Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Odrazili sme masívny útok dronmi na Kyjev, tvrdí ukrajinská armáda

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na sobotu úspešne odrazila nový ruský útok dronmi na Kyjev, ale padajúce trosky spôsobili v hlavnom meste určité škody, informovala ukrajinská armáda. Útok označila ako "masívny".

Podľa tlačovej agentúry AFP šéf kyjevskej civilnej obrany a vojenskej správy Serhij Popko na platforme Telegram napísal:

"Túto noc agresor znova podnikol masívny útok dronmi. Ozbrojené sily zničili všetky zistené vzdušné ciele prostriedkami našej protivzdušnej obrany. Žiadne zásahy na Kyjev sa nepodarili! Padajúce trosky spôsobili požiar v obytnej budove v Darnyckom obvode, ale bol uhasený bez akýchkoľvek obetí."

Podľa slov Popka trosky zapríčinili určité škody v troch ďalších kyjevských obvodoch, ale zatiaľ nie sú hlásené žiadne obete.

Popko dodal, že išlo o 11. vzdušný útok na Kyjev od začiatku mája. V sobotu o 00.45 h miestneho času ukrajinská armáda varovala, že ku Kyjevskej oblasti smerujú drony. Tamojšie úrady hlásili výbuchy a explózie oznámili aj úrady v meste Černihiv severovýchode od Kyjeva. Exilová radnica v Mariupole, meste okupovanom Ruskom na pobreží Azovského mora, tiež informovala o výbuchoch.

Systémy protivzdušnej obrany boli aktívne v Kyjeve a Černihivskej oblasti, uviedla ukrajinská armáda.

(tasr)

Minúta  |  

Biden sa teší na stretnutie so Zelenským v Hirošime

Americký prezident Joe Biden "sa teší na stretnutie" s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským v Hirošime, uviedol v sobotu Biely dom a potvrdil tak informáciu, že títo dvaja politici sa stretnú na okraj samitu krajín G7.

"Je isté, že sa s ním prezident Biden stretne," povedal poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, no neuviedol žiadne podrobnosti ohľadom toho, kedy sa rokovanie uskutoční. "Prezident sa teší na príležitosť stretnúť sa [so Zelenským] tvárou v tvár," dodal.

Ukrajinský prezident by mal do Japonska podľa miestnych médií prísť v sobotu, po predošlej zastávke v Saudskej Arábii.

Zelenského prekvapivá osobná účasť na stretnutí siedmich najvyspelejších krajín sveta prichádza hneď po tom, ako Biely dom definitívne oznámil, že nebude brániť spojeneckým krajinám dodávať Ukrajine stíhačky F-16 americkej výroby.

Ukrajina opakovane žiadala spojencov o poskytnutie moderných lietadiel, ktoré by nahradili jej zastaralú a vojnou zničenú flotilu zo sovietskej éry. Biden však predtým vyhlásil, že USA ich presun nepovolia. Washington vyjadril obavy z vyprovokovania Moskvy a priamejšieho zapojenia sa do vojny.

Sullivan uviedol, že presuny F-16 nenarušia kľúčovú rovnováhu, ktorú Washington chce udržať pri podporovaní Ukrajiny "spôsobom, ktorý zabráni vypuknutiu tretej svetovej vojny". Povedal, že tieto vojenské lietadlá budú použité len na obranu. "Spojené štáty neumožňujú ani nepodporujú útoky na ruské územie," vyhlásil.

V reakcii na kritiku, že Spojené štáty čakali príliš dlho, kým spojencom povolili poslať Ukrajine svoje F-16, Sullivan povedal, že Ukrajinci tieto lietadlá nepotrebujú, aby zahnali Rusov späť, v najbližších týždňoch. Namiesto toho budú stíhačky F-16 a sprievodný výcvik pilotov súčasťou dlhodobej prestavby ukrajinského letectva, dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Sýria je späť medzi bratmi, zaznelo na samite. Lídri privítali Asada v Lige arabských štátov

Arabskí lídri privítali v piatok sýrskeho prezidenta Bašára Asada na summite Ligy arabských štátov (LAŠ) v Saudskej Arábii, od ktorého sa očakávalo, že bude konfrontáciou konfliktov na Blízkom východe aj mimo neho.

Ako konštatovala agentúra AFP, triumfujúci Asad vyzval na "novú etapu" regionálnej spolupráce na summite, na ktorom prekvapivo vystúpil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, čo je podľa agentúry znakom rastúceho diplomatického vplyvu Saudskej Arábie.

Asad sa v Lige arabských štátov objavil prvýkrát od roku 2011, keď LAŠ pozastavila Damasku členstvo. Šlo vtedy o reakciu na potlačenie protivládnych protestov, ktoré malo za následok vypuknutie občianskej vojny s viac ako 500-tisíc obeťami na životoch a miliónmi presídlencov.

"Dúfam, že to znamená začiatok novej etapy arabského boja za solidaritu medzi nami, za mier v našom regióne, rozvoj a prosperitu namiesto vojny a ničenia," vyhlásil Asad na stretnutí v pobrežnom meste Džidda pri Červenom mori.

