Preskočiť na obsah
  |  

KDH odmietlo predvolebné spojenie s Demokratmi. Hegerovi sme hodili záchranné lano, on sa rozhodol inak, vraví Majerský

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) odmietlo predvolebné spojenie so stranou Demokrati. Predseda KDH Milan Majerský ich nazval pololiberálmi. Ako ďalej na sociálnej sieti napísal exminister hospodárstva Karel Hirman (Demokrati), podľa Majerského by týmto spojením získali na sile „fašisti z Republiky".

„Pre mňa je tento postoj predsedu KDH až komický. KDH v aktuálnej úradníckej vláde získalo, síce nepriamo, ale predsa, dva zaujímavé ministerské posty – ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny (Soňu Gaborčákovú), ktorá v posledných voľbách kandidovala za KDH, a strategicky a mocensky kľúčový post ministra vnútra v osobe Ivana Šimka," tvrdí Hirman. Majerskému podľa exministra hospodárstva zjavne neprekáža, že KDH tieto ministerské posty získalo od „plneliberálnej prezidentky".

„Pán Majerský a ďalší lídri demokratického umierneného pravicového spektra, rozumiete, o čo nám spoločne ide, aké hodnoty máme spoločne hájiť, kde chceme našu spoločnú vlasť – Slovensko – vidieť a v akej politicko-spoločenskej realite sa nachádzame?! Prestaňme hrať detinské hry, ako stojí na bilbordoch SaS (meníme hru), ale poďme spoločne reálne popracovať na povolebnej budúcnosti našej vlasti v zmysle nadčasových hodnôt demokratického kapitalizmu," vyzval Hirman.

Predseda KDH Majerský v diskusnej relácii Denníka N uviedol, že v januári Eduardovi Hegerovi (Demokrati) „hodili záchranné lano", aby mal pevné ukotvenie v približne rovnako hodnotovej strane, Heger sa však rozhodol ísť inou cestou. „Lano bolo hodené do momentu, kým Heger nevstúpil do Modrej koalície, ktorá bola premenovaná zo strany Spolu-OD a hneď nato sa rozpadla. Teraz je Heger v premenovanej strane Demokrati, takže naša ponuka expirovala," vysvetlil Majerský. Predseda Demokratov Heger v relácii uviedol, že nehľadal miesto na kandidátke a taktiež sa nechcel nikde „upratať".

(sita)

  |  

Štatistický úrad: Slovenský HDP v 1. štvrťroku 2023 medziročne vzrástol o 0,9 percenta. Zvýšila sa aj zamestnanosť

Hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách v prvom štvrťroku 2023 medziročne vzrástol o 0,9 percenta. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 0,9 percenta a medzikvartálne o 0,2 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v tzv. rýchlom odhade HDP a zamestnanosti podľa ESA 2010.

Vysoká inflácia spôsobila výraznejší rozdiel medzi hodnotou HDP v bežných a stálych cenách. V bežných cenách sa v prvom štvrťroku 2023 vytvoril HDP v objeme 27,7 miliardy eur, čo predstavovalo v porovnaní s prvým štvrťrokom 2022 nárast o 3,2 miliardy eur. Po prepočte do stálych cien HDP dosiahol 21,4 miliardy eur. Rast slovenskej ekonomiky podporil predovšetkým prebytok v zahraničnom obchode a rastúci investičný dopyt.

Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2,423 milióna osôb a medziročne sa zvýšila o 0,5 percenta. Po očistení o sezónne vplyvy vzrástol počet zamestnaných v porovnaní s 1. štvrťrokom 2022 o 0,7 percenta a medzikvartálne (v porovnaní so 4. štvrťrokom 2022) klesol o 0,1 percenta.

(tasr)

  |  

Ruské jednotky už nie sú schopné rozsiahlejšej ofenzívy, tvrdí ukrajinská armáda

Ruské jednotky už nie sú schopné na Ukrajine podniknúť rozsiahlu ofenzívnu akciu a sú prevažne v defenzíve; Moskva je však naďalej schopná zachovať súčasnú intenzitu raketových útokov, uviedla v pondelok ukrajinská armáda. TASR informuje na základe správy stanice CNN.

Podľa hovorcu ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Andrija Jusova je Rusko "v defenzíve", pokiaľ ide o "celú frontovú líniu" a nemá zdroje na "opakovanie rozsiahlych ofenzívnych akcií".

"Celý čas sa pripravujú na obranu, a toto je závažný faktor, ktorý ukrajinské velenie celkom určite berie do úvahy pri príprave deokupácie ukrajinských území," dodal.

Ruské raketové útoky podľa neho zmenili svoj cieľ a ich intenzita sa znížila od minulej zimy, keď dochádzalo k masívnym útokom na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Rusi majú nedostatok niektorých typov rakiet, napríklad ako je Kalibr, uviedol Jusov.

"Aktívne hľadajú spôsoby kompenzácie a zmeny nielen Šáhidov (dronov iránskej výroby)... Hľadajú zbrane po celom svete. Zatiaľ neboli veľmi úspešní," podotkol.

Napriek tomu sú však Rusi podľa Jusova "schopní zachovať intenzitu útokov" - aspoň zatiaľ, cituje CNN. Hovorca ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby odhaduje, že Moskva má stále rozsiahle zásoby rakiet typu S-300, ktoré sú schopné značnej deštrukcie. Tieto rakety boli navrhnuté ako protivzdušné zbrane, Rusi ich však často používali v režime zem-zem, v ktorom nie sú veľmi presné, uvádza spravodajská stanica.

