Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gréci hlasujú v parlamentných voľbách. Favoritmi sú strany premiéra a expremiéra

Obyvatelia Grécka v nedeľu hlasujú v parlamentných voľbách. Hlavnými favoritmi sú strana Nová demokracia (ND) súčasného premiéra Kyriakosa Mitsotakisa a opozičná ľavicová Syriza, na čele ktorej je expremiér Alexis Tsipras. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Občania rozhodujú o zložení 300 členného gréckeho parlamentu. V krajine je približne 9,8 milióna oprávnených voličov vrátane 440-tisíc mladých ľudí vo veku 17 až 21 rokov, ktorí sa na voľbách môžu zúčastniť po prvý raz, napísal spravodajský web Euronews.

Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h miestneho času (6.00 h SELČ) a zatvoriť sa majú o 19.00 h. Prvé predbežné výsledky by mali byť známe v nedeľu večer. Gréci žijúci v zahraničí mali možnosť odvoliť v sobotu.

Mitsotakis je premiérom od júla 2019. ND vtedy získala najvyšší počet hlasov v parlamentných voľbách a Mitsotakis vo funkcii nahradil Tsiprasa, ktorý bol premiérom od roku 2015.

Súčasný premiér prispel k zvládnutiu pandémie koronavírusu v Grécku i dvoch kríz so susedným Tureckom, napísala AP. Uškodil mu však škandál spojený s odpočúvaním opozičných politikov a februárové vlakové nešťastie, pri ktorom prišlo o život 57 ľudí.

Tsipras sa premiérom stal počas finančnej krízy v roku 2015, keď jeho strana Syriza vytvorila vládnu koalíciu s pravicovo-populistickou stranou Nezávislí Gréci.

O zvolenie sa v nedeľu uchádza viac než 30 strán, no len šesť z nich má realistickú šancu získať tri percentá hlasov, ktoré sú potrebné na vstup do parlamentu. Mitsotakisova ND by podľa prieskumov mohla získať približne o šesť percent viac než Tsiprasov blok.

Víťaz nedeľňajších volieb bude mať tri dni na to, aby sa dohodol na vládnej koalícii s ďalšou stranou alebo stranami. Ak sa mu to nepodarí, poverenie na vytvorenie vlády dostane strana s druhým najvyšším počtom hlasov.

Z dôvodu výrazných názorových rozdielov medzi dvomi hlavnými stranami a štyrmi menšími, ktoré by sa mohli dostať do parlamentu, však bude vytvorenie koalície náročné, konštatuje AP. V takom prípade by sa 2. júla konali ďalšie voľby, v ktorých by sa uplatnil nový volebný zákon. Na základe neho víťaznej strane pripadne ešte ďalších 50 parlamentných kresiel.

(tasr)

Minúta  |  

Bahrajn a Libanon plne obnovia diplomatické vzťahy

Bahrajn v sobotu oznámil, že po roku a pol plne obnoví diplomatické vzťahy s Libanonom. Bejrút toto rozhodnutie privítal. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Bahrajnské kráľovstvo sa rozhodlo obnoviť diplomatické zastúpenie" v Libanone na úrovni veľvyslanectva, uviedlo bahrajnské ministerstvo zahraničných vecí. Tento krok podľa rezortu "posilní bratské vzťahy medzi oboma krajinami".        

Libanonský premiér Nadžíb Míkátí uviedol, že si cení a víta sobotňajšie rozhodnutie Bahrajnu o návrate veľvyslanca do Bejrútu.

Oznámenie prichádza deň po summite Ligy arabských štátov (LAŠ) v Saudskej Arábii, všíma si AFP.

V reakcii na vyjadrenia bývalého libanonského ministra informácií Georgea Kurdáhího o vplyve Saudskej Arábie na vojnu v Jemene Rijád koncom roka 2021 stiahol z Bejrútu svojho veľvyslanca a nariadil libanonskému vyslancovi v Saudskej Arábii, aby opustil krajinu do 48 hodín. Spojené arabské emiráty (SAE), Bahrajn a Kuvajt v reakcii na tieto udalosti taktiež vyhostili libanonských diplomatov.

Kurdáhí predtým v televíznom rozhovore označil Saudskú Arábiu a SAE za agresorov vojny v Jemene. Tvrdil, že jemenskí povstalci známi ako húsíovia sa v boji proti jemenskej vláde "bránili... proti vonkajšej agresii". Libanonská vláda názor ministra odmietla a zdôraznila, že jej postoj neodzrkadľuje.

