Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na Ukrajine podľa Rusov nie je infraštruktúra ani personál na prevádzku F-16

Ukrajina nemá podľa ruského veľvyslanca v USA Anatolija Antonova potrebnú infraštruktúru ani personál na prevádzku stíhačiek F-16, ktoré jej chcú poskytnúť západní spojenci. Antonov to uviedol v pondelok na účte ruskej ambasády v aplikácii Telegram. TASR o tom informuje na základe správy televízie Sky News.

"Každý odborník vie, že na Ukrajine nie je infraštruktúra na prevádzku F-16 a nie je tam ani potrebný počet pilotov a obslužného personálu. Čo sa stane, ak americké stíhačky vzlietnu z letísk NATO, ktoré prevádzkujú zahraniční 'dobrovoľníci'?“ napísal Antonov v odpovedi na novinársku otázku o záveroch víkendového summitu skupiny G7 v japonskej Hirošime.

Poskytnutie stíhačiek a podpora úderov na Krym s použitím amerických a iných západných zbraní podľa Antonova opäť jasne dokazujú, že Spojené štáty nikdy nemali záujem o mier a rozhodnutie uskutočniť tzv. špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine bolo absolútne správne.

"Od prevratu v Kyjeve v roku 2014 chceli Spojené štáty len strategickú porážku Ruska a teraz pokračujú v rozdúchavaní plameňov," tvrdí ruský veľvyslanec.

Americký prezident Joe Biden pred summitom G7 dal západným spojencom súhlas na začatie výcviku ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 americkej výroby, čím sa položil základ pre ich prípadný presun na Ukrajinu. Oznámil aj nový balík americkej vojenskej pomoci Ukrajine za približne 375 miliónov dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko obvinilo sudcu a žalobcu Medzinárodného trestného súdu

Rusko v nedeľu oznámilo obvinenia voči sudcovi a prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý vydal na ruského prezidenta Vladimira Putina zatykač pre vojnové zločiny. Informovala o tom agentúra AP.

Sudca ICC Rosario Salvatore Aitala a hlavný žalobca tohto súdu Khan Karim Asad Ahmad sú obvinení z "prípravy útoku na predstaviteľa cudzej krajiny požívajúceho medzinárodnú ochranu s cieľom skomplikovať medzinárodné vzťahy", uvádza sa podľa AP v oznámení ruského Vyšetrovacieho výboru.

Obaja čelia aj ďalším obvineniam. V prípade uznania viny by im mohli udeliť tresty do 12 rokov väzenia. Výbor tiež uviedol, že vyšetrovanie vedú aj voči ďalším predstaviteľom ICC.

Marcový zatykač na Putina obviňuje šéfa Kremľa z osobnej zodpovednosti za nelegálne deportácie ukrajinských detí. ICC obvinil aj ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Bolo to po prvý raz, čo medzinárodný súd vydal zatykač na lídra jedného zo stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva.

(tasr)

Minúta  |  

Trápenie Demokratov pokračuje. Odmietlo ich aj niekoľko mikrostrán

Mimoparlamentná strana Demokrati sa na nedeľnom rokovaní nedohodla na spoločnom postupe so stranami Modrí – Európske Slovensko, Most-Híd a Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana. Po stretnutí o tom informoval predseda strany Eduard Heger.

Ide o subjekty, z ktorých majú niektoré tak nízke preferencie, že sa nimi nezaoberajú ani relevantné prieskumné agentúry.

"Demokrati dali férovú ponuku na spoločný postup, ostatné strany ju odmietli a chcú ísť samostatne," skonštatoval Heger. Priblížil, že k rokovaciemu stolu išli s ponukou pomerného rozdelenia kandidátky a nákladov na kampaň na základe preferencií za posledné mesiace.

"Napriek tomu, že spomedzi menovaných sme preferenčne najsilnejšia strana, boli sme ochotní rokovať aj o pozícií lídra kandidátky," poznamenal s tým, že cieľom je zabrániť prepadu demokratických hlasov a návratu vlády chaosu, Smeru a oligarchie.

Odmietnutie ponuky Hegera mrzí. "Spolupráca sa vynútiť nedá. Ak sa tak rozhodli, tak to rešpektujeme a sústredíme sa na svoju ponuku alternatívy pokoja, hodnôt a konštruktívnej spolupráce. Želáme im všetko dobré. V prípade, že si to rozmyslia, u Demokratov majú dvere otvorené," dodal predseda strany.

Hegerovci sa naposledy pokúšali o predvolebnú spoluprácu s pomerne silným KDH. Strana ich však odmietla. Predseda KDH Milan Majerský Demokratov nazval pololiberálmi.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Guterres: Pokrok dosiahnutý vo svetovom zdravotníctve je ohrozený

Vojna, klimatická kríza a pandémia koronavírusu ohrozujú desaťročia pokroku dosiahnutého v globálnom zdravotníctve. Generálny tajomník OSN António Guterres to povedal v nedeľu v Ženeve, kde sa začalo každoročné Svetové zdravotnícke zhromaždenie, ktoré je vrcholným rozhodovacím orgánom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Správu priniesla tlačová agentúra DPA.

"Pokrok je ohrozený," povedal vo videoodkaze šéf OSN, pod ktorú patrí WHO, na úvod 76. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia. Bude trvať do 30. mája.

Guterres a ďalší poprední politici vyzvali na podniknutie opatrení, ktoré zaistia cenovo dostupnú základnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých ľudí na svete. Navyše apelovali, že sa už treba pripraviť aj na zvládnutie budúcich pandémií.

