Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Násilie, pobodania či obťažovanie. Nemecké Plavno ovládli migranti, primátor je bezmocný

Arabi a Severoafričania ovládli centrum nemeckého mesta Plavno. Šikanujú okoloidúcich a páchajú vážne zločiny. Vedenie mesta nevie, ako opäť nastoliť poriadok.

Malá skupina násilných migrantov robí v centre saského Plavna už niekoľko mesiacov neplechu. Obťažujú okoloidúcich a často sa medzi sebou bijú.

Do mesta povolali už v októbri minulého roku viac policajtov. Pribudli hliadky poriadkovej polície aj oddiel so služobnými psami. Napriek tomu sa situácia stupňuje a 7. mája došlo k obzvlášť závažnému incidentu. Na námestí Postplatz 22-ročný Sýrčan nožom zaútočil na Iračana, mladšieho o rok, a dobodal ho. Lekárom sa Iračana podarilo zachrániť len vďaka mimoriadne rýchlemu prevozu do nemocnice a okamžitej operácii.

Sýrčan je momentálne vo väzbe, ale jadro problému to nevyriešilo. Len päť dní od strašnej udalosti (12. mája), došlo k ďalšej fyzickej potýčke, tentoraz medzi dvoma mužmi z Tuniska a Čečenska. Oboch vyšetrujú z úmyselného trestného činu ublíženia na zdraví.

Bitky medzi Severoafričanmi a Arabmi sú už celé mesiace na dennom poriadku.

Už nejde o jednotlivé prípady

Občania sa necítia bezpečne a centrum mesta sa pre mnohých stáva no-go zónou. „Ak páchatelia nepocítia žiadne následky, budú čoraz agresívnejší,“ myslí si Udo Gnüchtel, riaditeľ Parkhotela v meste.

Podľa denníka Bild sa podnikatelia sťažujú na klesajúce zisky a zamestnanci opúšťajú svoje obchody zadnými vchodmi, aby sa vyhli migrantom. Mnohí sa o negatívnych skúsenostiach boja hovoriť, aby sa nestali terčom násilia.

Primátor mesta Steffen Zenner (CDU) otvorene priznáva, že je zúfalý. Hoci podľa neho nemôžeme všetkých migrantov hádzať do jedného vreca, násilie v meste už prerástlo do väčších rozmerov.

„Prevažne mladí migranti iného ako ukrajinského pôvodu, zjavne úplne neochotní integrovať sa, spôsobujú obrovské problémy v centre mesta a tým aj diskreditujú väčšinu migrantov žijúcich v Plavne,“ povedal Zenner pre nemecký denník Bild.

Primátor viní zo situácie spolkovú vládu. Vyčíta jej, že nestanovila kvóty pre prisťahovalcov a že na hraniciach „neexistujú žiadne bezpečnostné opatrenia, ktoré by sa uplatňovali naprieč krajinami".

Zenner požaduje, aby spolkový kabinet podnikol „dôsledné kroky“ pri deportáciách. Len v Plavne sa nachádza štyridsať percent neukrajinských migrantov, ktorí podľa zákona musia opustiť krajinu.

(est)

Minúta  |  

Cesta k mieru začala. Pápež vymenoval osobitného vyslanca pre Ukrajinu

Pápež František vymenoval kardinála Mattea Zuppiho za osobitného vyslanca Vatikánu pre vojnu na Ukrajine. Predseda Talianskej biskupskej konferencie (CEI) by mal viesť misiu, ktorá by prispela k zmierneniu napätia v nádeji, že sa tak začne "cesta k mieru", oznámil v sobotu Vatikán.

Termín takejto misie a jej charakter v súčasnosti ešte skúmajú, doplnil hovorca Svätej stolice Matteo Bruni. Bolonský arcibiskup Matteo Maria Zuppi má podľa AP blízko k pápežovi.

František pred týždňom viedol vo Vatikáne rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten sa následne vyjadril skepticky o sprostredkovateľských snahách Vatikánu, keďže podľa neho mediácia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nie je možná.

Pápež koncom apríla pri návrate z návštevy Maďarska novinárom na palube lietadla povedal, že Vatikán pracuje na misii zameranej na ukončenie vojny. Podrobnosti však poskytnúť odmietol. Moskva aj Kyjev vtedy uviedli, že o tejto iniciatíve nič nevedia.

Talianska webová stránka Il Sismografo zameraná na vatikánske otázky tento týždeň informovala, že pápež chce poslať osobných vyslancov na rozhovory so Zelenským a Putinom v nádeji na sprostredkovanie prímeria. Krátke sobotňajšie oznámenie Vatikánu sa o Rusku nezmieňuje.

(tasr)

Minúta  |  

Biden: Budúcnosť sa bude písať v indicko-tichomorskej oblasti

Americký prezident Joe Biden v sobotu uviedol, že veľká časť budúcnosti nášho sveta sa bude písať v indicko-tichomorskej oblasti.

Biden v rámci samitu G7 v japonskej Hirošime absolvoval stretnutie s lídrami zoskupenia s názvom Štvorstranný bezpečnostný dialóg (QUAD) – austrálskym premiérom Anthonym Albanesem, predsedom japonskej vlády Fumiom Kišidom a indickým premiérom Nárendrom Módím. Cieľom tohto zoskupenia, ktorého členom je i USA, je obmedziť vplyv Číny v indicko-tichomorskej oblasti.

