TRENČÍN - Kto tento týždeň zakončí koncertom? Poznáme výhercov lístkov na koncert Dalibora Jandu!
Víťazkami súťaže sa stávajú Monika Strempeková Korenčíková a Andrea Urbanová. Obidvom dámam blahoželáme!
Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
TRENČÍN - Kto tento týždeň zakončí koncertom? Poznáme výhercov lístkov na koncert Dalibora Jandu!
Víťazkami súťaže sa stávajú Monika Strempeková Korenčíková a Andrea Urbanová. Obidvom dámam blahoželáme!
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v pondelok uviedol, že plánované dodávky stíhačiek F-16 americkej výroby na Ukrajinu neovplyvnia priebeh bojov. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Západné plány vrátane výcviku ukrajinských pilotov na obsluhu F-16 nepomôžu dosiahnuť želané výsledky v boji proti Rusku, citovala Riabkovove slová ruská tlačová agentúry Interfax.
"Všetky tieto snahy sú úplne zbytočné," povedal. Podľa jeho slov budú všetky ciele "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine určite dosiahnuté.
Riabkov zdôraznil, že snahy "kolektívneho Západu", vedeného Spojenými štátmi, útočiť na bezpečnosť Ruska budú neúspešné. Dodal, že Moskve je jasné, že všetky zbrane, o ktorých Kyjev so Západom diskutuje, skôr či neskôr skončia na Ukrajine.
Americký prezident Joe Biden dal pred víkendovým summitom G7 západným spojencom súhlas na začatie výcviku ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 americkej výroby, čím sa položil základ pre ich prípadný presun na Ukrajinu, pripomína DPA.
(tasr)
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zistil nedostatky v cenníkoch za neregulovanú dodávku elektriny a plynu pre slovenských odberateľov. Niektoré cenníky podľa úradu nedostatočne reflektujú vývoj trhových cien energií a spôsobujú vysoké ceny v porovnaní s Českom, Rakúskom či Nemeckom. „Výsledky prieskumu indikujú nedostatočnú konkurenciu na trhu neregulovanej dodávky s negatívnymi dopadmi na koncových odberateľov elektriny a plynu, čo zároveň vytvára aj riziká pri štátnych kompenzačných schémach na zvýšené náklady na energie,“ informoval hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
Regulačný úrad eviduje pomerne malú “pružnosť“ cien za neregulovanú dodávku elektriny a plynu pre odberateľov v SR, čo otvára otázky o nastavení cenových politík dodávateľov energií v kontexte klesajúcich trhových cien elektriny a plynu. „V súčasnosti evidujeme klesajúce trhové ceny energií, čo vytvára predpoklady na obnovenie fungujúceho a efektívneho trhu s energiami a zníženie rozsahu mimoriadnych opatrení štátu,“ uviedol predseda ÚRSO Andrej Juris.
Cenníky dodávateľov energií za neregulovanú dodávku elektriny a plynu podľa úradu nedostatočne reflektujú vývoj trhových cien energií a obsahujú pomerne vysoké cenové hladiny neregulovanej dodávky elektriny a plynu v porovnaní s cenovými ponukami v okolitých krajinách. „Mnohí dodávatelia nezverejňujú svoje cenníky a vyžadujú od odberateľov, aby ich kontaktovali ohľadne ponuky,“ konštatoval Igaz.
Súčasný prieskum neregulovanej dodávky elektriny a plynu zdôrazňuje podľa Jurisa urgentnosť príslušných úprav primárnej legislatívy, ktoré posilnia dohľad úradu nad trhom dodávky elektriny a plynu pre koncových odberateľov, vytvoria povinnosti pre dodávateľov pravidelne zverejňovať a aktualizovať ceny a cenníky aj za neregulovanú dodávku elektriny a plynu pre koncových odberateľov a posilnia práva odberateľov pri zmene dodávateľa a rozhodovaní medzi regulovanou a neregulovanou dodávkou elektriny a plynu. „To vytvorí kľúčové predpoklady na zvýšenie transparentnosti cien za neregulovanú dodávku elektriny a plynu a posilnenie konkurencie medzi dodávateľmi elektriny a plynu. S týmto cieľom úrad už navrhol viacero legislatívnych zmien,“ uzavrel Juris.
Úrad začiatkom mája vykonal prieskum zverejnených cien za dodávku elektriny a plynu nepodliehajúcu regulácii cien, teda neregulovanej dodávky pre koncových odberateľov v SR. Úrad sa v prieskume zameral na segment malých a stredných odberateľov s ročnou spotrebou elektriny od 30 do 100 MWh a plynu od 100 do 300 MWh.
(sita)
Plán obnovy je jedinečný balík peňazí a Slovensko by malo urobiť maximum preto, aby tieto európske prostriedky využilo. Vláda Eduarda Hegera však v tejto oblasti od začiatku robila jednu chybu za druhou a reálne tak hrozí, že SR nevyužije 877 miliónov eur určených z plánu na projekty v oblasti zdravotníctva, vyhlásil v pondelok na tlačovej konferencii predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini.
Ohrozených je podľa strany 281 miliónov eur na novú nemocnicu Rázsochy, 330 miliónov eur na novú nemocnicu v Martine, 212 miliónov eur na rekonštrukcie regionálnych nemocníc či 54 miliónov eur na stanice a vozidlá záchrannej zdravotnej služby. Tieto projekty sa pri súčasnom stave nestíhajú zrealizovať do roku 2026, kedy plán obnovy končí.
"K dnešnému dňu treba povedať, že nebudú z plánu obnovy Rázsochy, nebude Martin, nebudú záchranky. Všetko smeruje k tomu, že nebudú ani rekonštrukcie, či už veľké alebo malé, regionálnych nemocníc. Tie stále neboli vyhodnotené. A nebudú ani desiatky nových ambulancií v regiónoch, ktoré sa do tohto projektu zatiaľ neprihlásili," priblížila podpredsedníčka Hlasu Zuzana Dolinková.
V tejto súvislosti vyzvali nového premiéra Ľudovíta Ódora aj ministra zdravotníctva Michala Palkoviča, aby zverejnili údajne existujúci náhradný plán, ako využiť európske peniaze určené pre slovenské zdravotníctvo. "Ak to nebude, tie peniaze budeme musieť vracať späť do Bruselu. Trestuhodne prídeme či už o miliardu v zdravotníctve, alebo šesť miliárd eur z celého plánu obnovy. Každý jeden deň meškania, zbytočného čakania a naťahovania času je naozaj vzácny, preto je potrebné, aby ste konali," dodala Dolinková.
(tasr)
Dánsko by chcelo v júli usporiadať samit, ktorého účastníci by mali hľadať možné cesty k uzavretiu mieru na Ukrajine. Povedal to v pondelok dánsky minister zahraničných vecí Lars Lökke Rasmussen, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.
"Ak Ukrajina dospeje k záveru, že nadišiel čas na takéto stretnutie, bolo by to fantastické," povedal Rasmussen. Dánsko by v takom prípade podľa jeho slov, samozrejme, chcelo byť hostiteľom takejto schôdzky.
Vzhľadom na pretrvávajúcu vojnu navrhuje Ukrajine aj Rusku čoraz viac krajín obdobné stretnutia zamerané na ukončenie konfliktu, prípadne predkladá aj mierové iniciatívy.
Sky News pripomína, že Čína vyzvala na prímerie vo svojom 12-bodovom dokumente, zatiaľ čo pápež František by chcel do Ruska a na Ukrajinu vyslať mierových vyslancov s cieľom pokúsiť sa dosiahnuť prímerie. Do Ruska a na Ukrajinu by zároveň mala čoskoro vycestovať aj skupina šiestich afrických lídrov, aby sa pokúsili nájsť riešenie konfliktu.
(tasr)
Poľsko stratilo historickú pamäť a zabudlo, že ako štát existuje len vďaka niekdajšiemu Sovietskemu zväzu, napísal na sociálnej sieti Telegram predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin. Varšava by podľa neho mala Moskve vrátiť okolo 750 miliárd dolárov, ktoré niekdajšie ZSSR investovalo po druhej svetovej vojne na obnovu a rozvoj Poľska.
Volodin dodal, že išlo o vybudovanie viac ako 800 priemyselných, energetických a dopravných zariadení. Poľsko podľa jeho mienky existuje ako štát „len vďaka našej krajine“.
