Preskočiť na obsah
Minúta  |  

O čo bude mať Ukrajina záujem a budeme mať príležitosť, budeme to zvažovať, tvrdí minister obrany Sklenár

Dve percentá HDP na obranu sú základným scenárom, s ktorým bude vláda počítať pri príprave rozpočtu. Premiér Ľudovít Ódor to potvrdil po štvrtkovom rokovaní s ministrom obrany Martinom Sklenárom na pôde rezortu. Šéf rezortu avizuje pokračovanie v modernizácii armády, udržiavaní infraštruktúry a podpore Ukrajiny.

Predseda vlády Ľudovít Ódor uviedol, že na post ministra obrany nastúpil človek, ktorý zabezpečí kontinuitu záväzkov voči partnerom v NATO a v EÚ, zároveň sa postará o bezpečnosť Slovenska a podporu Ukrajiny.

„Financovanie na úrovni dvoch percent HDP je v súčasnosti vnímané ako minimum,“ uviedol minister obrany. Potvrdenie tohto spoločného prístupu krajín očakáva aj na nadchádzajúcom samite NATO. Premiér dodal, že sú aj záväzkom voči partnerom.

V rámci modernizácie Ozbrojených síl SR v súčasnosti rezort určuje priority, týkajúce sa pozemných síl. Nový minister chce pokračovať tiež v projektoch, vyplývajúcich zo zintenzívnenej spolupráce so spojencami, ktorá sa začala po ruskej agresii na Ukrajine. Udržať chce aj úroveň údržby vojenskej infraštruktúry.

„So spojencami, predovšetkým so Spojenými štátmi, s Českom, Nemeckom, Švédskom, Fínskom a ďalšími krajinami intenzívne pracujeme na tom, aby OS SR mali lepšie schopnosti, lepšie spôsobilosti, aby boli modernejšie a lepšie pripravené na čokoľvek, čo by mohlo hroziť SR," vyhlásil Sklenár,

Doplnil, že pomoc Ukrajine je niečo, čo sa absolútne dotýka bezpečnosti a obrany Slovenska. „SR zohráva významnú úlohu v podpore Ukrajiny. Okrem výcviku, ktorý sa u nás uskutočňuje v rámci európskej výcvikovej misie, tak budeme v reakcii na požiadavky ukrajinskej strany reagovať aj na možnosti vojenskej podpory, tak ako doteraz," dodal minister obrany.

Ako poznamenal Sklenár, Slovensko vyhodnocuje požiadavky Ukrajiny. „O čo bude záujem a budeme mať príležitosť, budeme zvažovať,“ skonštatoval. Aktuálne požiadavky nechcel konkretizovať.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Sulík: Nie sme proti elektromobilom, no Slovensko by mohlo byť závislé od Číny

Elektromobily majú viacero nevýhod. Ak by sa prestali vyrábať autá na spaľovacie motory, SR by mohla byť závislá od Číny. Na tlačovej konferencii to po hlasovaní v Národnej rade (NR) SR o uznesení k zákazu spaľovacích motorov povedal predseda strany SaS Richard Sulík.

Plénum NR SR schválilo vo štvrtok stanovisko parlamentu k európskemu zákazu výroby nových spaľovacích motorov po roku 2035. Podľa uznesenia má vláda hlasovať proti každému návrhu, ktorý smeruje k znevýhodňovaniu, predražovaniu alebo zákazu spaľovacích motorov. Zároveň má viesť aktívne rokovanie a hľadať podporu u partnerských štátov EÚ proti zákazu spaľovacích motorov a presadzovať princíp technologickej neutrality.

„Vôbec nie sme proti elektromobilom, ale vidíme tam dosť významných nevýhod, lebo očakávame, že nebude dostatok elektrickej energie. Keď sa zároveň prestane predávať benzín a nafta, štát bude mať výpadky na dani z benzínu a nafty, z uhľovodíkových palív, je to približne 1,5 miliardy eur, ktoré štát bude musieť nahradiť," povedal Sulíka dodal, že problém vidí aj s nedoriešenou recykláciou elektromobilov.

Ján Oravec (SaS) pripomenul, že na výbore NR SR pre európske záležitosti odignorovali záväzok, podľa ktorého malo Slovensko na pôde Európskej únie (EÚ) hlasovať proti zákazu spaľovacích motorov. Konečný súhlas zástupcov Slovenska s týmto zákazom preto podľa schváleného materiálu považujú poslanci za neakceptovateľné porušenie ústavy.