Keď lídri vstúpili do hlavnej sály, Asad si vymenil pozdravy s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a pred otváracím ceremoniálom sa stretol s tuniským prezidentom i s viceprezidentom Spojených arabských emirátov.

"Rád by som nahlas privítal Sýriu späť na jej mieste medzi jej bratmi," povedal v úvodnom prejave summitu alžírsky premiér Ajman bin Abdarrahmán.

"Tešíme sa dnes z účasti sýrskeho prezidenta Bašára Asada na tomto summite," uviedol vo svojom príhovore saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, ktorý je de facto vládcom kráľovstva, a dodal, že dúfa, že tento návrat povedie k "stabilite" v Sýrii.        

Asad a princ Muhammad sa stretli aj po summite a Asad "ocenil úsilie Saudskej Arábie o dosiahnutie arabského zblíženia", uviedla sýrska oficiálna tlačová agentúra SANA. Kráľ Salmán, 87-ročný otec princa Muhammada, sa na summite nezúčastnil a nechal svojho syna, aby predsedal tejto udalosti.

Liga počas summitu zdôraznila "potrebu podniknúť praktické a účinné kroky na postupné vyriešenie krízy" v Sýrii, no podrobnosti o tom, aké opatrenia by sa mohli podniknúť, neboli bezprostredne známe.        
        Nie každá krajina v regióne však túžila po náprave vzťahov s Asadom. Katar tento mesiac uviedol, že nebude normalizovať vzťahy s Asadovou vládou, no poznamenal, že to nebude "prekážkou" pri jeho reintegrácii do LAŠ. Sýrske štátne médiá však v piatok informovali, že Asad sa pred vstupom do rokovacej sály rozprával a potriasol si rukou s katarským emirom šejkom Tamím ibn Hamad Ál Sáním.
        Prezident ďalšieho štátu Perzského zálivu, Spojených arabských emirátov, sa na summite neukázal a namiesto toho tam poslal svojho brata a viceprezidenta, píše AFP.        

Minúta  |  

Erdogan nie je pripravený podporiť členstvo Švédska v NATO

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan stále nie je pripravený podporiť členstvo Švédska v Severoatlantickej aliancii, keďže Štokholm podľa neho poskytuje útočisko teroristickým organizáciám.

Informovala o tom stanica CNN. Erdogan podľa vlastných slov nemôže priaznivo nahliadať na úsilie Švédska o členstvo v NATO, kým bude táto krajina naďalej dovoľovať "odnožiam tureckých teroristických skupín voľne sa potulovať po uliciach Štokholmu," povedal v exkluzívnom rozhovore pre americkú spravodajskú stanicu.

Turecký prezident totiž dlhodobo obviňuje Švédsko, že poskytuje útočisko militantom zo zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je v Turecku, Švédsku, USA i v Európe označovaná za teroristickú organizáciu.

Erdogan tvrdí, že by chcel dosiahnuť vydanie týchto jednotlivcov Ankare; Švédsko však dalo jasne najavo, že k tomu nedôjde. Patová situácia zablokovala pristúpenie Švédska k NATO, hoci ďalšia severská krajina - Fínsko - sa k Aliancii oficiálne pripojila už minulý mesiac.

Niektorí západní predstavitelia a blízkovýchodní pozorovatelia sa domnievajú, že tvrdenia o terorizme poskytujú Erdoganovi krytie, aby sa nemusel zaoberať otázkou NATO a potenciálne nerozhneval ruského prezidenta Vladimira Putina v politicky nevhodnom okamihu, uvádza CNN.

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu však viedla k tomu, že Fínsko i Švédsko upustili od svojej neutrality a pristúpenie Fínska k NATO znamenalo úder pre Putina, ktorý sa Alianciu dlhodobo snažil oslabiť, konštatuje stanica.

(tasr)

Minúta  |  

Agentúra S&P potvrdila rating Slovenska A+. Navyše zlepšila jeho výhľad na stabilný

Medzinárodná agentúra Standard & Poor´s (S&P) ponechala vo svojom aktuálnom hodnotení rating Slovenska na úrovni A+, zlepšila však jeho výhľad z negatívneho na stabilný. Úprava prichádza v čase vrcholiacich kríz a inflácie, čo je pozitívnym signálom pre investorov. Zmena výhľadu však už predpokladá aj postupné ozdravenie verejných financií, informovalo v piatok Ministerstvo financií (MF) SR.

Aktuálne ratingové hodnotenie odzrkadľuje najmä schopnosť Slovenska znížiť závislosť od dovozu ruských komodít. "Slovenská ekonomika bola pozoruhodne odolná voči prudkému nárastu cien energií, ako dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu. Zároveň nedávne spustenie nového bloku v jadrovej elektrárni Mochovce robí Slovensko v oblasti elektriny takmer sebestačným," uvádza sa v správe S&P.