Tretina súčasných území Poľska vďaka Rusku
Volodin sa nazdáva, že sa zabudlo na to, že za oslobodenie Poľska od fašistov zaplatil sovietsky ľud veľmi vysokú cenu. „Tretina súčasných poľských území – oblastí s rozvinutou infraštruktúrou, priemyselnými podnikmi, ako aj územiami bohatými na prírodné zdroje – sa stali jeho súčasťou po druhej svetovej vojne len vďaka našej krajine.“
Poliaci sa podľa slov Volodina dnes správajú voči Rusom nevhodne a neslušne, keď búrajú pomníky sovietskych osloboditeľov, zatvárajú ruské školy a kradnú ruský majetok.
Volodin si myslí, že by bolo správne, aby Poliaci prestali zarábať na Rusku. Navrhuje zákaz prejazdu poľských kamiónov cez územie Ruska. „Tovar sa naloží na ruské kamióny a zarábať na doprave budú naši občania. Náklady Poľska by v tomto prípade predstavovali približne 8,5 miliardy eur.“

Morawiecki: Je to typická propagandistická hra
Poľský premiér Morawiecki na margo slov Volodina povedal, že ruská propaganda „je už stovky rokov dokonalá v prekrúcaní skutočností“. Pripomenul, že Sovietsky zväz, predchodca dnešného Ruska, napáchal v Poľsku ohromné materiálne škody a Rusko ich teraz vo veľkom spôsobuje Ukrajine.
Poľsko a Rusko sa dlhodobo rozchádzajú v hodnotení mnohých historických udalostí. Zatiaľ čo podľa Varšavy napríklad príchod Červenej armády na konci druhej svetovej vojny síce znamenal koniec nacistickej nadvlády, priniesol ale začiatok komunistickej diktatúry riadenej z Moskvy.
Poľsko tiež pripomína, že druhú svetovú vojnu rozpútal pakt o neútočení uzavretý v auguste medzi nacistickým Nemeckom a komunistickým Sovietskym zväzom. V jeho dôsledku sovietska armáda okupovala východné Poľsko.
Agentúra PAP tiež citovala slová námestníka ministra zahraničia pre reparácie Arkadiusza Mularczyka. Ten uviedol, že Poľsko pripravuje správu o stratách spôsobených Sovietskym zväzom. „Musí byť rovnako solídne podložená ako správa týkajúca sa škôd, ktoré v Poľsku vznikli v dôsledku útoku zo strany nacistického Nemecka,“ zdôraznil.
(red., im)
Takzvaný Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK), ktorý vo vojne rozpútanej Ruskom bojuje na strane Ukrajiny, tvrdí, že jeho komandá opäť prenikli na územie Ruskej federácie. Doteraz tak urobili údajne dvakrát.
Ako informovala agentúra AFP, gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov medzičasom potvrdil prienik "ukrajinskej sabotážnej skupiny" na ruské územie. Uviedol, že ruské jednotky a agenti ruských tajných služieb a ďalších zložiek sa ich snažia "zlikvidovať".
Komandá RDK na dôkaz svojich tvrdí o prieniku na ruské územie zverejnili aj krátke, asi päť sekúnd trvajúce videá. Z videozáznamu sa dá usúdiť, že výpady na ruské územie sa uskutočnili v noci.
Na prvom z nich stojí niekoľko mužov vo vojenských uniformách pred smerovníkom do obce Bezľudovka v Belgorodskej oblasti na západe Ruska. Na druhom videu sú ozbrojení muži pri smerovníku v obci Čuroviči v Brianskej oblasti. Na tretej snímke sú ozbrojení muži pri tabuli obce Ľubimova v Kurskej oblasti.
Prvý výpad RDK do Ruska sa uskutočnil 2. marca, a to na územie Brianskej oblasti. Ruské úrady vtedy uviedli, že diverzanti zabili miestneho obyvateľa. Ruský prezident Vladimir Putin incident označil za teroristický útok.
Ukrajinské úrady sa vtedy od udalostí v Brianskej oblasti dištancovali: tvrdili, že s incidentom nemajú nič spoločné a žiadne "diverzné a prieskumné skupiny" do Ruska nevyslali. Celý "príbeh" o ukrajinskom RDK v Rusku označili za zámernú provokáciu.
(tasr)
Organizácie a firmy znovu vyzývajú poslancov Národnej rady (NR) SR na odmietnutie zákazu nedeľného predaja. Zákaz nedeľného predaja podľa signatárov výzvy #ZaOtvoreneNedele ubližuje spotrebiteľom, zamestnancom, podnikateľom a štátu. Informoval o tom riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa Filip Kužma.
Pripomenul, že schôdza NR SR sa mala podľa pôvodnej dohody poslancov skončiť už v piatok (19. 5.) a všetky neprerokované body sa mali presunúť na poslednú riadnu schôdzu v tomto volebnom období, ktorá sa uskutoční v júni. "Neprerokované body v tomto momente zahŕňajú prevažne populistické a nepremyslené opatrenia. Keďže väčšina z nich je v prvom čítaní, presunutím na jún by prakticky stratili šancu na včasné prerokovanie a úspech," vysvetlil Kužma. Poslanci sa však nakoniec dohodli, že rokovať budú aj tento týždeň, čím vniesli druhý dych rôznym návrhom zákonov vrátane návrhu na obmedzenie nedeľného predaja.
"Ako signatári výzvy #ZaOtvoreneNedele jednoznačne upozorňujeme, že zákaz neprospeje nikomu – ani spotrebiteľom, ani zamestnancom, ani podnikateľom a v konečnom dôsledku ani štátu," zdôraznil Kužma. Do výzvy sa podľa neho zapojili Inštitút moderného spotrebiteľa, Iniciatíva slovenských maloobchodníkov, INESS, INEKO, Podnikateľská aliancia Slovenska, Bratislava Policy Institute, GANT, EXIsport, Super zoo, NAY, Panta Rhei, Manufaktura a Tesco.
Podčiarkol, že podľa signatárov by zákaz nedeľného nakupovania pre spotrebiteľov znamenal zhoršenie dostupnosti tovarov a služieb, ktoré by zároveň mohli zdražieť. Pre zamestnancov by zákaz znamenal buď stratu pracovných miest, alebo by sa im dôsledkom straty príplatkov za prácu v nedeľu znížil príjem a zákaz by mal osobitný dopad na brigádujúcich študentov, ktorí okrem víkendu veľa iných možností na privyrobenie nemajú. Obchodníkom by sa zas znížili tržby, čo by pre štát znamenalo menší výber dane z pridanej hodnoty a cez pokles platov aj výber dane z príjmu a sociálnych či zdravotných odvodov.
"Aj štáty, ktoré zákaz nedeľného nakupovania majú, si vlastne uvedomujú, aké nepotrebné a škodlivé opatrenie to je. V Chorvátsku práve podobné obmedzenia zavádzajú do praxe a rovno povedali, že obchodníci si môžu vybrať 16 nedieľ, keď zostanú otvorení. Poľsko má tiež sedem nedieľ v roku, počas ktorých je nedeľné nakupovanie dovolené. Ak teda hneď pri zavádzaní opatrenia zákonodarca rozmýšľa nad tým, ako ho obísť, asi nie je tak prínosné," uzatvoril Kužma. Iniciatíva #ZaOtvoreneNedele preto opätovne vyzýva poslancov, aby tento návrh odmietli.
(tasr)
Spojená strana Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana trvá na stanovisku, že nebude súčasťou chaosu. Povedal to dnes na tlačovej besede Zsolt Simon zo spojenej strany v reakcii na to, že v nedeľu na rokovaní odmietli ponuku strany Demokrati na volebnú spoluprácu.
Podľa neho nejde o žiadne nové stanovisko, pretože ich strana deklarovala tento postoj od začiatku. Za súčasný chaos na Slovensku je podľa neho zodpovedný aj Eduard Heger (Demokrati). „Musíme povedať, že ani núteným odchodom z vlády sa človek nezmení a nezbaví sa zodpovednosti za chaos. Rovnako ako nie každý človek môže byť lekárom, nie každý človek vie byť povolaním politikom,“ zhodnotil Simon.
