Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Agentúra S&P potvrdila rating Slovenska A+. Navyše zlepšila jeho výhľad na stabilný

Medzinárodná agentúra Standard & Poor´s (S&P) ponechala vo svojom aktuálnom hodnotení rating Slovenska na úrovni A+, zlepšila však jeho výhľad z negatívneho na stabilný. Úprava prichádza v čase vrcholiacich kríz a inflácie, čo je pozitívnym signálom pre investorov. Zmena výhľadu však už predpokladá aj postupné ozdravenie verejných financií, informovalo v piatok Ministerstvo financií (MF) SR.

Aktuálne ratingové hodnotenie odzrkadľuje najmä schopnosť Slovenska znížiť závislosť od dovozu ruských komodít. "Slovenská ekonomika bola pozoruhodne odolná voči prudkému nárastu cien energií, ako dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu. Zároveň nedávne spustenie nového bloku v jadrovej elektrárni Mochovce robí Slovensko v oblasti elektriny takmer sebestačným," uvádza sa v správe S&P.

Analytici agentúry predpokladajú, že slovenská ekonomika bude v tomto roku rásť o 1,2 percenta rýchlejšie ako očakávali. Priaznivejší vonkajší dopyt a uvoľnenie tlakov v dodávateľskom reťazci by mali viesť k vyššiemu rastu exportu. Relatívne stabilný by mal zostať aj pracovný trh. Čistý dlh verejnej správy zostane podľa agentúry do roku 2025 mierny a bude sa pohybovať pod úrovňou 50 percent HDP.

"Ako ministra financií ma pozitívne hodnotenie úprimne teší. Táto správa odzrkadľuje odolnosť našej ekonomiky, dáva nám voľnejšiu ruku pri príprave potrebných opatrení, no zároveň predpokladá čo najskorší začiatok ozdravenia verejných financií. Za zlepšením výhľadu je totiž v prvom rade dôvera ratingovej agentúry, že takýto plán predstavíme," upozornil nový minister financií Michal Horváth.

Podobne ako ministerstvo financií, aj ratingová agentúra vidí riziká už v tomto roku. Ide v prvom rade o negatívny vplyv inflácie, ktorá sa na Slovensku stále drží na pomerne vysokých úrovniach. Vysoké ceny budú aj naďalej obmedzovať súkromnú spotrebu domácností.

Vládne opatrenia na pomoc domácnostiam a podnikom zvýšili tohtoročný deficit verejných financií. V roku 2023 by sa mal podľa agentúry zvýšiť na 5,5 percenta z minuloročných 2 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan a Kiličdaroglu bojujú o podporu Ogana, ktorý vo voľbách skončil tretí

Volebná komisia v Turecku v piatok potvrdila výsledky prvého kola prezidentských volieb, v ktorých úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan ani kandidát spojenej opozície Kemal Kiličdaroglu nezískali nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo už v prvom kole. Informovala o tom agentúra

Komisia oznámila, že Erdogan získal 49,24 percenta hlasov, Kiličdarogla podporilo 45,07 percenta voličov, zatiaľ čo tretí kandidát Sinan Ogan dostal hlasy od 5,28 percenta hlasujúcich.

Druhé kolo volieb sa uskutoční 28. mája a rozhodne sa medzi dvoma najúspešnejšími kandidátmi z prvého kola. Tí sa teraz snažia získať podporu Sinana Ogana, ktorý v prvom kole získal hlasy 2,8 milióna Turkov.

Keďže rozdiel medzi Erdoganom a Kiličdaroglom predstavuje približne 2,6 milióna hlasov v prospech úradujúceho prezidenta, Oganova potenciálna podpora druhého menovaného sa považuje za mimoriadne dôležitú, konštatoval v piatok turecký denník Sabah.

Agentúra AP pripomenula, že Ogan — bývalý vysokoškolský pedagóg, ktorého vo voľbách podporovala protimigrantská nacionalistická Aliancia predkov (ATA) — v rozhovore pre turecké médiá začiatkom tohto týždňa konkretizoval svoje podmienky na podporu uchádzača o prezidentský úrad.

