Preskočiť na obsah
  |  

Wlachovský: Chceme spravodlivý mier, ktorý potrestá vinníka a odškodní obeť

Vláda má záujem udržať kontinuitu v zahranično-politickej orientácii Slovenska. Chce tiež viesť rezort na profesionálnej úrovni, nie politicky. Uviedol to premiér Ľudovít Ódor po štvrtkovom stretnutí s novým ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Wlachovským.

„Podobne ako vlády doteraz, aj my ideme cestou profesionálneho riadenia rezortu, nevyberáme sa politickou cestou, ale cez kariérnych diplomatov riešime, čo treba riešiť," skonštatoval predseda vlády. Zdôraznil, že Slovensko chce byť platným a dobrým členom Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie. "Budeme všetky dohody, ktoré Slovenská republika podpísala, ctiť a zároveň plniť všetky naše záväzky," vyhlásil.

Wlachovský zopakoval, že zahraničná politika Slovenska bude jasná, čitateľná a hodnotová. „Počítam s tým, že do obdobia, ktoré nám je určené, podáme profesionálny výkon pri obhajobe záujmov SR a obhajobe toho, na čom nám na medzinárodnom poli zleží," povedal.

Postoj Slovenska voči vojne na Ukrajine zostane podľa jeho slov nemenný. „Naše pozície sú jasné, chceme spravodlivý mier, ktorý potrestá vinníka a odškodní obeť. Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny ako doposiaľ, lebo je to v záujme SR a jej občanov," doplnil.

Za dôležité témy, ktorým sa chce venovať, považuje nový minister aj strategickú komunikáciu a boj proti dezinformáciám. „Potrebujeme v tomto smere pridať a veci nastaviť tak, aby pokračovali aj po ukončení nášho mandátu," skonštatoval.

Okrem toho chce udržiavať čo najlepšie vzťahy so spojencami či susedmi. „Včera som mal sériu telefonátov. Začal som s českým kolegom Janom Lipavským, pokračoval s rakúskym ministrom Alexandrom Schallenbergom a telefonoval som aj s poľským ministrom Zbigniewom Rauom," priblížil Wlachovský. Dodal, že v piatok (19. 5.) vycestuje na zahraničnú cestu do Prahy a budúci týždeň do Varšavy. Ódor avizoval, že jeho prvá zahraničná cesta by mohla byť do Nemecka.

Spomínaná prvá zahraničná cesta Ódora bude smerovať do Frankfurtu nad Mohanom v Nemecku. V stredu (24. 5.) sa premiér zúčastní na podujatí pri príležitosti 25. výročia Európskej centrálnej banky. "Na podujatí bude prítomný aj nemecký kancelár Olaf Scholz a ďalší európski lídri, s ktorými predseda vlády SR absolvuje krátke stretnutie," uviedli z ÚV SR.

S českým predsedom vlády Petrom Fialom sa Ódor po vzájomnej dohode po prvýkrát oficiálne stretne počas bezpečnostnej konferencie Globsec 2023 koncom mája v Bratislave.

(tasr)

  |  

Spojené kráľovstvo: Rusko sa usiluje zabrániť odstúpeniam vrcholných predstaviteľov úradov

Rusko pravdepodobne prijíma opatrenia, ktoré vysokopostaveným úradníkom zakazujú opustiť ich funkcie počas vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe štvrtkového vyjadrenia britského ministerstva obrany.

„Tieto opatrenia sa údajne vzťahujú na vrcholných regionálnych politikov, predstaviteľov bezpečnosti a členov prezidentskej administrácie," uviedlo ministerstvo obrany.

Predstavitelia, ktorí odstúpia z funkcie, by na základe nových opatrení mohli čeliť vykonštruovaným obvineniam.

Ruské úrady sú podľa britského ministerstva znepokojené stratou spôsobilostí úradov, ktorá by po odchodoch mohla nastať. Takisto sa pokúšajú zabrániť prejavom porazenectva a chcú posilniť zmysel pre kolektívnu zodpovednosť za vojnu.

