Slovákom neostáva zo zárobku takmer nič. Úspory vytvárajú len na papieri

Tendencia domácností sporiť od pandemických čias postupne klesá, hovoria Miroslav Gavura a Michal Marenčák z Národnej banky Slovenska. A aj keď Slováci ešte stále niečo ušetria, pri skúmaní do hĺbky vidieť, že je to len z nutnosti.

Príspevky do úspor Sloveniek a Slovákov sa dajú rozdeliť do dvoch skupín: flexibilnej a fixnej. Ako fixné príspevky môžeme podľa nich označiť nové vklady do dôchodcovského systému a splátky istiny úverov.

Flexibilné úspory sú zase financie, ktoré ľuďom ostanú na konci každého mesiaca po zaplatení všetkých účtov a nákupov a ktoré vedia využiť v nečakaných situáciách.

„Dnes sú pozitívne príspevky do úspor tvorené iba prevodmi do dôchodkového systému a splácania istín úverov. Zvyšok celkového príjmu už totiž nestačí na financovanie spotreby a príspevky flexibilnej zložky sú negatívne,“ komentujú autori správy.

Prednosť má okamžitá spotreba. Zo svojich príjmov usporia Slováci čoraz menej

Za nízkou mierou úspor vidia najmä fakt, že reálna spotreba domácností sa napriek rekordnej inflácii v priebehu roka 2022 neprepadla. Práve naopak, množstvo tovarov a služieb, ktoré si ľudia zakúpili, rástlo. A to napriek tomu, že príjmy obyvateľov sa nezvyšovali.

Slováci podľa odborníkov NBS uprednostňovali okamžitú spotrebu pred tou v budúcnosti. V dôsledku toho si odkladali menej peňazí zo svojich zárobkov a „miera úspor na disponibilnom príjme domácností neustále klesala“.

„Spotrebiteľský apetít vyústil až do situácie v štvrtom štvrťroku 2022, keď miera úspor padla až k dvom percentám. Inými slovami, domácnosti spotrebovali takmer všetky svoje príjmy,“ objasnili Gavura a Marenčák.

Má to však ešte jeden háčik

Vymedzenie úspor a ich výpočet je totiž širší. Zahŕňajú napríklad aj splácanie dlhovej istiny či vklady do dôchodcovského systému, teda akúsi fixnú zložku.

„(Istina) predstavuje formu úspory. Je to presun bohatstva napríklad z vkladov na účte do hodnoty svojho bývania,“ konštatujú analytici. Doplňujú, že človek si „nemôže len tak z mesiaca na mesiac povedať, že splátku istiny pri hypotéke alebo spotrebiteľskom úvere odloží na neskôr“.

Nejde teda o obnos peňazí, ktoré vedia domácnosti pri mimoriadnej situácii flexibilne využiť na vykrytie nečakanej spotreby. Napríklad ak sa v domácnosti pokazí práčka.

„Keď si teda položíme otázku, aký je disponibilný príjem, ktorý môže byť použitý na spotrebu, a koľko z neho štvrťročne domácnosti ušetria, istinu a nároky na dôchodok je užitočné odpočítať,“ vysvetľujú. Ak sa od tohto zvyšku odpočítajú ešte spotrebné výdavky, ostane takzvaná flexibilná zložka úspor.

Tá sa dostala v poslednom kvartáli 2022 do záporných čísel. A to sa odzrkadlilo aj na zmenách vkladov ľudí na účtoch. Tie boli takisto záporné. Viac peňazí z účtov odtieklo, než pribudlo.

Slováci budú nútení krotiť svoju spotrebu

Úspory ešte pred pár rokmi počas pandémie rástli a Slováci si odkladali z príjmov v istom momente takmer 14 percent (zahrnutá flexibilná aj fixná zložka). Analytici konštatujú, že šlo o „nútené a obozretné úspory, ktoré si domácnosti vytvárali, keď nemohli nakupovať zaužívané tovary a služby alebo pre obavy o budúcnosť“.

Aj keď ľudia s nástupom vysokej inflácie šetrili čoraz menej, štvrťročný príspevok flexibilnej zložky úspor bol kladný až do druhého štvrťroka 2022.

Domácnosti však svoju spotrebu neznižovali, čo sa pri pevne stanovených splátkach istiny muselo prejaviť v úbytku úspor, píšu analytici.

„Ak berieme do úvahy dlhovú službu, t.j. splátky úrokov a istiny, a malý zostávajúci priestor na ďalšie znižovanie úspor, spotreba domácností bude zrejme v nasledujúcom období slabá,“ konštatujú analytici. Navyše, ľudia budú podľa nich dávať výrazne viac na splátky úverov, keďže mnohým končí fixácia a úrokové sadzby za posledný rok rástli, rovnako ako aj objem hypoték.

K výraznejšiemu rastu spotreby domácností preto zrejme dôjde až po dostatočnom a pretrvávajúcom zrýchlení rastu príjmov nad mieru inflácie. Podľa našich odhadov by k tomu mohlo dôjsť až v roku 2024,“ uzatvárajú Gavura a Marenčák.