Zdôraznil, že sa profilujú ako alternatívne riešenie pre stredopravého voliča, ktorý nechce návrat Roberta Fica (Smer) a mafie, ale ani pokračovanie súčasného chaosu. Chcú si zachovať svoju tvár, pretože to pokladajú za svoju silnú stránku. „My sme neprestreli červený koberec Robertovi Ficovi, aby sa vrátil, my sme to nespôsobili. Medzi nami nie je nikto, kto by sedel vo vláde Roberta Fica, a ani nikto, kto by nepomáhal chaosu rozpadnutej vlády,“ skonštatoval Simon.
Dodal, že mienia prinášať riešenia, ktoré nie sú šité horúcou ihlou. Pripomenul, že už v utorok ráno môže predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) vyhlásiť voľby do parlamentu a nechcú žiadne riešenia na poslednú chvíľu. Zároveň sa spýtal, prečo ich Heger nepozval na rokovanie na sobotu ráno, ale až na nedeľu večer.
Rezort obrany spúšťa kampaň s heslom Mnoho profesií, jedno poslanie, ktorej ambíciou je postupné navýšenie počtu vojakov v Ozbrojených silách (OS) SR o 20 percent. V roku 2022 stúpol tento počet o 880, pričom tento a budúci rok by mali počty rásť po tisíc miest. Rezort obrany tak pokračuje v minuloročnom trende regrutácie do OS SR a zviditeľňuje tak službu profesionálnych vojakov. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Mária Precner.
Ako uviedol minister obrany Martin Sklenár, uplynulý rok ukázal, že mladí ľudia majú záujem o profesionálnu službu vlasti. „Práve pre aktuálnu bezpečnostnú situáciu sa hlásia záujemcovia so skutočným odhodlaním. OS SR sú právom najdôveryhodnejšou slovenskou inštitúciou, čo je v konečnom dôsledku tou najlepšou reklamou,“ doplnil Sklenár. Ako ďalej vysvetlil rezort obrany, ťažiskom kampane je vysielanie reklamných spotov v televíziách, reklám v rádiách a plánovaná je aj kampaň prostredníctvom bilbordov. Na podporu kampane má rezort pripravených aj viac ako 100-tisíc letákov na prezentačné aktivity v rámci rôznych verejných podujatí. Kampaň bude podporená aj prostredníctvom sociálnych sietí.
„Kľúčovou súčasťou kampane sú intenzívne prezentačné aktivity samotných profesionálnych vojakov, ktoré sa už začali realizovať v uplynulých mesiacoch v rôznych mestách a obciach, v rámci verejných podujatí, na veľtrhoch práce, ale aj na stredných aj vysokých školách naprieč celým Slovenskom," vysvetlilo ministerstvo s tým, že vojaci na nich informujú o možnostiach uplatnenia v OS SR, o podmienkach prijatia do služby profesionálneho vojaka a prezentujú bojovú techniku. Záujemcovia nájdu potrebné informácie na odkaze www.budemvojak.sk.
(sita)
Podľa Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) sa spotrebitelia tento rok nemusia obávať vysokých nedoplatkov za kúrenie a ohrev vody. Medzi dôvody, ktoré mohli znížiť vykurovaciu spotrebu, patrí napríklad mierna zima či zrušenie karanténnych opatrení, po ktorom ľudia opäť trávili viac času doma. Rok 2022 bol piaty najteplejší od roku 1931, pričom spotreba teplej vody klesla v priemere o osem percent v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi rokmi, informoval v pondelok SZVT.
"Nedoplatkov sa odberatelia nemusia obávať ani z dôvodu nárastu cien tepla. Oproti domovým kotolniam, kde sa cena tepla zvýšila v roku 2022 aj o 300 percent, výrobcovia tepla zo systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT) dokázali na negatívne výkyvy cien na trhu s energiami reagovať flexibilnejšie, čo sa prejavilo aj na miernejšom náraste cien tepla na rok 2022. Výhodou je, že mnohí dodávatelia používajú na výrobu tepla biomasu alebo kombináciu plyn plus biomasa, čo tiež prispieva k stabilizácii cien," povedal predseda predstavenstva SZVT Stanislav Janiš.
Ceny tepla za rok 2022 boli určené ešte v roku 2021 a za 2023 sa mali zvýšiť maximálne o 20 eur za megawatthodinu (MWh), na základe novely, ktorú schválila vláda ešte koncom minulého roka. Fakturácia prebieha podľa spotrieb nameraných na meračoch tepla, ktoré sú umiestnené na vstupe do obytného domu. Prípadné väčšie rozdiely v nákladoch na teplo medzi jednotlivými bytmi môže spôsobiť aj pomer medzi základnou a spotrebnou zložkou nákladov na teplo, ktorý si stanovujú vlastníci bytov na domovej schôdzi.
"Preplatky alebo nedoplatky závisia od nastavenia výšky zálohových platieb. Dá sa predpokladať, že ak mali domácnosti zálohové platby nastavené správne a reflektovali na schválené ceny tepla Úradom pre reguláciu, môžu očakávať približne rovnaké preplatky, respektíve nedoplatky. K stabilizácii cien tepla prispieva vo veľkej miere aj neustále zvyšovanie efektívnosti pri výrobe tepla a teplej vody v systémoch CZT. Systémy CZT tak zabezpečujú efektívnu, ekologickú a spoľahlivú dodávku tepla a teplej vody," uzavrel Janiš.
(tasr)
Železničnú dopravu cez stanicu Štrba v okrese Poprad obnovili. Viaceré vlaky však aktuálne hlásia meškanie, niektoré od 40 do 128 minút. Informuje o tom Železničná spoločnosť Slovensko na svojom webe.
Vlaky cez Štrbu v pondelok niekoľko hodín nepremávali. Dôvodom bolo nahlásenie bomby vo vlaku spoločnosti RegioJet. Na mieste zasahovala polícia. Vlak prehľadal pyrotechnik. Prípad rieši polícia v Česku, pretože tam bolo prijaté oznámenie.
Pre údajnú bombu evakuovali v pondelok v Kysaku aj vlak Českých dráh. Aj ten prehľadal policajný pyrotechnik. Vlak v stanici odstavili, železničná doprava cez Kysak nebola prerušená.
(tasr)
Ruskými jednotkami obsadenú Záporožskú jadrovú elektráreň (ZAES) v pondelok opätovne napojili na externú elektrickú sieť, oznámili zdroje z elektrárne. TASR informuje na základe správy stanice Sky News.
Elektráreň, ktorá je najväčšia v Európe, odpojili od externej elektrickej siete v pondelkových ranných hodinách, údajne po požiari v neďalekej elektrárni.
Ukrajinské médiá pred tým informovali o výbuchoch v Záporoží, ktoré sa ozývali počas nočného ruského raketového útoku, dodala stanica BBC.
ZAES je od marca minulého roka obsadená ruskými jednotkami. Počas celého tohto obdobia sa objavovali obavy o jej bezpečnosť, ktoré ešte zosilneli v súvislosti so správami o blížiacej sa ukrajinskej protiofenzíve. Je totiž možné, že elektráreň by sa mohla ocitnúť priamo v bojovej zóne.
Podľa agentúry Reuters sa záložné generátory na chladenie reaktorov ZAES doteraz spustili šesťkrát – táto situácia nastala v dôsledku ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina.
(tasr)
Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok v Bruseli diskutujú o návrhu Európskej komisie na jedenásty sankčný balík voči Rusku. Zameraný má byť voči tretím krajinám, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať sankcie EÚ, informuje spravodajca TASR.
Slovensko na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci zastupuje minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Wlachovský.
Pripravovaný 11. sankčný balík by mal predvídať aj možnosť sankcionovania firiem podporujúcich ruskú vojnovú mašinériu. Týždenník Politico v tejto súvislosti upozornil, že do tejto kategórie patrí aj množstvo európskych firiem napojených na Rusko, ktoré pomáhajú ruskej strane obchádzať alebo zmierňovať dosah doterajších reštriktívnych opatrení.
Politico s odvolaním sa na viacerých európskych diplomatov uviedol, že Maďarsko a Grécko podmieňujú svoj súhlas s novým balíkom sankcií tým, že sa na "čierny zoznam" nedostanú niektoré ich firmy.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó napríklad začiatkom mája uviedol, že pre Budapešť by bolo problémom, ak by na takomto zozname mala figurovať aj maďarská OTP Banka.