Mnohí predstavitelia úradov sa v súkromných rozhovoroch vyjadrujú kriticky o vojne a náročnom pracovnom zaťažení v nefunkčnom vojnovom aparáte, píše britský rezort obrany.

Britské ministerstvo obrany zverejňuje pravidelné odhady spravodajských služieb s cieľom lepšie vysvetliť konflikt na Ukrajine. Používa v nich špeciálny jazyk na vyjadrenie miery pravdepodobnosti odhadov.

(tasr)

  |  

Bývalý minister školstva Horecký sa pridáva ku KDH

Bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu vo vláde Eduarda Hegera (Demokrati) Ján Horecký sa pridáva ku Kresťanskodemokratickému hnutiu (KDH). KDH o tom informovalo v tlačovej správe. Jeho vízia pre školstvo je dlhodobejšia, uviedol, že by rád zavŕšil kurikulárnu reformu, systém podpory žiakov a učiteľov, ale aj prehodnotil financovane a manažovanie regionálnych a vysokých škôl i vedeckovýskumných pracovísk. Jeho vízia zahŕňa i kontinuálnu podporu súčasných učiteľov a výskumníkov, ako aj prípravu a vzdelávanie nových pracovníkov na všetkých pozíciách v školstve.

„Solídnosť a čitateľnosť KDH je pre mňa najlepšou alternatívou k povrchnosti, politike založenej na prvých dojmoch a hrubozrnnej komunikácii. KDH nerozdeľuje ľudí, nestraní iba nejakej časti spoločnosti, ale je pripravené prispieť k prosperite všetkých a k lepšej budúcnosti celej krajiny. Preto KDH," priblížil Horecký svoj vstup do hnutia.

„Oblasť školstva je pre KDH dlhodobou prioritou. Pre KDH i pre Slovensko je výbornou správou, že sa do nášho tímu pridáva rešpektovaný odborník Ján Horecký," vyjadril sa predseda KDH Milan Majerský. Doplnil, že verí, že spolu sa im podarí nastaviť systém takým spôsobom, aby školy produkovali šťastnejšie deti a mladých, ktorí budú dobre pripravení do života.

(tasr)

  |  

Drážďany pomenovali ulicu po transžene Lili Elbe

Mesto Drážďany pomenovalo v stredu novú ulicu po dánskej transrodovej žene Lili Elbe. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

Toto symbolické gesto je poctou „priekopníčke v boji za uznanie a rovnosť queer komunity", uviedol primátor mesta Dirk Hilbert počas slávnostného odhalenia tabuľky s názvom ulice. Na 17. mája pripadol Medzinárodný deň boja proti homofóbii, bifóbii a transfóbii.

Dánska maliarka a transžena Elbe (1882 – 1931) bola jednou z prvých osôb, ktorá podstúpila operatívnu zmenu pohlavia. Pri narodení jej určili mužské pohlavie.

Počas umeleckej kariéry používala väčšinou svoje mužské meno Einar Wegener. Túžbu byť ženou v sebe objavil počas pózovania svojej (neskôr bývalej) manželke Gerde Gottliebovej, ktorá bola tiež maliarkou.

Operácie podstúpil medzi rokmi 1930 a 1931 v Berlíne a v Drážďanoch. „Premena" na umelkyňu Lili Elbe sa stala senzáciou a bola pokladaná za "neuveriteľný príbeh", povedal primátor Hilbert.

Elbe zomrela na komplikácie po operácii a je pochovaná v Drážďanoch. Jej príbeh je zachytený vo filme „Dánske dievča" režiséra Toma Hoopera, ktorý mal premiéru na Filmovom festivale v Berlíne v roku 2015.

(tasr)

  |  

Čínsky vyslanec po návšteve Kyjeva: Na krízu na Ukrajine neexistuje všeliek

Na vyriešenie vojny na Ukrajine neexistuje všeliek, vyhlásil vo štvrtok po návšteve Kyjeva osobitný čínsky vyslanec Li Chuej. Zároveň opäť vyzval Kyjev a Moskvu, aby sa zapojili do rokovaní o ukončení vojny, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Neexistuje všeliek na vyriešenie tejto krízy. Všetky zúčastnené strany musia začať samy od seba, vybudovať si dôveru a vytvoriť podmienky na ukončenie vojny a rokovať," uviedol Li, predstaviteľ čínskeho ministerstva zahraničných vecí pre eurázijské záležitosti.