Analytici agentúry predpokladajú, že slovenská ekonomika bude v tomto roku rásť o 1,2 percenta rýchlejšie ako očakávali. Priaznivejší vonkajší dopyt a uvoľnenie tlakov v dodávateľskom reťazci by mali viesť k vyššiemu rastu exportu. Relatívne stabilný by mal zostať aj pracovný trh. Čistý dlh verejnej správy zostane podľa agentúry do roku 2025 mierny a bude sa pohybovať pod úrovňou 50 percent HDP.

"Ako ministra financií ma pozitívne hodnotenie úprimne teší. Táto správa odzrkadľuje odolnosť našej ekonomiky, dáva nám voľnejšiu ruku pri príprave potrebných opatrení, no zároveň predpokladá čo najskorší začiatok ozdravenia verejných financií. Za zlepšením výhľadu je totiž v prvom rade dôvera ratingovej agentúry, že takýto plán predstavíme," upozornil nový minister financií Michal Horváth.

Podobne ako ministerstvo financií, aj ratingová agentúra vidí riziká už v tomto roku. Ide v prvom rade o negatívny vplyv inflácie, ktorá sa na Slovensku stále drží na pomerne vysokých úrovniach. Vysoké ceny budú aj naďalej obmedzovať súkromnú spotrebu domácností.

Vládne opatrenia na pomoc domácnostiam a podnikom zvýšili tohtoročný deficit verejných financií. V roku 2023 by sa mal podľa agentúry zvýšiť na 5,5 percenta z minuloročných 2 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan a Kiličdaroglu bojujú o podporu Ogana, ktorý vo voľbách skončil tretí

Volebná komisia v Turecku v piatok potvrdila výsledky prvého kola prezidentských volieb, v ktorých úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan ani kandidát spojenej opozície Kemal Kiličdaroglu nezískali nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo už v prvom kole. Informovala o tom agentúra

Komisia oznámila, že Erdogan získal 49,24 percenta hlasov, Kiličdarogla podporilo 45,07 percenta voličov, zatiaľ čo tretí kandidát Sinan Ogan dostal hlasy od 5,28 percenta hlasujúcich.

Druhé kolo volieb sa uskutoční 28. mája a rozhodne sa medzi dvoma najúspešnejšími kandidátmi z prvého kola. Tí sa teraz snažia získať podporu Sinana Ogana, ktorý v prvom kole získal hlasy 2,8 milióna Turkov.

Keďže rozdiel medzi Erdoganom a Kiličdaroglom predstavuje približne 2,6 milióna hlasov v prospech úradujúceho prezidenta, Oganova potenciálna podpora druhého menovaného sa považuje za mimoriadne dôležitú, konštatoval v piatok turecký denník Sabah.

Agentúra AP pripomenula, že Ogan — bývalý vysokoškolský pedagóg, ktorého vo voľbách podporovala protimigrantská nacionalistická Aliancia predkov (ATA) — v rozhovore pre turecké médiá začiatkom tohto týždňa konkretizoval svoje podmienky na podporu uchádzača o prezidentský úrad.

Patrí medzi ne "sústavný boj proti všetkým druhom teroristických organizácií", ako sú Strana kurdských pracujúcich (PKK), tzv. Fethullahova teroristická organizácia (FETÖ) a Hizballáh; časový plán na návrat miliónov utečencov žijúcich v Turecku - vrátane takmer 3,7 milióna Sýrčanov - do ich vlasti; udržanie prokurdských strán mimo vlády; a záruka, že prvé štyri články a článok 66 ústavy nebudú nikdy zmenené.

V reakcii na to Erdogan v rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu CNN vyhlásil, že týmto Oganovým požiadavkám sa nepodriadi. "Nie som človek, ktorý by rád vyjednával takýmto spôsobom. Budú to ľudia, kto rozhodne," povedal Erdogan. Rozhovor odvysielala CNN v piatok, teda v deň, keď sa Erdogan osobne stretol s Oganom. Ich rokovanie v Istanbule trvalo takmer hodinu a o jeho obsahu zatiaľ nie je nič známe.

Agentúra AP podotkla, že Kiličdaroglu sa vo štvrtok vo svojom prejave prekvapujúco odklonil od svojej inkluzívnej, jemnejšej, rétoriky — zrejme aby oslovil nacionalistických voličov —, keď prisľúbil, že v prípade svojho víťazstva pošle späť do vlasti milióny utečencov. Odmietol aj akúkoľvek možnosť vyjednávania o mieri s kurdskými militantmi.

Denník Sabah napísal, že Kiličdaroglu v piatok rokoval s predsedom volebnej koalície ATA Ümitom Özdagom o možnosti podpory svojej kandidatúry v druhom kole prezidentských volieb zo strany Ogana.

Kiličdaroglu novinárom povedal, že Özdaga informoval o názoroch opozičnej aliancie na rôzne politické témy. Zdôraznil, že Turecko potrebuje "demokraciu a solidaritu" a musí prekonať svoje problémy.

Özdag, ktorý je súčasne aj predsedom Strany víťazstva (ZP), avizoval, že orgány volebnej koalície ATA i Ogan budú o prípadnej podpore Kiličdaroglovej kandidatúry informovať v dohľadnom čase.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.