Je úplnou nevyhnutnosťou, aby súd urobil maximum pre vysvetlenie dôvodov svojho rozhodnutia. Uviedla to na sociálnej sieti bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) v reakcii na dnešné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu.
Uviedla, že nerozumie, prečo súd oslobodil Mariana Kočnera z objednávky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. „Vypočula som si dvakrát rozsudok a jeho odôvodnenie. Neporozumela som mu ani ako bývalá ministerka spravodlivosti a advokátka. Preto nemám očakávanie, že by mu mohla rozumieť širšia verejnosť a úplne chápem rozhorčenie rodičov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej," vyhlásila Kolíková.
Podľa bývalej ministerky mali dať tiež priestor novinárom pýtať sa a odpovedať im na ich otázky. „Nie je vôbec podstatné, že ide o živú vec a môže ísť ešte na Najvyšší súd SR. Je dôležité, aby sme rozumeli v každom štádiu konania, prečo a ako súd rozhodol," uviedla a doplnila, že nepochybuje o tom, že sudcovia rozhodli v najlepšom vedomí a svedomí. To však podľa nej nestačí. „Aby sme uverili, že súdy rozhodujú spravodlivo, musia urobiť viac pre to, aby sme rozumeli ich rozhodnutiam," uzavrela Kolíková.
V kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a vrážd prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho uznal Špecializovaný trestný súd v Pezinku za vinnú obžalovanú Alenu Zsuzsovú. Takisto je podľa verdiktu súdu vinný Dušan Kracina, konkrétne z podielu na príprave vrážd prokurátorov.
V tejto súvislosti uložil súd Alene Zsuzsovej súhrnný trest 25 rokov väzenia v ústave s maximálnym stupňom stráženia. Taktiež má vyplatiť rodičom zavraždeného Kuciaka nemajetkovú ujmu vo výške 160-tisíc eur.
Súd zároveň zrušil trest 21 rokov väzenia, ktorý si Alena Zsuzsová odpykáva za podiel na vražde exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka.
Dušan Kracina si zase má v ústave so stredným stupňom stráženia odsedieť osem rokov a tiež absolvovať ústavné liečenie patologického hráčstva. Rozhodnutie nie je právoplatné.
Obžalovaného podnikateľa Mariana Kočnera vo veci smrti novinára súd oslobodil. Súd potvrdil len jeho vinu pre nelegálne prechovávanie nábojov. Za to však trest nedostal, keďže trest uložený v kauze zmenky 19 rokov väzenia považuje súd za dostatočný.
Do rieky Ondava v Stropkove malo spadnúť štvorročné miestne dievča. Polícia o tom informuje na sociálnej sieti.
Ako uvádza, oznámenie bolo prijaté v piatok počas dňa na linke 158 a momentálne sa na mieste preveruje. "Po dieťati pátrajú policajti, hasiči a miestni dobrovoľníci, ktorí prehľadávajú tok rieky. Dievčatko sa zatiaľ nepodarilo nájsť," informuje polícia s tým, že v súčasnosti prebiehajú všetky činnosti, ktoré smerujú k získaniu ďalších informácií o tejto udalosti, ako aj k nájdeniu dieťaťa.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová je z rozsudku v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka sklamaná a prekvapená. Rozhodnutie však podľa nej treba rešpektovať. Vyplýva to z jej vyjadrenia na sociálnej sieti.
"Zrejme nie som jediná, ktorá teraz cíti sklamanie a prekvapenie z dnešného rozsudku. Súd odsúdením Aleny Zsuzsovej a oslobodením Mariana Kočnera čiastočne potvrdil príbeh, ktorý sa stal, avšak nateraz ostal nedopovedaný," povedala.
Rozhodnutie súdu je podľa nej dôležité rešpektovať aj pri "takýchto nečakaných verdiktoch". Poukázala na to, že si treba počkať na odôvodnenie rozhodnutia a následne aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Hlava štátu skonštatovala, že myslí hlavne na rodičov zavraždeného novinára a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
"Korupciu, kriminalitu a zlo nevieme vymazať z tohto sveta, ale vieme budovať štát, ktorý ich dokáže trestať. Nestrácajme vieru, aj keď je to v tejto chvíli ťažké," dodala.