Patrí medzi ne "sústavný boj proti všetkým druhom teroristických organizácií", ako sú Strana kurdských pracujúcich (PKK), tzv. Fethullahova teroristická organizácia (FETÖ) a Hizballáh; časový plán na návrat miliónov utečencov žijúcich v Turecku - vrátane takmer 3,7 milióna Sýrčanov - do ich vlasti; udržanie prokurdských strán mimo vlády; a záruka, že prvé štyri články a článok 66 ústavy nebudú nikdy zmenené.

V reakcii na to Erdogan v rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu CNN vyhlásil, že týmto Oganovým požiadavkám sa nepodriadi. "Nie som človek, ktorý by rád vyjednával takýmto spôsobom. Budú to ľudia, kto rozhodne," povedal Erdogan. Rozhovor odvysielala CNN v piatok, teda v deň, keď sa Erdogan osobne stretol s Oganom. Ich rokovanie v Istanbule trvalo takmer hodinu a o jeho obsahu zatiaľ nie je nič známe.

Agentúra AP podotkla, že Kiličdaroglu sa vo štvrtok vo svojom prejave prekvapujúco odklonil od svojej inkluzívnej, jemnejšej, rétoriky — zrejme aby oslovil nacionalistických voličov —, keď prisľúbil, že v prípade svojho víťazstva pošle späť do vlasti milióny utečencov. Odmietol aj akúkoľvek možnosť vyjednávania o mieri s kurdskými militantmi.

Denník Sabah napísal, že Kiličdaroglu v piatok rokoval s predsedom volebnej koalície ATA Ümitom Özdagom o možnosti podpory svojej kandidatúry v druhom kole prezidentských volieb zo strany Ogana.

Kiličdaroglu novinárom povedal, že Özdaga informoval o názoroch opozičnej aliancie na rôzne politické témy. Zdôraznil, že Turecko potrebuje "demokraciu a solidaritu" a musí prekonať svoje problémy.

Özdag, ktorý je súčasne aj predsedom Strany víťazstva (ZP), avizoval, že orgány volebnej koalície ATA i Ogan budú o prípadnej podpore Kiličdaroglovej kandidatúry informovať v dohľadnom čase.

(tasr)

Minúta  |  

CNN: Z Mariupola hlásili výbuchy, úrady zatiaľ mlčia

Najmenej dva výbuchy sa v piatok večer ozvali v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ktoré okupujú ruské jednotky. S odvolaním sa na videá zverejnené na sociálnych sieťach a vyjadrenia miestnych obyvateľov na internete to uviedla americká televízia CNN, informuje TASR.

K správam o výbuchoch sa nevyjadrila ani miestna Ruskom dosadená samospráva, ani ukrajinská strana. Príčina výbuchov podľa CNN zatiaľ nie je jasná.

V Mariupole zaznamenali výbuchy naposledy vo februári. Hovorkyňa ukrajinského armádneho Operačného veliteľstva Juh Nataľa Humeňuková vtedy vyhlásila: "O čom si myslia, že je príliš ďaleko na to, aby sa to dalo zasiahnuť, takým vždy nemusí byť. Smer Mariupol pre nás už nie je tak úplne nedosiahnuteľný."

Obliehanie Mariupola ruskými jednotkami trvalo vlani od 24. februára do 20. mája, keď sa ukrajinské oddiely ukryté v železiarni Azovstaľ vzdali.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že okolo Bachmutu dosiahla územné zisky

Ukrajinským vojakom sa podľa tvrdení Kyjeva podarilo pri protiútokoch okolo mesta Bachmut dosiahnuť územné zisky, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Hovorca východného zoskupenia ukrajinských ozbrojených síl Serhij Čerevatyj pre ukrajinskú štátnu televíziu v piatok uviedol, že Rusi pokračujú v útokoch v samotnom meste, ukrajinské jednotky však na nich tlačia mimo mesta a postupujú.

