministerstve i v polícii. Podotkla, že Slovenská informačná služba je priamo podriadená premiérovi a zmena šéfa je na jeho rozhodnutí.

(tasr)

  |  

Terčom atentátu v Luhansku sa stal "minister vnútra" separatistov Igor Kornet

Úradujúci "minister vnútra" samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR), vyhlásenej separatistami na východe Ukrajiny, bol zranený pri pokuse o atentát, ku ktorému došlo v pondelok v meste Luhansk. Výbušnina explodovala v kaderníctve. S odvolaním sa na ruské tlačové agentúry, ktoré citovali svoje miestne zdroje, o tom informovala britská stanica BBC.

Stav "ministra" Igora Korneta je vážny, informovala agentúra TASS s tým, že pri výbuchu bolo zranených najmenej päť ľudí, z toho traja sú vo vážnom stave.

Mesto Luhansk, kde k výbuchu došlo, sa nachádza ďaleko od frontovej línie a je na Ruskom ovládanom území, dodala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). K útokom na Moskvou dosadených vládnych úradníkov dochádza však na východe Ukrajiny pomerne často.

BBC pripomenula, že Kornet patrí k najvplyvnejším predstaviteľom bezpečnostných zložiek v samozvanej proruskej Luhanskej ľudovej republike (LĽR).

Do roku 2014 pracoval ako radový vyšetrovateľ ukrajinského ministerstva vnútra. Keď na východe Ukrajiny vypukli Ruskom podporované protesty, pridal sa k proruským separatistom a v auguste roku 2014 sa stal "ministrom vnútra" samozvanej republiky.

V roku 2017 sa vtedajší najvyšší predstaviteľ samozvanej LĽR Igor Plotnickij pokúsil Korneta zbaviť, a to tým, že ho obvinil zo zabratia cudzieho domu a následne odvolal z funkcie. Kornet svoje odvolanie neakceptoval a v rámci odvety nariadil zatýkanie ľudí v Plotnického okolí. Ruské úrady v tomto konflikte prekvapujúco podporili Korneta.

"Prevrat" v LĽR sa skončil útekom Plotnického zo samozvanej republiky, momentálne žije vo Voronežskej oblasti na juhu Ruska.

Krátko po ruskej invázii na Ukrajinu sa objavili správy, že Korneta údajne zadržala a vzala do väzby ruská Federálna bezpečnostná služba. Ďalšie informácie k tejto téme sa však neskôr už neobjavili. Vlani v lete sa Kornet objavil na frontovej línii – okrem iného ako veliteľ formácií vo vtedy Ruskom okupovanej Charkovskej oblasti.

(tasr)

  |  

Európska komisia očakáva v tomto roku rast ukrajinskej ekonomiky o 0,6 percenta

Európska komisia (EK) očakáva v tomto roku posilnenie výkonu ukrajinskej ekonomiky o 0,6 percenta po prepade o zhruba 29 percent v roku 2022. Oznámil to v pondelok európsky komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.

V roku 2024 by sa mal rast podľa neho zrýchliť na 4 percentá. Ukázalo sa, že hospodárstvo krajiny, ktorá čelí ruskej agresii, je "nezvyčajne odolné", povedal Gentiloni. Dodal, že výhľad pre Ukrajinu stále zaťažuje mimoriadne vysoká neistota súvisiaca s vývojom vojny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zasadzuje za čo najskorší vstup svojej krajiny do EÚ. Komisia upozornila, že na dosiahnutie tohto cieľa budú potrebné rozsiahle hospodárske reformy. Za problematické považuje najmä rozšírenú korupciu a chronicky nízke investície.

Problémom je aj veľká závislosť od sektorov ako poľnohospodárstvo a baníctvo, čo znamená, že v porovnaní s EÚ je ukrajinská ekonomika menej diverzifikovaná a podriadená rozsiahlym štátnym zásahom, uviedla Komisia v jarnej správe.

(tasr, sak)

  |  

O výstavbu Univerzitnej nemocnice sv. Martina neprejavil nikto záujem

O výstavbu Univerzitnej nemocnice sv. Martina v Martine neprejavil nateraz nikto záujem. Do vyhláseného tendra nepredložila ponuku žiadna stavebná firma. Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin (UNM) Katarína Kapustová TASR informovala, že do dvoch týždňov verejné obstarávanie zopakujú.