Podnikateľa Mariana Kočnera v piatok Špecializovaný trestný súd oslobodil spod obžaloby v prípade objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka aj v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Alena Zsuzsová je vinná. Súd jej vymeral 25-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody.
Objekt, ktorý sa dostal do poľského vzdušného priestoru a našli ho v apríli, je podľa poradcu poľského prezidenta Andrzeja Dudu raketa ruskej výroby. Poradca prezidenta Paweł Szrot v piatok pre rozhlasovú stanicu RMF FM povedal, že našli nos rakety, ktorý je „typický", pretože je vyrobený z betónu. Skúmajú ho experti.
Betónový nos rakety je podľa Szrota „ruskou technológiou" s pravdepodobným zámerom poskytnúť mu váhu a umožniť projektilu zmiasť ukrajinské systémy protivzdušnej obrany. Nos rakety neobsahuje výbušniny, dodal Szrot. Objekt dopadol na poľské územie v decembri a jeho časti našli civilisti v apríli v lesoch pri meste Bydhošť.
Téma bezpečnosti vzdušného priestoru počas vojny na Ukrajine sa stala v Poľsku mimoriadne citlivou po tom, ako raketa, ktorá dopadla na územie na východe Poľska v novembri, zabila dvoch mužov.
Vo veku 59 rokov zomrel Andy Rourke, basgitarista britskej rockovej skupiny The Smiths. Na sociálnej sieti Facebook to v piatok oznámil gitarista tejto bývalej formácie Johnny Marr, podľa ktorého Rourke podľahol rakovine pankreasu. TASR správu prevzala zo stanice BBC News.
Rourke hral v najznámejších skladbách skupiny vrátane This Charming Man, There Is a Light That Never Goes Out alebo Some Girls Are Bigger Than Others. Po jej rozpade v roku 1987 sa podieľal aj na sólových singloch speváka Morrisseyho.
Rourke účinkoval vo všetkých štyroch štúdiových albumoch tejto manchesterskej skupiny – The Smiths (1984), Meat Is Murder (1985), The Queen Is Dead (1986) a Strangeways, HereWe Come (1987), ako aj na jej jedinom koncertnom albume Rank (1988).
Mat Osman, basgitarista londýnskej skupiny Suede, opísal Rourka ako „absolútne výnimočného…, vzácneho basgitaristu, ktorého zvuk ste mohli okamžite rozpoznať".
Neskôr počas svojej kariéry hral Rourke v superskupine Freebass s ďalšími dvoma manchesterskými basgitaristami – Garym Mounfieldom zo Stone Roses a Petrom Hookom z New Order.
Rourke nahrával aj so skupinami The Pretenders a Killing Joke, ako aj so Sinéad O'Connorovou či Azizom Ibrahimom. Pôsobil aj vo formáciách Moondog One (spolu s Boneheadom, exgitaristom skupiny Oasis) a D.A.R.K. (spolu s medzitým zosnulou Dolores O'Riordanovou, speváčkou írskej skupiny The Cranberries).
Rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer sa v piatok vyjadril odmietavo k účasti svojej krajiny na odmínovaní Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry APA.
Na územie Ukrajiny podľa jeho slov nevstúpi žiadny rakúsky vojak, kým je táto krajina vojnovou zónou. „Každý, kto chce poslať rakúskych vojakov do vojnovej zóny, riskuje, že sa nevrátia živí," povedal Nehammer.
Zdôraznil, že takúto misiu vníma ako problematickú aj vzhľadom na neutralitu Rakúska. Viedeň však v súčasnosti skúma finančnú účasť na takejto iniciatíve.
Námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrij Meľnyk vyjadril z postoja Rakúska v rádiožurnáli stanice Ö1 sklamanie. Meľnyk vyzval Rakúsko, aby pomoc pri podmínovaní poskytlo ako humanitárne gesto. Vinou okupácie je podľa neho zamínovaných 30 percent územia Ukrajiny vrátane oblastí, kde sa už viac ako rok nebojovalo. Pripomenul, že Rakúsko je v otázke odmínovania na popredných pozíciách vo svete.
Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen nedávno podporil účasť krajiny na odmínovaní oblastí obývaných civilistami na Ukrajine. „Nerozumiem, prečo spolková vláda v otázke odmínovania ešte stále váha," povedal Van der Bellen v stredu počas samitu Rady Európy na Islande.
S postojom prezidenta nesúhlasí ani rakúska ministerka obrany Klaudia Tannerová, ani opozičná Slobodná strana Rakúska (FPÖ).
Americký prezident Joe Biden údajne schválil plán výcviku ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16, ktoré sa vyrábajú v USA. Rozhodnutie o dodaní bojových lietadiel na Ukrajinu má pritom padnúť v priebehu niekoľkých mesiacov. S odvolaním sa na svoje zdroje to v piatok napísala agentúra AP, informuje TASR.
Podľa AP to Biden povedal spojencom v piatok počas neverejných rozhovorov na samite G7 v Hirošime. Výcvik by mal prebiehať v európskych krajinách. O tom, kto, kedy a koľko stíhačiek F-16 dodá Ukrajine, sa vraj rozhodne počas výcviku.
Informáciu o tom, že Washington nebude brániť spojencom v zaslaní stíhačiek F-16 na Ukrajinu, priniesol ako prvý denník The Washington Post. Ako pokračoval, ukrajinskí predstavitelia už vo februári avizovali, že sa im podarilo do značnej miery presvedčiť Holandsko, aby na Ukrajinu poslalo lietadlá F-16. Na to je však podľa zmluvných podmienok o dodávke týchto stíhačiek vyrobených v USA potrebný súhlas Washingtonu.
Podľa britského denníka The Guardian by výcvik pilotov na F-16 mohol trvať najmenej tri mesiace, ale pravdepodobne až pol alebo trištvrte roka. Kyjev údajne už v súčasnosti vyberá pilotov na výcvik v Spojenom kráľovstve a zaradil ich na kurzy angličtiny.
Obžalovaná Alena Zsuzsová je vinná v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka i v kauze prípravy vraždy prokurátorov. Podnikateľa Mariana Kočnera oslobodili. V piatok o tom zatiaľ neprávoplatne rozhodol senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku.
TASR v tejto súvislosti prináša výberovú chronológiu kauzy vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
2018
21. februára - V rodinnom dome vo Veľkej Mači zavraždili novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú.
25. februára - Polícia našla mŕtve telá zavraždenej dvojice. Na druhý deň policajný prezident Tibor Gašpar informoval verejnosť o vražde.
27. februára - Premiér Robert Fico za účasti ministra vnútra Roberta Kaliňáka (obaja Smer-SD) a policajného prezidenta Gašpara sľúbil odmenu milión eur za informácie vedúce k odhaleniu páchateľa alebo páchateľov vraždy.
9. marca - V Bratislave sa konalo prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko, na ktorom sa zišli desaťtisíce ľudí. Účastníci žiadali dôkladné a nezávislé vyšetrenie vraždy a novú, dôveryhodnú vládu.
13. marca - Polícia zadržala talianskeho podnikateľa Antonina Vadalu. Jeho meno sa spomínalo v poslednom článku zavraždeného Kuciaka. Po jednom dni ho polícia prepustila.
15. marca - Robert Fico skončil vo funkcii premiéra. Demisiu podala aj celá vláda. Následne, 22. marca, prezident Andrej Kiska vymenoval novú vládu premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD).
18. apríla - Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podpísal v Haagu s partnermi z Talianska a zástupcami Eurojustu a Europolu vznik medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý pracoval na objasňovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej.
28. septembra - Polícia obvinila Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka a Zoltána Andruskóa z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy a z ďalších trestných činov.
- Policajné Lynx Commando zadržalo v Komárne Alenu Zsuzsovej.
1. októbra - Prokurátor z Generálnej prokuratúry SR informoval, že objednávka vraždy novinára bola za sumu 50.000 eur a ďalších 20.000 eur predstavovalo odpustenie dlhu. Objednávateľ tak zaplatil minimálne 70.000 eur. Prokurátor zároveň potvrdil obvinenie voči Tomášovi Szabóovi, Miroslavovi Marčekovi, Zoltánovi Andruskóvi a Alene Zsuzsovej.
