Preskočiť na obsah
  |  

Bývalý veliteľ vagnerovcov, ktorý žiadal v Nórsku azyl, sa chce vrátiť do Ruska

Bývalý veliteľ ruskej súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Andrej Medvedev, ktorý po ilegálnom prekročení rusko-nórskej hranice v januári požiadal v Nórsku o azyl, v stredu vyhlásil, že sa chce vrátiť do Ruska - aj napriek tomu, že je presvedčený, že to ohrozí jeho život. Správu priniesla agentúra Reuters.

Medvedev (26) predtým v Nórsku vypovedal o svojom pôsobení vo Vagnerovej skupine, s ktorou bojoval na Ukrajine na strane Ruska. V jednom z viacerých videí zverejnených na YouTube uviedol, že sa sám rozhodol vrátiť do rodnej krajiny.

Rus vysvetlil, že sa „cíti ako malý chlapec vo veľkej hre", ktorej súčasťou už nechce byť.

„Nedávno som sa rozhodol vrátiť do Ruskej federácie. Skontaktoval som sa s ruským veľvyslanectvom v Osle a požiadal som, aby mi pomohlo zariadiť návrat," povedal Medvedev v jednom z piatich krátkych videí. Dodal, že je to jeho vlastné rozhodnutie.

Mladík ušiel v januári z Ruska cez arktickú hranicu s Nórskom. Povedal, že prekonal ploty s ostnatým drôtom a unikol pohraničnej hliadke so psami. Počul, ako naňho členovia ruskej pohraničnej stráže strieľajú, keď utekal cez les a po zamrznutej rieke.

Jeho príbeh sa dostal do hlavných správ médií po celom svete ako zriedkavý príklad človeka, ktorý zbehol do západnej krajiny a zároveň tvrdil, že bojoval v radoch ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny na Ukrajine.

Vtedy Medvedev povedal, že žiada o azyl v Nórsku, pretože sa bojí o život - vypovedal totiž o zabíjaní a zlom zaobchádzaní s ruským väzňami naverbovanými žoldnierskou skupinou do bojov na Ukrajine.

Vo videu zverejnenom v stredu vyhlásil, že „zajtra" odovzdá dokumenty, ktoré podľa jeho presvedčenia umožnia jeho návrat.

„Dúfal som, že tu nájdem mier a pokoj, že nechám za sebou všetku politiku, vojnu, armádu, ale akosi sa mi to nepodarilo," povedal Medvedev po rusky.

„Uvidíme, čo sa stane v Rusku. Ak ma zabijú, dobre. Ak nie, veľmi sa poďakujem. Ak budem ďalej žiť, poďakujem sa ešte viac," doplnil.

V apríli ho nórsky súd odsúdil za účasť na bitke v bare v hlavnom meste Oslo i za nosenie vzduchovky. Agentúre Reuters vtedy vysvetlil, že veril v budúcnosť, učil sa nórčinu a dúfal, že dostane azyl.

(tasr)

  |  

Matovič: Neplatenie dane pre matky s deťmi bude OĽANO presadzovať naďalej

Neplatenie dane z príjmov pre matky s deťmi do 15 rokov bude hnutie OĽANO presadzovať aj v najbližšom období, a to napriek odmietnutiu v parlamente. Uviedol to v Národnej rade (NR) SR na brífingu líder hnutia Igor Matovič, v reakcii na to, že poslanci neposunuli do druhého čítania jeho návrh novely zákona o dani z príjmov. Za návrh hlasovalo 57 zo 144 prítomných poslancov.

„Naše hnutie urobí všetko, aby na konci ženy - matky s deťmi do 15 rokov dane z príjmov na Slovensku neplatili. My tento návrh presadíme. Cestu, ktorú si k tomu zvolíme, predstavíme v najbližších dňoch alebo týždňoch, ale určite matky ´v štichu´ nenecháme," zdôraznil Matovič, ktorý návrh predložil.

Matky detí do 15 rokov a mladí do 25 rokov by od budúceho roka podľa návrhu nemali platiť daň z príjmu do určitej hranice. V roku 2024 to malo byť približne 2-tisíc eur mesačne. Navrhoval tiež zrušiť časové obmedzenie vyplácania zvýšeného daňového bonusu 140 eur iba do decembra 2024, ako to platí v súčasnosti.

Špeciálna úprava sa mala vzťahovať na matku dieťaťa do dovŕšenia 15. roku, ktorá toto dieťa porodila a žije s ním v domácnosti a na fyzickú osobu do dovŕšenia 25. roku okrem tých, ktorí si ako živnostníci uplatňujú paušálne výdavky. Ich ročná nezdaniteľná časť základu dane mala predstavovať 16-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR dva kalendárne roky pred príslušným zdaňovacím obdobím.

V roku 2024 podľa návrhu táto nezdaniteľná suma mala predstavovať 20.864 eur ročne alebo 1738,66 eura mesačne. Pri zohľadnení sociálnych a zdravotných odvodov by tak vybrané skupiny neplatili daň z príjmu z mesačnej hrubej mzdy približne do 2-tisíc eur, vyčíslil predkladateľ.

