Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Snem strany Dobrá voľba schválil spoluprácu s Hlasom-SD

Delegáti strany Dobrá voľba v sobotu na svojom sneme v Trnave schválili spoluprácu so stranou Hlas-SD. Podľa slov predsedu Dobrej voľby Tomáša Druckera má dôjsť k zlúčeniu oboch politických strán k 30. septembru tohto roka.

Ako doplnil, o zlúčení strán budú ešte rozhodovať členovia Hlasu-SD na svojom sneme, ktorý sa má konať 10. júna v Púchove.

Zástupcovia Dobrej voľby budú nominovaní na kandidátskej listine Hlasu-SD už do najbližších parlamentných volieb. Drucker sa na sneme vzdal funkcie predsedu Dobrej voľby a stane sa členom predsedníctva Hlasu-SD. "Od tejto chvíle budú všetci členovia aj vedenie našej strany reprezentovať značku Hlas-SD s naším programom, s našimi víziami, ktoré sa prelínajú na 99,999 percenta," povedal Drucker.

Predsedu strany Hlas-SD Peter Pellegrini ocenil rozhodnutie snemu Dobrej voľby. Podľa jeho slov sa dá počítať s tým, že so zlúčením budú súhlasiť aj členovia Hlasu-SD na ich júnovom sneme. "Pred niekoľkými mesiacmi sme prišli s projektom celospoločenskej dohody. Slovenská spoločnosť je rozvrátená, ľudia sú rozhádaní a slovenská vláda si spravila nepriateľov zo samosprávy, odborov, z lekárov. Jediným východiskom, ako sa môžeme z tohto marazmu dostať, je spájanie. A spájať sa musia aj strany a politici, ktorí to so Slovenskom myslia dobre," skonštatoval Pellegrini.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin tvrdí, že vagnerovci úplne dobyli Bachmut. Kyjev priznáva kritickú situáciu

Zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v sobotu vyhlásil, že jeho bojovníci získali úplnú kontrolu nad mestom Bachmut na východe Ukrajiny. Kyjev na toto vyhlásenie bezprostredne nereagoval.

Prigožin vo videu zverejnenom na platforme Telegram uviedol, že vagnerovci získali nad Bachmutom úplnú kontrolu okolo poludnia. Na videu držal v rukách ruskú vlajku, za ním stáli vojaci a v diaľke bolo počuť výbuchy.

Dodal, že jeho bojovníci sa z Bachmutu stiahnu 25. mája, aby si oddýchli. "Získali sme úplne celé mesto, od domu k domu," povedal.

Kyjev však Prigožinovo tvrdenie poprel. „Nie je to pravda. Naše jednotky v Bachmute ďalej bojujú,“ povedal agentúre Reuters hovorca východného zoskupenia ukrajinských ozbrojených síl Serhij Čerevatyj.

Agentúra Reuters uviedla, že toto tvrdenie nedokáže nezávisle overiť.

Kyjev: Situácia je kritická

Situácia v meste Bachmut je kritická, varovala v sobotu námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Obrancovia podľa nej „držia obranu“ na najzápadnejšom okraji mesta.

„Naše jednotky sa držia v štvrti Litak. Dnes majú naši obrancovia v oblasti pod kontrolou isté priemyselné zariadenia a infraštruktúru,“ cituje ju ukrajinská agentúra Interfax.

Kyjev v uplynulých dňoch viackrát hlásil, že ukrajinskej armáde sa podarilo postúpiť na frontovej línii v okolí tohto mesta.

https://standard.sk/356695/znicenie-alebo-poskodenie-patriotu-nam-pripomina-ze-vyjadrenia-kyjeva-treba-brat-s-rezervou/

Pre rozmary Šojgua zomrelo päťkrát viac chlapov

Šéf kontraktorov už začiatkom mája požiadal Moskvu, aby mu umožnila odovzdať svoje pozície čečenskému vodcovi Ramzanovi Kadyrovovi. Prigožin sa v minulosti často sťažoval, že jeho sily utrpeli oveľa väčšie straty, než bolo potrebné, kvôli nedostatočnej podpore a zásobám munície zo strany Moskvy.

„V dôsledku ruskej byrokracie a rozmarom Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova zomrelo päťkrát viac chlapov, ako by malo,“ vytkol vodca vagnerovcov Kremľu aj v sobotňajšom videu.

Boje o Bachmut v Doneckej oblasti prebiehajú už od vlaňajšieho augusta. Ide o najdlhšiu a najkrvavejšiu bitku počas viac ako ročnej ruskej invázie. Sám Prigožin priznal, že mesto nemá strategickú ale symbolickú hodnotu a to pre intenzitu tamojších bojov a rozsah vojenských strát. V tomto meste žilo pred vypuknutím vojny približne 70-tisíc ľudí.         