Rusi podľa Jusova na severných hraniciach Ukrajiny čoraz častejšie využívajú "podvratné prieskumné skupiny", ktoré sa pokúšajú preskúmať pohraničné oblasti. Niektoré údajne strieľali na civilistov v severnej Černihivskej oblasti.

Kyjev si bol vedomý aj "zdravotných problémov" bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka, uviedol Jusov, dodal však, že otázku nebude ďalej rozvádzať "z rôznych dôvodov".

Lukašenko sa na verejnosti objavil v pondelok prvýkrát od 9. mája, keď bol na návšteve Moskvy. V nedeľu dokonca vynechal podujatia pri príležitosti Dňa vlajky, erbu a hymny Bieloruska.

(tasr)

  |  

CIA spúšťa online kampaň na nábor ruských špiónov, informuje CNN

Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) spustila online kampaň na nábor spolupracovníkov z Ruska. Ako referuje spravodajský web CNN, predstavitelia amerických spravodajských služieb veria, že je to „bezprecedentná“ príležitosť presvedčiť Rusov nespokojných s vojnou na Ukrajine a životom v Rusku, aby sa podelili o svoje tajomstvá.

CIA si vytvorila konto na sociálnej sieti Telegram, ktorá je v Rusku veľmi populárnym zdrojom nefiltrovaných správ. CIA najprv zverejnila video na Telegrame, ktoré končí pokynmi, ako sa anonymne a bezpečne spojiť so CIA. Video bolo zverejnené aj na iných platformách vrátane YouTube, Twitteru, Instagramu a Facebooku.

Predstavitelia CIA zapojení do projektu uviedli, že ruská invázia na Ukrajinu vytvorila historický moment, „aby k nám Rusi prišli a poskytli informácie, ktoré Spojené štáty potrebujú“.

(sita)

  |  

Zelenskyj po európskom turné: Vstupu Ukrajiny do NATO sa nedá vyhnúť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok po návrate z európskeho turné, počas ktorého žiadal väčšiu podporu pre Kyjev od spojencov v Ríme, Berlíne, Paríži a Londýne, uviedol, že sa vracia domov "s väčšou ochranou" pre obyvateľov Ukrajiny a "väčšou politickou podporou". TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

"Vraciame sa domov s novými obrannými balíkmi: viac munície, silnejšie zbrane pre front, väčšia ochrana pre našich ľudí, väčšia politická podpora," zhrnul Zelenskyj svoju cestu po Európe v pondelkovom videoprejave, ktorý nahral vo vlaku.

Počas všetkých rokovaní, ktoré uskutočnil v Taliansku, Nemecku, Francúzsku a Británii, diskutoval o svojom mierovom pláne pre Ukrajinu a kompletnom stiahnutí ruských vojakov z územia Ukrajiny, uviedol.

Ako dodal, jeho cesta po Európe posilnila podporu pre pričlenenie sa Ukrajiny k Európskej únii (EÚ). "Je tu väčšie porozumenie pre pristúpenie k NATO, príde to, nedá sa tomu vyhnúť," podotkol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident svoje európske turné odštartoval v sobotu návštevou Ríma. V nedeľu pokračoval v Berlíne a Paríži, a v pondelok sa napokon v Londýne stretol s britským premiérom Rishim Sunakom. V Nemecku si okrem iného prevzal prestížnu Medzinárodnú cenu Karola Veľkého v Aachene a poďakoval sa Berlínu za nový obranný balík v hodnote 2,7 miliardy dolárov, pripomína DPA.

(tasr)

  |  

Americký prokurátor ukončil vyšetrovanie postupu FBI voči Trumpovi

Americký prokurátor John Durham ukončil svoje štvorročné vyšetrovanie prístupu Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) k obvineniam voči bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi z údajných väzieb na Rusko počas predvolebnej kampane v roku 2016. Durham vo svojej správe zverejnenej v pondelok kritizuje FBI, avšak vo svojich zisteniach nezašiel tak ďaleko ako Trump, ktorý podľa agentúry AP očakával odhalenie "zločinu storočia". Informuje o tom TASR.

Približne 300-stranová správa uvádza viacero pochybení zo strany FBI aj ministerstva spravodlivosti. Durham kritizuje FBI za spustenie vyšetrovania na základe "surových, nezanalyzovaných a nepotvrdených spravodajských informácií", pričom upozorňuje, že úrad v tomto prípade konal nezvyčajne rýchlo. Vyšetrovatelia podľa neho zároveň ignorovali dôkazy, ktoré by mohli spochybniť ich predpoklad o údajných väzbách Trumpa na Rusko.

K pochybeniam sa však pred súdom priznal iba jeden nižšie postavený zamestnanec FBI, pričom ďalšie dva podobné prípady sa na súde skončili v prospech obžalovaných. Viaceré prehrešky zo strany FBI, ktoré uvádza Durham, však už dávnejšie preverila inšpekcia ministerstva spravodlivosti a aj samotná FBI v tejto súvislosti prijala niekoľko nápravných opatrení.

Durhamove zistenia však podľa AP opätovne upriamia pozornosť na FBI v čase, keď sa Trump rozbieha do volebnej kampane. Okrem toho republikáni v Kongrese spustili svoje vlastné vyšetrovanie údajného zneužívania FBI a ministerstva spravodlivosti na politické ciele.

(tasr)