Saudskoarabský veľvyslanec sa vrátil do Libanonu v apríli minulého roka.

(tasr)

Minúta  |  

Macron: Summit G7 je príležitosťou presvedčiť Indiu a Brazíliu v otázke Ukrajiny

Francúzsky prezident Emmanuel Macron považuje prebiehajúci summit lídrov skupiny G7 v japonskom meste Hirošima za príležitosť presvedčiť veľké rozvíjajúce sa štáty, akými sú India a Brazília o potrebe ukončiť vojnu na Ukrajine. TASR správu prevzala v nedeľu z agentúr Reuters a AFP a stanice Sky News.

India a Brazília udržiavali ekonomické a politické vzťahy s Moskvou aj po ruskej invázii na Ukrajinu, čím zmarili snahy Západu o izoláciu Ruska, pripomína Reuters.

Macron na summite varoval pred udržiavaním "zamrznutého konfliktu" na Ukrajine a zdôraznil potrebu uzatvorenia dlhodobého mieru "založeného na medzinárodnom práve".

"Táto vojna nie je len európska," povedal Macron. Summit G7 považuje za príležitosť "diskutovať, vymieňať si názory a presviedčať partnerov, ktorí sa ho tiež zúčastňujú.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu priletel do Japonska na palube francúzskeho vládneho lietadla zo summitu Ligy arabských štátov (LAŠ) v Saudskej Arábii.

To, že Zelenskyj mal k dispozícii francúzske vládne lietadlo, Macron označil za "poctu". Podľa neho to ukazuje, že "Francúzsko buduje mier a hľadá riešenia".

Macron po sobotňajšom stretnutí so svojím ukrajinským kolegom uviedol, že osobná účasť Zelenského na summite G7 môže byť prelomová. Podľa neho táto jeho nečakaná cesta do Hirošimy predstavuje jedinečnú príležitosť, aby "vyjadril svoju situáciu, odovzdal svoje posolstvo a zdieľal svoj názor".

(tasr)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že sa mu podarilo dobyť Bachmut. Putin gratuluje, Zelenskyj hovorí nejednoznačne

AKTUALIZOVANÉ Ruské ministerstvo obrany v nedeľu vyhlásilo, že ruské jednotky spolu s bojovníkmi ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny získali úplnú kontrolu nad mestom Bachmut na východe Ukrajiny.

Vyhlásenie ministerstva prišlo približne osem hodín po tom, ako šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin povedal, že jeho bojovníci získali úplnú kontrolu nad mestom. Oznámil tiež, že jeho bojovníci sa z Bachmutu stiahnu 25. mája, aby si oddýchli.

K dobytiu mesta ruským vojakom a vagnerovcom gratuloval ruský prezident Vladimir Putin, napísali ruské štátne tlačové agentúry s odvolaním sa na Kremeľ.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však tieto tvrdenia poprel. Uviedol to v nedeľu hovorca prezidentskej kancelárie Serhij Nikiforov.

"Domnievam sa, že nie," reagoval Zelenskyj na otázku novinárov, či si myslí, že Kyjev má ešte stále Bachmut pod kontrolou a na nasledujúcu otázku o tvrdeniach, že Rusi mesto obsadili.

Prezidentská kancelária neskôr objasnila, že prezident reagoval na tvrdenia, či Rusi mesto obsadili. "Prezident tým poprel, že bol Bachmut obsadený," uviedol Nikiforov.

Viaceré média v nedeľu informovali, že Zelenskyj nepriamo potvrdil dobytie Bachmutu ruskými silami. Odvolávali sa na jeho vyjadrenia zo summitu krajín skupiny G7 v japonskej Hirošime. Agentúra DPA neskôr napísala, že ukrajinský prezident bol vo svojich vyjadreniach nejednoznačný.

Zelenskyj zdôraznil, že Bachmut je takmer úplne zničený a je v ňom množstvo Rusov. Označil to za tragédiu a poďakoval sa ukrajinským vojakom za ich úsilie.

Boje o Bachmut v Doneckej oblasti prebiehajú už od vlaňajšieho augusta. Ide o najdlhšiu a najkrvavejšiu bitku počas viac ako ročnej ruskej invázie. V tomto meste žilo pred vypuknutím vojny približne 70.000 ľudí.

https://standard.sk/358150/prigozin-tvrdi-ze-vagnerovci-uplne-dobyli-bachmut-kyjev-priznava-kriticku-situaciu/

(tasr)

Minúta  |  

Násilie, pobodania či obťažovanie. Nemecké Plavno ovládli migranti, primátor je bezmocný

Arabi a Severoafričania ovládli centrum nemeckého mesta Plavno. Šikanujú okoloidúcich a páchajú vážne zločiny. Vedenie mesta nevie, ako opäť nastoliť poriadok.

