Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľské spravodajské weby zasiahli DDoS útoky, Varšava viní ruských hackerov

Viaceré poľské spravodajské weby zasiahli tzv. DDoS útoky, za ktoré sú podľa vlády vo Varšave zrejme zodpovedné ruské hackerské skupiny. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na ministra pre digitalizáciu Janusza Cieszyňského.

„Po tom, čo sme získali informácie, že sa takéto útoky pripravujú, sme okamžite informovali všetky zainteresované redakcie, aby mali možnosť na túto situáciu reagovať," citovala Cieszyňského poľská tlačová agentúra PAP. Na otázku, či sú za útokmi ruské skupiny, Cieszyňski odpovedal, že "máme také informácie".

Medzi zasiahnutými webmi boli podľa PAP denníky Gazeta Wyborcza, Rzeczpospolita a Super Express. DDoS útok zasiahol aj spravodajský portál wPolityce.pl.

Poľsko, ktoré patrí medzi hlavných spojencov Kyjeva v boji proti ruskej vojenskej agresii, podľa Reuters tvrdí, že čelí opakovaným pokusom Moskvy destabilizovať situáciu v krajine.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť Reuters o vyjadrenie v súvislosti s DDoS útokmi bezprostredne nereagovalo. Moskva vytrvalo odmieta, že by podnikala hackerské operácie.

V rámci DDoS útokov sú jednotlivé servery zaplavované takým veľkým množstvom požiadaviek, že ich to vyradí z činnosti, dodáva Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Budúci týždeň bude prvotný návrh PVV, prídem o ňom hovoriť s poslancami

Budúci týždeň má byť hotový prvotný návrh programového vyhlásenia vlády (PVV). V parlamente to uviedol premiér Ľudovít Ódor. Následne príde do Národnej rady (NR) SR za poslancami, aby s nimi hovoril o možnej podpore pre program. Ódor zároveň vyzval poslancov, aby neschvaľovali návrhy, ktoré zaťažujú štátny rozpočet. Pripomenul, že v opačnom prípade sa dôsledky takýchto návrhov vrátia budúcej vláde.

Program vlády odborníkov majú pripraviť ministri. „Dal som úlohu ministrom. Vypracujú priority tri plus tri, krátkodobé, akútne plus nejaké dlhodobé, a potom to dáme do rozpočtu," ozrejmil Ódor.

Premiér by bol rád, keby v NR SR neprechádzali návrhy, ktoré by stáli stámilióny eur. „Trošku mám pocit, že som sem dnes mal prísť aj s kalkulačkou, lebo je veľmi veľa návrhov, ktoré majú obrovské dopady na verejné financie do budúcnosti a bolo by dobré, keby v rámci volebnej kampane návrhy, ktoré nie sú absolútne kryté v rozpočte, neboli schvaľované. Už teraz máme najvyššiu sekeru v rámci EÚ a pridať do toho ďalšiu miliardu zvýši potrebu v budúcnosti konsolidovať. Vráti sa to ako bumerang," skonštatoval. Svoj pohľad na tieto návrhy chce poslancom ponúknuť počas diskusií o podpore PVV.

(tasr)

Minúta  |  

Akcia v bánovskej nemocnici odhalila desiatky pacientov s vysokým tlakom

BÁNOVCE NAD BEBRAVOU - Artériová hypertenzia alebo vysoký tlak krvi je civilizačným ochorením a najčastejším kardiovaskulárnym ochorením vôbec. Je jedným z najčastejšie diagnostikovaných ochorení na Slovensku.

Pri príležitosti Svetového dňa hypertenzie, ktorý si každoročne pripomíname 17. mája, zorganizovala Nemocnica AGEL Bánovce preventívnu akciu zameranú na včasné odhalenie hypertenzie.

Hypertenzia patrí spolu s obezitou, zvýšenou hladinou tukov v krvi, fajčením a cukrovkou k najzávažnejším rizikovým faktorom pre vznik ďalších kardiovaskulárnych ochorení, predovšetkým ischemickej choroby srdca, srdcovej arytmie, obzvlášť fibrilácie predsiení, srdcového zlyhávania a cievnych mozgových príhod.

https://standard.sk/365681/z-malej-akcie-pre-rodiny-sa-stal-hotovy-festival-bosacke-druzstvo-zaplavilo-vyse-5-tisic-ludi/