Nemenovaný grécky diplomat zas upozornil, že viaceré grécke spoločnosti boli zahrnuté na tento zoznam bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania a pre činnosti, ktoré sú v rámci doterajších sankcií EÚ legálne.
Podľa Politico diplomati z niekoľkých krajín EÚ vzniesli námietky proti spojeniu diskusie o trestaní firiem spolupracujúcich s Ruskom s jedenástym balíkom sankcií ako takým. Ten má umožniť postihovať krajiny, ako sú napríklad Arménsko, Kazachstan či Spojené arabské emiráty, ktoré napomáhajú Moskve obchádzať sankčný režim eurobloku.
Nepredpokladá sa, že v pondelok ministri zahraničných vecí dospejú k spoločnému stanovisku v tejto otázke, čo znamená, že o nej budú ďalej v stredu (23.5) rokovať veľvyslanci členských krajín pri EÚ (COREPER). Aj rozhovory o predchádzajúcich balíkoch sankcií proti Rusku boli náročné, krajiny EÚ však nakoniec vždy dokázali dosiahnuť potrebný kompromis, uvádza Politico.
(tasr)
Spoločnosť Meta, ktorá je vlastníkom sociálnej siete Facebook, dostala v pondelok rekordnú pokutu vo výške 1,2 miliardy eur za prenos údajov používateľov z EÚ do Spojených štátov, čo bolo v rozpore s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím.
V pondelok to oznámil írsky regulačný orgán. Írska komisia pre ochranu údajov (DPC), ktorá koná v mene Európskej únie, spresnila, že Európsky výbor pre ochranu údajov jej nariadil vybrať „správnu pokutu vo výške 1,2 miliardy eur".
Spoločnosť Meta už naznačila, že sa proti tomuto rozhodnutiu odvolá.
Európsky výbor pre ochranu údajov je nezávislý orgán EÚ s právnou subjektivitou, ktorého účelom je zabezpečiť konzistentné uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov a podporovať spoluprácu medzi orgánmi EÚ na ochranu údajov.
Írski regulátori začiatkom januára tohto roka pokutovali spoločnosť Meta za porušenie súkromia na internete a zakázali spoločnosti nútiť európskych používateľov, aby súhlasili s personalizovanými reklamami na základe ich online aktivity. DPC v januári udelila firme dve pokuty vo výške 390 miliónov eur. Prvá v hodnote 210 miliónov eur sa týkala porušenia pravidiel EÚ o ochrane súkromia na Facebooku, druhá v sume 180 miliónov eur na službe Instagram.
(tasr)
Aktivisti z organizácie Greenpeace oblepili špeciálnymi fóliami s nápisom "Zradcovia prírody" centrály strán Sme rodina, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Hlas-sociálna demokracia, Smer-sociálna demokracia, Ľudová strana naše Slovensko (ĽSNS) a Republika.
Reagovali tak na hlasovanie v parlamente, keď tieto strany v druhom čítaní schválili zmeny, ktoré ovplyvnia posudzovanie vplyvov na životné prostredie pri nových stavbách. Obmedzia tak možnosti verejnosti vyjadriť sa a bez odbornej a verejnej diskusie dávajú veľkú moc do rúk developerom. Informovala o tom v tlačovej správe hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.
“Sme rodina zradcov prírody. Hlas zradcov prírody. Obyčajní zradcovia prírody. Smer zradcov prírody” - tieto personalizované nápisy si našli dnes ráno na oknách a dverách centrály strán, ktorých poslanci podporili novelizáciu v stavebnej legislatíve. "Námietky aktivistov a verejnosti opakovane zabránili viacerým katastrofálnym poškodeniam prírody a barbarskej výstavbe bezohľadných developerských projektov. Je úplný škandál, že niektorí poslanci prirovnávajú boj verejnosti za ochranu prírody k environmentálnym happeningom. Navyše je neakceptovateľné, že novely týkajúce sa stavebného zákona a životného prostredia boli pripravené a schválené bez akejkoľvek poctivej verejnej či odbornej diskusie,” uviedla riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková. Dodala, že aktivisti žiadajú prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby tento zákon vetovala.
Greenpeace tvrdí, že navrhované zmeny prinášajú napríklad vysoko centralizovaný, kontrole nepodliehajúci úrad, ktorý bude mať moc nad výstavbou či nemožnosť verejnosti odvolať sa proti škodlivým rozhodnutiam. ,,Veríme, že prezidentka bude tieto novely vetovať a že ich vráti do parlamentu. Radi by sme verili aj tomu, že poslanci pochopia, že zdravé životné prostredie pre nás všetkých je dôležitejšie ako peniaze a biznis. Tá vlna odporu, ktorá zaznieva zo všetkých strán, je jasným signálom, že ľuďom na prírode záleží a je povinnosťou poslancov tento hlas počúvať,” uzavrela Katarína Juríková.
(sita)
Dnes je posledný deň, počas ktorého môžu návštevníci Historického múzea zhliadnuť na Bratislavskom hrade výstavu s predmetmi z baru Tepláreň.
Slovenské národné múzeum – Historické múzeum na svojom webe uvádza, že „tento rok zriadilo zbierku Inklúzie,” ktorej cieľom je „pokryť dosiaľ marginalizované okruhy spoločensko-kultúrneho vývoja na Slovensku týkajúce sa komunít, hnutí a subkultúr formujúcich sa na Slovensku.”


Predmety z Teplárne sprístupnili na hrade v rámci prvej „pop-up” výstavy tejto zbierky a verejnosť ich mohla vidieť od stredy 17.5., čo bol Medzinárodný deň proti homofóbii, bifóbii a transfóbii.
Ide o predmety, ktoré do zbierky daroval Roman Samotný, majiteľ kaviarne Tepláreň na Zámockej ulici. Je medzi nimi prestrelená tabuľa, ktorá stála v deň útoku pred podnikom, s nápisom "Hetero friendly", ktorý napísala jedna z obetí útoku.
Ďalším exponátom je šiltovka s umelými kvetmi a perlami, ktorú nosil Juraj Vankulič, druhý zo zastrelených, aj počas Dúhového pridu 2022 v Bratislave. Okrem toho je súčasťou zbierky aj nápojový lístok z Teplárne, vytvorený Romanom Samotným, s nápisom „Poď žiť. Nechaj žiť.”
Ministerstvo kultúry SR do zbierky darovalo dva bannery, ktoré po teroristickom útoku na Zámockej vystavili na budove.
Šéf ruskej súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v pondelok uviedol, že jeho bojovníci sa z východoukrajinského mesta Bachmut stiahnu do 1. júna a kontrolu nad ním odovzdajú ruskej armáde. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Vagnerovci i ruské ozbrojené sily cez víkend vyhlásili, že ovládli celý Bachmut; Kyjev to však popiera a tvrdí, že boje stále pokračujú.
"Vagnerovci opustia Arťemovsk od 25. mája do 1. júna," povedal Prigožin v nahrávke zverejnenej na platforme Telegram, pričom použil ruské pomenovanie Bachmutu zo sovietskych čias.
Prigožin ďalej dodal, že žoldnieri pred plánovaním odovzdaním kontroly ruským armádnym jednotkám zriadili "obranné línie" na západnom okraji Bachmutu.
"Ak ministerstvo obrany nemá dosť personálu, my máme tisíce generálov," povedal Prigožin, ktorý je v otvorenom spore s ruským vojenským vedením.
Šéf vagnerovcov opakovane ostro kritizoval ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, ktorých obviňuje z nekompetentnosti a zodpovednosti za veľké ruské straty na Ukrajine, pripomína AFP.
K údajnému dobytiu Bachmutu blahoželal vagnerovcom i ruskej armáde aj ruský prezident Vladimir Putin. Kyjev to však odmietol; ukrajinské ozbrojené sily v pondelok potvrdili, že boje o zničené mesto naďalej pokračujú. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu na summite G7 uviedol, že Bachmut "nie je okupovaný" Ruskom.
(tasr)
Zvyšovanie sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) sa postupne prejavuje aj vo vyššom úročení úverov v eurozóne, vrátane Slovenska. Dôležitá je však aj ďalšia fáza, ktorá predstavuje vplyv vyšších úrokov na reálne rozhodnutia firiem a domácností vziať si pôžičku alebo investovať. Tieto rozhodnutia dokážu ovplyvniť celkovú ekonomickú aktivitu aj infláciu a vyzerá to tak, že menová politika sa už prenáša do reálnej ekonomiky, upozornili analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v aktuálnom komentári.