(tasr, est)

Minúta  |  

Mužovi, ktorý autom prešiel bránou Vatikánu, nariadili psychiatrickú starostlivosť

Muža, ktorý vo štvrtok prešiel bránou Vatikánu a pokračoval v ceste aj po výstreloch stráží na jeho auto, previezli v piatok po predbežnom výsluchu do neďalekej nemocnice na psychiatrickú starostlivosť.

Muža, ktorého totožnosť Svätá stolica nezverejnila, previezli na psychiatrické oddelenie po tom, čo strávil noc na vatikánskej policajnej stanici.

Podľa Vatikánu muž vo štvrtok večer prešiel Bránou svätej Anny. Po tom, čo mu vatikánski žandári na vnútornom kontrolnom stanovišti vystrelili do pneumatík, ďalej zrýchľoval a nakoniec zastavil na jednom z nádvorí Apoštolského paláca. Tam ho vatikánski žandári zatkli.

Vatikán uviedol, že muža, o ktorom sa predpokladalo, že má okolo 40 rokov, vypočúval vatikánsky sudca v prítomnosti právnika. „Vzhľadom na jeho stav bol prevezený na psychiatrické oddelenie na povinnú liečbu,“ uvádza sa vo vyhlásení. Motív konania nie je známy.

Incident bol zriedkavým vpádom do mestského štátu, kde je väčšinou zakázaný vstup pre širokú verejnosť, predovšetkým v noci. Kým do Baziliky svätého Petra a múzeí vo Vatikáne majú návštevníci prístup počas otváracích hodín a ľudia s receptmi môžu ísť do vatikánskej lekárne, do ostatných budov je potrebné povolenie.

(sita)

Minúta  |  

Dva nové vrtuľníky Black Hawk by nám mali dodať v roku 2025

Dva nové vrtuľníky Black Hawk pre Ozbrojené sily (OS) SR by mali dodať v druhom štvrťroku 2025. Ministerstvo obrany (MO) SR za techniku vrátane vybavenia zaplatí 61,4 milióna eur. Zvyšných 50 miliónov dolárov pokryje grant z fondu USA.

"Podľa harmonogramu Ministerstvo obrany SR uhrádza platby priebežne, a to v období od roku 2022 do 2028," doplnila Mária Precner z komunikačného odboru MO SR v stanovisku.

Nákup dvoch vrtuľníkov UH-60 M Black Hawk s výbavou pre sily pre špeciálne operácie schválila vláda v roku 2021. Súčasťou kontraktu sú aj systémy a náhradné diely vhodné aj pre vrtuľníky, ktoré SR už vlastní. Celkové náklady by mali dosiahnuť 111,4 milióna.

Vrtuľníky nakúpil rezort prostredníctvom amerického programu FMS (Foreign Military Sales), ktorý umožňuje obstarávať ostatným vládam bojové prostriedky vyrábané na území USA priamo od výrobcu, ale len zmluvným vzťahom s vládou USA. Nákup vojenskej techniky zaručuje partnerským a spojeneckým krajinám v obstarávacích cenách americkej armády bez sprostredkovateľov. Použitie prostriedkov je podmienené zosúladením modernizačných výdavkov MO SR na interoperabilitu podľa štandardov NATO a vyradením starej sovietskej výzbroje.

(tasr)

Minúta  |  

Macron: Zelenského účasť na samite G7 môže zmeniť pravidlá hry

Osobná účasť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na summite G7 v japonskom meste Hirošima môže byť prelomová. V sobotu to uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron po stretnutí so svojím ukrajinským kolegom.

Nečakaná cesta Zelenského do Hirošimy predstavuje jedinečnú príležitosť, aby "vyjadril svoju situáciu, odovzdal svoje posolstvo a zdieľal svoj názor," povedal Macron. "Verím, že to môže zmeniť pravidlá hry," dodal.

Zelenskyj v Hirošime rokoval aj s indickým premiérom Naréndrom Módím, ktorý bol na summit G7 taktiež pozvaný. Módí ukrajinskému prezidentovi prisľúbil, že India urobí všetko, čo je v jej silách, aby pomohla vyriešiť krízu na Ukrajine.         

"Veľmi dobre rozumiem vašej bolesti a bolesti ukrajinských občanov. Môžem vás ubezpečiť, že na vyriešenie tejto situácie India a ja osobne urobíme všetko, čo bude v našich silách," povedal indický premiér po prvom stretnutí so Zelenským od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. AFP pripomína, že India dosiaľ neodsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu.

Ukrajinský prezident v príspevku na platforme Telegram uviedol, že Indii poďakoval "za podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti" Ukrajiny, najmä na poli medzinárodných organizácií.