„Každý dospelý pacient by mal poznať svoje hodnoty krvného tlaku, preto sme sa práve pri príležitosti Svetového dňa hypertenzie rozhodli vo vestibule našej nemocnice pripraviť preventívnu akciu zameranú práve na včasné odhalenie hypertenzie a zvýšenie informovanosti o tom, ako si správne merať tlak aj svojpomocne. Pacienti mali o odborné meranie krvného tlaku veľký záujem, zdravotníci zachytili desiatky osôb s hypertenziou, ktorí nie sú liečení, alebo je nastavená liečba nepostačujúca,“ uviedla v tlačovej správe riaditeľka Nemocnice AGEL Bánovce a primárka oddelenia dlhodobo chorých Mina Bobocká.

https://standard.sk/365674/fero-joke-si-nakrucanie-v-trencine-poriadne-uzil-na-nemocnicu-mal-jedinu-poziadavku/

Podľa štatistík v krajinách strednej Európy trpí vysokým krvným tlakom takmer 40-50 % dospelej populácie. To znamená, že na Slovensku sú viac ako 2 milióny ľudí s hypertenziou.

Podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií je však len malá časť z nich liečená systematicky a až dve tretiny pacientov s diagnózou hypertenzie majú z rôznych príčin nedostatočne kontrolovaný tlak krvi.

„Tieto zistenia by mali brať ľudia veľmi vážne, na Slovensku predčasne zomiera takmer 5 000 ľudí na ochorenia srdca a ciev. Na oddelení dlhodobo chorých sa takmer denne stretávame s pacientami, ktorí prekonali infarkt myokardu či cievnu mozgovú príhodu práve následkom neliečenej alebo nedostatočne liečenej hypertenzie. Vysoký krvný tlak je pre srdce aj cievy veľkou záťažou,“ vysvetľuje skúsená lekárka.

https://standard.sk/357242/jarna-put-na-butkove-ponukne-bohaty-program-pride-aj-oblubena-spevacka/

Hoci sa hypertenzia nedá úplne vyliečiť, dá sa účinne kontrolovať. „Liečba tohto ochorenia je dlhodobá, väčšinou celoživotná. Mnoho pacientov sa mylne domnieva, že keď sa im po liekoch upravia hodnoty tlaku krvi na cieľové hodnoty, môžu ich prestať užívať. Stáva sa, že pacienti lieky svojvoľne vysadia a krvný tlak sa potom vráti na pôvodné vysoké hodnoty. Skorá diagnostika a poctivý prístup k liečbe znižujú riziko úmrtí o viac než 40 %,“ dodala Bobocká.

Viete, ako si správne zmerať tlak? Foto: AGEL SK
Minúta  |  

Rusko: Všetky ciele nočných útokov na Ukrajine boli zasiahnuté

Počas série nočných náletov na Ukrajinu boli zasiahnuté všetky určené ciele, uviedlo vo štvrtok ruské ministerstvo obrany. Informovala o tom agentúra AFP.

Ruské sily podľa ministerstva podnikli údery na veľké sklady zbraní a techniky zahraničnej výroby a zálohy ukrajinskej armády. V dôsledku úderov boli zničené značné zásoby zbraní a munície a bol znemožnený postup záloh do oblastí bojov, tvrdí ruský rezort obrany. Zasiahnuté ciele nekonkretizoval.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj predtým oznámil, že ruská armáda vypálila celkovo 30 riadených striel, z ktorých sa podarilo 29 zostreliť. Zničené boli aj štyri bezpilotné lietadlá.

„Všetky ciele nad Kyjevom boli zostrelené," uviedol Zalužnyj.

Niekoľko vĺn útokov smerovalo na ukrajinské územie od stredajšieho včera do skorého rána, dodal.

V Kyjeve bolo počuť mohutné výbuchy a úlomky zostrelených rakiet spôsobili požiare vo východných štvrtiach mesta. Spôsobili menšie škody, obete na životoch si však nevyžiadali. V máji to bol už deviaty raketový útok na ukrajinskú metropolu.

Jednu obeť a dvoch ranených však hlásili z Odeskej oblasti, kde raketa zasiahla priemyselnú budovu, uviedol hovorca tamojšej vojenskej správy Serhij Bratčuk.

(tasr)

Minúta  |  

Kiličdaroglu pritvrdil svoju rétoriku. Sľúbil, že z Turecka vyženie utečencov

Turecký prezidentský kandidát Kemal Kiličdaroglu sprísnil svoju rétoriku a vo štvrtok prisľúbil, že po víťazstve vo voľbách pošle z krajiny späť do vlasti milióny migrantov. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.

Kiličdaroglu predniesol svoj prvý verejný príhovor po prvom kole prezidentský volieb, ktoré sa uskutočnilo v nedeľu. Kiličdaroglu sa v ňom umiestnil na druhom mieste za súčasným tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, proti ktorému sa v druhom kole volieb postaví 28. mája.