V prvom kole rozhovorov za posledné tri roky bude 194 členských krajín WHO diskutovať o tom, ako dosiahnuť prístup k základnej zdravotnej starostlivosti pre osem miliárd občanov sveta, a členské štáty predložia svoj rozpočet na roky 2024-25. WHO neorganizovala výročné zhromaždenia pre pandémiu koronavírusu a nákazu opičích kiahní.

WHO si pripomína 75 rokov od svojho založenia. Počas tohto obdobia sa dramaticky zvýšila priemerná dĺžka života a veľký pokrok nastal aj v boji proti detskej úmrtnosti a nákazlivým chorobám, uviedol Guterres.

"Koniec COVIDu-19 ako globálnej zdravotnej núdze nie je len koncom zlého sna, z ktorého sme sa zobudili," uviedol vo vopred zverejnenom príhovore generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Je čas pustiť sa do rokovaní o celosvetovej dohode o boji proti pandémiám, ktorá by účinnejšie chránila ľudstvo pred výskytom a šírením nákazlivých chorôb, povedal Tedros. Návrh takejto dohody má byť pripravený do roku 2024.

Cieľom je rýchlejšie zastaviť infekcie a spravodlivejšie rozdeľovať ochranné materiály, očkovacie látky a lieky.

"V prístupe k zdravotným službám existujú obrovské rozdiely, medzi krajinami a v rámci nich. To platí aj o komunitách," upozornil Tedros.

V centre tohtoročného zhromaždenia je nespravodlivosť v zabezpečení zdravotnej starostlivosti v bohatých a chudobných krajinách. Očakáva sa, že povinné príspevky členských štátov sa zvýšia. Doteraz sa WHO pri vykonávaní svojich mnohých úloh spoliehala na dobrovoľné príspevky.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko do záplavami postihnutého Talianska posiela hasičov a techniku

Slovensko vysiela do Talianska na pomoc so záplavami 25 hasičov. K dispozícii majú 13 kusov hasičskej techniky s príslušenstvom, ktoré zabezpečuje ich sebestačnosť na 14 dní s možnosťou nepretržitého nasadenia. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

"Najdôležitejšou súčasťou ich vybavenia sú dve veľkokapacitné čerpadlá, ktoré umožňujú spolu odčerpať 6-tisíc kubických metrov vody za hodinu," priblížila hovorkyňa. Skupinu hasičov vedie veliteľ modulu Dušan Timko, riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Bratislave.

Členovia modulu, ktorí sú rozmiestnení na viacerých hasičských staniciach v rámci Bratislavského, Trnavského i Trenčianskeho kraja, sa už počas čakania na reakciu z talianskej strany pripravovali na vyslanie. Po akceptácii ponuky na pomoc vyrážajú v nedeľu o 19.00 h do Talianska zo stanice Hálková v Bratislave. Šťastnú cestu im prišli popriať štátny tajomník MV SR Ľubomír Šablica a prezident HaZZ Pavol Mikulášek.

Taliansko sužujú záplavy a zosuvy pôdy. Vylialo sa viac ako 20 riek a eviduje sa takmer 300 zosuvov pôdy. Najzasiahnutejším regiónom je Emilia Romagna. Krajina aktivovala mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany (v sobotu 20. 5. o 23.47 h) a požiadala o štyri moduly vysokokapacitného odčerpávania, tzv. HCP (High Capacity Pumping) moduly. Slovenská republika v krátkom čase zareagovala (v nedeľu o 1.47 h) zverejnením ponuky jedného takéhoto modulu.

Rýchlu reakciu na žiadosť Talianska ocenila aj štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková. "Pomoc pre Taliansko, ktorá je v tejto chvíli už na ceste, je výsledkom úzkej a nepretržitej spolupráce rezortov diplomacie, vnútra a v neposlednom rade Hasičského a záchranného zboru SR," skonštatovala.

(tasr)

Minúta  |  

V parlamentných voľbách v Grécku podľa prognóz zvíťazili vládnuci konzervatívci

V nedeľňajších parlamentných voľbách v Grécku zvíťazila vládnuca konzervatívna strana Nová demokracia (ND), vyplýva z prvých prognóz. Má podľa nich jasný náskok pred ľavicovou stranou Syriza, informovala štátna televízia ERT po uzavretí volebných miestností. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Nová demokracia premiéra Kyriakosa Mitsotakisa získala podľa prieskumov medzi hlasujúcimi voličmi 36 až 40 percent hlasov. Syrize, najsilnejšej opozičnej strane pod vedením expremiéra Alexisa Tsiprasa, odovzdalo hlasy 25 až 29 percent zúčastnených voličov, ukazujú tzv. exit polly. Na treťom mieste skončila sociálnodemokratická strana Pasok so ziskom 9,5 až 12,5 percenta.

Napriek náskoku nie je pre Novú demokraciu isté, že bude zostavovať vládu, konštatuje DPA. Dosiaľ dostávala víťazná strana automaticky ďalších 50 kresiel v 300-člennom parlamente, čo väčšinou znamenalo, že vládla samostatne. Bol to aj prípad ND v uplynulých štyroch rokoch.

Zmena volebného zákona však tento "bonus" zrušila. Uplatňuje sa len pomerné zastúpenie a keď žiadna strana nedosiahne nadpolovičnú väčšinu, bude nasledovať hľadanie koalícií. Tie sú však v Grécku zriedkavé a obvykle nie veľmi úspešné.

Ak sa vládu nepodarí zostaviť do desiatich dní, budú sa v júli konať opätovné voľby.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.