5. novembra - Zavraždených novinárov Daphne Caruanovú Galiziovú z Malty a Jána Kuciaka ocenili v Berlíne in memoriam nemeckou mediálnou cenou Goldene Victoria 2018.
2019
8. januára - Prezident Andrej Kiska udelil Kuciakovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam.
4. marca - Podnikateľa Mariana Kočnera obvinili z objednávky vraždy Kuciaka a Kušnírovej.
11. apríla - Miroslav Marček sa priznal, že strieľal na Kuciaka a Kušnírovú.
21. októbra - Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku obžalobu v prípade vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Obžaloval Mariana Kočnera, Alenu Zsuzsovú, Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka a Zoltána Andruskóa.
30. decembra - Senát ŠTS odsúdil Zoltána Andruskóa, obvineného zo sprostredkovania Kuciakovej vraždy, na 15 rokov odňatia slobody v strednom stupni stráženia za vraždu Kuciaka. Rozsudok bol právoplatný, lebo súhlasil s dohodou o vine a treste.
2020
13. januára - Na ŠTS v Pezinku sa začal proces s obžalovanými z vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Miroslav Marček sa priznal k ich vraždám a vraždy podnikateľa Petra Molnára. Marian Kočner sa priznal k nedovolenému ozbrojovaniu a obchodovaniu so zbraňami. Skutok bol súčasťou obžaloby vo veci vraždy Kuciaka a Kušnírovej.
3. februára - Senát ŠTS vylúčil prípad obžalovaného Miroslava Marčeka na samostatné konanie. Urobil tak pre urýchlenie konania vzhľadom na jeho priznanie, že zastrelil Kuciaka, Kušnírovú a Molnára.
30. apríla - Senát ŠTS zahrnul do rozsahu dokazovania správy zo šifrovanej aplikácie Threema vrátane správ medzi Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou.
3. septembra - ŠTS v Pezinku vyniesol rozsudok v kauze vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú spod obžaloby oslobodil. Tomáša Szabóa uznal za vinného, a to aj v prípade vraždy podnikateľa Petra Molnára a odsúdil ho na 25-ročný trest odňatia slobody. Súd zároveň odsúdil Mariana Kočnera na peňažný trest 5000 eur alebo na náhradný trest väzenia päť mesiacov za nedovolené ozbrojovanie. Prokurátor ÚŠP podal voči rozsudku odvolanie.
2. decembra - Miroslava Marčeka odsúdili za vraždu Kuciaka a Kušnírovej a podnikateľa Molnára trest odňatia slobody na 25 rokov s maximálnym stupňom stráženia. Rozhodol o tom Najvyšší súd (NS) SR.
2021
15. júna - NS SR zrušil rozsudok ŠTS zo septembra 2020, ktorým boli v kauze Kuciak spod obžaloby oslobodení Marian Kočner a Alena Zsuzsová Vec vrátil späť na ŠTS tomu istému senátu.
28. júna - Podnikateľa Mariana Kočnera obvinili z objednávky prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a prokurátora Generálnej prokuratúry SR Petra Šufliarskeho.
2022
28. februára - Na ŠTS v Pezinku sa opätovne začal proces v kauze vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Ešte v ten deň proces prerušili. NS SR musel rozhodnúť o námietke zaujatosti podanej na sudkyňu Pamelu Záleskú.
22. marca - NS SR vylúčil sudkyňu Záleskú z rozhodovania.
14. apríla - Na ŠTS v Pezinku sa začal proces v kauze vraždy novinára Kuciaka a Kušnírovej a v prípade plánovanej vraždy prokurátorov.
25. októbra - Tomáša Szabóa uznali za vinného z prípravy úkladných vrážd prokurátorov. Od uloženia súhrnného trestu senát ŠTS v Pezinku upustil. Za dostatočný považoval nepodmienečný 25-ročný trest odňatia slobody, ktorý si Tomáš Sz. odpykáva za účasť na vražde Kuciaka a Kušnírovej a tiež za spolupáchateľstvo v prípade úkladnej vraždy podnikateľa Molnára. Rozhodnutie je právoplatné.