Odvolávajú sa pritom na nedávny pravidelný prieskum o dostupnosti úverov medzi bankami v eurozóne (Bank Lending Survey, BLS), ktorý potvrdil prudké zhoršenie dostupnosti úverov. Podľa analytikov boli jeho výsledky kľúčové aj pre rozhodnutie ECB spomaliť začiatkom tohto mesiaca tempo zvyšovania sadzieb na 0,25 percentuálneho bodu (p. b.).
"Zvýšená opatrnosť bánk pri poskytovaní úverov firmám je spôsobená najmä obavami bánk z recesie alebo z výraznejšieho spomalenia ekonomiky. Banky sú tým pádom ochotné tolerovať menej rizika pri požičiavaní," vysvetlili analytici NBS. Okrem podnikových úverov je vidieť silné sprísňovanie aj pri hypotékach. Rastie podiel odmietnutých pôžičiek, ktorý je pri firmách najvyšší od roku 2015, kedy sa prieskum pýtal túto otázku prvýkrát.
Rovnako aj dopyt firiem po pôžičkách klesal najrýchlejšie od globálnej finančnej krízy a podľa očakávaní bude aj naďalej. "Hlavným faktorom poklesu dopytu pre firmy aj domácnosti sú podľa bánk vyššie úrokové sadzby. Znamená to, že zvýšenie úrokov nevplýva iba na úverové štandardy, ale aj na reálne rozhodnutia ľudí a firiem o tom, či si vziať pôžičku," priblížili ekonómovia.
Dopyt po hypotékach klesal aj z dôvodu zhoršujúcich sa vyhliadok realitného trhu a klesajúcej spotrebiteľskej dôvery. Tempo tohto poklesu podľa analytikov prekonalo očakávania a bolo najprudšie od začiatku vykonávania prieskumu BLS v roku 2003.
Tempo prideľovania úverov podnikom a domácnostiam sa tak postupne spomaľuje v súlade s postupným zvyšovaním úrokových sadzieb. Očakávania ďalšieho sprísňovania úverových podmienok a poklesu dopytu v konečnom dôsledku prispejú k spomaleniu ekonomiky a zvoľneniu tempa rastu cien, avizovali analytici.
Pripustili, že tento vývoj môže vyvolávať isté obavy. Zhoršenie, resp. otočenie úverového cyklu bolo v minulosti v mnohých krajinách spojené s hlbšími recesiami a horším ekonomickým výhľadom. "Aj v súčasnom období sa dá argumentovať, že dopyt po úveroch by mal skôr rásť - energetická kríza pravdepodobne vyvoláva potrebu zvýšených investícií firemného sektora a podobne na tom môže byť aj väčšina domácnosti," konštatovali ekonómovia.
Prípadný nežiadúci vzťah medzi úverovaním a ekonomickou aktivitou by však podľa nich mohol byť v súčasnosti zmiernený predovšetkým vďaka obozretnej finančnej regulácii. "Pozorované spomaľovanie tempa úverovania v eurozóne nemusí nutne indikovať problémy v ekonomike," dodali analytici NBS.
(tasr)
Papua-Nová Guinea podpísala v pondelok obrannú dohodu so Spojenými štátmi. Dohodu, ktorá umožňuje americkým silám prístup na letiská a do prístavov tejto ostrovnej krajiny, podpísal papuánsky minister obrany Win Bakri Daki s ministrom zahraničných vecí USA Antony Blinkenom.
Stalo sa tak ešte pred začiatkom stretnutia s lídrami 14 ostrovných štátov tzv. južného Tichomoria, ktorý sa koná v papuánskej metropole Port Moresby, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
"Dohoda o obrannej spolupráci je uzavretá," povedal papuánsky premiér James Marape s tým, že Papua takto pozdvihla na novú úroveň svoj vzťah so Spojenými štátmi. Blinken uviedol, že obe krajiny budú môcť v súlade s dohodou vzájomne vstupovať paluby svojich plavidiel, vymieňať si technické poznatky a spoločne tiež "lepšie hliadkovať" na moriach.
"Spoločne pracujeme na formovaní budúcnosti. Veľmi sa tešíme, že naše partnerstvo posunieme na ďalšiu úroveň," dodal Blinken.
AFP približuje, že Washington má čoraz väčšie obavy zo vzostupu Číny v Tichomorí, kde sa snaží získavať si strategickú podporu krajín pomocou rôznych diplomatických a finančných stimulov. Agentúra dodáva, že bezpečnostnou dohodou USA s Papuou sa rozšíria možnosti pre nasadenie americkej armády v regióne.
(tasr)
Železničná doprava cez stanicu Štrba v okrese Poprad je aktuálne prerušená. Železničná spoločnosť Slovensko na svojom webovom sídle informovala, že dôvodom je nahlásenie nástražného výbušného systému.
Hovorkyňa Železníc SR Ria Feik Achbergerová TASR potvrdila, že nástražný výbušný systém nahlásili vo vlaku spoločnosti RegioJet približne o 9.30 h. „Môžem potvrdiť, že na mieste sú policajné zložky, ktoré situáciu preverujú," uviedla. Nástražný výbušný systém údajne podľa nej krátko po 8.30 h nahlásili aj vo vlaku spoločnosti České dráhy v Kysaku.
Krajská policajná hovorkyňa z Prešova Jana Ligdayová doplnila, že prípad rieši česká polícia, pretože tam bolo prijaté oznámenie. "Naša polícia vykonáva všetky potrebné bezpečnostné opatrenia a pyrotechnickú prehliadku," uviedla.
PR manažérka spoločnosti RegioJet Alexandra Janoušek Kostřicová v reakcii na incident pre TASR uviedla, že anonymné udanie prišlo ráno mailom. Uvádzalo sa v ňom, že na palube vlaku RJ 1012 Košice - Praha sa nachádza bomba. "Rovnaké hlásenie dostali aj České dráhy. Náš personál vlak prešiel a žiadnu výbušninu nenašiel. Informáciu sme posunuli polícii, ktorá s tým pracuje. Dostali sme inštrukcie, ako máme postupovať, a na miesto prišiel pyrotechnik, ktorý vlak prehľadáva," uviedla Janoušek Kostřicová s tým, že iných spojov sa oznámenie netýkalo.
Evakuovali aj vlak z Prahy do Humenného
Pre údajnú bombovú hrozbu evakuovali v pondelok na stanici v Kysaku v okrese Košice-okolie vlak Českých dráh smerujúci z Prahy do Humenného. "Bomba vo vlaku bola nahlásená o 8.17 h," spresnila pre TASR hovorkyňa Železníc SR Ria Feik Achbergerová.
Vlak v stanici Kysak odstavili. "Vlak bol zrušený. Cestujúca verejnosť bola evakuovaná a následne prestúpila do ďalšieho vlaku," povedala hovorkyňa. Železničná doprava cez Kysak nie je prerušená, vlaky jazdia tri koľaje od miesta odstavenia evakuovaného vlaku. Ten prehľadávala polícia za pomoci služobného psa. Ešte predpoludním boli na mieste prítomné zložky Policajného zboru.
(tasr)
Ruská žoldnierska Vagnerova skupina je v dôsledku bojov o východoukrajinské mesto Bachmut oslabená, vyplýva z odhadov západných expertov. Vagnerovci sú sotva schopní ďalších útokov mimo Bachmutu, uviedol v pondelok americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Vojenskí analytici vychádzajú tiež z toho, že veľká časť Bachmutu je ovládaná ruskými jednotkami; naopak, ukrajinské ozbrojené sily podnikajú protiútoky severne a južne od mesta a ovládajú dopravné tepny v jeho okolí. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
Šéf Vagnerovcov Jevgenij Prigožin cez víkend deklaroval úplné obsadenie Bachmutu a avizoval stiahnutie svojich jednotiek z mesta a jeho odovzdanie do rúk regulárnej ruskej armády k 25. máju.
Ukrajinskí predstavitelia vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského však úplné dobytie Bachmutu ruskými silami popierajú.