„Erdogan, neochránil si naše hranice a česť našej krajiny. Úmyselne si do tejto krajiny priviedol desať miliónov utečencov... Hneď, ako budem pri moci, ich všetkých pošlem späť domov," vyhlásil Kiličdaroglu.

Výrazne tak sprísnil svoj tón zrejme v snahe získať na svoju stranu pred druhým kolom prezidentský volieb ultranacionalistov, domnieva sa AFP.

Kiličdaroglu získal v nedeľňajšom prvom kole volieb o takmer päť percentuálnych bodov menej ako Erdogan. Ide však o najlepší výsledok opozičného kandidáta za uplynulých dvadsať rokov vlády tureckého lídra. Stále to však bolo menej, než predpovedali predvolebné prieskumy.

V snahe získať viac voličov a poraziť Erdogana sa Kiličdaroglu plánuje stretnúť aj s pravicovým kandidátom Sinanom Oganom, ktorý skončil v prvom kole tretí so ziskom 5,2 percenta hlasov. To, na koho stranu sa prikloní jeho približne 2,8 milióna voličov, môže byť v druhom kole rozhodujúce.

Ogan však ešte ani jedného z kandidátov verejne nepodporil a je otázne, či by dokázal zmobilizovať svojich voličov, aby volili kandidáta, ktorého bude preferovať.

Podľa údajov OSN je v Turecku v súčasnosti asi 3,9 milióna utečencov vrátane Sýrčanov. Kiličdaroglu pritom nepodložil svoje tvrdenia o desiatich miliónoch utečencov žiadnymi dátami, všíma si DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý veliteľ vagnerovcov, ktorý žiadal v Nórsku azyl, sa chce vrátiť do Ruska

Bývalý veliteľ ruskej súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Andrej Medvedev, ktorý po ilegálnom prekročení rusko-nórskej hranice v januári požiadal v Nórsku o azyl, v stredu vyhlásil, že sa chce vrátiť do Ruska - aj napriek tomu, že je presvedčený, že to ohrozí jeho život. Správu priniesla agentúra Reuters.

Medvedev (26) predtým v Nórsku vypovedal o svojom pôsobení vo Vagnerovej skupine, s ktorou bojoval na Ukrajine na strane Ruska. V jednom z viacerých videí zverejnených na YouTube uviedol, že sa sám rozhodol vrátiť do rodnej krajiny.

Rus vysvetlil, že sa „cíti ako malý chlapec vo veľkej hre", ktorej súčasťou už nechce byť.

„Nedávno som sa rozhodol vrátiť do Ruskej federácie. Skontaktoval som sa s ruským veľvyslanectvom v Osle a požiadal som, aby mi pomohlo zariadiť návrat," povedal Medvedev v jednom z piatich krátkych videí. Dodal, že je to jeho vlastné rozhodnutie.

Mladík ušiel v januári z Ruska cez arktickú hranicu s Nórskom. Povedal, že prekonal ploty s ostnatým drôtom a unikol pohraničnej hliadke so psami. Počul, ako naňho členovia ruskej pohraničnej stráže strieľajú, keď utekal cez les a po zamrznutej rieke.

Jeho príbeh sa dostal do hlavných správ médií po celom svete ako zriedkavý príklad človeka, ktorý zbehol do západnej krajiny a zároveň tvrdil, že bojoval v radoch ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny na Ukrajine.

Vtedy Medvedev povedal, že žiada o azyl v Nórsku, pretože sa bojí o život - vypovedal totiž o zabíjaní a zlom zaobchádzaní s ruským väzňami naverbovanými žoldnierskou skupinou do bojov na Ukrajine.

Vo videu zverejnenom v stredu vyhlásil, že „zajtra" odovzdá dokumenty, ktoré podľa jeho presvedčenia umožnia jeho návrat.

„Dúfal som, že tu nájdem mier a pokoj, že nechám za sebou všetku politiku, vojnu, armádu, ale akosi sa mi to nepodarilo," povedal Medvedev po rusky.

„Uvidíme, čo sa stane v Rusku. Ak ma zabijú, dobre. Ak nie, veľmi sa poďakujem. Ak budem ďalej žiť, poďakujem sa ešte viac," doplnil.

V apríli ho nórsky súd odsúdil za účasť na bitke v bare v hlavnom meste Oslo i za nosenie vzduchovky. Agentúre Reuters vtedy vysvetlil, že veril v budúcnosť, učil sa nórčinu a dúfal, že dostane azyl.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.