2023
26. januára - V prípade vraždy Kuciaka a kauze prípravy vrážd prokurátorov nariadil ŠTS v Pezinku termíny pojednávania na február, marec a apríl.
24. apríla - Obžalovaná Alena Zsuzsová tvrdí, že prokuratúra nepredložila jediný dôkaz o tom, kedy a ako si mala objednať vraždu novinára Kuciaka i pripravované vraždy prokurátorov. Odmietla tiež, že si mal u nej vraždy objednať Marian Kočner.
9. mája - Obžalovaný Dušan Kracina odmietol, že by sa niekedy podieľal na príprave vrážd prokurátorov.
- Dokazovanie v prípade vraždy novinára Kuciaka a kauze prípravy vrážd prokurátorov sa skončilo. Nasledovali záverečné reči.
- Prokurátori navrhli obžalovaným Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej doživotný trest väzenia. Obom navrhli aj trest prepadnutia majetku. Ďalší obžalovaný Dušan Kacina by mal podľa prokurátorov dostať 25-ročný trest väzenia a Darko Dragič 17-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody.
12. mája - Rodičia zavraždeného novinára Kuciaka si nárokujú náhradu nemajetkovej ujmy jeden milión eur. V záverečnej reči to povedal ich splnomocnenec Peter Kubina. Na dokázanie viny Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej z objednávok vrážd je podľa neho dostatok dôkazov.
- Voči obžalovanému Marianovi Kočnerovi smerujú len nepriame dôkazy, vyhlásil obhajca obžalovaného Marek Para.
- Neexistujú pochybnosti o tom, že si Marian Kočner prostredníctvom Aleny Zsuzsovej objednal vraždu Jána Kuciaka, povedal druhý zo splnomocnencov Kuciakovcov Roman Kvasnica.
- Skončili sa záverečné reči. Všetci štyria obžalovaní trvajú na svojej nevine. Pojednávanie prerušili do 19. mája.
Slovensko má napriek svojej geograficko-klimatickej polohe dostatočný potenciál a vhodné podmienky na rozvoj a prepravu vodíka v rámci Európy vďaka dobre rozvinutej plynovodnej sústave, ktorá môže prepájať výrobcov vodíka s priemyselnými odberateľmi. Uviedol to na piatkovom tlačovom brífingu europoslanec Robert Hajšel z frakcie S&D, ktorý sa stal hlavným spravodajcom pre vytvorenie takzvanej Európskej vodíkovej banky (EVB).
„Potrebujeme uvoľniť celý potenciál Slovenska. Slovensko je druhá najplynofikovanejšia krajina v EÚ a má sľubné podmienky na skladovanie vodíka,“ dodal Hajšel. Priblížil, že na skladovanie plynu by sa dali využiť napríklad naše zásobníky na Záhorí, pričom takzvané vodíkové údolie by sa mohlo vytvoriť napríklad v okolí Košíc. Podľa neho bude nielen pre Slovensko, ale aj pre ostatné členské štáty taktiež dôležité naplno využívať jadrovú energiu ako bezemisný zdroj na výrobu obnoviteľného vodíka.
Účel EVB je podporiť výrobu bezimisného vodíka a tým prispieť aj k dekarbonizácii. Slovensko má podľa europoslanca 75 percent plynárenskej infraštruktúry v podobe plastových rúr, ktoré môžu bezpečne prevážať aj vodík. Ten bude podľa neho hrať veľmi dôležitú úlohu pri dekarbonizácii ťažkého priemyslu, najmä chemického, hutníckeho, ale aj pri výrobe cementu a v rafinériách a prispeje k budovaniu surovinovo sebestačnejšej EÚ.
Riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský uviedol, že slovenská plynárenská infraštruktúra sa pripravuje na to, aby v najbližších rokoch dokázala prepravovať zmiešanie vodíka so zemným plynom. Európska komisia má zámer, aby sa vodík v objeme zhruba desať miliónov ton mohol dovážať z krajín severnej Afriky či aj Ukrajiny. Spresnil, že projekt naviazaný na Ukrajinu počíta prvotne s ukončením vojenského konfliktu a následne s vybudovaním veterných parkov v blízkosti Čierneho mora. V tejto alternatíve by sa dala na prepravu vodíka do EÚ využiť už existujúca plynárenská infraštruktúra.
Výroba zeleného vodíka je naviazaná na rozvoj OZE. V rámci iniciatívy Hajšel priblížil, že EVB je experimentálny projekt, v rámci ktorého sa na jeseň spustí prvá aukcia, pri ktorej sa rôzne podniky môžu uchádzať o to, aby dostali finančnú podporu na aplikovanie programov pre rozvoj vodíka, napríklad zakúpením elektrolyzérov na jeho výrobu. EVB iniciátori sa snažia aj o zaradenie modrého vodíka, ktorý sa vyrába pomocou elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach, čomu zatiaľ podľa Hajšela Európska komisia naklonená nie je.
Zmiznuté malé motorové lietadlo, po ktorom od štvrtkového (18. 5.) večera pátrali na Orave, sa podarilo nájsť v piatok popoludní za pomoci vrtuľníkov. Pilot nehodu neprežil. Na sociálnej sieti to potvrdil podpredseda Oravského záchranného systému Igor Janckulík.
Trosky lietadla spozorovali policajti z vrtuľníka ministerstva vnútra v lesnom poraste v katastri obce Novoť v okrese Námestovo. "Miesto nálezu ju uzavreté, pretože budú pokračovať všetky potrebné úkony spojené s dokumentovaním leteckej havárie," uviedla pre TASR žilinská krajská policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková.
Dodala, že už vyrozumeli Letecký a námorný vyšetrovací útvar Bratislava.
Lietadlo mal riadiť profesionálny maďarský pilot, ktorý štartoval v Topoľčanoch a smeroval do Bialsko Bialej v Poľsku. Z radarov sa stratilo zhruba o 18.45 h nad Oravskou Lesnou. Pilot mal vyslať aj tzv. SOS signál. Lietadlo s pilotom hľadali ľudia z Oravského záchranného systému, dobrovoľní hasiči, polícia, Horská záchranná služba, Záchranný systém Slovensko, pomáhali tiež Poliaci. Nad oblasť možného pádu vyslali aj vrtuľníky.
Podnikateľa Mariana Kočnera oslobodili spod obžaloby v prípade objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka i v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Alena Zsuzsová dostala 25-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody.
Zsuzsová je vinná aj v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka i v kauze prípravy vrážd prokurátorov. V piatok o tom zatiaľ neprávoplatne rozhodol senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. O nevine Kočnera však neboli presvedčení všetci sudcovia. V senáte hlasovali v pomere 2:1.
„Nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný Marian Kočner," povedala predsedníčka senátu Ružena Sabová k oslobodzujúcemu verdiktu v prípade Kuciakovej vraždy.
"Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že práve obžalovaný je tou osobou, ktorá skutok spáchala," zdôraznila Sabová. Dodala, že akékoľvek rozumné pochybnosti o vine je potrebné vykladať v prospech obžalovaného. Vina Aleny Zsuzsovej a Dušana Kracinu bola podľa jej slov dokázaná priamymi a nepriamymi dôkazmi.
"V prejednávanej trestnej veci boli dané také dôvodné pochybnosti, ktoré po nestrannom zhodnotení všetkých skutočností vyplývajúcich z dostupných dôkazov nesmerovali u všetkých zákonných sudcov k ustálenému presvedčeniu o vine obžalovaného Mariana Kočnera," doplnila predsedníčka senátu. Zdôraznila, že oslobodzujúci rozsudok nie je rozhodnutím o nevine.
Alena Zsuzsová bola podľa senátu emočne, materiálne a finančne závislá od Mariana Kočnera. Motívom obžalovanej na objednanie vrážd mala byť preto obava zo straty finančných a iných materiálnych plnení z jeho strany.