Malá skupina násilných migrantov robí v centre saského Plavna už niekoľko mesiacov neplechu. Obťažujú okoloidúcich a často sa medzi sebou bijú.

Do mesta povolali už v októbri minulého roku viac policajtov. Pribudli hliadky poriadkovej polície aj oddiel so služobnými psami. Napriek tomu sa situácia stupňuje a 7. mája došlo k obzvlášť závažnému incidentu. Na námestí Postplatz 22-ročný Sýrčan nožom zaútočil na Iračana, mladšieho o rok, a dobodal ho. Lekárom sa Iračana podarilo zachrániť len vďaka mimoriadne rýchlemu prevozu do nemocnice a okamžitej operácii.

Sýrčan je momentálne vo väzbe, ale jadro problému to nevyriešilo. Len päť dní od strašnej udalosti (12. mája), došlo k ďalšej fyzickej potýčke, tentoraz medzi dvoma mužmi z Tuniska a Čečenska. Oboch vyšetrujú z úmyselného trestného činu ublíženia na zdraví.

Bitky medzi Severoafričanmi a Arabmi sú už celé mesiace na dennom poriadku.

Už nejde o jednotlivé prípady

Občania sa necítia bezpečne a centrum mesta sa pre mnohých stáva no-go zónou. „Ak páchatelia nepocítia žiadne následky, budú čoraz agresívnejší,“ myslí si Udo Gnüchtel, riaditeľ Parkhotela v meste.

Podľa denníka Bild sa podnikatelia sťažujú na klesajúce zisky a zamestnanci opúšťajú svoje obchody zadnými vchodmi, aby sa vyhli migrantom. Mnohí sa o negatívnych skúsenostiach boja hovoriť, aby sa nestali terčom násilia.

Primátor mesta Steffen Zenner (CDU) otvorene priznáva, že je zúfalý. Hoci podľa neho nemôžeme všetkých migrantov hádzať do jedného vreca, násilie v meste už prerástlo do väčších rozmerov.

„Prevažne mladí migranti iného ako ukrajinského pôvodu, zjavne úplne neochotní integrovať sa, spôsobujú obrovské problémy v centre mesta a tým aj diskreditujú väčšinu migrantov žijúcich v Plavne,“ povedal Zenner pre nemecký denník Bild.

Primátor viní zo situácie spolkovú vládu. Vyčíta jej, že nestanovila kvóty pre prisťahovalcov a že na hraniciach „neexistujú žiadne bezpečnostné opatrenia, ktoré by sa uplatňovali naprieč krajinami".

Zenner požaduje, aby spolkový kabinet podnikol „dôsledné kroky“ pri deportáciách. Len v Plavne sa nachádza štyridsať percent neukrajinských migrantov, ktorí podľa zákona musia opustiť krajinu.

(est)

Minúta  |  

Cesta k mieru začala. Pápež vymenoval osobitného vyslanca pre Ukrajinu

Pápež František vymenoval kardinála Mattea Zuppiho za osobitného vyslanca Vatikánu pre vojnu na Ukrajine. Predseda Talianskej biskupskej konferencie (CEI) by mal viesť misiu, ktorá by prispela k zmierneniu napätia v nádeji, že sa tak začne "cesta k mieru", oznámil v sobotu Vatikán.

Termín takejto misie a jej charakter v súčasnosti ešte skúmajú, doplnil hovorca Svätej stolice Matteo Bruni. Bolonský arcibiskup Matteo Maria Zuppi má podľa AP blízko k pápežovi.

František pred týždňom viedol vo Vatikáne rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten sa následne vyjadril skepticky o sprostredkovateľských snahách Vatikánu, keďže podľa neho mediácia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nie je možná.

Pápež koncom apríla pri návrate z návštevy Maďarska novinárom na palube lietadla povedal, že Vatikán pracuje na misii zameranej na ukončenie vojny. Podrobnosti však poskytnúť odmietol. Moskva aj Kyjev vtedy uviedli, že o tejto iniciatíve nič nevedia.

Talianska webová stránka Il Sismografo zameraná na vatikánske otázky tento týždeň informovala, že pápež chce poslať osobných vyslancov na rozhovory so Zelenským a Putinom v nádeji na sprostredkovanie prímeria. Krátke sobotňajšie oznámenie Vatikánu sa o Rusku nezmieňuje.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.