Doplnila, že v prípravných trhových konzultáciách sa prihlásilo deväť relevantných stavebných firiem. "Vo vyhradenom termíne sme však nedostali žiadnu ponuku. Počas verejného obstarávania sme zodpovedne odpovedali na všetky doplňujúce otázky potenciálnych uchádzačov, ktoré z ich strany indikovali seriózny záujem zúčastniť sa na súťaži," skonštatovala.

"Úspechu procesu verejného obstarávania v poslednej fáze, žiaľ, nepomohla negatívna medializácia zdravotníckych projektov v pláne obnovy a odolnosti v ostatných týždňoch. Rovnako mu nepomohla ani celková nestabilná politická situácia na Slovensku," podotkla Kapustová.

Vedenie nemocnice s projektovým tímom podľa nej vzniknutú situáciu hĺbkovo analyzovalo a rozhodlo sa zopakovať verejné obstarávanie. Ďalšie procesné kroky chce konzultovať so zriaďovateľom a s Národnou implementačnou a koordinačnou agentúrou pre Plán obnovy a odolnosti SR. "Slovenskí pacienti, ako aj zdravotníci potrebujú nové nemocnice. Preto budeme pokračovať v projekte novej nemocnice tak, aby sme minimalizovali jeho prípadné omeškanie," dodala hovorkyňa UNM.

Nová nemocnica v Martine má mať vlastnú ambulantnú, diagnostickú a terapeutickú časť. Samostatný trakt pre detskú medicínu a urgentný príjem s traumacentrom prispôsobeným na zmiešanú prevádzku detí a dospelých. Vzniknúť má 660 lôžok. Náklady sa odhadujú na 330 miliónov eur bez DPH. Výstavba bude financovaná ako investičný projekt z Plánu obnovy a odolnosti SR. Prvých pacientov by nemocnica mohla privítať v roku 2026.

(tasr)

  |  

Vojenská delegácia Juhoafrickej republiky pricestovala do Moskvy, tvrdí ruská tlač

Veliteľ pozemných síl Juhoafrickej republiky (JAR) Lawrence Mbatha je na návšteve Moskvy, informovali v pondelok ruské tlačové agentúry. Správa prichádza niekoľko dní po tom, ako Washington obvinil Pretóriu z tajného poskytovania zbraní Rusku, píše TASR na základe správy agentúry AFP.

Delegácia na čele s generálporučíkom Mbathom vedie rozhovory s ruskými náprotivkami zamerané na „otázky týkajúce sa vojenskej spolupráce a interakcie", uviedli agentúry s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

Americký veľvyslanec v Pretórii Reuben Brigety minulý štvrtok obvinil JAR z toho, že Rusku v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine tajne poskytla zbrane a muníciu. Tvrdí, že na ruskú nákladnú loď, ktorá vlani 6. decembra zakotvila na námornej základni neďaleko Kapského Mesta, naložili zbrane a muníciu, ktoré previezli do Ruska.

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa uviedol, že záležitosť sa „vyšetruje". USA prísľub o preverení tvrdení privítali.

JAR odmieta odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Namiesto toho vyhlásila, že zostane neutrálna a bude presadzovať dialóg ako prostriedok na ukončenie konfliktu.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok telefonoval s Ramaphosom. Obaja lídri sa podľa Kremľa dohodli na prehĺbení vzťahov medzi svojimi krajinami.

(tasr)

  |  

Nórsko tento rok vycvičí vyše tritisíc ukrajinských vojakov, tvrdí Kyjev

Nórske ozbrojené sily v priebehu tohto roka poskytnú výcvik približne 3 200 ukrajinským vojakom. Uviedol to v pondelok generálny štáb ukrajinskej armády. Výcvik sa uskutoční v Nórsku aj mimo nórskeho územia. Informuje o tom web Kyiv Independent.

„Podporujeme Ukrajinu materiálom aj výcvikom a budeme pokračovať v jej podpore tak dlho, ako to bude nutné," uviedol nórsky minister obrany Bjørn Arild Gram, ktorého citoval ukrajinský generálny štáb. V prvom roku otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu Nórsko vyčlenilo na pomoc Kyjevu 300 miliónov dolárov.

V marci tohto roka Nórsko Ukrajine dodalo osem nemeckých tankov Leopard 2 a štyri podporné vozidlá. Nórska vláda zároveň Kyjevu sľúbila dodávku dvoch systémov protivzdušnej obrany NASAMS.

(sita)