„Európska komisia hovorí, že k bezemisnej doprave sa dostaneme tým, že zrýchlene prejdeme na elektromobilitu. Náš názor je, že zrýchlený prechod na elektromobilitu môže spôsobiť viac problémov ako osohu. Oveľa užitočnejšie je, ak zachováme technologickú neutralitu a necháme technológie medzi sebou súťažiť," povedal Oravec.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská Sberbank hlási rekordný zisk za 1. štvrťrok, zvyšuje prognózy

Najväčšia ruská banka Sberbank vo štvrtok oznámila, že za 1. štvrťrok 2023 dosiahla rekordný čistý zisk 357,2 miliardy rubľov (4,6 miliardy USD; 4,245 miliardy eur). A zvýšila prognózy pre niekoľko ukazovateľov, keďže očakáva výrazné oživenie po ťažkom roku 2022. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ruská centrálna banka minulý rok nariadila finančným ústavom, aby obmedzili zverejňovanie informácií krátko po tom, ako Moskva vo februári 2022 vyslala svojich vojakov na Ukrajinu a rozsiahle západné sankcie otriasli ruským finančným sektorom.

Sberbank, ktorej zisky vlani klesli takmer o 80 percent, neposkytla vo štvrtok porovnanie s rovnakým obdobím minulého roka pre väčšinu údajov, ale generálny riaditeľ German Gref uviedol, že zisky za uplynulý štvrťrok dosiahli rekord.

„Silné výsledky v 1. štvrťroku, odolná kvalita úverového portfólia a vysoká prevádzková efektívnosť sú dôvodom na zvýšenie našej prognózy návratnosti vlastného kapitálu (ROE) v roku 2023 nad 22 percent," uviedol Gref vo vyhlásení.

Banka predtým očakávala ROE okolo úrovne 20 percent. Zvýšila tiež odhad rastu čistého príjmu z provízií na viac ako 12 percent z vyše 10 percent a zlepšila prognózy rastu úverového portfólia.

Sberbank ďalej uviedla, že jej čistý úrokový výnos za 1. štvrťrok vzrástol na 562,8 miliardy rubľov a čistý príjem z provízií klesol na 171,1 miliardy rubľov v dôsledku väčšieho množstva transakcií v rovnakom období minulého roka.

Čistá úroková marža banky sa vyšplhala na 5,78 percenta, keďže úrokové sadzby z úverov sa normalizovali.

Centrálna banka minulý rok po vypuknutí vojny zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na 20 percent a následne ju v rámci sérií znížení stlačila na súčasnú úroveň 7,5 percenta.

Štátna Sberbank, ktorá je už teraz dominantným poskytovateľom pôžičiek v Rusku so 106,5 miliónmi maloobchodných klientov, sa stala jedným z popredných hráčov v krajine, pričom získava čoraz dôležitejšiu úlohu, keďže sankcie a odchádzajúci rivali vytvárajú priestor, ktorý dokáže vyplniť len hŕstka firiem.

Podľa finančného šéfa Tarasa Skvorcova existuje vysoká pravdepodobnosť, že zisky Sberbank v tomto roku prekročia rekordných 1,25 bilióna RUB z roku 2021, teda pred vojnou.

Skvorcov dodal, že Sberbank, ktorá vyplatí rekordné dividendy z výsledkov roku 2022, predstaví novú dividendovú politiku neskôr v tomto roku.

(tasr)

Minúta  |  

Pozor, z trhu sťahujú ďalší výrobok. Skontrolujte si, či ho nemáte v mrazničke

TRENČÍN - Na základe podnetu spotrebiteľa vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) Rožňava kontrolu v tamojšej predajni Kaufland SR v.o.s. Nie je vylúčené, že sa výrobok nenachádza aj v ďalších predajniach obchodného reťazca.

Odber vzorky výrobku „Steaky z tuniaka-hlbokozmrazený“, glazúrovaný, bez kosti, 250 g obsahoval nepovolené množstvo histamínu. Informovala o tom Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ŠVPS SR).

https://standard.sk/365711/obchody-predavaju-skodlive-produkty-ktore-musia-po-case-stiahnut-ako-je-to-mozne-odpoved-vas-zarazi

„Dodaná vzorka vo vyšetrovanom ukazovateli nie je v súlade s požiadavkami Nariadenia Komisie (EC) č. 2073/2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny,“ uviedol ŠVPS SR na svojej oficiálne stránke.

Ide o vyššie zmienené steaky s minimálnou trvanlivosťou 12. 2. 2024 a výrobnú dávku s označením VN 573/III/010. Dodávateľom produktu je EURO FRIGO PRAHA spol., s. r. o., Ovčí hájek 2355/68, 158 00, Praha 5 a krajina pôvodu Vietnam.