"Situácia v Bachmute je ťažká, je však pod kontrolou," povedal Čerevatyj. "Dokážeme rozoznať zámery nepriateľa, predvídať ich, predchádzať im," dodal s tým, že ruskí vojaci postupne prichádzajú o iniciatívu.

Ruská armáda podľa vyjadrení námestníčky ukrajinského ministra obrany Hanny Maľarovej vyslala do Bachmutu niekoľkotisícové posily. "Nepriateľ nedokáže zvíťaziť kvalitou, tak to skúša cez kvantitu," napísala Maľarová na sociálnej sieti Facebook s tým, že straty na ruskej strane neúmerne prevyšujú tie ukrajinské.

Rusi sa pokúšajú dobyť toto mesto v Doneckej oblasti už od vlaňajšieho augusta. Ide o najdlhšiu a najkrvavejšiu bitku počas viac ako ročnej ruskej invázie. V Bachmute žilo pred vypuknutím vojny približne 70.000 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Saudská Arábia vyhlásila neutralitu k rusko-ukrajinskému konfliktu

Saudská Arábia v piatok oficiálne vyhlásila svoju neutralitu ohľadne rusko-ukrajinského konfliktu. Saudskoarabský minister zahraničných vecí Fajsal bin Farhán Saúd podľa agentúry Reuters po vystúpení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na summite Ligy arabských štátov (LAŠ) v Džidde spresnil, že ide o "aktívnu neutralitu". Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.

Britský denník The Guardian upozorňuje, že pre Zelenského ide o priaznivé vyhlásenie, keďže vlani sa vzťahy medzi Ruskom a Saudskou Arábiou zdali byť najlepšie v histórii. Saudská Arábia na jeseň sprostredkovala výmenu približne 300 zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou vrátane niekoľkých cudzincov bojujúcich na strane Kyjeva a ukrajinských veliteľov z Mariupola.

Na summite LAŠ v saudskoarabskej Džidde vystúpil priamo aj Zelenskyj a niektorým arabským lídrom vyčítal, že ignorujú hrôzy ruskej invázie na Ukrajinu. Jeden z predstaviteľov LAŠ pre AFP uviedol, že Zelenského na summit pozvala Saudská Arábia, a nie liga samotná. Saudskoarabskí predstavitelia to bezprostredne nekomentovali.

(tasr)

Minúta  |  

Heger chce rokovať o spoločnom postupe s Modrými, Maďarským fórom a Mostom-Híd

Líder mimoparlamentnej strany Demokrati a expremiér Eduard Heger pozval lídrov subjektov Modrí - Európske Slovensko, Mosta-Híd a Maďarského fóra (MF) na rokovanie o spoločnom postupe v súvislosti s parlamentnými voľbami. Rokovať chce s nimi v najbližších dňoch.

"Chceme spájať demokratické hlasy, pretože iba spoluprácou zabránime zhoršeniu chaosu a návratu Smeru a oligarchie po voľbách. S týmto cieľom som dnes pozval lídrov demokratických strán - Modrých, Mosta-Híd a Maďarského fóra na rokovanie v najbližších dňoch o spoločnom postupe," skonštatoval v stanovisku Heger.

Líder MF Zsolt Simon pre TASR v piatok povedal, že nebude na kandidátke s Demokratmi. "Po tom, čo sa šéf Demokratov priznal k tomu, že nevedia vládnuť a sami organizovali chaos, by sme sa neradi s nimi spájali," skonštatoval Simon. Jeho Maďarské fórum sa nedávno premenovalo na zoskupenie strán s názvom Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana.

Odídenci z platformy Most-Híd v rámci strany Aliancia založili Most-Híd 2023. Strana sa dohodla na volebnej spolupráci s Modrými. Most-Híd 2023 a Modrí deklarovali, že chcú spoločne osloviť aj ďalšie strany ako MF a Demokratov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.