Ministerstvo financií SR v stanovisku upozornilo, že návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom tento vplyv nie je vyčíslený a neuvádza ani zdroj krytia znížených príjmov. Podľa odhadu rezortu financií by vplyv návrhu mohol byť v roku 2024 v sume 458 miliónov eur.

(tasr)

  |  

VIDEO: V Trenčíne otvorili nový supermarket. Dopravná situácia prekvapila

TRENČÍN – Pre veľký záujem otvorili vo štvrtok v našom meste druhý Kaufland.

Nachádza sa pri bývalej budove Meriny, oproti OC MAX. Odteraz ľudia zo Sihote a okolia nebudú musieť chodiť na nákupy cez celé mesto.

https://standard.sk/365693/americky-den-v-trencine-kedy-a-kde/

Nový obchod sme navštívili medzi deviatou a desiatou hodinou dopoludnia. Situácia vyzerala priaznivo, v blízkosti supermarketu je dostatok parkovacích miest a projektanti nezabudli ani na výsadbu zelene. Počas prvých hodín obchod navštívili stovky ľudí.

Zmapovali sme tiež dopravnú situáciu a boli sme milo prekvapení. Netvorili sa žiadne kolóny a cesty boli prejazdné v oboch smeroch.

A čo hovorí na otvorenie prevádzky Kaufland? „Zákazníkom príde vhod aj neďaleký oddychový park, odkiaľ je zaujímavý výhľad na zachovanú pamiatku, ktorá je spomienkou na bývalú textilnú fabriku Merina. Pre obyvateľov Trenčína a okolia sa tak návšteva Kauflandu stane ešte príjemnejším zážitkom," uvádza spoločnosť v tlačovej správe. V tej ešte Kaufland informuje, že v poradí ide už o 76. prevádzku na Slovensku.

„Nová predajňa v Trenčíne však posúva ochranu klímy na ešte vyššiu úroveň, pretože je ako tretia na Slovensku vybavená zelenou strechou. Tá podľa expertov dokáže znížiť teplotu na povrchu budovy až o 80 percent, čím znižuje náklady na energie potrebnej pre využívanie klimatizácie," uzatvára spoločnosť.

  |  

O čo bude mať Ukrajina záujem a budeme mať príležitosť, budeme to zvažovať, tvrdí minister obrany Sklenár

Dve percentá HDP na obranu sú základným scenárom, s ktorým bude vláda počítať pri príprave rozpočtu. Premiér Ľudovít Ódor to potvrdil po štvrtkovom rokovaní s ministrom obrany Martinom Sklenárom na pôde rezortu. Šéf rezortu avizuje pokračovanie v modernizácii armády, udržiavaní infraštruktúry a podpore Ukrajiny.

Predseda vlády Ľudovít Ódor uviedol, že na post ministra obrany nastúpil človek, ktorý zabezpečí kontinuitu záväzkov voči partnerom v NATO a v EÚ, zároveň sa postará o bezpečnosť Slovenska a podporu Ukrajiny.

„Financovanie na úrovni dvoch percent HDP je v súčasnosti vnímané ako minimum,“ uviedol minister obrany. Potvrdenie tohto spoločného prístupu krajín očakáva aj na nadchádzajúcom samite NATO. Premiér dodal, že sú aj záväzkom voči partnerom.

V rámci modernizácie Ozbrojených síl SR v súčasnosti rezort určuje priority, týkajúce sa pozemných síl. Nový minister chce pokračovať tiež v projektoch, vyplývajúcich zo zintenzívnenej spolupráce so spojencami, ktorá sa začala po ruskej agresii na Ukrajine. Udržať chce aj úroveň údržby vojenskej infraštruktúry.

„So spojencami, predovšetkým so Spojenými štátmi, s Českom, Nemeckom, Švédskom, Fínskom a ďalšími krajinami intenzívne pracujeme na tom, aby OS SR mali lepšie schopnosti, lepšie spôsobilosti, aby boli modernejšie a lepšie pripravené na čokoľvek, čo by mohlo hroziť SR," vyhlásil Sklenár,

Doplnil, že pomoc Ukrajine je niečo, čo sa absolútne dotýka bezpečnosti a obrany Slovenska. „SR zohráva významnú úlohu v podpore Ukrajiny. Okrem výcviku, ktorý sa u nás uskutočňuje v rámci európskej výcvikovej misie, tak budeme v reakcii na požiadavky ukrajinskej strany reagovať aj na možnosti vojenskej podpory, tak ako doteraz," dodal minister obrany.

Ako poznamenal Sklenár, Slovensko vyhodnocuje požiadavky Ukrajiny. „O čo bude záujem a budeme mať príležitosť, budeme zvažovať,“ skonštatoval. Aktuálne požiadavky nechcel konkretizovať.