„Čína je ochotná podporovať medzinárodnú komunitu pri vytvorení veľkého spoločného menovateľa na vyriešenie ukrajinskej krízy a vynaloží vlastné snahy na zastavenie bojov a čo najrýchlejšie nastolenie prímeria a mieru," cituje z vyhlásenia čínskeho rezortu diplomacie agentúra Reuters.

Li dodal, že počas rokovaní s ukrajinským predstaviteľmi sa Čína zaviazala, že bude aj ďalej poskytovať Ukrajine v rámci svojich možností pomoc. „Čína vždy zohrávala svojím vlastným spôsobom konštruktívnu úlohu pri zmierňovaní humanitárnej kríza na Ukrajine," uvádza sa vo vyhlásení.

Li navštívil Ukrajinu v utorok a v stredu a rokoval okrem iného s prezidentom Volodymyrom Zelenským či ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. Išlo o súčasť európskeho turné zameraného na presadzovanie čínskeho návrhu na ukončenie vojny na Ukrajine.

Kuleba počas schôdzky zdôraznil, že Kyjev neakceptuje žiadne mierové návrhy, ktoré by zahŕňali stratu ukrajinských území.

Li Chuej je najvyššie postaveným čínskym diplomatom, ktorý Ukrajinu navštívil od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. V rokoch 2009 až 2019 bol veľvyslancom v Rusku. Po Ukrajine Li Chuej navštívi Poľsko, Francúzsko, Nemecko a Rusko.

Čínsky prezident Si Ťin-pching v apríli – prvýkrát od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu – telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Si Ťin-pching, ktorý v marci navštívil Moskvu, čelí kritike za to, že odmieta odsúdiť ruskú inváziu. Spojené štáty dokonca pred časom obvinili Peking, že zvažuje vývoz zbraní do Ruska, čo Čína popiera.

(tasr)

  |  

Najstarší exemplár hebrejskej Biblie sa vydražil za vyše 35 miliónov eur

Vzácny rukopis, ktorý je považovaný za najstarší a najkompletnejší exemplár hebrejskej Biblie, bol v stredu v New Yorku vydražený za 38,1 milióna dolárov (35,1 milióna eur). Oznámil to aukčný dom Sotheby's. Stal sa tak dosiaľ vôbec najcennejším vydraženým rukopisom a zároveň najhodnejším židovským náboženským artefaktom, aký sa predal na aukcii. TASR o tom informuje podľa správ agentúr DPA a AFP.

Vzácny Sassoonov kódex, ktorý je jedným z najstarších zachovaných biblických rukopisov, obsahuje podľa Sotheby's všetkých 24 kníh hebrejskej Biblie, pričom v ňom chýba len 12 listov. Pochádza z konca 9. alebo začiatku 10. storočia, takže je o takmer storočie starší ako Leningradský kódex, a síce najstaršia kompletná hebrejská Biblia, dodala aukčná sieň.

Sassoonov kódex kúpil - po približne štvorminútovej licitácii s iným záujemcom - bývalý americký diplomat Alfred Moses v mene americkej neziskovej organizácie, ktorá ho daruje ANU - Múzeu židovského národa v Tel Avive v Izraeli.

Sassoonov kódex sa dražil po vyše 30 rokoch, pričom experti jeho cenu odhadovali na 30 až 50 miliónov dolárov.

Napokon prekonal doteraz najdrahší vydražený rukopis Leonarda da Vinciho, tzv. Leicesterský kódex, za ktorý zaplatil v roku 1994 miliardár Bill Gates na aukcii 30,8 milióna dolárov.

Najdrahším vydraženým historickým dokumentom však aj naďalej zostáva jeden z prvých výtlačkov Ústavy USA, ktorý Sotheby's predal v novembri 2021 za 43 miliónov dolárov.

(tasr)