Preskočiť na obsah
  |  

Bulharský generálny prokurátor odmieta odstúpiť z funkcie

Bulharský generálny prokurátor Ivan Gešev v pondelok odmietol odstúpiť z funkcie pre kontroverziu v súvislosti s nedávnym výbuchom v blízkosti jeho auta. Kým Gešev tvrdí, že šlo o pokus o atentát voči jeho osobe, viacerí jeho kritici označujú túto udalosť za zinscenovanú.

Ako podotkla agentúra AFP, médiá a predstavitelia prokuratúry začiatkom mája uviedli, že generálny prokurátor a jeho rodina unikli smrti len "o vlások", keď 1. mája pri jeho aute na vidieckej ceste vybuchla výbušnina.

Minister vnútra Ivan Demerdžijev a Geševov námestník Borislav Sarafov, ktorý je zároveň šéfom Národnej vyšetrovacej služby, však neskôr uviedli, že výbuch nespôsobil na Geševovom obrnenom aute triedy SUV žiadne škody a že v ňom cestoval sám. Niektorí oponenti Geševa dokonca obvinili, že útok zinscenoval.

Samotný Gešev sa ku kauze bezprostredne po výbuchu nevyjadril. V pondelok však vyhlásil, že naňho zaútočila "politická mafia, oligarchia a organizovaný zločin" a obvinil najmä bývalého premiéra Bojka Borisova, že vyvíja tlak na jeho odstúpenie. Borisov toto obvinenie poprel.

Borisovova stredopravicová strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB), ktorá sa v aprílových parlamentných voľbách umiestnila na prvom mieste, sa v súčasnosti pokúša vytvoriť koaličnú vládu a ukončiť patovú situáciu, keď sa v Bulharsku za posledné dva roky konalo pätoro parlamentných volieb.

Borisov i Gešev boli v roku 2020 terčom masových protestov proti korupcii, ktoré viedli k ukončeniu Borisovovho desaťročného vládnutia.

Gešev bol za generálneho prokurátora vymenovaný koncom roka 2019 na sedemročné funkčné obdobie.

Už jeho vymenovanie narazilo na odpor časti verejnosti a počas pôsobenia na poste generálneho prokurátora sa stal symbolom neefektívnosti a netransparentnosti bulharskej prokuratúry i kľúčovou prekážkou reforiem súdnictva, na ktoré Európska únia a USA dlhodobo naliehajú. Vytýka sa mu, že si uzurpuje moc a je kontroverzný, dodala AFP.                        

Pozorovatelia najnovšie uviedli, že vplyvní politici, ktorých Gešev údajne kryl, sa po kontroverznom incidente z 1. mája proti nemu obrátili.

"Politickí patróni sa chcú zbaviť ‚nástroja‘, ktorý sa stal nepohodlným. ‚Nástroj‘ sa však nevzdáva," komentoval analytik Daniel Smilov z Centra liberálnych stratégií.

AFP podotkla, že doteraz boli neúspešné všetky pokusy o Geševovo zosadenie. Právo odvolať ho má len Najvyššia súdna rada (NSS) – orgán zodpovedný za vymenúvanie sudcov.

Najvyššia súdna rada sa ešte musí zaoberať najnovším prípadom proti nemu vrátane obvinení, že zasahoval do vyšetrovania výbuchu.

(tasr)

  |  

Republika nebude politicky podporovať jednofarebnú vládu prezidentky, uviedol Uhrík

Mimoparlamentné hnutie Republika nebude politicky podporovať jednofarebnú vládu prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Informoval o tom jeho predseda Milan Uhrík, podľa ktorého mala Čaputová "jedinečnú príležitosť zachovať sa ako štátnička a aspoň raz v živote ukázať, že je slovenskou prezidentkou".

"Namiesto toho však všetkým zase ukázala len to, že je v prvom rade služobníčkou cudzej progresívnej agendy," poznamenal.