Obžalovanú Alenu Zsuzsovú súd uznal za vinnú i za trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Okrem 25-ročného súhrnného trestu, ktorý má absolvovať v ústave s najprísnejším stupňom stráženia, dostala tiež trojročný ochranný dohľad a povinnosť nahradiť Kuciakovcom nemajetkovú ujmu v celkovej výške 160-tisíc eur.
V kauze prípravy Žilinkovej vraždy senát odsúdil aj obžalovaného Dušana Kracinu. Uložil mu nepodmienečný osemročný trest odňatia slobody, ktorý si má odpykať v ústave so stredným stupňom stráženia. Dostal aj dvojročný ochranný dohľad a povinnosť absolvovať ochranné psychiatrické liečenie pre patologické hráčstvo. Obžalovaného Darka Dragiča súd oslobodil spod obžaloby a prepustil ho aj z väzby na slobodu. Tieto rozhodnutia prijal senát jednohlasne.
Obžalovaní boli zároveň oslobodení spod obžaloby týkajúcej sa prípravy vraždy vtedajšieho advokáta Daniela Lipšica. „Nebolo dokázané, že sa stal skutok na škodu Daniela Lipšica," priblížila predsedníčka senátu.
Marian Kočner prichádza v sprievode eskorty na vynesenie rozsudku. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Ešte počas vyhlasovania rozsudku rodiny Kuciakovcov a Kušnírovcov s plačom opustili pojednávaciu miestnosť. „Absolútne nechápem. Zsuzsová odsúdená, Kočner nevinný," skonštatoval otec Jána Kuciaka. „Fuj nášmu súdnictvu," povedala mama Martiny Kušnírovej. Vulgárne zanadávala.
Jozef Kuciak po dnešnom rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu uviedol, že majú v pláne odvolať sa k Najvyššiemu súdu SR. Nerozumie, prečo bol Marián Kočner oslobodený. „Financovať to určite musel Kočner. Zsuzsová na to nemala podmienky a ani peniaze. Nikdy to nepochopím," dodal Kuciak s tým, že ho rozhodnutie zaskočilo a nedáva mu to žiadnu logiku.
Zlatica Kušnírová doplnila, že odsúdenie Aleny Zsuzsovej je iba na „zalepenie očí". Pokračovala s tým, že podľa nej čakajú na to, kedy zomrú, aby sa už nikto z nich nedomáhal spravodlivosti. Uviedla však, že Jánovi a Martine sľúbila, že musí zvíťaziť spravodlivosť. „Oni neurobili nič zlé, tí čo konali zlo, ho konajú ďalej. To je hanba celej justície," uzavrela Kušnírová.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka, ktorý je zase poškodeným v prípade prípravy vrážd prokurátorov, reagoval tým, že uvedomenie si, že mohol byť predmetom úvah o fyzickej likvidácii, zásadne zmenilo život jemu i jeho rodine. "Čo sa však nezmenilo a nikdy sa nezmení, je to, že nieto tej sily, ktorej by sa napriek neprestajnej snahe podarilo urobiť ma niekým iným," podotkol na sociálnej sieti.
Predsedníčka senátu Sabová konštatovala, že vina Zsuzsovej a Kracinu bola preukázaná a reťaz priamych a nepriamych dôkazov bola neprerušená. Pripomenula, že Kracina priznal, že Andruskó mu naozaj zadal objednávku vraždy Maroša Žilinku.
Pri Kočnerovi zase sudkyňa vyhlásila, že ani vysoký stupeň podozrenia ešte neznamená, že obžalovaný je vinný. „Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že práve obžalovaný je tou osobou, ktorá skutok spáchala," zdôraznila Sabová. Dodala, že akékoľvek rozumné pochybnosti je potrebné vykladať v prospech obžalovaného.
V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018, pri ktorej prišla o život aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, rozhodoval súd už len o vine Kočnera a Zsuzsovej. ŠTS ich v septembri 2020 pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd SR vrátil prípad naspäť. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.
ŠTS napokon spojil do jedného konania aj kauzu prípravy vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Okrem Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej tu čelili obžalobe aj Darko Dragić a Dušan Kracina. Tomáš Szabó bol už skôr vylúčený na samostatné konanie, priznal sa a súd ho právoplatne uznal vinným.