Zelenskyj tiež poďakoval Módímu za humanitárnu pomoc pre Kyjev a pozval Indiu, aby sa pridala k implementovaniu ukrajinského mierového plánu.        

(tasr)

Minúta  |  

Nemecké produkty napriek sankciám zrejme končia na ruskom trhu

Export z Nemecka do krajín susediacich s Ruskom zaznamenal v 1. štvrťroku výrazný rast, čo vyvolalo obavy z reexportu nemeckých produktov do Ruskej federácie a obchádzania tak sankcií uvalených na Moskvu za vojnu na Ukrajine.

Hodnota nemeckého exportu do samotného Ruska klesla v januári až marci medziročne o vyše 47 %. Avšak vývoz Nemecka do bývalej sovietskej republiky Kirgizsko vyskočil za rovnaké obdobie o 949 % na 170 miliónov eur, uviedla agentúra Reuters, ktorá analyzovala údaje nemeckého štatistického úradu. Výrazne vzrástol aj export do ďalších štátov, ktoré priamo susedia s Ruskom, alebo boli v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu, aj keď hodnota vývozu bola relatívne nízka. Export do Gruzínska sa v 1. kvartáli zvýšil medziročne o 92 %, do Kazachstanu o 136 %, Arménska o 172 % a do Tadžikistanu o 154 %.

Prudký rast obchodu s týmito krajinami, ktorý výrazne vzrástol aj za celý minulý rok, na začiatku ktorého Rusko napadlo Ukrajinu, vyvoláva obavy, že mnohé sankcionované tovary stále končia na ruskom trhu. "Ako inak sa dá taký vysoký rast exportu vysvetliť," zapochyboval prezident Rakúskeho inštitútu pre hospodársky výskum (WIFO) Gabriel Felbermayr.

"Obchádzanie sankcií voči Rusku je neprijateľné," povedal nemecký minister financií Christian Lindner tento týždeň v Bruseli, kde sa rokovalo o 11. balíku sankcií voči Moskve. Ten sa týka práve osôb a krajín obchádzajúcich protiruské sankcie. Zastavenie reexportu je však komplikované pre prekrývanie sa colných a obchodných dohôd medzi krajinami, z ktorých nie všetky súhlasili so západnými sankciami.  

"Arménsko, Bielorusko, Kazachstan a Kirgizsko sú s Ruskom v colnej únii," povedal Felbermayr. "To znamená, že voči tretím krajinám uplatňujú spoločný colný režim a to, čo ide z EÚ do Kirgizska, sa môže následne predať do Ruska bez ďalších kontrol a colných poplatkov," dodal.

V prípade exportu Nemecka do Kirgizska sa v 1. kvartáli zvýšil prudko najmä vývoz áut a komponentov, a to o vyše 4000 % na zhruba 84 miliónov eur. O viac než 1000 % vzrástol aj nemecký vývoz chemických produktov, kovových výrobkov a oblečenia do tejto krajiny. Za minulý rok vzrástol export z Nemecka do Kirgizska zhruba šesťnásobne a vývoz produktov s označením "Made in Germany" sa výrazne zvýšil aj do ďalších krajín v blízkosti Ruska.

Prudko vzrástol export z Nemecka aj do Turecka, ktoré sa považovalo za ďalšiu trasu na dodávky západných výrobkov do Ruska. Vývoz sa v 1. kvartáli zvýšil o takmer 37 % na zhruba 8 miliárd eur, zatiaľ čo celkový export Nemecka za dané obdobie vzrástol iba o 7,4 percenta.

Turecko je v colnej únii s EÚ a podľa Felbermayra sa tak priemyselný tovar môže dostávať na jeho územie bez cla. "Keďže však Turecko neparticipuje na sankciách EÚ, tovar z týchto štátov sa z jeho územia môže exportovať ďalej do Ruska. To isté platí aj pre dovoz štátov EÚ z Turecka. Dovážané výrobky môžu obsahovať veľké množstvo ruských komponentov bez toho, aby s tým Európska únia mohla niečo urobiť," dodal šéf WIFO. Pod tlakom skupiny G7 Turecko nakoniec v marci súhlasilo so zastavením tranzitu západných tovarov spadajúcich pod sankcie cez svoje územie do Ruska, čo sa podľa USA ukáže na najnovších dátach v oblasti zahraničného obchodu.

Lídri krajín G7 sa medzitým v piatok na samite v japonskej Hirošime dohodli na nových sankciách voči Rusku. Tie podľa nich "vyhladujú" ruskú vojnovú mašinériu, ktorá nebude mať prístup k technológiám, službám a priemyselným produktom z krajín G7. Nové sankcie budú zahrnovať obmedzenia na vývoz položiek, ktoré sú pre Rusko kľúčové na bojisku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.