Republika bude podľa neho dohliadať na to, aby si "vymenovaní úradníci robili svoju úradnícku prácu". "Aby neprekračovali svoje kompetencie a neskĺzli k pokušeniu zneužívať právomoci verejného činiteľa, ktoré im boli na päť mesiacov zverené," doplnil Uhrík. Slovensko musí podľa neho vydržať do volieb bez ďalších strát.

Uhrík tvrdí, že nová vláda nie je vláda nestranných odborníkov, ktorí by zmierili spoločnosť a doviedli Slovensko k predčasným voľbám. "Toto, čo dnes nastúpilo, je progresívna vláda Čaputovej," skonštatoval.

Zároveň hovorí, že polovica ľudí v novej vláde sú "nastrčené neznáme mená bez názoru a autority". "A druhá polovica sú zas odchovanci mimovládok a poslušní euroatlantisti," doplnil.

(tasr)

  |  

Heger podľa Matoviča exemplárne zlyhal. Ten mu odkázal, že uteká pred zodpovednosťou

AKTUALIZOVANÉ Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič tvrdí, že je len dobre, keď má Slovensko vládu odborníkov. Odchádzajúci premiér Eduard Heger podľa neho "exemplárne zlyhal", keď sa dva týždne s kolegami z Demokratov snažil ututlať kauzu dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana.

"Navyše sa po jej prevalení miesto vyvodenia zodpovednosti snažil zodpovednosti zbaviť a až nedôstojne sa verejne prosíkal prezidentke o pokračovanie vo svojej funkcii," poznamenal Matovič.

Zdôraznil, že pre OĽaNO je akékoľvek krytie klientelizmu neprípustné a v rozpore so základňou DNA hnutia. "Je mi rovnako ľúto, že o Vlčanovej kauze vedela dva týždne aj prezidentka a miesto okamžitého odvolania Vlčana rovnako mlčala," dodal.

Heger v tejto súvislosti poznamenal, že Matovič uteká pred zodpovednosťou a pritom kope do ľudí, ktorí mu roky pomáhali. "Utekáš pred zodpovednosťou, že si bol šéfom OĽaNO, ktoré Vlčana aj mňa nominovalo. Utekáš pred zodpovednosťou, že si ako premiér Vlčana na odporúčanie svojho šéfa poradcov Ščasného nominoval za štátneho tajomníka ministrovi Mičovskému," uviedol v reakcii. Podľa Hegera sa tak udialo dávno predtým, ako sa stal premiérom.

"Vlčan bol minister mojej vlády a pred zodpovednosťou neutekám. Preto doteraz nedostal z eurofondov vyplatené ani jedno euro, dal som všetko preveriť, spustili sa kontroly, komunikoval so všetkými zodpovednými vrátane prezidentky," priblížil Heger. Prípad podľa neho vyšetruje aj Národná kriminálna agentúra.

(tasr)

  |  

Oligarcha Firtaš čelí na Ukrajine obvineniam z podvodov v obchode s plynom

Ukrajinská tajná služba SBU obvinila ukrajinského oligarchu Dmytra Firtaša, ktorý sa už niekoľko rokov zdržuje v Rakúsku, z krádeže zemného plynu v hodnote stoviek miliónov eur.

Vyšetrovatelia v pondelok uviedli, že regionálni distribútori plynu kontrolovaní Firtašom zaplatili štátnemu prevádzkovateľovi ukrajinskej plynovodnej siete len asi 30 percent odobratého plynu. V rokoch 2016 až 2022 tak mala vzniknúť škoda zodpovedajúca takmer 440 miliónom eur. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Podľa SBU Firtaš kontroluje asi 70 percent regionálnych dodávateľov plynu na Ukrajine. Samotnému podnikateľovi a ôsmim vrcholovým manažérom jeho firiem hrozí až 12 rokov väzenia. Spojené štáty medzitým od roku 2014 žiadajú rakúske úrady o vydanie 58-ročného Firtaša pre obvinenia z podávania úplatkov v Indii.