(tasr, sita)

  |  

Sulík: Nie sme proti elektromobilom, no Slovensko by mohlo byť závislé od Číny

Elektromobily majú viacero nevýhod. Ak by sa prestali vyrábať autá na spaľovacie motory, SR by mohla byť závislá od Číny. Na tlačovej konferencii to po hlasovaní v Národnej rade (NR) SR o uznesení k zákazu spaľovacích motorov povedal predseda strany SaS Richard Sulík.

Plénum NR SR schválilo vo štvrtok stanovisko parlamentu k európskemu zákazu výroby nových spaľovacích motorov po roku 2035. Podľa uznesenia má vláda hlasovať proti každému návrhu, ktorý smeruje k znevýhodňovaniu, predražovaniu alebo zákazu spaľovacích motorov. Zároveň má viesť aktívne rokovanie a hľadať podporu u partnerských štátov EÚ proti zákazu spaľovacích motorov a presadzovať princíp technologickej neutrality.

„Vôbec nie sme proti elektromobilom, ale vidíme tam dosť významných nevýhod, lebo očakávame, že nebude dostatok elektrickej energie. Keď sa zároveň prestane predávať benzín a nafta, štát bude mať výpadky na dani z benzínu a nafty, z uhľovodíkových palív, je to približne 1,5 miliardy eur, ktoré štát bude musieť nahradiť," povedal Sulíka dodal, že problém vidí aj s nedoriešenou recykláciou elektromobilov.

Ján Oravec (SaS) pripomenul, že na výbore NR SR pre európske záležitosti odignorovali záväzok, podľa ktorého malo Slovensko na pôde Európskej únie (EÚ) hlasovať proti zákazu spaľovacích motorov. Konečný súhlas zástupcov Slovenska s týmto zákazom preto podľa schváleného materiálu považujú poslanci za neakceptovateľné porušenie ústavy.

„Európska komisia hovorí, že k bezemisnej doprave sa dostaneme tým, že zrýchlene prejdeme na elektromobilitu. Náš názor je, že zrýchlený prechod na elektromobilitu môže spôsobiť viac problémov ako osohu. Oveľa užitočnejšie je, ak zachováme technologickú neutralitu a necháme technológie medzi sebou súťažiť," povedal Oravec.

(tasr)

  |  

Ruská Sberbank hlási rekordný zisk za 1. štvrťrok, zvyšuje prognózy

Najväčšia ruská banka Sberbank vo štvrtok oznámila, že za 1. štvrťrok 2023 dosiahla rekordný čistý zisk 357,2 miliardy rubľov (4,6 miliardy USD; 4,245 miliardy eur). A zvýšila prognózy pre niekoľko ukazovateľov, keďže očakáva výrazné oživenie po ťažkom roku 2022. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ruská centrálna banka minulý rok nariadila finančným ústavom, aby obmedzili zverejňovanie informácií krátko po tom, ako Moskva vo februári 2022 vyslala svojich vojakov na Ukrajinu a rozsiahle západné sankcie otriasli ruským finančným sektorom.

Sberbank, ktorej zisky vlani klesli takmer o 80 percent, neposkytla vo štvrtok porovnanie s rovnakým obdobím minulého roka pre väčšinu údajov, ale generálny riaditeľ German Gref uviedol, že zisky za uplynulý štvrťrok dosiahli rekord.

„Silné výsledky v 1. štvrťroku, odolná kvalita úverového portfólia a vysoká prevádzková efektívnosť sú dôvodom na zvýšenie našej prognózy návratnosti vlastného kapitálu (ROE) v roku 2023 nad 22 percent," uviedol Gref vo vyhlásení.

Banka predtým očakávala ROE okolo úrovne 20 percent. Zvýšila tiež odhad rastu čistého príjmu z provízií na viac ako 12 percent z vyše 10 percent a zlepšila prognózy rastu úverového portfólia.

Sberbank ďalej uviedla, že jej čistý úrokový výnos za 1. štvrťrok vzrástol na 562,8 miliardy rubľov a čistý príjem z provízií klesol na 171,1 miliardy rubľov v dôsledku väčšieho množstva transakcií v rovnakom období minulého roka.

Čistá úroková marža banky sa vyšplhala na 5,78 percenta, keďže úrokové sadzby z úverov sa normalizovali.

Centrálna banka minulý rok po vypuknutí vojny zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na 20 percent a následne ju v rámci sérií znížení stlačila na súčasnú úroveň 7,5 percenta.

Štátna Sberbank, ktorá je už teraz dominantným poskytovateľom pôžičiek v Rusku so 106,5 miliónmi maloobchodných klientov, sa stala jedným z popredných hráčov v krajine, pričom získava čoraz dôležitejšiu úlohu, keďže sankcie a odchádzajúci rivali vytvárajú priestor, ktorý dokáže vyplniť len hŕstka firiem.

Podľa finančného šéfa Tarasa Skvorcova existuje vysoká pravdepodobnosť, že zisky Sberbank v tomto roku prekročia rekordných 1,25 bilióna RUB z roku 2021, teda pred vojnou.

Skvorcov dodal, že Sberbank, ktorá vyplatí rekordné dividendy z výsledkov roku 2022, predstaví novú dividendovú politiku neskôr v tomto roku.

(tasr)