Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Od stredy sa dočasne obnovia kontroly na hraniciach. Vyžiada si to konferencia Globsec

Od stredy 24. mája sa dočasne obnovia kontroly na hraniciach SR s Rakúskom, Maďarskom, Poľskom, Českom a na medzinárodných letiskách. Potrvajú do 8. júna. Cieľom je zaistenie bezpečnosti počas konania sa konferencie Globsec 2023 Bratislava Forum.

"Pre zrýchlenie procesu hraničnej kontroly odporúčame všetkým osobám vstupujúcim na naše územie, aby mali svoje cestovné doklady pripravené na kontrolu. Občanom Slovenskej republiky a občanom Európskej únie postačuje občiansky preukaz, občania iných štátov musia mať cestovný pas, prípadne iné doklady, ktoré ich oprávňujú na pobyt na území SR," uviedol rezort vnútra.

Na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec 29. až 31. mája sa zúčastnia významné politické a iné osobnosti verejného života z Európy a z ostatných častí sveta. Zavedením dočasných kontrol sa má na hraniciach vytvoriť tzv. prvý filter na zabránenie príchodu osôb, ktoré by mohli ohroziť verejný poriadok.

Rozsah vykonávania hraničných kontrol na hraniciach bude podľa Ministerstva vnútra SR vychádzať z aktuálnych hrozieb a bude obmedzený na nevyhnutný čas. "Policajný zbor bude tieto opatrenia vykonávať tak, aby dochádzalo iba k minimálnemu vytváraniu čakacích dôb na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky," deklaroval rezort. S policajtmi môžu tvoriť hliadky na hraniciach aj vojaci. Na posilnenie Policajného zboru vláda denne vyčlenila do 150 príslušníkov Ozbrojených síl SR.

Pozemné hranice SR s Poľskom, Českom, Rakúskom a Maďarskom bude možné počas trvania kontrol prekračovať iba na vybraných hraničných priechodoch s výnimkou zložiek integrovaného záchranného systému, osôb vykonávajúcich práce na poľnohospodárskych alebo lesných pozemkoch, poľovníkov a rybárov pri výkone svojej činnosti do piatich kilometrov od vnútornej hranice. Vlaková a letecká medzinárodná doprava nebude v tejto súvislosti žiadnym spôsobom obmedzovaná alebo zmenená.

(tasr)

Minúta  |  

Ľudia na Slovensku podľa analytikov NBS už šetria, len keď musia

V súčasnosti sú pozitívne príspevky Slovákov do úspor tvorené iba prevodmi do dôchodkového systému a splácaním úverov. Zvyšok príjmu už totiž nestačí na financovanie spotreby a príspevky flexibilnej zložky na tvorbu úspor sú preto negatívne. V aktuálnom blogu na to upozornili odborníci Národnej banky Slovenska (NBS), vedúci oddelenia prognóz a modelov Miroslav Gavura a expert analytik ekonometrického modelovania Michal Marenčák.

Pripomenuli, že reálna spotreba slovenských domácností sa napriek rekordnej inflácii do konca roka 2022 neprepadla, práve naopak. "Množstvo tovarov a služieb, ktoré si ľudia zakúpili, rástlo, i keď príjmy obyvateľov po zohľadnení inflácie stagnovali. V porovnaní s obdobím pred pandémiou Slovenky a Slováci spotrebovali objemovo menej tovarov a služieb len počas pandemických lockdownov, no nie v časoch vyššej inflácie od júna 2021," priblížili analytici NBS.

Počas pandémie objem úspor rástol. Podľa analytikov išlo o tzv. nútené a opatrnostné úspory, ktoré si domácnosti vytvárali, keď nemohli nakupovať zaužívané tovary a služby, alebo pre obavy o budúcnosť. Nástupom zvýšenej inflácie sa tieto úspory znižovali. Ľudia si pre zachovanie svojej spotreby odkladali stále menej peňazí z ich príjmov, čím miera úspor na disponibilnom príjme domácností neustále klesala. Vo 4. štvrťroku 2022 miera úspor na Slovensku padla k 2 percentám, domácnosti tak v tejto situácii spotrebovali takmer všetky svoje príjmy.

"Bez zníženia spotreby a pri daných splátkach istiny sa spotrebiteľské správanie zákonite muselo prejaviť v úbytku úspor. Úroveň vkladov je už niekoľko mesiacov pod dlhoročným trendom a nahromadenými vkladmi už ľudia pravdepodobne nedisponujú," konštatovali odborníci NBS.

Pri zohľadnení splátok dlhov a malého zostávajúceho priestoru na ďalšie znižovanie úspor bude podľa nich spotreba domácností v nasledujúcom období zrejme slabá. V posledných rokoch výrazne rástol objem hypoték a od minulého roku rastú aj ich sadzby. Celkovo tak budú ľudia čoraz viac peňazí dávať na splátky úverov.