Podľa pondelňajšieho vyhlásenia ukrajinskej armády boje o Bachmut stále pokračujú. Prípadné sťahovanie vagnerovcov z oblasti Bachmutu nebude podľa nej jednoduché; ruským okupantom totiž hrozí obkľúčenie ukrajinskými silami.
Boje o Bachmut, ktorý mal pred vojnou zhruba 70-tisíc obyvateľov, trvajú od konca leta minulého roka, pripomína DPA. Podľa odhadov expertov ISW potrebujú Rusi ďalšie posily na to, aby mesto, ktoré je v ruinách, udržali a dokázali ubrániť pred protiútokmi, cituje DPA.
Ak Prigožin tento týždeň skutočne stiahne svojich žoldnierov z Bachmutu, budú regulárne jednotky ruskej armády ešte menej motivované podnikať v oblasti ďalšie útoky, uvádza inštitút.
(tasr)
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vyzýva na stiahnutie vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimíra Šuchu a žiada od neho verejné ospravedlnenie za výrok, že Slováci majú niekde vo svojej DNA pokazené chromozómy. Šucha to povedal na konferencii Férová akadémia, ktorú na pôde Centra vedecko-technických informácií (CVTI) v Bratislave organizovalo občianske združenie Žijem vedu a CVTI. Hovoril pritom o postoji Slovákov k téme rodovej rovnosti, ktorý je podľa neho akoby až geneticky zakorenený.
KDH zdôrazňuje, že podporuje efektívne opatrenia na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, ale tvrdo odsudzuje slová Šuchu o tom, že Slováci majú v tejto alebo akejkoľvek inej súvislosti pokazené chromozómy a chybnú DNA. Hnutie zároveň tvrdí, že ak chce Vladimír Šucha dosiahnuť takúto rovnosť, jeho navrhovaným dotlačením ju určite nedocielime. „Takéto vyjadrenia považujeme za neakceptovateľné a je nepredstaviteľné, aby zneli z úst kohokoľvek a už vôbec nie zástupcu Európskej komisie. Tá by voči vedúcemu svojho zastúpenia mala okamžite vyvodiť dôsledky a stiahnuť ho," uviedol predseda KDH Milan Majerský. Slovensko si podľa neho zaslúži verejné ospravedlnenie. Upozorňuje na to, že na jednej strane prichádzajú od predstaviteľa Európskej komisie „takéto nemiestne urážky“, a na druhej strane sa potom čudujeme, že slovenskí občania strácajú dôveru v európske inštitúcie.
Výrokom vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku sa bude zaoberať aj parlament. Jeho výrok verejne kritizoval poslanec Marián Kéry zo Smeru-SD. Šucha v médiách reagoval, že jeho výrok z konferencie bol zle interpretovaný a nešlo o žiadnu urážku národa. Argumentuje, že použil zveličenie, ktoré sa bežne používa na zdôraznenie problematiky. Na konferencii hovoril o tom, že rodovú rovnosť medzi mužmi a ženami treba dostať do DNA každého človeka a musí nastať zmena myslenia. Poukázal napríklad na to, že aj konferenciu o rodovej rovnosti otvárajú traja muži. V Európskej komisii by to podľa neho neexistovalo. „Mňa to na Slovensku šokuje, že úplne bežne sa tieto veci dejú. Ale tým tlakom a kultúrnou zmenou sa to postupne dostane do DNA každého človeka a postupne sa to mení,“ skonštatoval.
(sita)
Boje o východoukrajinské mesto Bachmut naďalej pokračujú, uviedli v pondelok vo vyhlásení ukrajinské ozbrojené sily. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.
Rusko predtým tvrdilo, že jeho jednotky cez víkend dokončili „oslobodenie" Bachmutu, ukrajinskí predstavitelia vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského to však popreli.
„(V Bachmute) nepriateľ pokračuje vo vedení ofenzívnych akcií. Boj o mesto Bachmut pokračuje," uviedla ukrajinská armáda s informáciou, že ruské jednotky sa počas uplynulých dní „neúspešne pokúšali opätovne získať stratené pozície južne od (neďalekej) obce Ivanivske".
Rusko na Bachmut útočilo aj letecky, píše Guardian, ktorý zároveň upozornil, že protichodné tvrdenia oboch strán nebolo možné bezprostredne overiť.
V noci na pondelok došlo k útokom dronmi a riadenými strelami v juhoukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. V tamojšej oblastnej metropole Dnipro utrpelo zranenia najmenej osem ľudí, z ktorých troch museli hospitalizovať, píše agentúra DPA. Gubernátor Serhij Lysak na platforme Telegram spresnil, že protivzdušná obrana v Dnipre zostrelila 15 dronov a štyri riadené strely. Lysak zároveň zverejnil aj fotografie ťažko poškodených obytných domov, podnikov či áut.
(tasr)
Ruskými jednotkami obsadená Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) bola v pondelok opäť odpojená od externej elektrickej siete. Podľa tvrdení proruských úradov táto situácia nastala v dôsledku prerušenia vedenia vysokého napätia v úseku, ktorý je pod kontrolou Ukrajiny.
S odvolaním sa na Ruskom dosadené úrady o tom informovali tlačová agentúra AFP a britská stanica BBC monitorované agentúrou TASR. Ukrajinské úrady sa k tvrdeniam ruskej strany nevyjadrili.
Príčiny odpojenia vedenia sa vyšetrujú. Radiácia v areáli elektrárne je v norme, uvádza sa vo vyhlásení proruských úradov.
Ukrajinské úrady nateraz tvrdenia proruských úradov nekomentovali, dodala BBC.
Šéf prokyjevskej Záporožskej oblastnej vojenskej správy Jurij Malaško však informoval o problémoch s dodávkou elektrickej energie v niektorých oblastiach.
Objasnil, že tieto problémy nesúvisia s ostreľovaním ruskou armádou, ale s požiarom, ku ktorému došlo v jednom zo zariadení v dôsledku preťaženia energetickej sústavy. Informoval, že príčina problémov sa zisťuje a špecialisti pracujú na obnovení dodávok.
Ukrajinské médiá predtým informovali o výbuchoch v Záporoží, ktoré sa ozývali počas nočného ruského raketového útoku, dodala BBC.
ZAES je od marca minulého roka obsadená ruskými jednotkami. Počas celého tohto obdobia sa objavovali obavy o jej bezpečnosť, ktoré ešte zosilneli v súvislosti so správami o blížiacej sa ukrajinskej protiofenzíve. Je totiž možné, že elektráreň by sa mohla ocitnúť priamo v bojovej zóne.
Podľa agentúry Reuters sa záložné generátory na chladenie reaktorov ZAES doteraz spustili šesťkrát - táto situácia nastala v dôsledku ostreľovania, z ktorého sa Rusko a Ukrajina obviňovali navzájom.
(tasr)
Trhové ceny elektriny aj plynu klesajú. Počas minulého týždňa trhové ceny elektriny klesli pod hranicu 150 eur za megawatthodinu a ceny plynu dosiahli úroveň 30 eur za megawatthodinu.
Na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) sa plyn na budúci rok predával v piatok zhruba za 30 eur za megawatthodinu. Začiatkom minulého týždňa si ho pritom obchodníci mohli na spomínanom trhu zadovážiť aj za takmer 32 eur za megawatthodinu. Pred vyše týždňom zaplatili obchodníci za plyn 37 eur za megawatthodinu.
Ako vyplýva z údajov zverejnených pražskou burzou PXE, elektrina s dodávkou na Slovensko v budúcom roku sa v piatok predávala za 146 eur za megawatthodinu. Koncom predchádzajúceho týždňa bola pritom cena ešte na úrovni 154 eur za megawatthodinu.
Na konci augusta minulého roka hodnota plynu na trhu TTF dosahovala rekordné úrovne zhruba 313 eur za megawatthodinu. Elektrina dosiahla rekord na pražskej burze vlani 26. augusta, keď sa jej cena vyšplhala na 1 001 eur za megawatthodinu.
(sita)
Z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride odštartoval v nedeľu o 23.37 h SELČ druhý súkromný let spoločnosti Axiom Space k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX vyniesla do vesmíru v rámci misie Ax-2 kapsulu Dragon Freedom, ktorá na ISS dopraví štyroch astronautov vrátane prvých dvoch zo Saudskej Arábie, informovali o tom agentúry AFP a AP.