„Naša misia ostáva rovnaká. A to presadiť našu víziu slobodnej, otvorenej, bezpečnej a prosperujúcej indicko-tichomorskej oblasti," povedal Biden. Jeho administratíva venuje tomuto regiónu mimoriadnu pozornosť, pripomína DPA.

Lídri QUAD-u po stretnutí v spoločnom vyhlásení uviedli, že sú dôrazne proti „destabilizačným alebo jednostranným krokom, ktoré sa snažia zmeniť súčasný stav silou alebo nátlakom". Podľa agentúry AFP tak mierili na správanie Číny v indicko-tichomorskej oblasti. Peking však menovite nespomenuli.

„Vyjadrujeme vážne znepokojenie nad militarizáciou sporných prvkov, nebezpečným využívaním plavidiel pobrežnej stráže a námorných milícií a snahami o narušenie aktivít iných krajín v oblasti využívania pobrežných zdrojov," dodali.

Lídri QUAD-u sa mali pôvodne stretnúť budúci týždeň v austrálskom Sydney, Biden však pre vnútropolitické problémy svoju účasť odvolal. Za túto zmenu plánov sa austrálskemu premiérovi, ktorý schôdzku organizoval, ospravedlnil a pozval ho na návštevu Bieleho domu. Módí oznámil, že ďalší samit zoskupenia QUAD sa uskutoční budúci rok v Indii.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič o spájaní stredopravých strán: Charakterovo sa k sebe hodia

Predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič praje lídrom menších stredopravých strán, aby našli k sebe cestu, lebo inak všetky ich strany vo voľbách prepadnú.

„Majú čas do pondelka zahodiť egá, nájsť zdravý rozum a dohodnúť sa na tom, na kandidátke ktorej strany spolu pôjdu a čas zmeniť jej názov, aby boli všetci spokojní. Držím palce,“ napísal Matovič na sociálnej sieti. Zároveň však dodal, že by nikdy nechcel byť súčasťou takéhoto spolku.

„Ale musím uznať, že sa všetci zobrazení k sebe charakterovo hodia,“ napísal pri zverejnenej fotografii, ktorá zobrazuje Eduarda Hegera (Demokrati), Mikuláš Dzurindu (Modrí – Európske Slovensko), Zsolta Simona (Maďarské fórum), Lászlá Sólymosa (Most-Híd 2023), Pavla Macka (ODS) a Luciu Ďuriš Nicholsonovú (Jablko).

Eduard Heger, ktorý združuje strany Demokrati, Zmena zdola, Šanca a Dobrý deň, Slovensko, v piatok oznámil, že pozval lídrov strán Modrí – Európske Slovensko, Most-Híd 2023 a Maďarské fórum na rokovanie v najbližších dňoch. Hovoriť chce o spoločnom postupe do predčasných parlamentných volieb, ktoré budú 30. septembra. Modrí – Európske Slovensko a Most-Híd 2023 sa už dohodli na volebnej spolupráci, oznámili to vo štvrtok.

Strana ODS – Občianski demokrati Slovenska v apríli oznámila, že pôjde do volieb pod spoločným názvom kandidátky „Maďarské fórum, ODS, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana". Právny základ pre spoločnú kandidátku poskytne Maďarské fórum, ktoré zmení názov.

(sita, est)

Minúta  |  

Wlachovský na Twitteri: Nová vláda SR bude naďalej podporovať Ukrajinu

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Wlachovský v sobotu uviedol, že nová slovenská vláda bude aj naďalej podporovať Ukrajinu v jej oprávnenom boji proti ruskej agresii.

Wlachovský na Twitteri napísal, že absolvoval svoj prvý rozhovor s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. Dodal, že podpora Ukrajiny je národným záujmom SR.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala Wlachovského do funkcie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí v pondelok 15. mája spolu s ďalšími členmi vlády odborníkov.

Wlachovský v piatok absolvoval v Českej republike svoju prvú zahraničnú návštevu vo funkcii šéfa slovenskej diplomacie. So svojím českým rezortným partnerom Janom Lipavským rokoval aj o medzinárodnej bezpečnostnej situácii v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine a o jej povojnovej obnove.

(tasr)

Minúta  |  

Piliere ruskej ekonomiky sú cieľom sankcií, povedal Michel Zelenskému

Neústupnosť v sankčnej politike voči Rusku prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému predseda Európskej rady Charles Michel. Stretli sa v sobotu popri summite skupiny G7, ktorý sa koná v japonskej Hirošime.

"Európska únia bude spolupracovať s partnermi z G7 s cieľom zakročiť proti všetkým pilierom ruského hospodárstva, aby vojnová mašinéria (ruského prezidenta Vladimira) Putina neuspela," uviedol po rozhovore Michelov hovorca Barend Leyts.

EÚ podľa neho tiež úplne podporuje iniciatívu za mierový plán navrhovaný Ukrajinou.

Michel sa okrem toho vyslovil za prípravu viacročného plánu finančnej pomoci pre Ukrajinu, doplnil hovorca. Takýto projekt by bol známkou dlhodobej angažovanosti Únie za boj tejto krajiny proti nelegálnej vojne Ruska.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.