(tasr)

  |  

Hlas-SD: Úradnícka vláda by mala predstaviť konkrétnu správu o stave Slovenska

Úradnícka vláda by mala predstaviť konkrétnu správu o stave Slovenska. Tiež by mala vniesť základný pokoj do spoločnosti a zabezpečiť chod štátu. Uviedol to líder mimoparlamentnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini na pondelkovej tlačovej konferencii.

"Ľuďom treba dať jasný obraz, kde sa nachádzajú verejné financie, ako je na tom plán obnovy, ako sa nám darí v čerpaní eurofondov a mnohé ďalšie," ozrejmil Pellegrini.

Je podľa neho tiež potrebné udržať a zabezpečiť hlavný chod štátu. "Aby nedošlo ešte k väčšiemu chaosu a aby sa Slovensko aspoň technicky a technokraticky vrátilo na normálnu úroveň," doplnil líder strany.

Pripomenul, že nezaradení poslanci pôsobiaci v Hlase-SD nedajú úradníckej vláde dôveru v parlamente, keďže strana nenesie spoluzodpovednosť za jej vznik. "Rešpektujeme, že bola ustanovená úradnícka vláda prezidentkou," podotkol s tým, že Hlas-SD je pripravený rokovať s vládou Ľudovíta Ódora.

Bývalá ministerka rezortu vnútra Denisa Saková poznamenala, že nový minister musí upokojiť situáciu na ministerstve i v polícii. Podotkla, že Slovenská informačná služba je priamo podriadená premiérovi a zmena šéfa je na jeho rozhodnutí.

(tasr)

  |  

Terčom atentátu v Luhansku sa stal "minister vnútra" separatistov Igor Kornet

Úradujúci "minister vnútra" samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR), vyhlásenej separatistami na východe Ukrajiny, bol zranený pri pokuse o atentát, ku ktorému došlo v pondelok v meste Luhansk. Výbušnina explodovala v kaderníctve. S odvolaním sa na ruské tlačové agentúry, ktoré citovali svoje miestne zdroje, o tom informovala britská stanica BBC.

Stav "ministra" Igora Korneta je vážny, informovala agentúra TASS s tým, že pri výbuchu bolo zranených najmenej päť ľudí, z toho traja sú vo vážnom stave.

Mesto Luhansk, kde k výbuchu došlo, sa nachádza ďaleko od frontovej línie a je na Ruskom ovládanom území, dodala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). K útokom na Moskvou dosadených vládnych úradníkov dochádza však na východe Ukrajiny pomerne často.

BBC pripomenula, že Kornet patrí k najvplyvnejším predstaviteľom bezpečnostných zložiek v samozvanej proruskej Luhanskej ľudovej republike (LĽR).

Do roku 2014 pracoval ako radový vyšetrovateľ ukrajinského ministerstva vnútra. Keď na východe Ukrajiny vypukli Ruskom podporované protesty, pridal sa k proruským separatistom a v auguste roku 2014 sa stal "ministrom vnútra" samozvanej republiky.

V roku 2017 sa vtedajší najvyšší predstaviteľ samozvanej LĽR Igor Plotnickij pokúsil Korneta zbaviť, a to tým, že ho obvinil zo zabratia cudzieho domu a následne odvolal z funkcie. Kornet svoje odvolanie neakceptoval a v rámci odvety nariadil zatýkanie ľudí v Plotnického okolí. Ruské úrady v tomto konflikte prekvapujúco podporili Korneta.

"Prevrat" v LĽR sa skončil útekom Plotnického zo samozvanej republiky, momentálne žije vo Voronežskej oblasti na juhu Ruska.

Krátko po ruskej invázii na Ukrajinu sa objavili správy, že Korneta údajne zadržala a vzala do väzby ruská Federálna bezpečnostná služba. Ďalšie informácie k tejto téme sa však neskôr už neobjavili. Vlani v lete sa Kornet objavil na frontovej línii – okrem iného ako veliteľ formácií vo vtedy Ruskom okupovanej Charkovskej oblasti.

(tasr)