Veliteľkou misie je 63-ročná bývalá astronautka amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Peggy Whitsonová. Ďalšími členmi posádky sú americký automobilový pretekár a podnikateľ John Shoffner a historicky prví astronauti zo Saudskej Arábie — Rajjána Barnáwíová a Alí Karní.
Počas približne desaťdňového pobytu na vesmírnej stanici budú vykonávať rôzne experimenty. Napríklad budú sledovať správanie kmeňových buniek v nulovej gravitácii.
Podľa portálu space.com sa kapsula Dragon Freedom pripojí sa k modulu Harmony v pondelok o 15.24 h SELČ. Pri návrate dopadne do oceánu pri pobreží Floridy.
Barnáwíová má bakalársky titul z biomedicínskych vied, ktorý získala na novozélandskej University of Otago, ako aj magisterský titul z rovnakého odboru zo súkromnej univerzity v Rijáde.
Karní je kapitánom Saudského kráľovského letectva, kde pilotuje bojové lietadlo F-15SA. Shoffner je pilotom misie a ako komerčný astronaut si náklady na let platí sám. Whitsonová bola členkou dvoch posádok ISS. Okrem iného drží medzi ženami rekord v čase strávenom mimo kozmickej lode (60 hodín a 21 minút) a v počte výstupov do vesmíru (desať).
Posádka AX-2 sa pripojí k trom Rusom, trom Američanom a astronautovi zo Spojených arabských emirátov, ktorí sa na ISS momentálne nachádzajú.
Axiom Space má s NASA dobré vzťahy. Okrem toho, že ako jediná spoločnosť môže podnikať súkromné lety na ISS a pre NASA navrhla skafandre pre misii Artemis 3, plánuje vybudovať komerčnú vesmírnu stanicu, ktorá sa najskôr pripojí k ISS, než bude schopná fungovať ako samostatná jednotka. Prvý modul stanice by mal byť funkčný v roku 2025.
Predchádzajúca misia AX-1 sa uskutočnila 8. apríla 2022. Astronauti si pre zlé počasie na Zemi v deň plánovaného návratu predĺžili pobyt vo vesmíre z pôvodných desať na 17 dní.
Ďalšia misia Ax-3 by sa mala uskutočniť ešte do konca tohto roka.
(tasr)
Vodca ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v nedeľu po údajnom dobytí mesta Bachmut na východe Ukrajiny oznámil, že jeho sily vykonali svoju prácu a oblasť opustia v priebehu niekoľkých dní. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Vagnerovci dnes (v nedeľu) neobsadili nové územie. Dobyli sme všetko územie, ktoré sme sľúbili dobyť, do posledného centimetra," povedal Prigožin vo zvukovej nahrávke zverejnenej na platforme Telegram.
"Ako sme včera uviedli, naše pozície odovzdávame (ruskému) ministerstvu obrany a 25. (mája) opúšťame zónu konfliktu," dodal Prigožin.
Dobytie Bachmutu po mesiacoch krutých bojov oznámil Prigožin v sobotu. Ukrajina tieto vyjadrenia Prigožina odmietla ako nepravdivé. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu povedal, že ruskí vojaci síce sú v Bachmute, avšak toto mesto nedobyli.
O Bachmut sa viedli prudké boje napriek tomu, že podľa vojenských analytikov nemá žiadnu strategickú hodnotu. Moskva uviedla, že jeho dobytie by bolo odrazovým mostíkom k ďalšiemu postupu do priemyselného regiónu Donbas.
(tasr)
Bývalý vojak britskej armády z radov Gurkhov, 43-ročný Hari Budha Magar, ktorý prišiel v Afganistane o obe nohy, sa minulý týždeň zapísal sa do dejín horolezectva, keď ako prvý človek s nohami amputovanými nad kolenami zdolal najvyššiu horu sveta Mount Everest. Uviedla to v nedeľu agentúra PA.
Budha Magar dorazil pod Everest 17. apríla, presne 13 rokov po tom, čo mu výbušné zariadenie v Afganistane odtrhlo obe nohy. Na dosiahnutie vrcholu však musel čakať do 19. mája a 18 dní bol nútený stráviť čakaním v základnom tábore, kým sa počasie neumúdri.
Počas výstupu on a jeho tím videli, ako z hory znášajú dve mŕtve telá.
Budha Magar odišiel z Nepálu, aby slúžil ako desiatnik v pluku Gurkov v britskej armáde. Pre PA povedal, že do svojich 19 rokov vyrastal v Nepále a videl, ako sa v odľahlých dedinách zaobchádzalo s postihnutými ľuďmi.
"Mnoho ľudí si tam stále myslí, že postihnutie je hriech z predchádzajúceho života," povedal.
Po udalosti v Afganistane istý čas holdoval alkoholu a niekoľkokrát sa pokúsil spáchať samovraždu. Po tom, čo vyskúšal celý rad športov, začal si opäť veriť a prestal piť.
Pôvodne plánoval vyliezť na Everest v roku 2018, ale postihnutí ľudia to mali zakázané, aby sa znížil počet obetí medzi horolezcami. Bol jedným z tých, ktorí sa zaslúžili o zrušenie tohto zákazu.
Po návrate domov chce Budha Magar stráviť nejaký čas so svojou rodinou v Canterbury a vrátiť sa do Afganistanu na miesto, keď prišiel o nohy.
(tasr)
Ukrajina nemá podľa ruského veľvyslanca v USA Anatolija Antonova potrebnú infraštruktúru ani personál na prevádzku stíhačiek F-16, ktoré jej chcú poskytnúť západní spojenci. Antonov to uviedol v pondelok na účte ruskej ambasády v aplikácii Telegram. TASR o tom informuje na základe správy televízie Sky News.
"Každý odborník vie, že na Ukrajine nie je infraštruktúra na prevádzku F-16 a nie je tam ani potrebný počet pilotov a obslužného personálu. Čo sa stane, ak americké stíhačky vzlietnu z letísk NATO, ktoré prevádzkujú zahraniční 'dobrovoľníci'?“ napísal Antonov v odpovedi na novinársku otázku o záveroch víkendového summitu skupiny G7 v japonskej Hirošime.
Poskytnutie stíhačiek a podpora úderov na Krym s použitím amerických a iných západných zbraní podľa Antonova opäť jasne dokazujú, že Spojené štáty nikdy nemali záujem o mier a rozhodnutie uskutočniť tzv. špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine bolo absolútne správne.
"Od prevratu v Kyjeve v roku 2014 chceli Spojené štáty len strategickú porážku Ruska a teraz pokračujú v rozdúchavaní plameňov," tvrdí ruský veľvyslanec.
Americký prezident Joe Biden pred summitom G7 dal západným spojencom súhlas na začatie výcviku ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 americkej výroby, čím sa položil základ pre ich prípadný presun na Ukrajinu. Oznámil aj nový balík americkej vojenskej pomoci Ukrajine za približne 375 miliónov dolárov.
(tasr)
Rusko v nedeľu oznámilo obvinenia voči sudcovi a prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý vydal na ruského prezidenta Vladimira Putina zatykač pre vojnové zločiny. Informovala o tom agentúra AP.
Sudca ICC Rosario Salvatore Aitala a hlavný žalobca tohto súdu Khan Karim Asad Ahmad sú obvinení z "prípravy útoku na predstaviteľa cudzej krajiny požívajúceho medzinárodnú ochranu s cieľom skomplikovať medzinárodné vzťahy", uvádza sa podľa AP v oznámení ruského Vyšetrovacieho výboru.
Obaja čelia aj ďalším obvineniam. V prípade uznania viny by im mohli udeliť tresty do 12 rokov väzenia. Výbor tiež uviedol, že vyšetrovanie vedú aj voči ďalším predstaviteľom ICC.
Marcový zatykač na Putina obviňuje šéfa Kremľa z osobnej zodpovednosti za nelegálne deportácie ukrajinských detí. ICC obvinil aj ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.
Bolo to po prvý raz, čo medzinárodný súd vydal zatykač na lídra jedného zo stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva.
(tasr)
Mimoparlamentná strana Demokrati sa na nedeľnom rokovaní nedohodla na spoločnom postupe so stranami Modrí – Európske Slovensko, Most-Híd a Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana. Po stretnutí o tom informoval predseda strany Eduard Heger.
Ide o subjekty, z ktorých majú niektoré tak nízke preferencie, že sa nimi nezaoberajú ani relevantné prieskumné agentúry.