"K výraznejšiemu rastu spotreby domácností preto zrejme dôjde až po dostatočnom a pretrvávajúcom zrýchlení rastu príjmov nad mieru inflácie. Podľa našich odhadov by k tomu mohlo dôjsť až v roku 2024. Istú dobu totiž domácnosti budú musieť aj obnovovať sčasti vyčerpané finančné rezervy," dodali analytici NBS.

(tasr)

Minúta  |  

Posilnenie obnoviteľných zdrojov by mohlo znížiť ceny energií skoro o tretinu, tvrdí analýza

Krajiny strednej a východnej Európy (CEE) prostredníctvom veternej a slnečnej energie môžu zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a zároveň znížiť ceny energií naprieč regiónom až o 29 percent. Vyplýva to z analýzy nezávislého think-thanku Ember, podľa ktorej si to však vyžaduje vyššie ambície všetkých krajín regiónu a aktívnejší prístup zo strany politikov a relevantných inštitúcií.

"Kým krajiny západnej Európy, ako Portugalsko, Holandsko či Dánsko, plánujú dosiahnuť do roku 2030 až 80-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energií (OZE) na domácej spotrebe elektriny, na Slovensku stále diskutujeme o tom, či by nám vlastne nestačilo aj tých 20 percent. Nie sme však jedinou krajinou, ktorá za priemerom EÚ zaostáva, problematický je takmer celý región strednej a východnej Európy. Nízkymi ambíciami nášho regiónu však sabotujeme dekarbonizačné plány celej Európskej únie," priblížil Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Zrýchleným prechodom na OZE by sa podľa analýzy zvýšila aj konkurencieschopnosť regiónu, ktorá bude sprevádzaná rastom investičných príležitostí. Podľa analýzy čoraz viac spoločností preferuje investície v krajinách s väčším podielom OZE, v ktorých majú navyše možnosť uzatvárania dlhodobých zmlúv o nákupe zelenej elektrickej energie. Rast sektora obnoviteľných zdrojov teda môže okrem napĺňania dekarbonizačných cieľov viesť aj k širším hospodárskym benefitom.

Z obnoviteľných zdrojov pochádza v súčasnosti približne iba 20 percent všetkej vyrobenej elektriny v regióne. Podľa analýzy má však celý región strednej a východnej Európy potenciál zvýšiť svoje kapacity OZE do roku 2030 až o 200 GW, čo by predstavovalo až šesťnásobný nárast oproti súčasnému stavu. "To by znamenalo výrazne nižšie náklady na elektrinu pre domácnosti, firmy či sociálne zariadenia," vysvetlil Karaba.

K naplneniu vyšších ambícií bude potrebné výrazné posilnenie prenosových a distribučných sústav, a to na národnej, ako i medzinárodnej úrovni. Karaba dodal, že masívna reštrukturalizácia energetického mixu si bude vyžadovať prispôsobenie sústav novej podobe trhu.

"V rozpočte EÚ je na tento účel vyhradených rádovo niekoľko miliárd eur a s časťou týchto prostriedkov môže počítať aj Slovensko za predpokladu, že jasne stanovíme náš zámer prispôsobiť sústavy rozvoju OZE. Rozvoj sústav by preto mal byť jedným z kľúčových opatrení v našich národných stratégiách vrátane národného energetického a klimatického plánu," zdôraznil Karaba.

(tasr)

Minúta  |  

Biden sa na samite G7 stretol so Zelenským a oznámil novú dodávku zbraní pre Ukrajinu

Americký prezident Joe Biden v nedeľu oznámil novú dodávku zbraní pre Ukrajinu. Urobil tak na stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na samite krajín skupiny G7 v japonskej Hirošime. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky stanice CNN.

Súčasťou balíka bude podľa Bidena strelivo, delostrelecká munícia a obrnené vozidlá. Všetci členovia skupiny G7 podľa jeho slov podporujú Ukrajinu.

"USA aj naďalej robia všetko, čo môžu, aby posilnili schopnosť Ukrajiny brániť sa," povedal Biden. Tiež vyjadril podporu pre dosiahnutie spravodlivého mieru na Ukrajine.

Americký prezident v piatok neoficiálne uviedol, že jeho krajina podporí dodanie stíhačiek F-16 Kyjevu i výcvik ukrajinských pilotov.

Ukrajinský prezident v sobotu priletel do Japonska na palube francúzskeho vládneho lietadla zo summitu Ligy arabských štátov (LAŠ) v Saudskej Arábii.