Skontrolujte si mrazničku. Možno sa steaky nachádzajú aj u vás doma.

Máte steaky doma? Foto: ŠVPS SR
Pozor, zvýšené množstvo histaménu! Foto: ŠVPS SR
Minúta  |  

Rusko zvyšuje vývoz nafty do Brazílie

Brazília sa stala hlavným dovozcom ruskej nafty v Latinskej Amerike po zavedení sankcií Západu proti Moskve pre jej inváziu na Ukrajinu. Vyplýva to z údajov o monitorovaní plavidiel spoločnosti Refinitiv Eikon. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Rusko aktuálne vyváža palivo do mnohých krajín, ktoré predtým z neho dovážali len málo alebo žiadnu ropu, odkedy Európska únia vo februári zakázala dovoz ruskej ropy a jej derivátov v rámci sankcií.

V Latinskej Amerike, kde sa dovoz palív zotavil na úroveň pred pandémiou ochorenia COVID-19, sa Brazília stala hlavným dovozcom ruskej nafty, pričom aj Kuba zvýšila nákupy ruskej ropy a paliva, podľa údajov Eikonu. Tie tiež ukázali, že dva tankery, ktoré začiatkom tohto mesiaca vyplávali z ruského terminálu v Primorsku s nákladom nafty do Južnej Ameriky, najprv ako cieľovú destináciu označili Čile, ale neskôr ju zmenili na Brazíliu. Ďalší, tretí tanker smeruje cez Atlantický oceán do Brazílie.

Brazília nemá žiadne obmedzenia na dovoz ruskej nafty. Niektoré spoločnosti sa však vyhýbajú nákupu ruského paliva pre interné pravidlá o dodržiavaní sankcií. Zatiaľ nie je jasné, ktoré spoločnosti si prenajali plavidlá na dovoz ruskej nafty do Brazílie.

Reuters predtým uviedla, že prvé dva tankery, ktoré mali pôvodne skončiť v Čile, by znamenali začiatok vývozu ruskej nafty do tejto krajiny. Čilské spoločnosti ENAP, Copec a Enex však agentúre Reuters povedali, že náklad nekúpili.

(tasr)

Minúta  |  

Biden sa v Hirošime neospravedlní za zhodenie atómovej bomby

Americký prezident Joe Biden sa počas summitu G7 v japonskej Hirošime neospravedlní za zhodenie atómovej bomby na toto mesto v roku 1945. Uviedol to vo štvrtok poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Prezident v Parku mieru neposkytne vyhlásenie. Spolu s ďalšími lídrami krajín G7 sa zúčastní na kladení vencov a ďalších udalostiach," povedal Sullivan na palube Air Force One počas letu do Japonska. V Hirošime sa v piatok začína summit siedmich najvyspelejších krajín sveta.

Sullivan dodal, že nejde o bilaterálne stretnutie medzi USA a Japonskom. Biden však vo štvrtok rokoval s japonským premiérom Fumiom Kišidom.

Ten spojenectvo medzi Japonskom a USA označil za základy mieru a bezpečnosti v indo-tichomorskej oblasti. Tiež vyjadril presvedčenie, že celý svet je bezpečnejší, keď obe krajiny (Japonsko a USA) stoja pevne pri sebe. Biden pristál na leteckej základni americkej námornej pechoty Iwakuni, kde sa tiež stretol s americkými vojakmi.

Japonský premiér sa má vo štvrtok stretnúť aj s britským premiérom Rishim Sunakom. Jednou z hlavných tém trojdňového summitu (19. - 21. mája) bude byť kríza na Ukrajine. Sullivan na palube Air Force One povedal, že sa bude rokovať o bojisku na Ukrajine a situácii v spojitosti so sankciami i spoločných krokoch G7.

Predstavitelia skupiny G7 i pozvaní hostia z ďalších krajín by mali hovoriť o spoločnom postupe voči rastúcim ambíciám Číny a jej vojenským krokom v Taiwanskom prielive.

Viac než 140-tisíc ľudí zomrelo v Hirošime, na ktorú 6. augusta 1945 dopadla americká jadrová bomba. Výbuch druhej americkej jadrovej bomby 9. augusta v Nagasaki zabil približne 74-tisíc ľudí.

Biden Hirošimu navštívil ako druhý americký prezident. V roku 2016 sa tu Barack Obama stretol s preživšími tragédie a vyzval na svet bez jadrových zbraní. Formálne ospravedlnenie za zvrhnutie atómovej bomby však neposkytol.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.