"Demokrati dali férovú ponuku na spoločný postup, ostatné strany ju odmietli a chcú ísť samostatne," skonštatoval Heger. Priblížil, že k rokovaciemu stolu išli s ponukou pomerného rozdelenia kandidátky a nákladov na kampaň na základe preferencií za posledné mesiace.
"Napriek tomu, že spomedzi menovaných sme preferenčne najsilnejšia strana, boli sme ochotní rokovať aj o pozícií lídra kandidátky," poznamenal s tým, že cieľom je zabrániť prepadu demokratických hlasov a návratu vlády chaosu, Smeru a oligarchie.
Odmietnutie ponuky Hegera mrzí. "Spolupráca sa vynútiť nedá. Ak sa tak rozhodli, tak to rešpektujeme a sústredíme sa na svoju ponuku alternatívy pokoja, hodnôt a konštruktívnej spolupráce. Želáme im všetko dobré. V prípade, že si to rozmyslia, u Demokratov majú dvere otvorené," dodal predseda strany.
Hegerovci sa naposledy pokúšali o predvolebnú spoluprácu s pomerne silným KDH. Strana ich však odmietla. Predseda KDH Milan Majerský Demokratov nazval pololiberálmi.
(tasr/tod)
Vojna, klimatická kríza a pandémia koronavírusu ohrozujú desaťročia pokroku dosiahnutého v globálnom zdravotníctve. Generálny tajomník OSN António Guterres to povedal v nedeľu v Ženeve, kde sa začalo každoročné Svetové zdravotnícke zhromaždenie, ktoré je vrcholným rozhodovacím orgánom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Správu priniesla tlačová agentúra DPA.
"Pokrok je ohrozený," povedal vo videoodkaze šéf OSN, pod ktorú patrí WHO, na úvod 76. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia. Bude trvať do 30. mája.
Guterres a ďalší poprední politici vyzvali na podniknutie opatrení, ktoré zaistia cenovo dostupnú základnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých ľudí na svete. Navyše apelovali, že sa už treba pripraviť aj na zvládnutie budúcich pandémií.
V prvom kole rozhovorov za posledné tri roky bude 194 členských krajín WHO diskutovať o tom, ako dosiahnuť prístup k základnej zdravotnej starostlivosti pre osem miliárd občanov sveta, a členské štáty predložia svoj rozpočet na roky 2024-25. WHO neorganizovala výročné zhromaždenia pre pandémiu koronavírusu a nákazu opičích kiahní.
WHO si pripomína 75 rokov od svojho založenia. Počas tohto obdobia sa dramaticky zvýšila priemerná dĺžka života a veľký pokrok nastal aj v boji proti detskej úmrtnosti a nákazlivým chorobám, uviedol Guterres.
"Koniec COVIDu-19 ako globálnej zdravotnej núdze nie je len koncom zlého sna, z ktorého sme sa zobudili," uviedol vo vopred zverejnenom príhovore generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Je čas pustiť sa do rokovaní o celosvetovej dohode o boji proti pandémiám, ktorá by účinnejšie chránila ľudstvo pred výskytom a šírením nákazlivých chorôb, povedal Tedros. Návrh takejto dohody má byť pripravený do roku 2024.
Cieľom je rýchlejšie zastaviť infekcie a spravodlivejšie rozdeľovať ochranné materiály, očkovacie látky a lieky.
"V prístupe k zdravotným službám existujú obrovské rozdiely, medzi krajinami a v rámci nich. To platí aj o komunitách," upozornil Tedros.
V centre tohtoročného zhromaždenia je nespravodlivosť v zabezpečení zdravotnej starostlivosti v bohatých a chudobných krajinách. Očakáva sa, že povinné príspevky členských štátov sa zvýšia. Doteraz sa WHO pri vykonávaní svojich mnohých úloh spoliehala na dobrovoľné príspevky.
(tasr)
Slovensko vysiela do Talianska na pomoc so záplavami 25 hasičov. K dispozícii majú 13 kusov hasičskej techniky s príslušenstvom, ktoré zabezpečuje ich sebestačnosť na 14 dní s možnosťou nepretržitého nasadenia. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.
"Najdôležitejšou súčasťou ich vybavenia sú dve veľkokapacitné čerpadlá, ktoré umožňujú spolu odčerpať 6-tisíc kubických metrov vody za hodinu," priblížila hovorkyňa. Skupinu hasičov vedie veliteľ modulu Dušan Timko, riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Bratislave.
Členovia modulu, ktorí sú rozmiestnení na viacerých hasičských staniciach v rámci Bratislavského, Trnavského i Trenčianskeho kraja, sa už počas čakania na reakciu z talianskej strany pripravovali na vyslanie. Po akceptácii ponuky na pomoc vyrážajú v nedeľu o 19.00 h do Talianska zo stanice Hálková v Bratislave. Šťastnú cestu im prišli popriať štátny tajomník MV SR Ľubomír Šablica a prezident HaZZ Pavol Mikulášek.
Taliansko sužujú záplavy a zosuvy pôdy. Vylialo sa viac ako 20 riek a eviduje sa takmer 300 zosuvov pôdy. Najzasiahnutejším regiónom je Emilia Romagna. Krajina aktivovala mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany (v sobotu 20. 5. o 23.47 h) a požiadala o štyri moduly vysokokapacitného odčerpávania, tzv. HCP (High Capacity Pumping) moduly. Slovenská republika v krátkom čase zareagovala (v nedeľu o 1.47 h) zverejnením ponuky jedného takéhoto modulu.
Rýchlu reakciu na žiadosť Talianska ocenila aj štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková. "Pomoc pre Taliansko, ktorá je v tejto chvíli už na ceste, je výsledkom úzkej a nepretržitej spolupráce rezortov diplomacie, vnútra a v neposlednom rade Hasičského a záchranného zboru SR," skonštatovala.
(tasr)
V nedeľňajších parlamentných voľbách v Grécku zvíťazila vládnuca konzervatívna strana Nová demokracia (ND), vyplýva z prvých prognóz. Má podľa nich jasný náskok pred ľavicovou stranou Syriza, informovala štátna televízia ERT po uzavretí volebných miestností. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
Nová demokracia premiéra Kyriakosa Mitsotakisa získala podľa prieskumov medzi hlasujúcimi voličmi 36 až 40 percent hlasov. Syrize, najsilnejšej opozičnej strane pod vedením expremiéra Alexisa Tsiprasa, odovzdalo hlasy 25 až 29 percent zúčastnených voličov, ukazujú tzv. exit polly. Na treťom mieste skončila sociálnodemokratická strana Pasok so ziskom 9,5 až 12,5 percenta.
Napriek náskoku nie je pre Novú demokraciu isté, že bude zostavovať vládu, konštatuje DPA. Dosiaľ dostávala víťazná strana automaticky ďalších 50 kresiel v 300-člennom parlamente, čo väčšinou znamenalo, že vládla samostatne. Bol to aj prípad ND v uplynulých štyroch rokoch.
Zmena volebného zákona však tento "bonus" zrušila. Uplatňuje sa len pomerné zastúpenie a keď žiadna strana nedosiahne nadpolovičnú väčšinu, bude nasledovať hľadanie koalícií. Tie sú však v Grécku zriedkavé a obvykle nie veľmi úspešné.
Ak sa vládu nepodarí zostaviť do desiatich dní, budú sa v júli konať opätovné voľby.
(tasr)
Aktivista a politik Alojz Hlina pôjde do nadchádzajúcich parlamentných volieb na kandidátke strany Sloboda a Solidarita. Vyplýva to z jeho kampaňových letákov. Hlina bude konkrétne kandidovať zo 150. miesta.
Sloganom Hlinu v predvolebnej kampani bude "Ak umrie pravica, umrie demokracia". „Na kandidátku Sasky prináša svoje srdce. To vždy patrilo slabším, podvedeným a tým menej šťastným," uvádza sa na letákoch.
Hlinova platforma Umiernení ešte vo februári tohto roku opustila stranu Dobrá voľba a Umiernení. Dôvodom bol nesúhlas s rozhodnutím predsedníctva vstúpiť do rokovania o predvolebnej spolupráci s Hlasom-SD.
(sita)

Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …

Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…

Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…

Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…

Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…

Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…

Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …

Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…

Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…