Nedeľňajšia schôdzka bola prvým osobným stretnutím Bidena so Zelenským od februára, keď americký prezident pricestoval na vopred neohlásenú návštevu Kyjeva, pripomína CNN.

(tasr)

Minúta  |  

Gréci hlasujú v parlamentných voľbách. Favoritmi sú strany premiéra a expremiéra

Obyvatelia Grécka v nedeľu hlasujú v parlamentných voľbách. Hlavnými favoritmi sú strana Nová demokracia (ND) súčasného premiéra Kyriakosa Mitsotakisa a opozičná ľavicová Syriza, na čele ktorej je expremiér Alexis Tsipras. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Občania rozhodujú o zložení 300 členného gréckeho parlamentu. V krajine je približne 9,8 milióna oprávnených voličov vrátane 440-tisíc mladých ľudí vo veku 17 až 21 rokov, ktorí sa na voľbách môžu zúčastniť po prvý raz, napísal spravodajský web Euronews.

Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h miestneho času (6.00 h SELČ) a zatvoriť sa majú o 19.00 h. Prvé predbežné výsledky by mali byť známe v nedeľu večer. Gréci žijúci v zahraničí mali možnosť odvoliť v sobotu.

Mitsotakis je premiérom od júla 2019. ND vtedy získala najvyšší počet hlasov v parlamentných voľbách a Mitsotakis vo funkcii nahradil Tsiprasa, ktorý bol premiérom od roku 2015.

Súčasný premiér prispel k zvládnutiu pandémie koronavírusu v Grécku i dvoch kríz so susedným Tureckom, napísala AP. Uškodil mu však škandál spojený s odpočúvaním opozičných politikov a februárové vlakové nešťastie, pri ktorom prišlo o život 57 ľudí.

Tsipras sa premiérom stal počas finančnej krízy v roku 2015, keď jeho strana Syriza vytvorila vládnu koalíciu s pravicovo-populistickou stranou Nezávislí Gréci.

O zvolenie sa v nedeľu uchádza viac než 30 strán, no len šesť z nich má realistickú šancu získať tri percentá hlasov, ktoré sú potrebné na vstup do parlamentu. Mitsotakisova ND by podľa prieskumov mohla získať približne o šesť percent viac než Tsiprasov blok.

Víťaz nedeľňajších volieb bude mať tri dni na to, aby sa dohodol na vládnej koalícii s ďalšou stranou alebo stranami. Ak sa mu to nepodarí, poverenie na vytvorenie vlády dostane strana s druhým najvyšším počtom hlasov.

Z dôvodu výrazných názorových rozdielov medzi dvomi hlavnými stranami a štyrmi menšími, ktoré by sa mohli dostať do parlamentu, však bude vytvorenie koalície náročné, konštatuje AP. V takom prípade by sa 2. júla konali ďalšie voľby, v ktorých by sa uplatnil nový volebný zákon. Na základe neho víťaznej strane pripadne ešte ďalších 50 parlamentných kresiel.

(tasr)

Minúta  |  

Bahrajn a Libanon plne obnovia diplomatické vzťahy

Bahrajn v sobotu oznámil, že po roku a pol plne obnoví diplomatické vzťahy s Libanonom. Bejrút toto rozhodnutie privítal. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Bahrajnské kráľovstvo sa rozhodlo obnoviť diplomatické zastúpenie" v Libanone na úrovni veľvyslanectva, uviedlo bahrajnské ministerstvo zahraničných vecí. Tento krok podľa rezortu "posilní bratské vzťahy medzi oboma krajinami".        

Libanonský premiér Nadžíb Míkátí uviedol, že si cení a víta sobotňajšie rozhodnutie Bahrajnu o návrate veľvyslanca do Bejrútu.

Oznámenie prichádza deň po summite Ligy arabských štátov (LAŠ) v Saudskej Arábii, všíma si AFP.

V reakcii na vyjadrenia bývalého libanonského ministra informácií Georgea Kurdáhího o vplyve Saudskej Arábie na vojnu v Jemene Rijád koncom roka 2021 stiahol z Bejrútu svojho veľvyslanca a nariadil libanonskému vyslancovi v Saudskej Arábii, aby opustil krajinu do 48 hodín. Spojené arabské emiráty (SAE), Bahrajn a Kuvajt v reakcii na tieto udalosti taktiež vyhostili libanonských diplomatov.

Kurdáhí predtým v televíznom rozhovore označil Saudskú Arábiu a SAE za agresorov vojny v Jemene. Tvrdil, že jemenskí povstalci známi ako húsíovia sa v boji proti jemenskej vláde "bránili... proti vonkajšej agresii". Libanonská vláda názor ministra odmietla a zdôraznila, že jej postoj neodzrkadľuje.

Saudskoarabský veľvyslanec sa vrátil do Libanonu v apríli minulého roka.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.